Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407229906 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407229906.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci navrhovateľa: MARKO GAS s.r.o., IČO: 35 840 323, Pasienková ul. č. 7, Bratislava, zastúpený: LEGAL CARTEL s. r. o., IČO: 36 677 175, Ľubinská ul. č. 18, Bratislava, proti odporcovi: C. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. Š. O.. Č.. XXX, D. C. I., o zaplatenie istiny 16. 195, 71 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13. októbra 2014, č. k. 4C/172/2009 - 425, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 4, 25 % ročne zo sumy 13. 800 eur od 15. 06. 2007 do zaplatenia p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietol, z r u š u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 1. 151, 85 eur a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách právneho zastúpenia m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 6. 845, 98 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa: LEGAL CARTEL s. r. o., IČO: 36 677 175, Ľubinská ul. č. 18, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 4, 25 % ročne zo sumy 13. 800 eur od 15. 06. 2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že s poukazom na právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že v posudzovanej veci nebol medzi účastníkmi konania čas plnenia presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu a pri určení okamihu vzniku omeškania odporcu vychádzal z toho, že odporca bol povinný svoj dlh splniť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ (navrhovateľ) o plnenie požiadal, pričom okamih, kedy navrhovateľ ako veriteľ požiadal odporcu ako dlžníka o splnenie záväzku, posúdil okamihom splatnosti ceny za dielo, t. j. splatnosti faktúry č. 138/2007 splatnej dňa 14. 06. 2007 s tým, že odporca sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti t. j. 15. 06. 2007 a toto omeškanie trvá. Uviedol, že zároveň skúmal, či výška úroku z omeškania požadovaná navrhovateľom neprevyšuje maximálnu sadzbu limitovanú § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ku dňu vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu, keď dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t. j. k 15. 06. 2007 predstavoval 8, 5 % (2 x 4, 25 %), z dôvodu ktorého priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania v ním uplatnenej výške 4, 25 % ročne z priznanej istiny 13. 800 eur, počnúc dňom 15. 06. 2007, ako okamihom vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu až do zaplatenia. Poukázal na skutočnosť, že posúdil aj obsah procesného podania navrhovateľa v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07. mája 2012, č. k. 4C/172/2009 - 374, kde navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 13. 800 eur so 14, 75 % p. a. úrokom z omeškania od 15. 09. 2007 do zaplatenia, okamih vzniku omeškania ustálil omeškaním so splatnosťou faktúry č. 2007/138 s tým, že navrhovateľ v konaní nežiadal o zmenu návrhu a ani žiadnym spôsobom návrh na zaplatenie úroku vo výške 14, 25 % v konaní nezdôvodnil, ako ani omeškanie počínajúce od 15. 09. 2007, z dôvodu ktorého návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne pomerným úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania s tým, že vychádzal len z uplatnenej istiny, keď predmetom konania bolo zaplatenie sumy 16. 195, 71 eur a navrhovateľ bol v úspešný v časti o zaplatenie sumy 13. 800 eur, t. j. 85, 20 %, v časti o zaplatenie sumy 2. 395, 71 eur bol úspešný odporca, t. j. 14, 80 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu 70, 40 % (85, 20 % - 14, 80 %) jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 971, 72 eur, zložených preddavkov na znalecké dokazovanie vo výške 464, 43 eur a z trov právneho zastúpenia. Uviedol, že v prípade súdneho poplatku z podaného návrhu v sume 971, 72 eur vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu 70, 40 % vynaložených nákladov, z dôvodu ktorého priznal vyššie uvedeným matematickým výpočtom k náhrade 684, 09 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu. Poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní o náhrade trov znaleckého dokazovania vychádzal z uznesenia zo dňa 13. 