Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/402/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407223659 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407223659.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateliek: X/ Q.. Q. P., O. D. XXX/ X, W. - Y., X/ X. Z., O. W. XXXX/XX, Q., zast. AK Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti odporkyni: U. W., O. G. XXX, G., zast. JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou so sídlom Nádražná 23, Malacky, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. decembra 2012 č.k. 5C/81/2008 - 139, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 5C/81/2008-139 zo dňa 18.12.2012 vo veci samej p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhradu trov prvostupňového konania m e n í tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľkám trovy právneho zastúpenia vo výške 1697,85 eur. Navrhovateľkám s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľka v 1. rade MUDr. Q. P., Y.. P., K.. XX.XX.XXXX, Y..Č.. XXXXXX/XXX, I. O. W., Y., D. XXX/X, X. W.S. V.. Č.. XXXX R. B. XXXX Q. nachádzajúcej sa v kat. úz. G., R. G.B., R. Q., G. na J. Č.. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra Q., U. I. B. V. X/X. Súd ďalej určil, že navrhovateľka v 2. rade X. Z., Y.. U., K.. XX.XX.XXXX, Y..Č.. XXXXXX/XXXX, I. O. Q., W. XXXX/XX, X. W. V.. Č.. XXXX R. B. XXXX Q. K. W. B. S.. Ú.. G., R. G., R. Q., G. na J. Č.. XXXX B. S. Ú. O., Správou katastra Q., a to v podiele 1/4. Odporkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľkám trovy konania v sume 1.783,73 Eur, na účet AK Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 868, § 129 ods. 1,2, § 130 ods. 1,2, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/, § 226, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vecne tým, že Navrhovateľka v 1. rade sa svojím návrhom domáhala, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou parc. č. 3013 o výmere 1781 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. G., R. G., R. Q., G. na J. Č.. XXXX, B. S. Ú. B. O., W. S. Q., a to v podiele 1. Navrhovateľka v 1. rade svoj návrh odôvodnila tým, že po svojej starej matke Anne P.R., Y.. B., zdedila na základe osvedčenia o dedičstve č. D 2133/96, Dnot XXX/XX V. B. S.. Ú.. G., medzi inými aj pozemok v S.. Ú.. G., V.. Č.. XXXX, roľa o výmere XXXX Q. B. V. X. V katastri nehnuteľností, vedenom Katastrálnym úradom v O., Správou katastra Q. je predmetný pozemok v kat. Ú.. G.B. zapísaný na J. Č.. XXXX U. V.. Č.. XXXX, orná pôda, o výmere 877 m2. Ďalej navrhovateľka v 1. rade vo svojom návrhu uviedla, že U. P., Y.. B., sa stala vlastníčkou pôvodnej parc. č. 3013, orná pôda, o výmere 2507 m2 v podiele 1 dedením v roku 1937 a 1947. Spolu s manželom túto pôdu obrábali až do roku 1957, kedy bolo v obci Závod vytvorené JRD a pôda odovzdaná družstvu. Dedičské konanie po U. P.R., Y.. B., prebehlo po smrti jej syna E. P., otca navrhovateľky v 1. rade, pričom dedičmi boli jeho 3 deti, jedným z nich navrhovateľka v 1. rade. Ďalej navrhovateľka v 1. rade vo svojej žalobe uvádzala, že podľa jej názoru, zrejme z dôvodu administratívnych pochybení v evidencii nehnuteľností, keď neboli zaevidované odpredaje jej časti v minulosti, je jej súčasná výmera 877 m2, v skutočnosti by to však malo byť 1781 m2. Rozdiel je 904 m2. Táto výmera podľa identifikácie parciel vypracovanej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky zo dňa 16.9.2004, bola použitá na majetko-právne vysporiadanie, podľa GP č. 30743061-108/96 do novovytvorenej V.. Č.. XXXX/X, G., R. B. XXXX Q. a zapísaná P. J. Č.. XXXX pre S.. Ú.. G. ako držba. Držiteľkou tejto novovytvorenej parcely sa mala stať odporkyňa na základe osvedčenia, vydaného notárom JUDr. Vladimírom Slezákom, notárskou zápisnicou pod č. N 5/97, Nz 