Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407225961 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407225961.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky č. 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený: Mgr. Jozefína Podhradská, advokátka, Mudrochova č. 13, Bratislava proti žalovanému: M.G. B., G.. XX.XX.XXXX, K. F.. O. I. Č.. XX, XXX XX K., zastúpený: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého č. 29, Bratislava, o zaplatenie 969,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. apríla 2015, č. k. 7C 427/2008-299, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. apríla 2015, č. k. 7C 427/2008-299 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 969,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy 969,99 eur odo dňa 05.07.2007 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.214,58 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 31.10.2007 domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny vo výške 34.548,- Sk (1.146,78 eur) s príslušenstvom z dôvodu, že podľa zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov bol povinný platiť riadne a včas platby za služby spojené s užívaním bytu. Nedoplatok podľa vyúčtovania vo výške 34.548,- Sk za obdobie do 31.12.2006 dlhoval žalovaný na účet bytového domu na ul. O. I. Č.. X Z. K., ktorý zriadil žalobca v súlade so Zmluvou o výkone správy. Žalovaný bol povinný zaplatiť nedoplatok do 30 dní od doručenia vyúčtovania, pričom vyúčtovanie bolo žalovanému doručované doporučenou poštovou zásielkou s doručenkou, túto v odbernej lehote však neprevzal. Žalovaný bol v omeškaní s plnením si svojich platobných povinností, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 05.07.2007 do zaplatenia podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v časti istiny 176,79 eur právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 969,99 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 05.07.2007 do zaplatenia. Žalobný návrh sa týkal ročného vyúčtovania za celý rok 2006, keďže dokazovaním bolo zistené, že dňa 09.10.2006 došlo k prevodu vlastníctva predmetného bytu zo žalovaného na tretiu osobu, z dôvodu ktorého bol žalobný petit upravený na novú sumu dlžnej čiastky. Zmena vlastníka bola žalobcovi oznámená vo februári 2008 novou vlastníčkou bytu, p. A.. Napriek potvrdeniu zo dňa 30.06.2006, žalovanému nemohlo byť zrejmé ročné vyúčtovanie za rok 2005, tzn. platby, ktoré realizoval boli zálohovými platbami a ročné vyúčtovanie roku 2006 mu bolo zaslané až v roku 2007, na ktoré nereagoval, a preto 8,5% ročný úrok si žalobca uplatňoval od 05.07.2007 z dôvodu, že ročné vyúčtovanie bolo žalovanému doručované doporučenou poštovou zásielkou a bolo uložené dňa 01.06.2007. Podľa vtedy platných predpisov, tretí deň po uložení zásielky bol vyhodnotený ako deň doručenia, t.j. 04.06.2007, 30 dňová lehota na úhradu nedoplatku teda uplynula dňom 04.07.2007 a žalobca až od 05.07.2007 požadoval úrok z omeškania. V danej veci súd prvého stupňa rozhodol platobným rozkazom zo dňa 24.07.2008, č.k. 35Ro/7443/2007 - 27. Žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal, súdu sa vrátila dňa 10.09.2008 s oznamom "zásielka neprevzatá v odbernej lehote" a preto súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 14.10.2008, č. k. 25Ro/7443/2007 - 9, podľa § 173 ods. 1 O. s. p. predmetný platobný rozkaz zrušil. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.02.2014 vzal žalobu v časti istiny 176,79 eur, t.j. náklady za obdobie od 09.10.2006 do 31.12.2006, späť, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa uznesením zo dňa 17.02.2014, č. k. 7C/427/2008 - 242 konanie v časti žalovanej istiny 176,79 eur zastavil s tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne v rozhodnutí o veci samej (predmetom sporu tak ostala istina vo výške 969,99 eur s príslušenstvom = 1.146,78 eur - 176,79 eur). Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2014. Súd prvého stupňa rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 05.05.2014, č. k. 7C/427/2008 - 256 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 703,12 eur. Rozsudok (v poradí prvý) súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca vydal dňa 20.06.2006 žalovanému potvrdenie, že žalovaný "má vyrovnané všetky úhrady za užívanie bytu a služby spojené s jeho užívaním ku dňu 30.06.2006" ( potvrdenie žalobcu bolo súčasťou návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou previedol žalovaný jeho byt na p. A., ktorá nadobudla vlastníctvo k predmetnému bytu ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva, t.j. k 09.10.2006 a nehnuteľnosť užívala už od 31.08.2006). Žalobca ako správca evidoval mesačné platby za rok 2006, ako aj prípadné nedoplatky z predchádzajúcich rokov už pri vydávaní uvedeného potvrdenia (povinnosť správcu vypracovať vyúčtovanie za rok 2005 bola zo zákona do dňa 31.05.2006, t.j. mesiac pred vydaním uvedeného potvrdenia žalovanému). Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, mala p. A. ako vlastník bytu povinnosť platiť mesačné preddavky vopred počnúc prvým dňom nasledujúceho mesiaca od nadobudnutia vlastníctva k bytu, t.j. povinnosť platiť mesačné zálohové platby počnúc dňom 01.11.2006. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, prevodom vlastníctva bytu v dome žalovaným na nového vlastníka p. A., odstúpil žalovaný ako doterajší vlastník bytu v dome od Zmluvy o výkone správy, pričom záväzky z tejto zmluvy zanikajú usporiadaním, t.j. okamihom prevodu vlastníckeho práva zaniká právny vzťah založený Zmluvou o výkone správy medzi správcom (žalobcom) a žalovaným, nezanikajú však záväzky. Nemožno deklarovať ani upraviť Zmluvou o výkone správy, že by bol žalovaný povinný platiť zálohové mesačné platby, prípadne aj nedoplatky z vyúčtovania aj po vklade vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech nového vlastníka (p. B. A.). Žalobca akceptoval skutočnosť, že od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech p. B. A. mala povinnosť platiť zálohové predpisy práve ona, a preto vzal žalobu v časti istiny 176,79 eur späť, s tým, že súd prvého stupňa konanie v uvedenej časti zastavil (uznesenie č. k. 7C/427/2008 - 242, zo dňa 17.02.2014, právoplatné dňa 03.03.2014). Súd prvého stupňa v rozsudku (v poradí prvom) ďalej uviedol, že žalobca ako správca môže žalovať jednotlivé zálohové platby, ale ak príde k vypracovaniu vyúčtovania mesačných zálohových platieb vo forme ročného vyúčtovania nákladov, ktoré je povinný správca vypracovať do 31.05. daného roku, je žalobca oprávnený uplatniť si iba nároky vyplývajúce z takéhoto vyúčtovania. V danom prípade podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca vypracováva vyúčtovanie iba "vlastníkovi" a nie "pôvodnému" vlastníkovi. Vzniknutý nedoplatok je žalobca oprávnený vymáhať od nového vlastníka bytu (vznik záväzkov je podľa zák. č. 182/1993 Z. z. akcesoricky spojený nie s osobou vlastníka bytu a nebytového priestoru, ale s vecným substrátom, ktorým je existencia vecného práva k bytu a nebytovému priestoru). S poukazom na uvedené mal súd prvého stupňa za bezpredmetné, že žalobca vypracoval a zasielal vyúčtovanie žalovanému, keď už v tom čase nebol vlastníkom predmetného bytu. Pani A. ako nový vlastník bytu mala povinnosť pristúpiť k Zmluve o výkone správy. Žalobca po zistení skutočnosti o novom vlastníkovi nezmenil okruh účastníkov v tomto konaní, a nakoľko žalobcovi vznikla pôvodne proti žalovanému pohľadávka titulom nedoplatkov z mesačných zálohových platieb, premietnutím týchto nedoplatkov do