10. 2010, č. k. 4C/172/2009 - 153, ktorým bol ustanovený znalec V.. I. Š., C.. a poverený vykonaním znaleckého úkonu s tým, že navrhovateľ a odporca boli zaviazaní zložiť na účet súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania každý po 200 eur, povinnosť, ktorú si navrhovateľ splnil dňa 18. 11. 2010 (položka denníka D14/60/10, č. l. 157 spisu) a odporca zložil preddavok vo výške 200 eur dňa 16. 11. 2010 (položka denníka D14/59/10, č. l. 158 spisu), pričom uznesením zo dňa 08. 03. 2011, č. k. 4C/172/2009 - 210 priznal znalcovi V.. I. Š., C.. odmenu vo výške 501, 03 eur a upravil učtáreň súdu, aby vyplatila odmenu zo zložených preddavkov z denníka položky D14/60/10 v sume 200 eur a z denníka položky D14/59/10 vo výške 200 eur a z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 101, 03 eur. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že uznesením zo dňa 20. 06. 2011, č. k. 4C/172/2009 - 249 ustanovil znaleckú organizáciu ZNALCI s.r.o. a poveril ju vykonaním znaleckého úkonu, pričom obaja účastníci konania zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania každý po 600 eur (navrhovateľ zložil preddavok vo výške 600 eur dňa 11. 07. 2011, položka denníka D14/51/11, odporca zložil preddavok vo výške 600 eur dňa 11. 07. 2011, položka denníka D14/53/11) s tým, že uznesením zo dňa 10. 11. 2012, č. k. 4C/172/2009 - 336 bola znaleckej organizácii ZNALCI s.r.o. priznaná odmena vo výške 928, 87 eur, ktorá bola vyplatená zo zložených preddavkov z denníka položky D14/51/11 (suma 464, 43 eur) z denníka položky D14/53/11 vo výške 464, 43 eur, a suma 135, 57 eur z denníka položky D14/51/60/11 navrhovateľovi (zrejmá chyba v písaní v označení položky D14/51/11) a suma 135, 56 eur z denníka položky D14/53/11 odporcovi, pričom uznesením zo dňa 25. 06. 2012, č. k. 4C/172/2009 - 380 bola znaleckej organizácii ZNALCI s.r.o. priznaná odmena za účasť na pojednávaní vo veci dňa 07. 05. 2012 vo výške 282,84 eur, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu a preto celkové náklady na trovy znaleckého dokazovania v konaní predstavujú sumu 1. 712, 74 eur (501, 03 eur V.. Š., 928, 87 eur ZNALCI s.r.o. posudok, 282, 84 eur ZNALCI s.r.o. výsluch na pojednávaní), ktoré trovy účastníci znášajú podľa pomeru úspechu vo veci a nakoľko navrhovateľ zložil na účely trov celkom sumu 464, 43 eur (200 eur + 800 eur - 135, 57 eur), má preto právo na náhradu trov znaleckého dokazovania voči odporcovi podľa pomeru úspechu vo výške 70, 40 %, t. j. do výšky 326, 69 eur, keďže odporca zložil na účely trov celkom 464, 44 eur (200 eur + 800 eur - 135, 56 eur), pričom zo štátnych prostriedkov bolo vyplatených nad rámec zložených preddavkov 783, 87 eur (1. 712, 74 eur náklady - 464, 43 - 464, 44 eur preddavky). Uviedol, že o náhrade trov štátu vo výške 783, 87 eur rozhodne samostatným uznesením. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odôvodnil právne vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) s tým, že pozostávajú z náhrady za 18 uplatnených úkonov právnej služby podľa § 10 vyhlášky (16 hlavných úkonov á 320, 34 eur a 2 hlavné úkony á 303, 74 eur), s príslušným režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH, za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 30. 11. 2007, pokus o zmier zo dňa 17. 12. 2007, návrh na začatie konania zo dňa 21. 12. 2009 á 388, 69 eur (režijný paušál 6, 30 eur, + 19 % DPH), za vyjadrenie k odporu zo dňa 23. 03. 2009 a účasť na pojednávaní dňa 21. 10. 2009 á 389, 48 eur (režijný paušál 6, 95 eur + 19 % DPH), za účasť na pojednávaní dňa 11. 01. 2010, 22. 02. 2010 a 19. 05. 2010 á 389, 78 eur (režijný paušál 7, 21 eur +19 % DPH), za účasť na pojednávaní dňa 02. 