Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/264/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407205160 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407205160.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: MAXI real & consulting s.r.o.,, IČO: 35 894 474, so sídlom: Trenčianska 57, Bratislava, v zast.: Roštár - Slovák, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Révová 7, Bratislava, proti žalovaným: X/ D. G., U.. XX.X.XXXX, R.: D. L. X , R., K. pre N.: D. XX, R., X/ L.na G., U.. XX.XX.XXXX, R.: D. L. X , R., adresa pre doručovanie: Prídavková 50, Bratislava, obaja v zast.: Winton s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Budatínska 20, Bratislava, o zaplatenie 1.991,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k.: 7C/159/2009-190 zo dňa 25.11.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom návrh žalobcu v celom rade zamietol. O trovách konania súd určil, že rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 3, § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 40a, § 43a ods. 1, § 44 ods. 1, § 145 ods. 1, 2, § 774, § 775, § 776, § 777 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že návrhom na začatie konania sa žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) obrátil na Okresný súd Bratislava IV. dňa 07.03.2007 (sp.zn. 35Ro 1819/2007) a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného (ďalej aj ako „odporca“) na zaplatenie istiny 60000Sk (1991,64 eur) s príslušenstvom s odôvodnením, že odporca v 1. a 2.rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 12, nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží, bytového domu na Z.. D. L. X H. R., E. Č.. XXXX, katastrálne územie N., O. R. - G. Č. N.. Vzhľadom na záujem odporcu v 1. a 2.rade predať uvedený byť prostredníctvom realitnej kancelárie navrhovateľa, s ktorou už odporca v 1. a 2.rade v minulosti mal pozitívne skúsenosti a realizoval prostredníctvom nej sprostredkovanie inej nehnuteľnosti, odporcovia v 1. a 2.rade ústne uzatvorili s navrhovateľom Sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej vyvíjal navrhovateľ činnosť smerujúcu k tomu, aby mali odporcovia v 1. a 2.rade ako predávajúci predmetného bytu príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na tento byt. Provízia za sprostredkovanie predaja bytu bola dohodnutá na sumu 100.000,-Sk (3.319,39,-eur). Navrhovateľ na základe uvedenej Sprostredkovateľskej zmluvy uskutočnil svoju činnosť riadne, o čom svedčia aj viaceré navrhovateľom vykonané obhliadky predmetného bytu s potencionálnymi záujemcami, zabezpečenie inzercie bytu a taktiež aj rozsiahla komunikácia prostredníctvom e-mailu. Na základe vykonaných obhliadok a zabezpečení inzercie v inzertných časopisoch, sprostredkoval navrhovateľ pre odporcu v 1. a 2.rade záujemcu, p. A., ktorý mal záujem uzatvoriť s odporcom v 1. a 2.rade kúpnu zmluvu na predmetný byt. Navrhovateľ po sprostredkovaní vyššie uvedeného záujemcu ďalej komunikoval s odporcom v 1. a 2.rade najmä ohľadom ďalšieho postupu pri predaji bytu záujemcovi a taktiež zaslal odporcovi v 1. a 2.rade návrhy zmluvnej dokumentácie potrebnej pri predaji bytu. Po dohode so záujemcom o kúpu bytu malo byť jedným z ďalších krokov uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi odporcami v 1. a 2. rade a záujemcom o byt. Záujemca požiadal odporcov v 1. a 2.rade o uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, resp. celej transakcie bez súčinnosti navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal, že jednou z bežných vecí pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti je aj pokus o predaj bez realitnej kancelárie, t.j. o jej obídenie. Odporcovia v 1. a 2.rade o uvedenej požiadavke záujemcu informovali navrhovateľa. Následne sa s navrhovateľom dohodli na znížení sprostredkovateľskej provízie na sumu 60.000,-Sk (1.991,64,-eur), argumentujúc, že nemajú záujem o služby súvisiace s vypracovaním návrhov zmluvnej dokumentácie, nakoľko si boli vedomí, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť, t.j. vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby mali odporcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci uvedeného bytu príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na uvedený byt. Zabezpečenie vypracovania zmluvnej dokumentácie však už bolo povinnosťou odporcov v 1. a 2. rade a záujemcu. Navrhovateľ vyslovil domnienku, že po uzatvorení Zmluvy o budúcej zmluve medzi odporcom v 1. a 2.rade a záujemcom bez súčinnosti navrhovateľa ako realitnej kancelárie a s vedomím, že predaj ich bytu je už zabezpečený, začali odporcovia v 1. a 2. rade komunikovať s navrhovateľom tým spôsobom, že podľa ich názoru je znížená provízia "nehorázne vysoká", aj napriek tomu, že bola dojednaná oboma zmluvnými stranami (sprostredkovateľská zmluva bola dohodnutá ústne). Navrhovateľ vykonal svoju činnosť riadne, opakovane vyzýval odporcov v 1. a 2.rade na zaplatenie dohodnutej provízie, posledná výzva na zaplatenia a pokus o zmier pred podaním na súd bola odoslaná 17.10.2006. Na túto výzvu odporcovia v 1. a 2. rade nereagovali. V roku 2007 navrhovateľ zistil, z listu vlastníctva č. XXXX, že novým vlastníkom bytu je záujemca, ktorého odporcom v 1. a 2. rade sprostredkoval, a to p. H. A.. Na záver navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že boli splnené podmienky na oprávnené priznanie provízie za sprostredkovania bytu, pretože došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy a vznikol nárok na províziu. Pričom dôkazom, že došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, je konanie oboch zúčastnených strán, keď navrhovateľ mal možnosť a povolenie od odporcu v 2. rade, aby mohol inzerovať predmetný byt, aby si tento byt mohli nahliadať a dokonca, aby mohli realizovať obhliadky tohto bytu a dôkazom je aj emailová komunikácia konateľky navrhovateľa a p. G. . Žiadal, aby súd prihliadol na nemennosť dôkazov predložených navrhovateľom a na ich hodnovernosť, na rozdiel od jednotlivých výpovedí. Pokiaľ ide o vznik provízie, poukázal na vetu, ktorá bola zapísaná v e-mailovej komunikácii zo dňa 9.9.2006, kde odporca v 2. rade uvádza: "p. D., som dosť zaskočený tým, čo tvrdíte. Vy sama ste navrhla sumu 60.000,-Sk po tom, ako som vám ja tlmočila náš spoločný zámer s p. A. zaplatiť relevantnú časť sumy, ktorá by zodpovedala faktu, že ste môj byt inzerovali a že ste D.. A. priviedli a prezentovali mu môj byt vy..." a z tohto tvrdenia jednoznačne vyplýva uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy. 3. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: G.. Q. H., H. A. K. G. K.K., G.. H. A., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav : Z listinných dôkazov (list vlastníctva č. 2185 vyhotovený dňa 13.9.2006) bolo nesporne preukázané, že odporca v 1. a 2.rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží, bytového domu na Z.. D. L. X H. R., E. Č.. XXXX, L. Ú. N.R., O. R. - G. Č. N.. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. vl. č. 32576/B súd zistil, že navrhovateľ bol zapísaný dňa 28.7.2001 s predmetom činnosti okrem iného : sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Ako štatutárny orgán je uvedená B.. J. D. K. G. Š. s tým, že v mene spoločnosti navrhovateľa koná a podpisuje za spoločnosť každá samostatne. Z listinného dôkazu - listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 24.10.2006 vyplýva, že bola vyznačená "Plomba o zmene práva k nehnuteľnosti vyznačená na základe H.-XXXX/ XXXX " na predmetnú nehnuteľnosť. Z obsahu predloženej e-mailovej komunikácie medzi odporkyňou v 2. rade a konateľmi spoločnosti navrhovateľa vyplýva, že : 4. - odporca v 2. rade (manželka) e-mailom oznámil, že odporca v 1. rade (manžel) ju "bude" splnomocňovať k predaju bytu štatutárny zástupca navrhovateľa B.. J. D. dňa 13.9.2006 e-mailom o 14:53 hod odporcovi v 2. rade poslala "návrh" zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o sprostredkovaní. E-mailom dňa 13.9.2006 o 14:23 bol "návrh" zmluvy zasielaný aj p. A. na e-mailovú adresu : H..sk. Dňa 17.9.2006 o 5:41 e-mailom štatutárny zástupca navrhovateľa