81/97. Podľa identifikácie parciel časť pozemku parc. Č.. XXXX R. B. XXX Q. je vedená na odporkyňu ako „držba“ a zvyšných XXX Q. V.. Č.. XXXX je vedených na J. Č.. XXXX. Podľa navrhovateľky v 1. rade notárska zápisnica, ktorou bolo osvedčené vlastníctvo k časti pozemku V.. Č.. XXXX R. B. XXX Q. pre odporkyňu, bola vypracovaná v nesúlade so skutočným stavom, pretože vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti bolo možné zistiť a preukázať v pozemno-knižnom operáte pre obec a kat. úz. Závod. V pozemkovej knihe, B. B. Č.. XXXX bola ako vlastníčka pozemku v podiele 1 V.. Č.. XXXX G. U. P., Y.. B., po ktorej dedičské konanie prebehlo v rokoch 1996-1997. Držba pozemku parc. č. 3010/6, v ktorom je pričlenená časť V.. Č.. XXXX R. B. XXX Q., nastala podľa údajov G. J. Č.. XXXX P. XX.XX.XXXX. V čase vypracovania notárskej zápisnice - osvedčenia a zápisu v katastri nehnuteľností oprávnenej držby XXX Q., V.. Č.. XXXX na odporkyňu, vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti bol známy, resp. mal a mohol byť známy terajšej držiteľke - odporkyni. Navrhovateľka v 1. rade tiež uviedla, že odporkyňa nemohla nadobudnúť kúpou v roku 1965 od vlastníkov parc. č. XXXX Č. R. B. XXX Q., keďže nehnuteľnosť nikdy nebola vo vlastníctve rodičov zosnulého manžela odporkyne. Aj z toho je zrejmé, že odporkyňa poznala vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. Navrhovateľka v 1. rade napokon dôvodila, že po zániku JRD v obci mali pozemky v prenájme postupne viaceré poľnohospodárske spoločnosti, ktoré tam pôsobili. Medzi takto prenajatými pozemkami navrhovateľka v 1. rade prenajímala aj V.. Č.. XXXX. Keďže odporkyňa je vedená v evidencii nehnuteľnosti ako výlučná držiteľka spornej časti parcely, navrhovateľka v 1. rade má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem. Navrhovateľka v 2. rade sa svojím návrhom, pôvodne vedeným na OS Malacky, pod sp.zn. 5C 165/08 (pôvodne OS Bratislava IV., sp.zn. 22C 137/07), domáhala, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou V.. Č.. XXXX R. výmere XXXX Q., nachádzajúcej sa v kat. úz. Závod, obec G., R. Q., zapísanej na J. Č.. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Q., a to v podiele 1. Navrhovateľka v 2. rade svoj návrh odôvodnila tým, že po svojej matke X. U., Y.. P., zdedila na základe osvedčenia o dedičstve č. D 495/00, Dnot 139/00 pozemky v kat. úz. Závod, medzi inými aj pozemok v kat. úz. Závod, parc. č. 3014, orná pôda o výmere 2094 m2 v podiele 1. V katastri nehnuteľností, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky je predmetný pozemok v kat. úz. Závod zapísaný na LV č. 2043 ako parc. č. 3014, orná pôda, o výmere 860 m2. Ďalej navrhovateľka v 2. rade vo svojom návrhu uviedla, že jej matka Jozefa U., rod. P. po svojej starej matke U. zdedila pozemok parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere XXXX m2 v podiele 1 dedením v roku 1937 a 1947. V roku 1957 bolo v obci Závod vytvorené JRD a pôda odovzdaná družstvu. Dedičské konanie po U. P., rod. B., prebehlo po smrti E. P., starého otca navrhovateľky v 2. rade, pričom dedičmi boli jeho 3 deti, jedným z nich matka navrhovateľky v 2. rade. Ďalej navrhovateľka v 2. rade vo svojej žalobe uvádzala, že podľa jej názoru, zrejme z dôvodu administratívnych pochybení v evidencii nehnuteľností, keď neboli zaevidované odpredaje jej časti v minulosti, je jej súčasná výmera 860 m2, v skutočnosti by to však malo byť XXXX m2. Y. je XXX m2. Táto výmera podľa identifikácie parciel vypracovanej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky zo dňa 16.9.2004, bola pričlenená do novovytvorenej parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere XXXX mX a zapísaná do LV č. XXXX pre kat. úz. G. ako držba. P. tejto novovytvorenej parcely sa mala stať odporkyňa na základe