vyúčtovania, ktoré mal žalobca doručiť novému vlastníkovi bytu, p. A., vznikol p. A. nedoplatok z ročného vyúčtovania podľa zák. č. 182/1993 Z. z. (týmto však nie je dotknutá občianskoprávna zodpovednosť vo vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom predmetného bytu a tento vzťah je upravený zákonom ako aj samotnou zmluvou o predaji bytu tak, že nedoplatok, resp. preplatok podľa ročného vyúčtovania si účastníci zmluvy medzi sebou vysporiadajú podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak by zákonodarca chcel upraviť právnu zodpovednosť za záväzky aj pôvodného vlastníka bytu, zahrnul by to do dikcie ust. § 8a citovaného zákona. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa (v poradí prvým) rozsudkom žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, na odvolanie žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 18.12.2014, č. k. 6Co/759/2014 - 277 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie s právnym názorom, že samotným prevodom vlastníctva bytu povinnosť žalovaného zaplatiť nedoplatok nezanikla a ako záväzok vyplývajúci zo zmluvy o výkone správy mu v prípade prevodu bytu zaniká až jeho usporiadaním. V danej veci k žiadnemu usporiadaniu vyúčtovaného nedoplatku, ktoré mal žalovaný na službách spojených s užívaním bytu do 09.10.2006 nedošlo. Odvolací súd vyslovil názor, že nebol správny záver súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore, pokiaľ išlo o zaplatenie nedoplatku za obdobie do 09.10.2006. K samotnej výške žalovaného nedoplatku odvolací súd uviedol, že bude úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa so skutočnosťou, že žalobca žalovanému dňa 20.06.2006 vydal potvrdenie, že tento má vyrovnané všetky úhrady za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu k 30.06.2006, pričom bude potrebné zistiť, k akým platbám sa predmetné potvrdenie vzťahuje a rozlišovať nedoplatky na zálohových platbách od nedoplatkov vyplývajúcich z ročného vyúčtovania. Poukázal na to, že skutočnosť, že vlastník bytu nemá nedoplatky na zálohových platbách samo o sebe neznamená, že mu nevznikne nedoplatok na podklade výsledkov ročného vyúčtovania, a preto úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť skutočnú výšku nedoplatkov za obdobie do 09.10.2006. Žalovaný naďalej trval na zamietnutí žaloby, pričom vyslovil názor, že existujúci nedoplatok sa viaže na vlastníctvo bytu, keďže vyúčtovanie vypracováva správca výlučne vlastníkovi bytu, a nie pôvodnému vlastníkovi, pričom sú nedoplatky aj zabezpečené zákonným záložným právom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 969,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy 969,99 eur odo dňa 05.07.2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 1.214,58 eur, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný ako správca bytového domu, pričom z obsahu Zmluvy o výkone správy č. A.-XXXX/XXX/XXX/ XX, J. V. XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca a žalovaný ako vlastník bytu č. XX na F.. O.. I. Č.. X, A..Č.. XXXX Z. K., uzatvorili zmluvu o výkone správy. Z príjmového pokladničného dokladu/Potvrdenky zo dňa 07.07.2005 vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 37.608,- Sk (účel platby: XXXX/XX/ XXXX - záloh. platby za r. 2003, 2004, 2005 BYT). Z potvrdenia zo dňa 07.07.2005 vyplynulo, že žalobca vystavil žalovanému potvrdenie pre Správu katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu (Z. - XXXX/XX) o skutočnosti, že žalovaný má vyrovnané ku dňu 30.06.2005 zálohové nájomné za byt č. XX. Z potvrdenia zo dňa 20.06.2006, vystaveného žalobcom žalovanému vyplynulo, že žalovanému žalobca (ekonomická správkyňa domov U. J.) potvrdil , že má vyrovnané všetky úhrady za užívanie bytu a služby spojené s jeho užívaním ku dňu 30.06.2006. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.08.2006 vyplynulo, že žalovaný a p. B. A. uzatvorili predmetnú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. O. K. V. A. A.M. Č. XXXX Z. K. na ulici O. I. Z. Č.. X, spoluvlastnícky podiel X/X a tomu zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX - čiastočný, vedenom pre katastrálne územie V. G. Z.. O. B. A. fyzicky prevzala predmetný byt dňa 31.08.2006 na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.08.2006. Dotazníkom k zaevidovaniu zmeny v užívaní bytu v osobnom vlastníctve ku dňu 01.01.2007, oznámil žalovaný žalobcovi zmenu vlastníctva bytu č. XX na F.. O.. I. Č.. X Z. K. s tým, že novým vlastníkom sa stala B. A., P.. M.. J. L. Č.. XXXX vyplynulo, že p. A. B., rod. M., G.. XX.XX.XXXX nadobudla vlastníctvo k predmetnému bytu Kúpnou zmluvou Z. XXXX/XX, pričom vklad jej vlastníckeho práva bol povolený dňa 09.10.2006. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 8a ods. 2, 7, § 8b ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá, § 10 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa poukázal na to, že po čiastočnom späťvzatí žaloby, predmetom sporu zostala žalovaná istina vo výške 969, 99 eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca ako správca môže žalovať jednotlivé zálohové platby, ale ak príde k vypracovaniu vyúčtovania mesačných zálohových platieb vo forme ročného vyúčtovania nákladov, ktoré je povinný správca vypracovať do 31.05. daného roku, je žalobca oprávnený uplatniť si iba nároky vyplývajúce z takéhoto vyúčtovania. V danom prípade podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca vypracováva vyúčtovanie iba "vlastníkovi" a nie "pôvodnému" vlastníkovi. Vzniknutý nedoplatok je žalobca oprávnený vymáhať od nového vlastníka bytu (vznik záväzkov je podľa zák. č. 182/1993 Z.z. akcesoricky spojený nie s osobou vlastníka bytu a nebytového priestoru, ale s vecným substrátom , ktorým je existencia vecného práva k bytu a nebytovému priestoru). S poukazom na uvedené mal súd prvého stupňa za bezpredmetné, že žalobca vypracoval a zasielal vyúčtovanie žalovanému, keď už v tom čase tento nebol vlastníkom predmetného bytu. Pani A. ako nový vlastník bytu mala povinnosť pristúpiť k Zmluve o výkone správy, avšak žalobca po zistení skutočnosti o novom vlastníkovi nezmenil okruh účastníkov v tomto konaní. Nakoľko žalobcovi vznikla pôvodne proti žalovanému pohľadávka titulom nedoplatkov z mesačných zálohových platieb, premietnutím týchto nedoplatkov do vyúčtovania, ktoré mal žalobca doručiť novému vlastníkovi bytu p. A., vznikol p. A. nedoplatok z ročného vyúčtovania podľa zák. č. 182/1993 Z. z. (čím však nie je dotknutá občianskoprávna zodpovednosť vo vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom predmetného bytu). Ak by zákonodarca chcel upraviť právnu zodpovednosť za záväzky aj pôvodného vlastníka bytu, zahrnul by to do dikcie § 8a citovaného zákona. S poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom (§ 226 O. s. p.) v jeho zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 18.12.2014, č. k. 6Co/759/2014-277 a na ustálený skutkový stav, podľa ktorého žalovanému vznikol nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2005 vo výške 27.901,- Sk a skutočné náklady "čistého roku" 2006 žalobca vyčísľoval do 31.12.2006 vo výške 34.647,- Sk; následne bol žalobný návrh upravený o obdobie od 09.10.2006 do 31.12.2006 o sumu 5.326,04 Sk, reprezentujúcu obdobie, kedy žalovaný prestal byť vlastníkom predmetného bytu, za čistý rok 2006 tak skutočné náklady predstavovali sumu 29.321,17 Sk (súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na tabuľku označenú ako rozdelenie nákladov bytu č. XX O. I. X, F. M. B., založenú v súdnom spise), žalovaný mal zaplatiť sumu 57.222,- Sk, dňa 20.06.2006 zaplatil sumu 28.000,- Sk a rozdiel vo výške 29.222,- Sk (t.j. sumu 969,99 eur) nezaplatil; platba realizovaná žalovaným dňa 20.06.2006 nebola bližšie špecifikovaná, z ročného vyúčtovania roku 2005 je započítaná suma 37.608,- Sk realizovaná žalovaným dňa 07.07.2005, z ktorej vyplýva, že išlo o úhrady zálohových platieb za roky 2003, r. 2004 a r. 2005 (čo je aj na príjmovom pokladničnom doklade č. XX XXXXXX), súd prvého stupňa žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy (istiny) vo výške 969,99 eur. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. má vlastník bytu povinnosť platiť mesačné preddavky vopred počnúc 1. dňom nasledujúceho mesiaca od nadobudnutia vlastníctva k bytu, teda prinajmenšom mala p. A. povinnosť platiť mesačné zálohové platby počnúc dňom 01.11.2006. Ustanovenie § 8a ods. 7 cit. zákona riešiť túto situáciu tak, že prevodom vlastníctva bytu v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu v dome od zmluvy o výkone správy, pričom záväzky z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním (záväzky nezanikajú, ale viažu sa vždy na byt, keďže aj pohľadávka je zabezpečená záložným právom na byte, ktoré vzniká zo zákona). Okamihom prevodu vlastníckeho práva zaniká právny vzťah založený zmluvou o výkone správy medzi správcom (žalobcom) a žalovaným, nezanikajú však prípadné záväzky. Nemožno tak deklarovať ani zvlášť upraviť zmluvou o výkone správy, že by bol žalovaný povinný platiť zálohové mesačné platby, prípadne aj nedoplatky z vyúčtovania aj po ďalší čas po vklade vlastníckeho práva v prospech nového vlastníka. Správca podľa § 8a ods. 2 cit. zákona vypracúva vyúčtovanie iba vlastníkom, a nie pôvodným vlastníkom, a preto je bezpredmetné, že žalobca vypracoval a zasielal vyúčtovanie žalovanému, keď už nebol vlastníkom bytu. Prípadný záväzok z nedoplatkov na mesačných zálohových platbách sa musel premietnuť do ročného vyúčtovania, ktoré sa zo zákona vypracúva výlučne iba vlastníkovi, nie inej osobe, a iba raz ročne, preto nemožno časť zálohových platieb žiadať od jednej osoby a časť od druhej, keď sa tieto prípadné pohľadávky viažu na nehnuteľnosť a jeho vlastníctvo. Prípadná povinnosť aktuálneho vlastníka zaplatiť správcovi nedoplatok z vyúčtovania, ktorý vznikol z neuhradených zálohových platieb predchádzajúceho vlastníka by tomuto vlastníkovi založil nárok na uplatnenie tejto pohľadávky voči pôvodnému vlastníkovi. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný poukázal na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že žalobca v priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť a teda procesne zavinil, že sa konanie muselo v tejto časti zastaviť. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného, tento (prípisom zo dňa 28.10.2015, sp. zn. 6Co/390/2015) vrátil vec súdu prvého stupňa bez prejednania podaného odvolania s odôvodnením, že súd prvého stupňa rozhodol o trovách prvostupňového konania len vo vzťahu k meritu veci samej, avšak súčasne opomenul rozhodnúť aj o trovách konania v zastavujúcej časti, t. j. v časti istiny 176,79 eur, v ktorej bolo konanie pre späťvzatie žalobcu zastavené. Poukázal na to, že o týchto trovách je potrebné rozhodnúť samostatne (§ 146 ods. 2 O.s.p.) s poukazom na zásadu procesného zavinenia zastavenia konania, a to formou doplňujúceho rozsudku podľa § 166 ods. 1 O.s.p.. Následne súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 vyhlásil doplňujúci rozsudok, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v jeho zastavenej časti vo výške 244,50 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný doplňujúci rozsudok účastníci konania odvolaním nenapadli. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13. apríla 2015, č. k. 7C/427/2008-299, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 969,99 eur s prísl. predstavujúcej nedoplatok na vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu vo vlastníctve žalovaného za obdobie do 09.10.2006, kedy žalovaný prestal byť vlastníkom predmetného bytu. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. XX na X. O. bytového domu na ulici O. I. Č.. X do 09.10.2006, kedy nadobudli účinky povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech B. A., ktorá byt od žalovaného kúpila na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.08.2006. Pre danú vec bolo preto rozhodujúce (a medzi účastníkmi sporné) posúdenie, či žalovanému vznikla povinnosť platiť nedoplatky z vyúčtovania za rok 2006, ktoré vznikli v období, kedy bol tento ešte vlastníkom bytu, hoci tento byt v priebehu tohto roka predal tretej osobe. Žalovaný je názoru, že takúto povinnosť nemá, nakoľko prevodom vlastníctva k bytu odstúpil od Zmluvy o výkone správy (§ 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z.) a súčasne správca je povinný ročné vyúčtovanie nákladov vyhotoviť a doručovať len (aktuálnemu) vlastníkovi, a nie pôvodnému vlastníkovi (§ 8a ods. 2 cit. zákona). Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že prípadné nedoplatky z ročného vyúčtovania za rok 2006 mala hradiť výlučne p. A., ktorá byt od žalovaného kúpila. Následne bolo možné vzájomný vzťah žalovaného a p. A. posúdiť podľa ust. o bezdôvodnom obohatení. Podľa § 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z., s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prevodom vlastníctva bytu ku dňu 09.10.2006 na tretiu osobu (p. A.) odstúpil (zo zákona) od Zmluvy o výkone správy uzavretej so žalobcom. Uvedené odstúpenie od Zmluvy o výkone správy je svojou podstatou osobitným druhom odstúpenia (lex specialis vo vzťahu k § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) pri ktorom, na rozdiel od účinkov odstúpenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platí, že záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním. Uvedené znamená, že v takýchto prípadoch nedochádza k zrušeniu Zmluvy o výkone správy od počiatku, ale účinky odstúpenia ( aj to iba vo vzťahu ku konkrétnemu vlastníkovi) nastávajú až prevodom vlastníctva bytu s tým, že samotným odstúpením nezanikajú záväzky vyplývajúce z tejto Zmluvy. Tieto zanikajú až ich usporiadaním. Samotná skutočnosť, že vlastník bytu tento predal tretej osobe, nezbavuje pôvodného vlastníka záväzkov, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o výkone správy, nakoľko tieto zanikajú až ich usporiadaním. Zo zmluvy o výkone správy vyplýva, že vlastník bytu je povinný zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania do tridsiatich dní od doručenia vyúčtovania. V danom prípade žalovaný bol vlastníkom bytu do 09.10. 2006. Do tohto obdobia bol teda povinný znášať náklady spojené s užívaním bytu a uhrádzať platby do fondu údržby a opráv, pričom samotným prevodom vlastníctva bytu mu tieto záväzky (t.j. prípadný nedoplatok do doby prevodu bytu) zo Zmluvy o výkone správy nezanikli. Povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania za obdobie do 09.10.2006 mu v prípade prevodu bytu zaniká až jeho usporiadaním. V prejednávanej veci však k žiadnemu usporiadaniu vyúčtovaného nedoplatku, ktoré mal žalovaný na službách spojených s užívaním bytu do 09.10.2006, nedošlo. Pod usporiadaním treba rozumieť vyrovnanie nedoplatku jeho zaplatením, príp. jeho započítanie s prípadným preplatkom, resp. uzavretie inej dohody o vysporiadaní tohto nedoplatku so správcom bytového domu. V podstate sa teda vyžaduje určitá reakcia na vzniknutý nedoplatok (či už jeho zaplatenie, započítanie, odpustenie, dohoda o jeho úhrade novým vlastníkom bytu a pod.). Podľa odvolacieho súdu nemožno požadovať od nového vlastníka bytu, aby tento