J. D. poslala odporcovi v 1. a 2. rade upravenú zmluvu o sprostredkovaní Dňa 19.9.2006 o 11:30 odporca v 2. rade oznámil, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi sumu 60000Sk s tým, že sa rozhodli nepodpísať spätne Zmluvu o sprostredkovaní. Dňa 19.9.2006 o 12:19 štatutárny zástupca navrhovateľa oznámil odporcovi v 2. rade, že na základe jeho "žiadosti" boli vykonané úkony, ktoré v e-maily opisuje s tým, že nesúhlasí s navrhnutou sumou vo výške 60000Sk. Dňa 19.9.2006 o 11:30 odporca v 2. rade oznámil, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi sumu 60000Sk s tým, že sa rozhodli nepodpísať spätne Zmluvu o sprostredkovaní. dňa 21.9.2006 e-mailom oznamuje štatutárny zástupca navrhovateľa J. D. okrem iného , že odporca v 1. a 2. rade " odmietli súčinnosť realitnej kancelárie pri realizácii celého predaja a teda nenesie zodpovednosť za úspešnú realizáciu prevodu vlastníckeho práva..." e-mailom z 22.9.2006 oznámil odporca v 1. rade štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa J. D., že nie sú viazaní žiadnou zmluvou a nemieni pokračovať v debate o domnelom predpoklade, že bola medzi nimi uzatvorená zmluva. Z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej podľa zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, zo dňa 29.9.2006 vyplýva, že medzi odporcom v 1. a 2. rade ako predávajúcim a p. H. A. ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Navrhovateľom bol predložený súdu uverejnený inzerát na predaj predmetného bytu (X..G..sk). Listom zo dňa 13.10.2006 bol odporca v 1. a 2. rade vyzvaný na zaplatenie sumy 60000Sk titulom dohodnutej provízie v zmysle ústne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX-Č. vyhotoveného dňa 22.1.2007 nesporne vyplýva, že A. H. U.. XX.X.XXXX sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy H. XXXX/XX z 20.12.2006. Z výsluchu svedka H. A. vyplýva, že si pamätal na okolnosti kúpy bytu od manželov G.V., lebo si zabezpečoval samostatné bývanie, nakoľko býval v podnájme. Oslovil p. K., ktorý sa zaoberal predajom nehnuteľností a p. K. mu túto nehnuteľnosť vyhľadal, dal telefónne číslo a s odporkyňou v 1. rade si svedok dohodol ohliadku bytu telefonicky a na základe obhliadky bytu cenu bytu. Presný dátum uskutočnenia obhliadky si svedok nepamätal. Potvrdil, že na obhliadke bol on, D.. K. a manželia G.. Na obhliadke sa dohodli na detailoch, kedy sa dá kúpa zrealizovať, nakoľko musel žiadať o hypotekárny úver a z časového hľadiska nebolo zrejmé, kedy bude poskytnutý. S p. K. svedok nemal uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní bytu, nakoľko sa poznali osobne a nepovažovali to za potrebné a p. K. sa v tom čase venoval realitám. Prehlásil do zápisnice, že s nikým z realitnej kancelárie v tom čase ohľadom kúpy bytu nerokoval. Pripustil možnosť, že v tom čase zháňala byt jeho matka a je možné, že ona adresu poskytla. Svedok ďalej uviedol, že nepozná p. Q. H. a nie je si vedomý toho, že by sa s takýmto človekom rozprával, alebo s ním telefonoval. Za stranu svedka všetky podklady pre kúpnu zmluvu vypracoval p. K. a vyhotovil aj Kúpnu zmluvu. Potvrdil, že p. G.Á. o žiadnych problémoch s realitnou kanceláriou nič nehovorila. Z výpovede svedkyne Q. H. vyplýva, že pracuje pre spoločnosť navrhovateľa ako realitný maklér, je živnostníčka a má zmluvu o spolupráci s navrhovateľom. Potvrdila, že p. G. poznala od predaja bytu rodičov a vtedy sa jej zmienila, že bude predávať svoj byt a že by rada spolupracovala. Svedkyňa nafotila byt odporcov v 1. a 2.rade a popri tom ich oboznámila s podmienkami ohľadom predaja bytu s tým, že "pokiaľ budeme tento byt inzerovať na portáli ako prioritu", tak tam bude provízia 100.000,-Sk s tým, že iná realitná kancelária predaj nebude ponúkať. P. G. mala predstavu o kúpnej cene 3.600.000,-Sk a v tej cene by bola aj zahrnutá provízia 100.000,-Sk. Uviedla, že provízie sa v tom čase pohybovali od 3-5% pri takejto kúpnej cene. Byt sa začal predávať začiatkom leta a po mesiaci sa ozval záujemca. Keď boli s prvým klientom na obhliadke, svedkyňa uviedla, že