05. 2011 a dňa 08. 06. 2011 á 393, 30 eur (režijný paušál 7, 41 eur + 20 % DPH), za vyjadrenie zo dňa 31. 01. 2012 k znaleckému posudku č. 29/2011, účasť na pojednávaní dňa 13. 02. 2012, dňa 02. 04. 2012, 07. 05. 2012, vyjadrenie zo dňa 12. 04. 2012, za odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26. 06. 2012 á 393, 56 eur (režijný paušál 7, 63 eur + 20 % DPH), za vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 23. 08. 2012 a za účasť na pojednávaní dňa 13. 10. 2014 á 303, 74 eur (režijný paušál 8, 04 eur + 20 % DPH, spolu v sume 374, 13 eur), spolu za úkony právnej služby a paušálnu náhradu priznal navrhovateľovi sumu 7. 010, 10 eur. Náhradu za stratu času v súvislosti s úkonmi právnej služby realizovaných na Okresnom súde Malacky, pri ceste zo sídla Advokátskej kancelárie v Bratislave, Ľubinská ul. č. 18 priznal podľa § 17 vyhlášky za 2 začaté polhodiny á 11, 59 eur + 19 % DPH, dňa 21. 10. 2009, spolu v sume 27, 58 eur, dňa 11. 01. 2010, 22. 02. 2010 a dňa 19. 05. 2010 za 2 začaté polhodiny á 12, 02 eur + 19 % DPH, spolu v sume 28, 61 eur, dňa 02. 05. 2011 a 08. 06. 2011 za 2 začaté polhodiny á 12, 35 eur + 20 % DPH, spolu v sume 29, 64 eur, dňa 13. 02. 2012, 02. 04. 2012, 07. 05. 2012 za 2 začaté polhodiny á 12, 72 eur + 20 % DPH, spolu v sume 30, 53 eur, dňa 13. 10. 2014 za 2 začaté polhodiny á 13, 40 eur + 20 % DPH v sume 32, 16 eur s tým, že náhrada za stratu času spolu predstavuje sumu 296, 44 eur. Súd prvého stupňa ďalej navrhovateľovi priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhlášky za cestovné za cestu osobným motorovým vozidlom z miesta sídla advokáta do sídla súdu Bratislava - Malacky a späť - 80 km, spotreba 8,2 l/100 km, spojené s účasťou na pojednávaniach dňa 21. 10. 2009 za cestu Bratislava - Malacky a späť v sume 21, 98 eur, dňa 11. 01. 2010 v sume 22, 12 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 22. 02. 2010 v sume 21, 21 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 19. 05. 2010 á 22, 04 eur, dňa 02. 05. 2011 - dva krát (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 13. 02. 2012 á 24, 08 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 02. 04. 2012 á 24, 34 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 07. 05. 2012 á 24, 15 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), dňa 13. 10. 2014 á 23, 23 eur (cesta Bratislava - Malacky a späť), spolu priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi cestovné náhrady v sume 230, 25 eur. Poukázal na skutočnosť, že právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal odmenu za vyjadrenie protistrane zo dňa 28. 02. 2008 a za vyjadrenie protistrane zo dňa 13. 03. 2008, nakoľko zo spisového materiálu nevyplýva poskytnutie týchto právnych služieb a ani uplatnenú náhradu za porady s klientom v dňoch 19. 10. 2009, 07. 12. 2009, 15. 02. 2010, 04. 04. 2011, 30. 05. 2011, 01. 08. 2011, keďže nevedel posúdiť, čo bolo ich predmetom a preto ich vyhodnotil ako neúčelné. Uviedol, že nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platcom DPH, trovy konania sú vyčíslené s DPH a priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v pomernej časti podľa úspechu vo veci, keď trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu vo výške 7. 558, 23 eur, z ktorej priznal 70, 40 %, t.j. 5. 290, 76 eur s tým, že náhrada trov konania priznaná navrhovateľovi pozostáva z náhrady súdneho poplatku vo výške 684, 09 eur (70, 40 % z 971, 72 eur), náhrady znaleckého dokazovania vo výške 326, 96 eur, spolu 1. 011, 05 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 5. 290, 76 eur (70, 40 % zo sumy 7. 