znášal nedoplatky za pôvodného vlastníka, resp. nedoplatky, ktoré vznikli v období, kedy tento ešte nebol vlastníkom bytu. Takáto povinnosť nového vlastníka bytu nevyplýva zo zákona č. 182/1993 Z. z.. Aj preto správa katastra pri prevodoch vlastníctva bytu vyžaduje potvrdenie správcu o neexistencii takýchto nedoplatkov, resp. že tieto musia byť do prevodu vlastníctva bytu uhradené (vysporiadané). Je zrejmé, že ak sa byt prevádza v priebehu kalendárneho roka, vlastník bytu nemusí mať nedoplatky na zálohových platbách (nakoľko ich výška sa určuje spravidla podľa hospodárskych výsledkov z predchádzajúceho kalendárneho roka), čo však súčasne neznamená, že v ročnom vyúčtovaní nákladov za tento rok takýto nedoplatok nevznikne. Ročné vyúčtovanie nákladov totiž predstavuje rozdiel medzi výškou zálohových platieb a skutočnými nákladmi za daný rok. Ak skutočné náklady prevyšujú sumu prijatých záloh, vzniká nedoplatok. Existenciu nedoplatku však možno vyčísliť až v ročnom vyúčtovaní nákladov, t.j. po ukončení tohto ktorého kalendárneho roka a teda v čase, kedy sú skutočné náklady správcovi známe. Uvedené však súčasne neznamená, že nedoplatky vznikajú až na základe ročného vyúčtovania nákladov, keďže ročné vyúčtovanie nákladov, má len evidenčnú povahu, t.j. odzrkadľuje sumár zálohových platieb a skutočných nákladov za daný rok. Ak teda skutočné náklady na byt žalovaného do 09.10.2006 neboli pokryté zálohovými platbami (t.j. boli vyššie ako zálohové platby), vznikol žalovanému do 09.10.2006 nedoplatok, ktorého výšku však bolo možné ustáliť až v ročnom vyúčtovaní nákladov. Samotný nedoplatok teda vznikol v období do 09.10.2006, iba jeho splatnosť nastala do 30 dní od doručenia ročného vyúčtovania. Táto skutočnosť (splatnosť nedoplatku) však nemá vplyv na jeho vznik, ale len na prípadné omeškanie s jeho úhradou. Odvolací súd je teda názoru, že ak z ročného vyúčtovania nákladov vyplýva skutočnosť, že žalovanému do 09.10.2006 vznikol nedoplatok vo výške žalovanej istiny, išlo o nedoplatok za obdobie, po ktoré bol vlastníkom bytu ešte žalovaný a teda išlo o záväzok, ktorý prevodom bytu nezanikol, resp. neprešiel na nového vlastníka bytu. Takýto nedoplatok mohol zaniknúť len jeho usporiadaním, k čomu však v danom prípade nedošlo. Práve naopak, ak by sme prijali názor žalovaného, že tento nedoplatok má uhradiť už nový vlastník bytu, tak by tento plnil dlh za iného bez právneho dôvodu, a teda na strane žalovaného by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rovnako bezdôvodné obohatenie by vzniklo, ak by úhradu takéhoto dlhu prijal (bez prípadnej dohody) žalobca od nového vlastníka, nakoľko by nový vlastník plnil to, čo mal plniť žalovaný. Argumentácia žalovaného by tak viedla iba k vzniku ďalších sporov o vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného v tom, že ročné vyúčtovanie nákladov správca vypracúva a zasiela iba vlastníkovi bytu (a nie pôvodnému vlastníkovi), odvolací súd uvádza, že ust. § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. výslovne neupravuje, že ročné vyúčtovanie nákladov sa zasiela iba vlastníkovi bytu, keďže uvádza, iba to, že správca je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Cit. ustanovenie teda správcovi ukladá len povinnosť vykonať samotné vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované vo vzťahu k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom v dome a je len samozrejmosťou, že toto potom správca zasiela predovšetkým aktuálnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že dlh, ktorý vznikol v období pred nadobudnutím vlastníctva bytu jeho aktuálnym vlastníkom, znáša tento aktuálny vlastník. Citované ustanovenie (§ 8a ods. 2) teda nezakladá žiadnu právnu povinnosť aktuálneho vlastníka bytu uhradiť dlh z vyúčtovania za pôvodného