Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/495/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408202958 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1408202958.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava proti odporkyni: U. S., K.. XX.XX.XXXX, O. O. X, O., R. W., zastúpená: Mgr. Peter Belica, advokát, so sídlom Konventná 9, Bratislava, v konaní o zaplatenie 2.615,22 eur, o trovách konania, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 10. júla 2015, č. k. 11C/417/2009-203, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 10. júla 2015, č. k. 11C/417/2009-203, m e n í tak, že:
I. V časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny 2.564,43 eur zastavené, sa navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznáva.
II. V časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie poplatku z omeškania 2.317,15 eur zastavené, je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 691,74 eur a titulom ostatných trov konania vo výške 156,50 eur k rukám právneho zástupcu odporkyne advokáta Mgr. Petra Belicu, Konventná 9, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. V časti, v ktorej bolo návrhu na zaplatenie poplatku z omeškania 298,07 eur vyhovené, je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 17,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Poukázal na návrh navrhovateľa zo dňa 29.02.2008, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 77.256,- Sk (2.564,43 eur) spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile zo žalovanej sumy odo dňa podania návrhu do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľ dňa 02.02.2010 vzal svoj návrh v časti o zaplatenie istiny späť z dôvodu, že odporkyňa istinu zaplatila až po podaní návrhu. Následne vyčíslil poplatok z omeškania na sumu 2.615,22 eur. Súd prvého stupňa uznesením z 03.02.2010 konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil a súčasne pripustil zmenu návrhu v znení, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť vyčíslený poplatok z omeškania vo výške 2.615,22 eur.
Podaním zo dňa 03.06.2014 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.317,15 eur späť a naďalej trval na zaplatení poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur. Na súdnom pojednávaní dňa 18.02.2015 odporca uznal nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur, čo do základu i výšky. Rozsudkom zo dňa 18.02.2015 rozhodol súd prvého stupňa v merite veci tak, že návrhu v časti zaplatenia poplatku z
omeškania vo výške 298,07 eur vyhovel a vo zvyšku konanie zastavil pre späťvzatie. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov tak, že o nich rozhodne osobitne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2015 v bode I. a dňa 10.04.2015 vo zvyšku. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa uviedol, že že v prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/19/2010 zo dňa 26.01.2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 1/2007 zo dňa 31.03.2008). Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie odporcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 O.s.p. dovodiť, že v tomto rozsahu nemal odporca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Odporkyňa zaplatila žalovanú istinu až po podaní návrhu, v dôsledku čoho navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.564,43 eur späť. Zastavenie konania v tejto časti tak procesne zavinila odporkyňa, súd preto hodnotí výsledok konania v tejto časti ako neúspech odporkyne a úspech navrhovateľa. V časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur bol navrhovateľ úspešný a odporkyňa neúspešná. V časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.317,15 eur bolo konanie z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti zastavené. Späťvzatím návrhu v tejto časti navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, keď nepreukázal súdu, že návrh bol v tejto časti vzatý späť pre správanie odporkyne, čo súd prvého stupňa hodnotil v tejto časti ako neúspech navrhovateľa a úspech odporkyne(porovnaj uzn. NS SR sp. zn. 3MCdo/1/2007, uzn. NS SR sp. zn. 6MCdo/19/2010, alebo Drápal, Bureš a kol.: Občanskýsoudnířád I, II, 1.vydání, C.H.Beck, 2009, s. 976). Navrhovateľ tak bol úspešný v časti istiny vo výške 2.564,43 eur a v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur, spolu vo výške 2.862,50 eur. Odporkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.317,15 eur. Úspech navrhovateľa v pomere k celej žalovanej sume (2.862,50 eur + 2.317,15 eur = 5.179,65 eur) predstavuje 55,26 % (2.862,50 eur z 5.179,65 eur), úspech odporkyne potom 44,74 % (2.317,15 eur z 5.179,65 eur). Odrátaním úspechu odporkyne od úspechu navrhovateľa vyjde čistý úspech navrhovateľa v pomere 10,52 %. Vzhľadom na to, že úspech navrhovateľa i úspech odporkyne bol v zásade rovnaký, a s prihliadnutím na to, že odporkyňa zaplatila žalovanú istinu krátko po podaní žaloby, súd prvého stupňa rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.217,52 eur na účet zástupcu odporkyne.