558, 23 eur), ktorú uložil odporcovi podľa § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol a výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 8, 25 % (2 x 4, 25 %) a namietol nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť výroku, ktorým súd prvého stupňa jeho návrh vo zvyšku zamietol, keďže ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, v akej časti bol jeho nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutý, a či bol zamietnutý iba vo vzťahu k ním uplatnenej úrokovej sadzbe vo výške 8, 5 %, resp. vo vzťahu k ním uplatnenej úrokovej sadzbe vo výške 14, 75 % (úroky z omeškania o 10 % vyššie, ako je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka), nakoľko súd prvého stupňa na jednej strane uviedol, že o zmenu návrhu nežiadal a na strane druhej vo zvyšku nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, čím si jeho právne závery vzájomne odporujú. Navrhovateľ zároveň namietol výšku náhrady trov znaleckého dokazovania, ktorá mu bola priznaná z dôvodu, že súd prvého stupňa sa pri matematickom výpočte dopustil chyby v počítaní, nakoľko na účely nariadeného znaleckého dokazovania zložil preddavky v sume 664, 43 eur (200 eur + 600 eur + 135, 57 eur) a preto má právo na náhradu trov znaleckého dokazovania voči odporcovi podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 70, 40 %, t. j. v sume 467, 76 eur a nie prvostupňovým súdom priznanej náhrady v sume 326, 69 eur. Vytkol súdu prvého stupňa, že mu nepriznal odmenu za úkony právnej služby - písomné podania adresované protistrane zo dňa 28. 02. 2008 a 11. 03. 2008 dôvodiac tým, že poskytnutie uvedených právnych služieb nevyplýva zo spisu, keďže medzi účastníkmi konania prebiehala po podaní návrhu na súd intenzívna komunikácia (ako vyplýva aj z odporu podaného odporcom, samotných vyjadrení účastníkov konania na prvostupňových pojednávaniach). Nesúhlasil ani s nepriznaním odmeny za porady s klientom s poukazom na obsah potvrdení o porade, resp. rokovaní s klientom, ktoré do spisu založil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca z dôvodu, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nakoľko konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. b/, § 243 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) a navrhol v napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 07. 05. 2012, sp. zn. 4C/172/2009 rozhodol, že je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 13. 800 eur, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13. 11. 2013, sp. zn. 2Co/298/2012 prvostupňový rozsudok v časti istiny 13. 800 eur potvrdil a vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol a rozhodol o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd sa nevysporiadal s jeho námietkami voči vypracovanému znaleckému posudku a hodnote v ňom určenej. Namietol, že považuje za absolútne nedostačujúce konštatovanie prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, že znalecké dokazovanie považovali za dostatočné, pričom je zarážajúce, že znalec pri jeho vypracovaní vychádzal iba z predložených listinných dôkazov, bez akéhokoľvek preverenia si v týchto dokumentoch uvedených údajov s reálnym stavom na mieste samom. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení predkladá listinné dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú nezákonný postup znalca a následne nedôsledný postup súdov pri hodnotení dôkazov a namietol, že prvostupňový súd, odvolací súd a ani krajský prokurátor sa neriadili dôsledne zákonnými ustanoveniami a nerozhodli zákonne, ale predčasne, keďže nie je zabezpečené dostatočné penzum dôkazov potrebných na vyslovenie záveru, ku ktorému dospel po vykonanom dokazovaní okresný aj krajský súd. Namietol, že napadnuté rozhodnutia trpia podstatným formálno - procesným nedostatkom, nakoľko ich neodôvodnili tak, ako to vyžaduje zákon, keďže v rozsudkoch iba konštatujú, že skutkový stav bol zistený z listinných podkladov, ktoré len všeobecne vymenovali a ich obsah nekonkretizovali. Uviedol, že napadnuté rozsudky sú arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a nakoľko nie sú uvedené preskúmateľné dôvody, na ktorých sú založené, sú nezlučiteľné so základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom (III. ÚS 2/09) s tým, že z opatrnosti vznáša vzájomný návrh, ktorým sa domáha určenia, že navrhovateľ je povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie v sume 10. 