vlastníka bytu. Ako už bolo uvedené vyššie, na túto situáciu dopadá práve ust. § 8a ods. 7 cit. zákona, kedy takýto dlh zaniká až jeho usporiadaním, a do tohto času naďalej zaťažuje pôvodného vlastníka bytu. Navyše do 09.10.2006 bol vlastníkom bytu žalovaný a teda povinnosť správcu doručiť ročné vyúčtovanie za toto obdobie (t.j. do tohto dátumu) sa vzťahovala aj k osobe žalovaného (tento bol počas roka 2006 jeho vlastníkom skoro 10 mesiacov). Nebolo možné sa stotožniť ani s argumentáciou žalovaného, že vznik záväzkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je akcesoricky spojený nie s osobou vlastníka bytu, ale s vecným substrátom, ktorým je existencia vecného práva k bytu, resp. že záväzky sa viažu vždy na byt a nie na vlastníka bytu, nakoľko zákon č. 182/1993 Z. z. (ako i Zmluva o výkone správy) ukladá povinnosť poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv ako i úhrady za plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov (§ 10 ods. 1, 6, 7 zák. č. 182/1993 Z. z.), a nie samotnému bytu alebo nebytovému priestoru. Navyše je vylúčené ukladať povinnosti neživému substrátu (bytu), keďže povinnosť niečo konať (platiť) možno ukladať len subjektu práva, ktorým je fyzická alebo právnická osoba (v danom prípade vlastník bytu alebo nebytového priestoru). Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania opomenul zohľadniť skutočnosť, že žalobca zobral počas konania žalobu v časti zaplatenia istiny 176,79 eur späť, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nespôsobuje nesprávnosť výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalovaného k náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1.214,58 eur. V danej veci mal žalobca plný úspech v konaní (v merite veci pokiaľ ide o žalovanú pohľadávku vo výške 969,99 eur s príslušenstvom) a preto mu patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania proti v konaní neúspešnému žalovanému. V danom prípade výška odmeny za 1 úkon právnej pomoci sa odvíja od súdom priznanej sumy 969,99 eur (základná sadzba tarifnej odmeny - § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a táto predstavuje sumu 51,45 eur. K takejto výške odmeny za 1 úkon právnej pomoci dospel vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa. Napokon žalovaný nerozporoval výšku žalobcovi priznaných trov konania, namietal iba skutočnosť, že súd prvého stupňa nerozhodol o trovách v zastavenej časti konania. Je pravdou, že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť samostatne pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo konanie zastavené (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.) a samostatne vo veci samej (§ 142 O.s.p.), a teda súd prvého stupňa mal o trovách konania v časti sumy 176,79 eur rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p., a to podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania a v časti žalovanej istiny 969,99 eur s prísl. mal súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania podľa zásady úspechu v zmysle § 142 O.s.p. (čo napokon aj urobil). Uvedené pochybenie (opomenutie súdom prvého stupňa rozhodnúť samostatne aj o trovách v zastavenej časti konania) však nespôsobuje nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku v časti trov konania, keďže tento výrok (pokiaľ išlo o zaplatenie sumy 969,99 eur s prísl.) je vecne správny. Vyššie uvedené opomenutie (t.j. opomenutie rozhodnúť aj o trovách v zastavenej časti konania) súd prvého stupňa napokon odstránil vyhlásením doplňujúceho rozsudku zo dňa 17.12.2015, ktorým zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného v jeho zastavenej časti vo výške 244,50 eur. Nakoľko účastníci konania proti doplňujúcemu rozsudku odvolanie nepodali, tento nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.