osvedčenia, vydaného notárom X.. B. W., notárskou zápisnicou pod č. N X/XX, Nz XX/XX. Podľa identifikácie parciel časť pozemku parc. č. XXXX o výmere XXX m2 je vedená na odporkyňu ako „držba“ a zvyšných XXX mX parc. č. XXXX je vedených na LV č. XXXX. Podľa navrhovateľky v 2. rade notárska zápisnica, ktorou bolo osvedčené vlastníctvo k časti pozemku parc. č. XXXX o výmere XXX mX pre odporkyňu, bola vypracovaná v nesúlade so skutočným stavom, pretože vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti bolo možné zistiť a preukázať v pozemno-knižnom operáte pre obec a kat. úz. G.. V pozemkovej knihe, vo vložke č. 2359 bola ako vlastníčka pozemku v podiele X parc. č. XXXX zapísaná U. P., rod. B., po ktorej dedičské konanie prebehlo v rokoch 1996-1997. Držba pozemku parc. č. XXXX/X, v ktorom je pričlenená časť parc. č. XXXX o výmere XXX m2, nastala podľa údajov z LV č. XXXX dňom XX.XX.XXXX. V čase vypracovania notárskej zápisnice - osvedčenia a zápisu v katastri nehnuteľností oprávnenej držby XXX m2, parc. č. XXXX na odporkyňu, vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti bol známy, resp. mal a mohol byť známy terajšej držiteľke - odporkyni. Navrhovateľka v 2. rade tiež uviedla, že odporkyňa nemohla nadobudnúť kúpou v roku 1965 od vlastníkov časť parc. č. XXXX, keďže nehnuteľnosť nikdy nebola vo vlastníctve rodičov zosnulého manžela odporkyne. Aj z toho je zrejmé, že odporkyňa poznala vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. Navrhovateľka v 2. rade napokon dôvodila, že po zániku JRD v obci mali pozemky v prenájme postupne viaceré poľnohospodárske spoločnosti, ktoré tam pôsobili. Medzi takto prenajatými pozemkami navrhovateľka v 2. rade prenajímala aj parc. č. XXXX. Keďže odporkyňa je vedená v evidencii nehnuteľnosti ako výlučná držiteľka spornej časti parcely, navrhovateľka v 2. rade má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem. Keďže veci vedené na OS Malacky, pod sp. zn. 5C 165/08 a 5C 81/08, sa týkali tej istej účastníčky na strane odporcu a skutkovo spolu súviseli (týkali sa nehnuteľností zapísaných pôvodne na jednej PKV), súd ich podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie s tým, že vec bude ďalej vedená na OS Malacky, pod sp.zn. 5C 81/08. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že je dlhodobou dobromyseľnou a nikým nerušenou užívateľkou sporných nehnuteľností, a to od roku 1965. Jej dobromyseľnosť spočíva v tom, že pozemok v zmluve označený ako „vedľa rodinného domku Q. B. pri ceste k železničnej zastávke“, ktorý pozemok predstavuje parc. č. XXXX a XXXX, kúpila spolu so svojím manželom za dohodnutú kúpnu cenu a zaplatili za neho. Stalo sa tak na základe „zmluvy o dohode“ zo dňa 28.1.1965. Táto zmluva bola síce uzavretá písomne, ale laicky a nebola možná jej registrácia podľa vtedy platných predpisov. Na základe tejto zmluvy odporkyňa však odvtedy pozemok užívala. V roku 1966 na základe stavebného povolenia zo dňa 15.2.1966 č. Výst. 2910/1965-Čn postavila rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX a XXXX. S pozemkov parc. č. XXXX a XXXX vznikla nová parcela č. XXXX/X, ktorá jej bola v roku 1966 daná do osobného užívania na základe dohody s MNV v Závode pod č. Ev XXX/XXXX. S touto parcelou naďalej užívala priľahlú parc. č. XXXX, ktorá pri zlúčení s parc. č. XXXX vytvorila parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 ako záhrada. Odporkyňa v roku 1996 zistila, že túto nehnuteľnosť, parc. č. XXXX/X v kat. úz. G. nemá zapísanú v katastri nehnuteľností a požiadala preto notára o spísanie osvedčenia o vydržaní tohto pozemku na základe dlhodobej dobromyseľnej, oprávnenej a nepretržitej držby, čo sa stalo notárskou zápisnicou č. N X/XX, Nz XX/XX, spísanej na Notárskou úrade v W.. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa splnila podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2 vydržaním, pričom táto parcela bola vytvorená z časti parc. č. XXXX o výmere XXX mX a z časti parc. č. XXXX o výmere XXX m2, žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Prvostupňový súd v súlade a riadiac sa s názorom a pokynmi odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. doplnil dokazovanie naznačeným smerom a vykonal ďalšie dôkazy. Súd prvého stupňa sa zameral predovšetkým na skutočnosť, či sa v predmetnom prípade môže jednať o oprávnenú držbu. Vzhľadom k uvedenému je v danej veci podstatným to, či odporkyňa so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľná, že jej vec, sporný pozemok, ktorý vznikol z predchádzajúcich dvoch iných pozemkov, patrí. Dobromyseľnosť má pritom svoju oporu nielen v presvedčení, že jej veci patrí, ale aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec mohla držiteľovi - odporkyni patriť. Z toho potom vyplýva, že nestačí len subjektívne presvedčenie odporkyne o tom, že jej vec patrí, nestačí ani to, že s vecou nakladala ako s vlastnou. Podstatné je, či existovali konkrétne okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie odporkyne o dobromyseľnosti, že jej vec patrí. Takouto okolnosťou by napríklad bola existencia zmluvy, ktorá by síce bola neplatná, ale na základe nej by sa odporkyňa, resp. v čase života ešte aj so svojím manželom, ujala držby. Odporkyňa predložila súdu „Zmluvu o dohode“ zo dňa 28.01.1965. Podľa tejto zmluvy mal B. B. ako predávajúci predať B. Z. a jeho manželke U., rod. W. a A. W. a jeho manželke U., rod. P. (odporkyňa) svoj stavebný pozemok, ktorý sa nachádza „vedľa rodinného domku Q. B. pri ceste k železničnej zastávke“. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene. Ďalej bolo dohodnuté, že kupujúci B. Z. s manželkou a A. W. s manželkou sa stanú každý vlastníkom 1 predávaného stavebného pozemku. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd zistil, že v danom prípade na strane odporkyne absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania, a to oprávnená držba. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Obč. zák.). Posúdenie, či je držiteľom v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká aj vtedy, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Nič na tom nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V danom prípade predovšetkým vzhľadom na Dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretú medzi manželom odporkyne A. W. a Q. G. zo dňa 05.01.1966, kde je jednoznačne uvedené, že manželovi odporkyne bolo zriadené právo osobného užívania pozemku v kat. úz. G. na parc. č. XXXX/X s jednoznačne uvedenou výmerou 8 á 64 m2 na výstavbu rodinného domku. Odporkyňa nemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý bol odčlenený z pozemkov parc. č. XXXX a XXXX v spoluvlastníctve navrhovateliek. Odporkyňa totiž nepredložila ako už vyššie súd uviedol žiadny iný relevantný a hodnoverný doklad o tom, že skutočne uzatvorila zmluvu (či už darovaciu, kúpno- predajnú, alebo zámennú) so spoluvlastníkom alebo spoluvlastníkmi parc. č. XXXX a XXXX v rozsahu, v ktorom by sa mala stať vlastníkom súčasnej parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že odporkyňa bola povinná označiť dôkazy na preukázanie skutočností, že v spornom prípade sa jednalo o oprávnenú držbu. Odporkyňa však toto dôkazné bremeno neuniesla a právne relevantné dôkazy nenavrhla. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zistil a musel konštatovať, že sa jedná o držbu neoprávnenú. Odporkyňa oprávnenosť držby ničím nepreukázala, neprodukovala ani dôkazy, ktoré by vyvolali pochybnosť. Výpovede svedkov v konaní nemali pre rozhodnutie vo veci výpovednú hodnotu, nepriniesli žiaden dôkaz o dobromyseľnosti držby a nebolo možné z nich vyvodiť žiadny právny záver. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. Úspech v konaní mali navrhovateľky. Právny zástupca navrhovateliek si vyčíslil trovy konania podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom podľa názoru súdu sa jedná o použitie správnej tarifnej odmeny za právnu vec. Vznikli im trovy konania pozostávajúce z trov ich právneho zastúpenia a to za 18 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 (sadzba úkonu 45,51 Eur + 5,91 Eur režijný paušál), 2. prevzatie veci a príprava zastúpenia vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 81/08 (sadzba úkonu 45,51 Eur + 5,91 Eur režijný paušál), 3. spísanie návrhu vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 zo dňa 27.07.2007 (sadzba úkonu 45,51 Eur + 5,91 Eur režijný paušál), 4. spísanie návrhu vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 81/08 zo dňa 21.09.2007 (sadzba úkonu 45,51 Eur + 5,91 Eur režijný paušál), 5. účasť na pojednávaní dňa 21.10.2008 vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 (sadzba úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur režijný paušál), 6. účasť na ohliadke vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 dňa 07.11.2008 (sadzba úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur režijný paušál), 7. písomné podanie na súd vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 zo dňa 03.11.2008 (sadzba úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur režijný paušál), 8. písomné podanie na súd vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 81/08 zo dňa 15.12.2008 (sadzba úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur režijný paušál), 9. účasť na pojednávaní vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 81/08 dňa 06.11.2008 (sadzba úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur režijný paušál), 10. účasť na pojednávaní dňa 16.03.2010 (sadzba úkonu 55,49 Eur + 1/3 z 55,49 Eur = 73,98 Eur + 7,21 Eur režijný paušál), 11. účasť na pojednávaní dňa 25.11.2010 (sadzba úkonu 55,49 Eur + 1/3 z 55,49 Eur = 73,98 Eur + 7,21 Eur režijný paušál), 12. písomné podanie vo veci - odvolanie zo dňa 29.12.2010 (sadzba úkonu 55,49 Eur + 1/3 z 55,49 Eur = 73,98 Eur + 7,21 Eur režijný paušál), 13. účasť na pojednávaní na KS BA dňa 20.03.2012 (sadzba úkonu 58,69 Eur +1/3 z 58,69 Eur = 78,25 Eur + 7,63 Eur režijný paušál), 14. písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 21.11.2012 (sadzba úkonu 58,69 Eur +1/3 z 58,69 Eur = 78,25 Eur + 7,63 Eur režijný paušál), 15. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2012 (sadzba úkonu 58,69 Eur +1/3 z 58,69 Eur = 78,25 Eur + 7,63 Eur režijný paušál), 16. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012 (sadzba úkonu 58,69 Eur +1/3 z 58,69 Eur = 78,25 Eur + 7,63 Eur režijný paušál), 17. účasť na pojednávaní dňa 18.12.2012 (sadzba úkonu 58,69 Eur + 1/3 z 58,69 / úkon 1 = 19,56 Eur + 7,63 Eur režijný paušál). Právnemu zástupcovi navrhovateliek patrí aj náhrada za cestovné podľa § 15 a 17 cit. vyhl., ktoré si vyčíslil za účasť na pojednávaní na KS BA dňa 20.03.2012 za cestu Malacky - Bratislava a späť a Bratislava - Malacky a späť za účasť na pojednávaniach dňa 30.10.2012 a 27.11.2012, celkovo v sume 60,12 Eur. Podľa § 18 ods. 4 cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9-14 o DPH. Právny zástupca navrhovateľov si uplatnil DPH vo výške 20 % za úkony právnej pomoci. Navrhovateľkám patrí aj náhrada zaplateného súdneho poplatku vo výške 2x 199,- Eur (2x 6.000,- Sk). Celková odmena advokáta je potom spolu 1.783,73 Eur. Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom odvolaní odporkyňa žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade zamieta. Navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade sú povinné zaplatiť odporkyni náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania podľa špecifikácie vyčíslenej dodatočne právnou zástupkyňou. Ako dôvody odvolania odporkyňa uviedla, v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f. Odporkyňa namieta tým, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/74/2011-112 zo dňa 02.03.2012, a to, že nevykonal a nedoplnil dokazovanie v naznačenom smere. Najmä to, že bez pochybnosti neurčil, ako navrhovateľky určili, koľko m2 bolo prevedených na odporkyňu zmluvami z roku 1965 a z roku 1978, ktorá zmluva a výmera nebola zahrnutá do Osvedčenia o dedičstve po U. P., č. D. 2133/96, Dnot 452/96-K v k.ú. Závod a prečo keď navrhovateľka v 1. rade podľa tohto osvedčenia zdedila 2189 m2 tvrdí, že oprávnenie jej patrí len 1781 m2. Takéto posúdenie mal súd vykonať aj u navrhovateľky v 2. rade ohľadom parcely č. XXXX opäť s poukazom na predmetné osvedčenie o dedičstve po U. P. č. D. XXXX/XX. Namieta taktiež konštatovanie súdu, že je nesporné že došlo k odpredaju časti parcely č. XXXX a XXXX z pôvodných výmer týchto parciel, pričom takéto konštatovanie berie, ako neurčité, nepresné a neodstráňujúce spornosť návrhu navrhovateliek v 1. a 2. rade. Ďalej odporkyňa namieta názor súdu, že nebola splnená dobromyseľnosť držby, pričom táto podmienka podľa odporkyne dobromyseľnosť držby je preukázaná Zmluvou o dohode z 28.01.1965. Odporkyňa tiež namietala rozhodnutie o trovách konania, nakoľko neboli vyčíslené v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z., a to pokiaľ ide o výšku za 1 úkon právnej pomoci, súd bez náležitého odôvodnenia skonštatoval, že zo strany právneho zástupcu navrhovateliek došlo k vyčísleniu trov konania podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Podľa názoru odporkyne v danej veci možno určiť hodnotu sporu, nakoľko ide o pozemok, ktorý má vyčísliteľnú hodnotu. Navrhovateľky podali k odvolaniu odporkyne vyjadrenie, v ktorom sa stotožňujú s rozsudkom a dospel k správnym zisteniam. Poukazuje na to, že neoprávnenosť držby odporkyne je daná tým, že tvrdenia odporkyne, ktoré uvádza v notárskej zápisnici, že nehnuteľnosť nadobudla kúpou, zámenou alebo darom je nepravdivé, pretože títo nikdy neboli vlastníkmi parc. č. XXXX a teda nemohla byť dobromyseľným držiteľom. Q. poukazuje na to, že osvedčenie notárskou zápisnicou zo dňa 15.04.1997 bolo vyhotovené v zmysle ustanovení § 2 a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a v rámci 10 ročnej lehoty bolo navrhovateľkou uplatnená žaloba na určenie vlastníckeho práva. Navrhovateľka sa taktiež nestotožňuje ani s tvrdením odporkyne ohľadom vyčíslenia trov právneho zastúpenia konkrétne určenia výšky predmetu sporu, a teda hodnoty právneho úkonu nakoľko skutočnú výšku hodnoty nehnuteľnosti je možné určiť len na základe znaleckého posudku t. j. s nepomernými ťažkosťami v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004. Navrhovateľka je teda názoru, že bola súdom správne určená výška úkonu schválené súdom. Zároveň požiadala o zaviazanie odporcu náhradou trov odvolacieho konania. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. V súvislosti s priznanou náhradou trov prvostupňového konania sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami, týkajúcimi sa neúčelnosti náhrady trov konania za účasť na pojednávaní dňa 18.12.2012 (úkon 85.88 eur), nakoľko má z obsahu zápisnice zrejmé, že sa právny zástupca navrhovateliek na konaní nezúčastnil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhradu trov prvostupňového konania zmenil, a navrhovateľkám priznal náhradu trov konania vo výške 1697,85 eur (bez náhrady za úkon 17). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešným navrhovateľkám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania nevyčíslili do 3 dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O. s. p.).