dávala podpísať žalovanej v 2. rade protokol o obhliadke bytu, kde bola uvedená cena provízie a p. G. to odmietla podpísať s odôvodnením, že bez manžela to podpísať nemôže. V byte bolo asi 4-5 obhliadok vo večerných hodinách. Svedkyňu raz kontaktovala D.. A., ktorá oznámila, že má záujem o obhliadku a obhliadka sa uskutočnila vo večerných hodinách. Chcela, aby jej syn, p. A., videl byt. Na ohliadku svedkyňa nešla, ale uviedla, že upovedomila odporcu v 2.rade a ona im byt ukázala. Svedkyňa uviedla, že telefonicky sa na ňu nakontaktovala matka p. A. s tým, že oni byt zoberú. Podľa tvrdenia svedkyne mala s p. A. aj viesť krátky rozhovor, v ktorom jej mal dať e-mailovú adresu s tým, že bude komunikovať iba ona s p. A.. To, že šlo o osobu p. A. svedkyňa uviedla na základe toho, že muž, s ktorým telefonicky hovorila, sa jej tak predstavil. Keď sa p. A. neozval, svedkyňa sa dovolala p. A., ktorá jej uviedla, že byt nechce cez ich realitnú kanceláriu. Z výpovede svedka G. K. vyplýva, že je realitný maklér od roku 2001 a robil aj reality v Bratislave. K okolnostiam týkajúcich sa bytu odporcu v 1. a 2.rade uviedol, že ho oslovil p. A. a on rokoval s jednou aj s druhou stranou ohľadom prípravy dokumentácie, t.j. podkladov týkajúcich sa úveru, lebo p. A. bral úver vo H. K..E.. a pripravovala sa Zmluva o budúcej zmluve. Byt hľadal svedok aj D.. A., ktorý ho potom zavolal na stretnutie, na ohliadku bytu, kde sa stretli s p. G.. Inzerát ohľadom predaja bytu svedok našiel na stránke X..A..sk a následne informoval D.. A.. Matka p. A. tam nebola a svedok ju nepozná. Na ohliadke komunikoval D.. A. so žalovanými ohľadom postupu pri následnom prevode, oceňovaní nehnuteľnosti a o procese prevodu bytu. O tom, že by odporca v 1. a 2.rade inzeroval predaj bytu cez realitnú kanceláriu, o tom svedok nemal vedomosť. Inzerovaná cena bola 3.000.000,-Sk až 2.900.000,-Sk a bola dosť vysoká. Pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy svedok komunikoval s advokátom, uviedol meno D.. M. a sním prebehla aj e-mailová komunikácia ohľadom korekcie zmlúv. S odporcom v 1. a 2.rade svedok komunikoval len raz, väčšinou komunikoval s ich právnym zástupcom. Odmenu svedok dostal od D.. A.. 5. Výsluchom svedkyne G.. H. A., vyplýva, že ide o matku svedka H. A.. Uviedla, že vzhľadom na odstup času si okolnosti kúpy bytu nepamätá, pretože syn kupoval byt samostatne. Svedkyňa do R. odišla v roku 1997 a jej syn hľadal byt, nakoľko sa chcel osamostatniť a ona si tiež snažila vyriešiť bytovú otázku, nakoľko zvažovali s dcérou, či kúpia byt v R. a predajú byt v F., nakoľko jej tam ostalo ešte jedno dieťa. Nakoniec svedkyňa si našla byt sama a dcéra tiež. Vyslovila domnienku, že jej syn našiel byt G. cez súkromný inzerát a nie cez realitnú kanceláriu. Byt bol taký zaujímavý, že sa svedkyňa na neho bola pozrieť, ale nezávisle od syna a sama za seba. O byte sa dozvedela prostredníctvom inzerátu a nakoniec si ho kúpil syn. Na ďalšie okolnosti si, vzhľadom na odstup času, nespomína. 6. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo nielen e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania , ale aj samotnou výpoveďou svedka Q. H. (realitnej maklérky pracujúcej pre spoločnosť navrhovateľa) preukázané, že k akceptácii odporcom v 1. a 2. rade t.j. k ich jednostrannému prejavu vôle, ktorým by dali navrhovateľovi najavo, že návrh sprostredkovateľskej zmluvy prijímajú a že s ním uzavierajú sprostredkovateľskú zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu na uzatvorenie zmluvy (či už ústnom alebo písomnom) nedošlo (navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že odporcom v 1. a 2. rade akýmkoľvek spôsobom by bol prijatý jeho návrh či už ústny alebo písomný, na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a to či už ako včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie odporcu v 1. a 2. rade, ktorým bol návrh na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy určený a z ktorého by súd mohol vyvodiť ich súhlas s návrhom navrhovateľa na uzatvorenie zmluvy).Vo všeobecnosti