Uviedla, že súd nesprávne zistil skutkový stav, ktorý nesprávne právne posúdil a nesprávne zlúčil hodnotu pôvodne žalovanej istiny 2.862,50 eur so žalovaným poplatkom z omeškania 2.615,22 eur, čo nemá oporu v rozhodovacej praxi súdov. Uviedla, že predmetom rozsudku bolo len rozhodnutie o žalovanom poplatku z omeškania vo výške 2.615,22 eur, keď mala za to, že rozhodný stav je stav faktický k rozsudku z 18.02.2015, kde predmetom nebolo rozhodovanie o istine, pretože takéto konanie bolo v minulosti právoplatne zastavené. Odporkyňa si preto vyčíslila náhradu trov konania vo výške 1.217,52 eur pomerne, a to z výšky sumy späťvzatého návrhu, t.j. zo sumy 2.019,08 eur (2.317,15 eur úspech odporkyne, 298,07 eur úspech navrhovateľa, t.j. rozdiel úspechu v prospech odporkyne je 2.019,08 eur). Uviedla, že mala vo veci takmer úplný úspech, t.j. 88,6 %, a preto žiadala, aby pri rozhodovaní o trovách konania bolo aplikované ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého môže súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti. Trovy právneho zastúpenia vyčíslila v celkovej hodnote 1.217,52 eur, keď hodnotu jedného úkonu právnej služby vypočítala zo sumy 2.019,08 eur, celkom za 13 úkonov právnej služby.
K odvolaniu sa navrhovateľ nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporkyne podľa § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z obsahu spisu aj odvolací súd má za preukázané, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal zaplatenia sumy 77.256,- Sk (2.564,43 eur) ako aj poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile zo žalovanej sumy a to odo dňa podania návrhu. V priebehu konania podaním zo dňa 02.02.2010 navrhovateľ vzal svoj návrh, pokiaľ sa týka žalovanej istiny, späť s odôvodnením, že odporkyňa po podaní žalobného návrhu istinu zaplatila, naďalej však trval na úhrade poplatku z omeškania, ktorý v priebehu prvostupňového konania vyčíslil na sumu 2.615,22 eur. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že súd prvého stupňa na základe späťvzatia istiny zo strany navrhovateľa konanie v časti týkajúcej sa sumy 77.256,- Sk (2.564,43 eur) zastavil. O trovách konania v zastavujúcej časti nerozhodol. Následne súd prvého stupňa konal o ďalšej uplatnenej časti nároku navrhovateľa, a to poplatku z omeškania, ktorý bol v priebehu prvostupňového konania navrhovateľom aj vyčíslený na sumu 2.615,22 eur. Druhýkrát v priebehu prvostupňového konania došlo opätovne k čiastočnému späťvzatiu návrhu i pokiaľ sa týka časti poplatku z omeškania, keď navrhovateľ ďalším podaním zo dňa 03.06.2014 vzal svoj návrh v časti týkajúcej sa poplatku z omeškania čiastočne, a to vo výške 2.317,15 eur, späť a trval na zaplatení zostávajúcej časti poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur. Ani v súvislosti s v poradí druhým čiastočným späťvzatím návrhu a následným čiastočným zastavením konania súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania v zastavujúcej časti. Následne súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol o zostávajúcej uplatnenej časti návrhu navrhovateľa týkajúceho sa poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur, pričom v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.
Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania, pretože len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa, ako aj u odporcu, pričom miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (ak medzi pôvodným žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobeným vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.).Čím viac súd vyhovie žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa a naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd návrh zamietol, tým je väčšia miera úspechu u odporcu.
V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Druhou výnimkou je prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vtedy je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Súd sa preto pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania, hoci aj sčasti, z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu úplného alebo čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania, pre nedostatok podmienky konania a pod.), musí najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal návrh na začatie konania vo veci, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že návrh podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal návrh späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva. Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.
Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie sa odporcu (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ide najmä o prípady, keď odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel s navrhovateľom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania návrhu treba posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa. V takomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. V zásade tiež platí, že ak navrhovateľ vezme návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (t. j. že nevzal späť návrh v dôsledku správania odporcu, ktorý sa úplne či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle návrhu), zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ a je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Ust. § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p..
Súd prvého stupňa v danej veci postupoval správne, keď najprv v režime ust. § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p. posúdil otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, následne však nesprávne posúdenie tejto otázky zlúčil s aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a posúdením celkového pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. V zmysle vyššie uvedených zásad mal súd prvého stupňa správne rozhodnúť o trovách konania osobitne v častiach, v ktorých bolo konanie zastavené, podľa § 146 ods. 2 O.s.p. na základe zásady zodpovednosti za zavinenie a osobitne v časti, v ktorej rozhodol o merite veci a návrhu navrhovateľa vyhovel, a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspechu (resp. zásady zodpovednosti za výsledok).
Uznesením zo dňa 03.02.2010, č. k. 11C/417/2009-48, právoplatným dňa 26.02.2010, súd prvého stupňa zastavil konanie v časti istiny vo výške 2.564,43 eur na základe späťvzatia návrhu navrhovateľa v tejto časti. Súčasne pripustil zmenu petitu tak, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha zaplatenia poplatku z omeškania vo výške 2.615,22 eur. Navrhovateľ vzal návrh v časti istiny späť podaním zo dňa 01.02.2010, doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.02.2010, a to z dôvodu, že odporkyňa po podaní návrhu uhradila nájomné za obdobie 1/2005 - 12/2007 v celkovej výške 2.564,43 eur. Táto skutočnosť vyplýva aj z odporu proti platobnému rozkazu podanému odporkyňou v prejednávanej veci. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vzal návrh späť pre správanie sa odporkyne. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa uspokojila nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny 2.564,43 eur v celej výške, má odvolací súd za to, že návrh bol v tejto časti podaný dôvodne. Pritom je nepodstatné, či odporkyňa žalovanú istinu zaplatila krátko po podaní návrhu na začatie konania alebo s väčším časovým odstupom. Významnou je len skutočnosť, že tak urobila po začatí konania. Podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. tak v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny 2.564,43 eur zastavené, navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči odporkyni. Do právoplatného zastavenia konania v časti istiny 2,564,43 eur vznikli navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konanie vo výške 153,50 eur. V zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch síce v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania pred prvým pojednávaním, má navrhovateľ nárok na vrátenie kráteného zaplateného súdneho poplatku, v danej veci však navrhovateľ súčasne s čiastočným späťvzatím návrhu navrhol aj pripustenie zmeny petitu a po jej pripustení sa predmetom konania stal nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.615,22 eur. Týmto navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť vo výške 156,50 eur (6 % zo sumy 2.615,22 eur), t. j. ešte prevyšujúcej už zaplatený súdny poplatok, preto ho súd prvého stupňa navrhovateľovi nevrátil. Z týchto dôvodov navrhovateľovi vo vzťahu k zastaveniu konania o zaplatenie istiny 2.564,43 eur odvolací súd náhradu trov konania nepriznal (I. výrok).
