KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava5. 12. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/293/2015 z 5. 12. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. decembra 2016, sp. zn. 22CoE/293/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1404117121.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/293/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404117121
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1404117121.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu
JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti povinnému R. D., D. X, XXX XX Q., zastúpený opatrovníkom D. Y., P. A.
Okresného P. Q. F., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 531,10 eur istiny s príslušenstvom a trovy
exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v zmysle poverenia zo dňa 09.11.2004, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č.k. 16Er/767/2004-63 zo dňa 16.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č.k. 16Er/767/2004-63
zo dňa 16.07.2015 p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave uznesením č.k. 16Er/767/2004-63 zo dňa 16.07.2015
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil, nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a
povinnému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie
uviedol, že oprávnený predložil v exekučnom konaní ako exekučný titul notársku zápisnicu N 1414/2004,
NZ 62977/2004 spísanú notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 06.08.2004, z ktorej mal
exekučný súd za preukázané, že uvedenú notársku zápisnicu spísal notár s advokátom Mgr. Tomášom
Kušnírom, ktorý mal v zmysle splnomocnenia povinného uznať záväzok povinného a súhlasiť podľa
§ 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len EP) s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Zo zmluvy o
úvere zo dňa 18.12.2003 predloženej oprávnený mal exekučný súd za preukázané, že oprávnený
uzavrel s povinným zmluvu, ktorá ma charakter formulárovej zmluvy, čiže všetky údaje uvedené na
zmluve vrátene všeobecných obchodných podmienok (okrem ručne dopísaných údajov o povinnom)
boli vopred pripravené oprávneným a v danej predtlači predložené povinnému. Jednou z takto vopred
oprávnených predtlačených častí zmluvy o úvere bolo aj "Splnomocnenie", na základe ktorého mal
povinný ako dlžník splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, teda v mene povinného, ktorého zvolil oprávnený uznať záväzok z úveru a aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu na celý majetok povinného.
Navyše súdu prvej inštancie bolo z úradnej činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval
oprávneného vo viacerých konaniach. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 18 ods. 2 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) a ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a uviedol, že ak by bol
advokát Mgr. Tomáš Kušnír skutočne splnomocnený povinným, nemohol by uzavrieť v mene povinného
notársku zápisnicu, na základe ktorej by bolo možné urýchlene a bez súdneho konania začať exekúciu



na majetok povinného, pričom uvedená notárska zápisnica nepresadzuje ani nechráni záujmy a práva
údajného splnomocniteľa (povinného), ale záujmy oprávneného. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že nakoľko súhlas advokáta Mgr. Tomáša Kušníra s vykonateľnosťou notárskej zápisnice N 1414/2004,
NZ 62977/2004 spísanú notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 06.08.2004 predstavuje
absolútne neplatný právny úkon a povinný v notárskej zápisnici nevyjadril súhlas s jej vykonateľnosťou,
oprávneným predložený notárska zápisnica ako exekučný titul neobsahuje základný predpoklad pre to,
aby bola notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom. Týmto predpokladom je súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávania, nakoľko
v čase rozhodovania exekučného súdu bolo ust. § 57 ods. 5 EP z exekučného poriadku vypustené
novelou uskutočnenou zákonom č. 355/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, a preto nie je povinnosťou
exekučného súdu pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nariaďovať pojednávanie.

3. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko si tento na základe výzvy
súdu zo dňa 05.03.2015 žiadne nevyčíslil.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu v priebehu konania žiadne nevznikli a oprávnený v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta zákona
NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) zavinil
zastavenie konania predložením nevykonateľného exekučného titulu.

5. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že
účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom vzhľadom na ust. § 241 ods. 2 písm. a) OSP
v spojení s § 237 písm. f) OSP, súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojim postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221
ods. 1 písm. d) OSP, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP).

6. Mal za to, že pokiaľ súd založil svoje rozhodnutie na aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii,
ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. Uviedol, že v prípade, že
vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje
alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo zistil, že podmienka patrí
do pôsobnosti smernice, konštatuje v rámci preskúmavania ex offo, že táto podmienka má nekalú
povahu, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k
tomuto kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne
predpisy. V prípade konštatovania nekalej povahy podmienky ex offo nemôže byť povinnosť upovedomiť
účastníkov konania a umožniť im vyjadriť sa, považovaná nakoniec za povinnosť, ktorá je sama osebe
nezlučiteľná so zásadou efektivity, ktorou sa riadia členské štáty pri prevedení práv priznaných právnym
poriadkom únie. Je totiž zrejmé, že pri uplatnení tejto zásady musia byť zohľadnené najmä základné
zásady vnútroštátneho súdneho systému. Oprávnený mal ďalej za to, že zásada kontradiktórnosti
vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý v rámci preskúmania ex offo konštatoval nekalú
povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomuto
kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
V prípade predmetnej úpravy, ako ukazuje rozsudok Súdneho dvora EÚ, uplatnenie Smernice 93/13/
ES sa musí uskutočňovať prostredníctvom spravodlivého konania, čo znamená dôsledné uplatňovanie
záruky kontradiktórnosti tak v základnom konaní, ako aj v exekučnom konaní, v zmysle čl. 47
Charty základných práv Európskej únie. Konštatoval, že v danom prípade nastalo činnosťou súdu
ústavne neakceptovateľné porušenie práv, konkrétne oprávnený tvrdil, že exekučný súd nezohľadnil pri
aplikácii Smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú
podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k
prípadnému stanovisku povinného.