300 eur, ktorá zodpovedá výške rozdielu medzi fakturovanými prácami a skutočne vykonanými prácami, ako aj ich finančným ohodnotením. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že predmetom konania ostalo iba právne posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a rozhodnutie o trovách konania a odporca napriek tomu opätovne spochybňuje závery znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou ZNALCI s. r. o., znalca, ktorý bol pribratý za účelom stanovenia ceny diela a zároveň si uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. marca 2016 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. V posudzovanej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 07. mája 2012, č. k. 4C/172/2009 - 374 tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 13. 800 eur a vo zvyšku návrh zamietol a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 2Co/298/2012 - 407, rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 13. 800 eur potvrdil (rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 27. 11. 2013) a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, t. j. predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti prvostupňového rozsudku, ktorým rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 4, 25 % ročne zo sumy 13. 800 eur od 15. 06. 2007 do zaplatenia, výroku, ktorým vo zvyšku nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol a rozhodol o trovách konania. Viazanosť súdu návrhmi účastníkov konania (§ 153 ods. 2 O. s. p.) sa vzťahuje zásadne na sporové konania (posudzovaná vec), ktoré sa začína vždy na návrh, ktorým sa rozumie obsah petitu návrhu, ktorým je navrhovateľ povinný určitým spôsobom vyjadriť, čoho sa domáha (§ 79 ods. 1 O. s. p.). Z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 487. 912,- Sk (16. 195, 71 eur) so 4, 25 % úrokom z omeškania ročne od 15. 06. 2007 do zaplatenia, pričom z odvolania, ktoré podal proti v poradí prvému rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu istinu 13. 800 eur so 14, 75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13. 800 eur od 15. 09. 2007 do zaplatenia, pričom na prvostupňovom pojednávaní dňa 13. 10. 2014 (po vrátení veci odvolacím súdom) navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca nenavrhol žiadnu zmenu petitu v časti príslušenstva, t. j. nežiadal priznať príslušenstvo k judikovanej istine vo výške 14, 75 %, a preto sa bolo potrebné stotožniť s tvrdením navrhovateľa v podanom odvolaní, že odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku, ktorým súdu prvého stupňa návrh vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietol dôvodiac tým, že navrhovateľ o zmenu návrhu nežiadal a návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14, 25 % neodôvodnil žiadnym spôsobom, je v rozpore so zásadami formálnymi logiky. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že navrhovateľ môže za konania, ktoré v posudzovanej veci začalo podaním návrhu na prvostupňový súd dňa 21. 12. 2007 meniť svoj návrh na začatie konania iba so súhlasom súdu a pokiaľ by uznesením zmenu pripustil, bol povinný zmenený návrh doručiť ostatným účastníkom do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (§ 95 ods. 1 O. s. p.) s tým, že uvedené dispozičné oprávnenie navrhovateľa vyplývajúce zo zákonných ustanovení § 96, § 95 O. s. p. mu umožňuje disponovať (nakladať) s konaním alebo jeho predmetom, pričom k samotnej zmene môže dôjsť vo viacerých smeroch. Môže ísť o zmenu kvantitatívnu (navrhovateľ žiada viac toho istého plnenia, než pôvodne), kvalitatívnu (žiada iné plnenie než pôvodne, alebo celkom iné rozhodnutie), pričom pod zmenou návrhu nie je možné rozumieť iba zmenu petitu, ale zmenu skutkového stavu, čo do základu odôvodňujúceho právo alebo povinnosť, prípadne existenciu (neexistenciu) určitej právnej skutočnosti. Povinnosťou