súd poukazuje na to, že k uzatváraniu zmlúv medzi zmluvnými stranami dochádza tým, že sa zmluvné strany dohodnú na uzatvorení zmluvy, na jej obsahu a následne sa zmluva vyhotoví, a podpíše. Návrh zmluvy musí byť dostatočne určitý, musí byť z neho zrejmá vôľa uzavrieť zmluvu . Návrh na uzatvorenie navrhovateľom navrhnutej sprostredkovateľskej zmluvy v tomto prípade zanikol dôjdením prejavu odporcu v 1. a 2. rade o odmietnutí jeho návrhu navrhovateľovi o čom predložil sám navrhovateľ e-mailovú komunikáciu s odporcom v 1. a 2. rade. 7. Ústny návrh na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prednesený svedkyňou Q. H. pre odporcu v 2. rade pri obhliadke predmetného bytu zanikol (ktorá okrem iného súd poukazuje na to, že svedkyňa k takémuto úkonu nebola zo strany navrhovateľa splnomocnená a v danom čase nebola štatutárnym zástupcom navrhovateľa - súd poukazuje na výpis z Obchodného registra), nakoľko nebol odporcom v 1. a 2. rade prijatý ihneď (z jeho obsahu nevyplývalo nič iné - súd poukazuje na výpoveď svedkyne : že "pokiaľ budeme tento byt inzerovať na portály ako prioritu", tak tam bude provízia 100.000,-Sk). 8. S poukazom na ustálený skutkový stav súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. 9. Na záver súd uvádza, že zo strany navrhovateľa, ak by aj bolo preukázané uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy "ústne", nebola navrhovateľom preukázaná existencia príčinnej súvislosti v tom zmysle, že nebyť snahy a úsilia navrhovateľa ako sprostredkovateľa, smerujúcej k zaisteniu príležitosti pre odporcu v 1. a 2. rade ako záujemcu, uzatvoriť zmluvu s H. A., tak by k tomuto úkonu - podpisu kúpnej zmluvy, nedošlo. V danom prípade s poukazom na výpovede svedkov D.. A., D.. K. K. D.. A., opísaných v odôvodnení tohto rozsudku, vyplýva, že nakoľko sa chcel p. A. osamostatniť a svedkyňa si tiež snažila vyriešiť bytovú otázku, pretože zvažovala s dcérou, či kúpia byt v R. a predajú byt v F., pričom na byt odporcu v 1. a 2. rade sa bola pozrieť nezávisle od syna p. A. a sama za seba. S poukazom na uvedené nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi činnosťou údajného sprostredkovateľa (navrhovateľa) a uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy na byt v tom čase vo vlastníctve odporcu v 1. a 2. rade medzi odporcom v 1. a 2.rade a p. H. A. (zmluvnú dokumentáciu pri celej transakcii zabezpečoval zástupca p. H..A., D. G. K., v spolupráci s právnym zástupcom odporcu v 1. a 2.rade). 10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia. 11. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozhodne v súlade so žalobným návrhom žalobcu spolu s náhradou trov. Svoje odvolanie právne odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p., čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy SR. Procesnými vadami boli porušené základné zásady Občianskeho súdneho konania ako: zásada na spravodlivý súdny proces, zásada rovnosti účastníkov, zásada ústnosti a priamosti, zásada hospodárnosti a zásada voľného hodnotenia dôkazov. 12. Tvrdenie súdu, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o sprostredkovaní nedošlo z toho dôvodu, že žalovaní 1. a 2. ihneď neakceptovali ústny návrh zmluvy prednesený p. H. a že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205, ods. 1 písm. d/ a f/ O.s.p. Žalobca už pri podaní návrhu predložil súdu viaceré dôkazy z ktorých vyplýva, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovanými ako záujemcami o sprostredkovanie predaja bytu došlo v súlade s § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto ústne uzatvorenej zmluvy žalobca sprostredkoval pre žalovaných záujemcu o kúpu bytu p. A.. Za nesprávne právne posúdenie považujeme, keď súd determinoval, že len návrh p. H. bol jediným návrhom na uzatvorenie zmluvy zo strany žalobcu a že tento musel byť žalovanými prijatý ihneď a keďže nebol tak zanikol. Za právne irelevantnú považuje žalobca požiadavku súdu, že ústne predložený návrh musí byť prijatý ihneď inak zanikne. To, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovanými skutočne prišlo, vyplýva z dôkazov, ktoré žalobca predložil súdu. Žalobca je presvedčený, že všetky dôkazy ktoré boli súdu prvej inštancie predložené a prezentované jednoznačne preukazujú, že žalobca a žalovaní 1 - 2 uzatvorili ústnu zmluvu o sprostredkovaní. Žalobca má za to, že preukázal, že jeho pričinením prišlo k sprostredkovaniu predaja bytu žalovaných záujemcovi o kúpu p. A.. Žalobca si riadne plnil bežné povinnosti, ktoré pre neho, ako sprostredkovateľa vyplývali zo sprostredkovateľskej zmluvy. To, že ku sprostredkovaniu predaja bytu p. A. prišlo pričinením žalobcu vyplýva z predložených dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil, alebo ktoré boli vykonané na pojednávaní. Žalobca dáva do pozornosti dôkazy, ako faktické konanie žalobcu a žalovaných, ktoré žalovaní doposiaľ nepopierali a email komunikáciu, vrátane mobilu žalovanej zo dňa 19.09.2007 čas 17:21. Súd bezdôvodne prihliadal len na tvrdenia a dôkazy žalovaných. S tvrdeniami a dôkazmi žalobca sa vôbec nevysporiadal. K dôkazom žalobcu sa súd vôbec nevyjadri, neuviedol, že ich odmieta, prečo ich odmieta, prečo ich považuje za nepodstatné. Súd tvrdenia a tomu zodpovedajúce dôkazy žalobcu absolútne odignoroval a to bez náležitého vysvetlenia a to aj napriek tomu, že vzhľadom na písomnú formu hodnovernosť a dôležitosť dôkazov žalobcu sa jedná o významné dôkazy, týkajúce sa merita veci, ktoré jednoznačne preukazujú tvrdenia žalobcu. Z rozhodnutia súdu resp. jeho odôvodnenia nie je zrejmá žiadna logická a racionálna úvaha, ktorá by viedla k tomu, prečo súd neprihliadal na tvrdenia a dôkazy žalobcu. Tvrdenia žalovaných a ich svedkov, ktorí majú svedčiť o tom, že k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu a ani ku pričineniu žalobcu o sprostredkovanie predaja bytu p. A. nedošlo, sa nezakladajú na pravde a sú vykonštruované za účelom vyhnúť sa povinnosti na zaplatenie provízie žalobcovi. Žalobca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 252/04 z 31.08.2004, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 74/97 zo 7.07.1998. 13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí žiadajú odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaní sú toho názoru, že s poukazom na vykonané dokazovanie bolo v konaní pred prvoinštančným súdom preukázané, že k akceptácii návrh spotrebiteľskej zmluvy zo strany žalovaných nikdy nedošlo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že žalovaní v 1. a 2. rade akýmkoľvek spôsobom prijali návrh žalobcu na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy. Dôkazy vykonané súdom v žiadnom prípade nepreukazujú, že žalobca a žalovaní uzatvorili ústnu zmluvu o sprostredkovaní. Žalovaní sú toho názoru, že s poukazom na vykonané dokazovanie nebola žalobcom preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi činnosťou žalobcu ako údajného sprostredkovateľa a uzatvorením kúpnej zmluvy na predmetný byt medzi žalovanými. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku v plnej miere vyhovel požiadavke § 157 ods. 2 O.s.p., t.j. uviedol, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal a jasne, stručne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Žalovaní poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 08.02.2001 sp. zn. 22Cdo/752/1999. 14. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných. Žalobca už pri podaní návrhu predložil súdu viaceré dôkazy, z ktorých jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovanými ako záujemcami o sprostredkovaní bytu predaja bytu prišlo v súlade s §43c a nasl. Občianskeho zákonníka. Opätovne žalobca poukazuje na dôkaz e-mail správu zo dňa 19.09.2006 čas 10:19. Podľa žalobcu pri hodnotení dôkazov však súd opakovane a závažným spôsobom pochybil, keď konal v rozpore s O.s.p. a Ústavou SR. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2011 sp. zn. 6MCdo/1/2010. 15. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 19. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd úspešným žalovaným náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).