7. Osobitne oprávnený považuje za potrebné doplniť k dôvodu (odňatie možnosti konať pre súdom), že
1) Súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď bol podľa zákona povinný tak učiniť.



2) Podľa ust. § 58 ods. 2 EP v znení účinnom od 01.01.2013, ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm.
k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak
je to nevyhnuté pre objasnenie veci.
3) V danom prípade s poukazom na vyššie uvedené, ako aj na prijatú judikatúru Súdneho dvora EÚ bolo
nevyhnutné pre objasnenie veci nariadiť pojednávanie, čo sa nestalo.
4) Žiadal preto odvolací súd aby napadnuté uznesenie v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že notár má povinnosť pri zachovaní všetkých platných
normatívnych pravidiel zachovávať náležitú právnu starostlivosť. Z toho dôvodu štát prevzal na seba
povinnosť za škodu pri výkone notárskej činnosti, čo právne zadefinoval v ust. § 40 Notárskeho poriadku.
Na základe uvedeného notár pri výkone svojej funkcie „ex offo“ povinne posúdil súlad úkonu pred
spísaním samotnej Notárskej zápisnice obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so
zákonom a dobrými mravmi. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže preto štátny orgán - všeobecný
súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenie smerujúce k zamedzeniu účinku vydanej notárskej
zápisnice. Na základe uvedeného má za to, že exekučný súd už nebol oprávnený preskúmavať súlad
notárskej zápisnice s právnymi predpismi. Exekučný súd preto konal nad rámec zverenej právomoci,
úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte, spojené s exekučnou
vecou.

9. Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že exekučný súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
( ust. § 41 ods. 2 písm. c) EP).

10. Ďalej žiadal, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2
EP, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §
109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na
konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné
opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 EP, a to bez akejkoľvek časovej
limitácie.

11. Oprávnený tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu
ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej
dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením,
pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil,
že žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie
iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu
o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol
oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach.
Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku
vo vzťahu k meritu veci. Taktiež sa domnieva, že plnomocenstvo nie je možné právne považovať
za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, nakoľko neprijateľnou podmienkou je také
ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nie je
možné naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok, obsiahnutých v § 53 OZ.
Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže
bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ďalej sa odvolateľ
zaoberal v podanom odvolaní rôznymi závermi, ktoré neboli predmetom vydaného uznesenia pri
zastavení exekúcie.

12. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že
od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali žiadne nové



právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Predmetné rozhodnutie žiadal
zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§
44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP (účinného v čase podania odvolania)
nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom
súdu prvej inštancie sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať
o veci v inštančnom postupe.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP), po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil
s procesným postupom súdu prvej inštancie a uznesenie okresného súdu ako vecne správne v celom
rozsahu potvrdil.

15. Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave dňa 09.11.2004 pod č. XXXX XXXXXXX* poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Evu Šovčíkovú, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava postupom
podľa § 45 EP. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je notárska zápisnica N 1414/2004, NZ
62977/2004 spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 06.08.2004, ktorá obsahuje
Osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku v celkovej výške 21.855,-Sk, ktorý
splatí do 16.08.2004 a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou. Uvedené vyhlásenie v mene povinnej
urobil Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, Advokátska kancelária Za kasárňou 1, 831 01 Bratislava, konajúci
na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve, ktorá je prílohou tejto notárskej zápisnice.
Právnym titulom predmetnej notárskej zápisnice bola Úverová zmluva uzatvorená dňa 18.12.2003,
ktorou bol zo strany oprávneného poskytnutý povinnej osobe úver vo výške 10.000,- Sk.

16. Uznesením č.k. 16Er/767/2004-15 zo dňa 26.11.2009 súd prvej inštancie vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.

17. Odvolací súd sa predovšetkým ako s prvou otázkou vysporiadal s návrhom oprávneného na
prerušenie konania v zmysle postupu podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP.

18. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo dňa 19.10.2004, pričom na konanie
sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto
predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Návrh na
prerušenie konania, ktorý oprávnený podal v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP od 01.07.2016
zakotvuje ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Právna úprava prerušenia konania vychádza z doterajšej
právnej úpravy po jej niektorých obsahových modifikáciách.

19. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b) CSP ukladá súdu povinnosť konanie prerušiť len vtedy, ak pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov;
v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie
konania.

20. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 162 ods. 1 písm. b)
CSP (pôvodne zakotvené v ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP), odvolací súd poznamenáva, že tento
návrh nie je dôvodný a poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 EP, v zmysle ktorého, ak osobitný
zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. V zmysle vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov,
keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

21. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení CSP, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis,



pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný
predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného
na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1, písm. b/ OSP uvedenom v jeho odvolaní. V
danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods.
5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy
možnosť prerušenia konania ani podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP (uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp zn. 11CoE/299/2014 zo dňa 18. 12. 2014). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že
predmetné konanie nie je možné prerušiť.

22. Odvolací súd má jednoznačne preukázané, vychádzajúc z notárskej zápisnice č. k. N 1414/2004,
NZ 62977/2004 spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 06.08.2004, že povinný
Notársku zápisnicu ako exekučný titul nepodpísal osobne, ale uznávací prejav realizoval splnomocnený
advokát povinného, Mgr. Tomáš Kušnír, advokát so sídlom AK Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava.
Splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, bolo súčasťou vopred naformulovanej zmluvy o
úvere, ktorá tvorila prílohu uvedenej notárskej zápisnice.

23. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, je potrebný súhlas povinnej osoby s exekúciou,
ktorá nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami. V tomto prípade konkrétnu osobu
splnomocnenú konať za povinného určil v zmluve oprávnený. Skutočnosť, že sa jedná o osobu, ktorá
už pri spísaní, uzatvorení zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a mala hájiť jeho záujmy v
súvislosti s vymáhaním prípadného dlhu v budúcnosti, spochybňuje základný predpoklad pre udelenie
plnej moci, konkrétne, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného (dlžníka).

24. Nakoľko predmetom konania bolo posúdenie akceptácie notárskej zápisnice z hľadiska formálneho,
ako aj materiálneho, v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie bol správne vyslovený záver /keďže
splnomocnenec bol vybratý oprávneným, nakoľko jeho meno (Mgr. Tomáš Kušnír) bolo predtlačené na
formulárovej zmluve pripravenej dopredu oprávneným/, že takýto exekučný titul je v rozpore s § 39
OZ. Za takejto situácie je tu možný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného a
samotným povinným.

25. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou. Splnomocniteľ udelí
za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Počas celého exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne
predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu



exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o
zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z
nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí
nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej
moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za
neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu
exekúcie.

27. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi, tvoriace súčasť zmluvy o úvere,
vypracovanej oprávneným je podstatným pre posúdenie otázky spôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Preto súd prvej inštancie preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu č. k. N
1414/2004, NZ 62977/2004 zo dňa 06.08.2004, ako aj uvedené splnomocnenie zo všetkých hľadísk
nevyhnutných k vysloveniu záveru o platnosti právneho úkonu, pretože iba platný právny úkon spôsobuje
žiadané právne účinky.

28. Právny úkon musí byť dostatočne určitý, aby nevznikli pochybnosti o obsahu práv a povinností z
tohto právneho úkonu vyplývajúcich. Pre svoju neurčitosť sa právny úkon stáva neplatným. Povinný
splnomocnením v zmluve o úvere zo dňa 18.12.2003 splnomocnil Mgr. Kušníra, aby v jeho mene uznal
záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať. Zároveň
týmto postupom, keď sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno
v budúcnosti vznikne, bolo povinnému v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo namietať výšku
„uznaného“ dlhu v čase jeho uznania. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný,
navyše keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde a ak áno, v akom rozsahu.

29. Ďalšou významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody
vôle. V danom prípade, ako už bolo vyššie konštatované, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra bolo
súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno Mgr. Tomáša Kušníra
ako splnomocnenca dlžníka (povinného) zakomponované. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, sa v
plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia udeleného plnomocenstva,
s následkom postupu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP.

30. Odvolací súd k námietke oprávneného, že predmetná notárska zápisnica už bola predmetom
skúmania súdom z hľadiska jej súladu so zákonom ešte v štádiu pred vydaním poverenia, vo vzťahu
k tejto obrane oprávneného súd uvádza, ako už bolo i vyššie uvedené, že je povinnosťou súdu v
každom štádiu exekúcie (nielen pred vydaním poverenia) skúmať formálne i materiálne predpoklady
zákonnosti exekúcie. Takýmto predpokladom zákonnej exekúcie je i zákonný exekučný titul. Ak súd
zistí, že exekučný titul, na podklade ktorého je exekúcia vedená, nie je spôsobilým byť exekučným
titulom a spôsobuje nezákonnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii, je povinný v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania exekúciu zastaviť, pričom tomuto postupu nebráni ani už vydané poverenie na
vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému účastníkovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu
žiadne nevznikli.

34. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1404117121)

  1. 16. 7. 2015Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/767/2004 z 16. 7. 2015potvrdené
  2. 5. 12. 2016Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/293/2015 z 5. 12. 2016 (toto rozhodnutie)