súdu je však za každých okolností sa s takýmto návrhom procesne vysporiadať, t. j. musí vždy o navrhovanej zmene rozhodnúť, avšak v prejednávanej veci navrhovateľ iba v odvolacom konaní navrhol rozhodnúť o príslušenstve k priznanej k istine iným spôsobom, ako v priebehu celého prvostupňového konania a nakoľko ani na pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, žiadnu zmenu návrhu nenavrhol (t. j. súd prvého stupňa o zmene návrhu nerozhodoval), je napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku vecne nesprávny, nakoľko dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšku zamietol neexistovali, keďže nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14, 75 % od 15. 09. 2007 sa ani predmetom tohto konania nestal. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietol, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p. K tvrdeniu navrhovateľa v podanom odvolaní, že žiadal k istine priznať sankciu z omeškania (úrok z omeškania) vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby je nutné uviesť, že v návrhu na začatia konania jednoznačne uviedol, že žiada priznať príslušenstvo k žalovanej istine vo výške 4, 25 % a nie vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, pričom svoj návrh v priebehu konania nezmenil, neopravil a nakoľko v prejednávanej veci nešlo o konanie, ktoré by mohlo začať bez návrhu, resp. o konanie, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nebol súd prvého stupňa oprávnený jeho návrh prekročiť a prisúdiť mu viac, ako sa domáhal, t. j. úroku z omeškania vo výške 4, 25 % ročne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tomto výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Odvolací súd sa však stotožnil s tvrdením navrhovateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa pochybil, keď mu priznal náhradu trov znaleckého dokazovania iba v sume 326, 69 eur, nakoľko preddavky na trovy znaleckého dokazovania zaplatil vo výške 664, 43 eur, keďže z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 18. 11. 2010 (č. l. 210 spisu) zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 200 eur (povinnosť uložená uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13. októbra 2010, č. k. 4C/172/2009 - 153), ktorá bola z preddavku zloženého navrhovateľom znalcovi vyplatená (uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 08. marca 2011, č. k. 4C/172/2009 - 210), preddavok vo výške 600 eur (povinnosť zaplatiť preddavok v tejto výške bola navrhovateľovi uložená uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 20. júna 2011, č. k. 4C/172/2009 - 249) bol znalcovi prvostupňovým uznesením zo dňa 10. januára 2012, č. k. 4C/172/2009 - 336 vyplatený v sume 464, 43 eur a zvyšok v sume 135, 57 eur bol vrátený navrhovateľovi, t. j. navrhovateľ zaplatil preddavky na trovy znaleckého dokazovania spolu v sume 664, 43 eur (200 + 600 = 800 - 135, 57 eur = 664, 43 eur). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ zaplatil titulom preddavkov na trovy znaleckého dokazovania sumu 800 eur, z ktorej mu bola vrátená suma 135, 57 eur, t. j. súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu matematickému výpočtu, keď uviedol, že navrhovateľ zložil na účely trov celkom sumu 464, 43 eur pri súčte súm 200 eur + 800 eur - 135, 57 eur a preto má právo na náhradu trov znaleckého dokazovania voči odporcovi podľa pomeru úspechu (70, 40 %) vo výške 326, 69 eur. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1. 151, 85 eur (70, 40 % zo sumy 664, 43 eur = 467, 76 eur + súdny poplatok za návrh v sume 684, 09 eur = 1. 151, 85 eur) . K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo k istine 13. 800 eur, ktorej zaplatenie mu je uložené rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 07. mája 2012, č. k. 4C/172/2009 - 374, ktorý v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 27. 11. 2013 a vykonateľnosť dňa 13. 12. 