Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/474/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1392899658 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1392899658.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcov: 1. K. Z., naposledy bytom XX Mc J. rd., Q. S., K.. XXX XX- XXXX, T., zastúpená opatrovníčkou P. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, 2. V. O., bytom S. 2, O., proti žalovaným: 1. X.. B. O., bytom B. 9, I., 2. Y. S., naposledy bytom B. 9, I., zastúpený opatrovníčkou O. S., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, 3. U. S., bytom Y. XX, O. S., zastúpená opatrovníčkou O. S., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, o určenie rozsahu užívania nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.5.2011, č.k. 9C/127/1992-258, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.5.2011, č.k. 9C/127/1992-258 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti týkajúcej sa návrhu žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 2. a 3. rade zastavil. V zostávajúcej časti návrh zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal s tým, si ju neuplatnili. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia podali dňa 3.10.1991 návrh na začatie konania, ktorým žiadali súd o úpravu užívania nehnuteľností citovaných v petite návrhu, a to tak, aby žalobcovia v 1. a 2. rade užívali miestnosti označené ako sklad na 1. podlaží a sklad na 2. podlaží tak, ako je uvedené v prílohe k znaleckému posudku H.. U.. P. Z., č. XXX/XX zo dňa 15.11.1989 v dome súp. č. XXXX a záhradu v primeranom rozsahu a žalovaní budú užívať ostatné miestnosti v predmetnom dome a záhradu v primeranom rozsahu. 3. Súd za účelom vyhodnotenia možnosti reálnej deliteľnosti rodinného domu a záhrady stanovil znalca, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 14/2010 dospel k záveru, že vzhľadom na podiely žalobcov a žalovaných nie je predmetný rodinný dom reálne deliteľný a záhrada je reálne deliteľná, pričom návrh tohto rozdelenia zakreslil aj v geometrickom pláne. Grafické znázornenie predmetného rodinného domu nevykonal, pretože mu účastníkmi sporu nebol umožnený prístup na nehnuteľnosť. 4. Posúdiac vec právne podľa ust. § 137 ods. 1 a § 139 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), súd prvej inštancie konanie v časti týkajúcej sa návrhu žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 2. a 3. rade zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 OSP s tým, že žalobca v 2. rade vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov zobral svoj návrh voči žalovaným v 2. a 3. rade späť (prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 5.4.2011 - poznámka odvolacieho súdu). Návrh vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade súd zamietol s tým, že v priebehu konania došlo k zmene vlastníckych vzťahov do tej miery, že došlo k zmene spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, keď žalobkyňa v 1. rade svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedla žalovanému v 1. rade v rámci konania vedeného na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 8C 203/2009 (o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam - poznámka odvolacieho súdu). Od tohto momentu žalobkyňa v 1. rade viac nedisponuje aktívnou legitimáciou v spore, keďže nie je nositeľkou práva relevantného povinnosti, plnenia ktorej by sa mohla od žalovaných dožadovať. Návrh vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade súd zamietol s tým, že zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetný rodinný dom nie je reálne deliteľný, a navrhovaný petit by nebol ani vykonateľný, keď na tento prípad nie je možné aplikovať ust. § 139 ods. 2 OZ, pretože spôsob hospodárenia so spoločnou vecou tak, ako to navrhovali žalobcovia v tomto konaní, nie je možný. Okrem toho, vzhľadom na podiel žalobcu v 2. rade (vlastník podielu vo veľkosti 1/10 k celku) a prebiehajúce rokovania medzi ním a žalovaným v 1. rade (vlastník podielu vo veľkosti 9/10 k celku) je reálny predpoklad, že dôjde k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade, ktorý sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľností. 5. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol v zostávajúcej časti návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovej lehote, dňa 5.9.2011, odvolanie žalobca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania ohľadom rozsahu užívania. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje a má za to, že súd sa vecou dostatočne nezaoberal, nevykonal dostatok dôkazov a nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Zdôraznil, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností, pričom rozsudkom mu bolo znemožnené užívanie predmetu jeho vlastníctva, a tým obmedzené vlastnícke právo, a to najmä jeho výkon. Podľa vyjadrení samotného žalovaného tento prenajíma celok nehnuteľností, čím na jeho úkor už roky získava bezdôvodné obohatenie, ktoré mu odmieta vydať. Výška tohto bezdôvodného obohatenia sa rovná cene nájomného za jednoizbový byt v centre mesta Trnava. Poukázal na to, že znalec, ktorý podával znalecký posudok na otázku možnosti reálnej deľby, sa podľa vlastného vyjadrenia ani nedostal do nehnuteľnosti. Nevykonal teda obhliadku týchto nehnuteľností, a preto jeho záver o nemožnosti reálnej deľby sa nejaví byť podložený žiadnymi vecnými argumentmi a kritériami pre posudzovanie tejto otázky. Žalobca je toho názoru, že možnosť užívania nehnuteľností nesúvisí s otázkou možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že jedna izba v dome je právne oddeliteľná od zvyšku domu, a teda mohla by byť predmetom samostatnej nájomnej zmluvy. Znamená to, že možnosť jeho užívania jednej izby v spornom dome nepochybne je daná. Pokiaľ sa súd v záveroch vyjadril k predpokladom budúceho stavu vlastníctva v nehnuteľnostiach, a teda, že tu je predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva aj k jeho spoluvlastníckemu podielu žalovaným, ktorý sa tak má stať vlastníkom celku nehnuteľností, žalobca zdôrazňuje, že súd rozhoduje podľa stavu ku dňu rozhodnutia. V čase vydania rozsudku bol žalobca v 2. rade podielovým spoluvlastníkom predmetu sporu. Je tiež neisté, či v budúcnosti nastane stav, keď žalovaný bude výlučným vlastníkom predmetu konania. 6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu v 2. rade nevyjadrili. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v 2. rade bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.10.2016. 8. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu v 2. rade o nesprávnych skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci, dospel odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil svoj správny právny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 1. rade v tomto konaní, a vychádzajúc zo znaleckého posudku, správne uzavrel, že navrhovaný spôsob hospodárenia so spoločnou vecou (reálne rozdelenie nehnuteľností medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov) nie je možný. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP (účinného do 30.6.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku o zamietnutí nároku žalobcov. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, po vyčerpávajúco vykonanom dokazovaní potrebnom na posúdenie uplatneného nároku, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie vo veci, keďže tento vec i správne právne posúdil. Preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 9. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd tiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.9.2015, č.k. 8C/203/2009-347, právoplatným dňa 3.11.2015, súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tak, že toto podielové spoluvlastníctvo žalobcu (X.. B. O.) a žalovaného (V. O.) zrušil a do vlastníctva žalobcu prikázal parcelu registra C č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelu č. XXXX o výmere XXX m2 záhrady, dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie I. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX k celku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady na ustupujúci spoluvlastnícky podiel sumu 26.881,22 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 10. Po tomto zistení odvolací súd postupom podľa § 382 CSP, výzvou zo dňa 16.8.2016 vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní od prevzatia výzvy vyjadrili k názoru odvolacieho súdu, že žalobca v 2. rade už viac nedisponuje aktívnou legitimáciou v spore o určenie rozsahu užívania nehnuteľností podľa § 139 OZ, pretože nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých sa spor týka. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu v 2. rade X.. X. Z., advokátovi dňa 19.8.2016, ktorý podaním prostredníctvom e-mailu zo dňa 23.8.2016, doplneného písomne dňa 25.8.2016, oznámil odvolaciemu súdu, že mu klient do dnešného dňa nedal dispozíciu na vykonanie dispozitívneho úkonu s podaným odvolaním, prípadne s celým konaním. Zároveň súdu oznámil, že od dnešného dňa žalobcu v 2. rade v tomto konaní nezastupuje. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval dňa 5.9.2016 aj žalovaný v 1. rade s tým, že sa pripája k názoru odvolacieho súdu. Stanovisko žalovaného v 1. rade k výzve odvolacieho súdu bolo dňa 27.9.2016 zaslané žalobcovi v 2. rade, ktorý si zásielku uloženú na pošte dňa 30.9.2016 prevzal až dňa 14.10.2016. 11. Ako už bolo konštatované v bode 8., súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcov, ako aj o trovách konania, vecne správne. V priebehu odvolacieho konania bolo podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 2. rade a žalovaného v 1. rade zrušené a vyporiadané, žalobca v 2. rade viac nedisponuje aktívnou legitimáciou v spore o určenie rozsahu užívania nehnuteľností podľa § 139 OZ, a zanikol predmet sporu. Žalobca v 2. rade však neurobil voči súdu žiaden dispozitívny úkon s podaným odvolaním. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 12. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Aj keď žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).