2013, z dôvodu ktorého opätovné spochybňovanie záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou ZNALCI s. r. o., znalca, ktorý bol pribratý za účelom stanovenia ceny diela odporcom v podanom odvolaní je právne irelevantné, nakoľko predmetom tohto odvolacieho konania je iba posúdenie vecnej správnosti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi aj príslušenstvo k už právoplatne priznanej istine a s tým súvisiaci výrok o náhrade trov konania, pričom vo vzťahu k týmto výrokom odporca vo svojom odvolaní nepoukázal na žiadnu vecnú a právnu nesprávnosť napadnutého rozsudku. Odporca v podanom odvolaní uviedol, že z opatrnosti podáva vzájomný návrh, ktorým žiada uložiť navrhovateľovi povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie v sume 10. 300 eur, pričom odvolací súd tento úkon posúdil podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.) ako protinávrh s tým, že nakoľko však odporcovi už bola uložená povinnosť právoplatným a vykonateľným rozsudkom zaplatiť navrhovateľovi istinu 13. 800 eur, nemôže od navrhovateľa žiadať to, čo už mu zaplatil (resp. zaplatiť mal). Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa v podanom odvolaní napádajúceho výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - písomné podania adresované protistrane zo dňa 28. 02. 2008 a 11. 03. 2008, keďže ako správne uviedol prvostupňový súd, v spise sa žiadne písomné podania, ktoré mali byť doručované odporcovi v tomto konaní nenachádzajú a preto mu za tieto úkony odmena podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patriť nemôže. K tvrdeniu navrhovateľa namietajúceho nepriznanie odmeny prvostupňovým súdom aj za porady s klientom, potvrdenia o uskutočnení ktorých do spisu založil odvolací súd uvádza, že navrhovateľ podal svoj návrh na súd prvého stupňa dňa 21. 12. 2007, prvé pojednávanie bolo nariadené na 21. 10. 2009 a preto pokiaľ si navrhovateľ uplatnil odmenu za poradu s klientom zo dňa 19. 10. 2009, je potrebné považovať tento úkon právnej služby za účelne vynaložený, uvedené pojednávanie bolo odročené na 11. 01. 2010 a preto aj úkon právnej služby - porada s klientom dňa 07. 12. 2009, keďže išlo o poradu pred ďalším pojednávaním je nutné považovať za účelný, ako i poradu s klientom zo dňa 15. 02. 2010, keďže išlo o poradu pred pojednávaním dňa 22. 02. 2010. K uplatnenej odmene za úkony právnej služby - porada s klientom dňa 04. 04. 2011 a 30. 05. 2011 je nutné uviesť, že nakoľko právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní dňa 30. 03. 2011 ospravedlnil z dôvodu, že aj právny zástupca odporcu (JUDr. Angelová Anna) sa ospravedlnila, nie je možné tento úkon právnej služby za účelný považovať, ako ani poradu s klientom dňa 30. 05. 2011, nakoľko na pojednávaní dňa 02. 05. 2011 nebola navrhovateľovi uložená žiadna povinnosť, ktorú bolo nutné prejednať na porade s advokátom, keďže toto pojednávanie bolo odročené na 08. 06. 2011 za účelom vypočutia súdneho znalca (V.. I. Š.), a toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania a preto aj porada zo dňa 01. 08. 2011 nie je účelným úkonom právnej pomoci, keďže v období od 08. 06. 2011 do vypracovania znaleckého posudku nepredložil prvostupňovému súdu žiadne stanovisko k veci, resp. nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by boli výsledkom porady a preto navrhovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia (§ 14 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013) nepatrí. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní v sume 6. 845, 98 eur, keď navrhovateľovi priznal odmenu aj za úkony právnej služby - porada s klientom dňa 19. 10. 2009, 07. 12. 2009 á 388, 49 eur (320, 34 eur + 6, 95 eur režijný paušál + 20 % DPH) a dňa 15. 02. 2010 á 389, 78 eur (320, 34 eur + 7, 21 eur režijný paušál + 20 % DPH), spolu v sume 1. 555, 22 eur (trovy priznané prvostupňovým súdom v sume 5. 290, 76 eur + odvolacím súdom v sume 1. 555, 22 eur, t. j. spolu 6. 845, 98 eur). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.