Po zastavení konania v časti istiny a pripustení zmeny petitu návrhu sa predmetom konania stal nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.615,22 eur. Keďže vo vzťahu k tomu nároku súd prvého stupňa konanie sčasti zastavil a sčasti návrhu vyhovel, je o trovách konania potrebné v zastavujúcej časti rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a vo vyhovujúcej časti podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Ako bolo uvedené vyššie navrhovateľ vzal návrh v časti poplatku z omeškania späť čo do
výšky 2.317,15 eur podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.06.2014 z dôvodu, že mestské zastupiteľstvo schválilo trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky voči odporkyni v uvedenej výške. Súd prvého stupňa následne konanie aj v tejto časti zastavil. Z tohto je zrejmé, že zastavenie konania v časti poplatku z omeškania 2.317,15 eur z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ, ktorý vzal návrh späť, pričom dôvodom nebolo plnenie zo strany odporkyňa (odporkyňa nárok navrhovateľa v tomto rozsahu neuspokojila). V nadväznosti na uvedené tak v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. odporkyni vznikol voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v tejto časti. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že späťvzatie návrhu je dispozitívnym procesným úkonom, ktorý v občianskom súdnom konaní patrí výlučne navrhovateľovi a je prejavom jeho vôle, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania (t. j. ide o takú subjektívnu skutočnosť, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania). Účinky späťvzatia návrhu nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, teda súdu, čo v danej veci nastalo dňa 03.06.2014 a zanikol tým predmet konania o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.317,15 eur. Do dátumu účinného čiastočného späťvzatia návrhu vzniklo odporkyni v tejto časti aj právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Hodnota jedného úkonu právnej služby vychádzajúc z výšky časti poplatku z omeškania, v ktorej bolo konanie zastavené (2.317,15 eur), predstavuje 91,29 eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Právny zástupca odporkyne vykonal do 03.06.2014 sedem úkonov právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 17.05.2011, vyjadrenie k veci a k návrhu na začatie konania zo dňa 21.06.2011, účasť na pojednávaniach konaných na súde prvého stupňa v dňoch 27.09.2011, 07.12.2011, 30.10.2012 a 28.11.2012 a odvolanie zo dňa 21.01.2013 proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 19.12.2012, č. k. 11C/417/2009-136, čo spolu predstavuje sumu 639,03 eur (91,29 eur x 7 = 639,03 eur). Po pripočítaní režijného paušálu 4 x 7,41 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2011, 2 x 7,63 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2012 a 1 x 7,81 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2013, advokátska odmena predstavuje 691,74 eur (639,03 eur + 4 x 7,41 eur + 2 x 7,63 eur + 1 x 7,81 eur = 639,03 eur + 29,64 eur + 15,26 eur + 7,81 eur = 691,74 eur). Odporkyňa si vo vyčíslení trov konania po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľa zo dňa 04.07.2014 uplatnila aj náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby účasť na pojednávaní dňa 17.05.2011, nahliadnutie do spisu dňa 17.05.2011, písomné vyjadrenie odporkyne z 30.10.2012 - záverečná reč a nahliadnutie do spisu dňa 22.12.2012, za ktoré odvolací súd odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Pojednávanie konané na súde prvého stupňa dňa 17.05.2011 totiž bolo odročené z dôvodov na strane odporkyne, pretože jej právny zástupca uviedol, že odporkyňa ho vyhľadala len v deň pojednávania a pre krátkosť času sa nemohol oboznámiť s vecou a vyjadrí sa k nej následne písomne. Za účasť právneho zástupcu na tomto pojednávaní preto odporkyni nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia, keďže nešlo o účelne vynaložené trovy konania. Pokiaľ ide o nahliadnutie do spisu dňa 17.05.2011 odvolací súd uvádza, že v tento deň odporkyňa zároveň splnomocnila svojho právneho zástupcu na zastupovanie, za čo jej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia ako za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013). Nahliadnutie do spisu v tento deň je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za súčasť prevzatia a prípravy zastúpenia za účelom oboznámenia sa s prejednávanou vecou, a teda priznanie náhrady trov právneho zastúpenia aj za tento úkon osobitne by bolo duplicitné. Ďalej odvolací súd považoval za neúčelný aj úkon právnej služby - písomné vyjadrenie odporkyne z 30.10.2012, ktoré bolo záverečnou rečou odporkyne v konaní a ktoré jej právny zástupca predložil na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 30.10.2012. Odvolací súd má za to, že právnemu zástupcovi odporkyne nič nebránilo, aby záverečnú reč predniesol priamo na pojednávaní, pokiaľ ju aj písomne vyhotovil, nemožno mu za tento úkon právnej služby priznať odmenu. Rovnako neúčelné bolo aj nahliadnutie do spisu dňa 22.11.2012. Podľa úradného záznamu z tohto nahliadnutia do spisu si právny zástupca odporkyne vyhotovil fotokópiu podania založeného do spisu navrhovateľom dňa 06.11.2012, ktoré navrhovateľovi uložil založiť do spisu súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 30.10.2012. S týmto podaním však súd prvého stupňa oboznámil odporkyňu na najbližšom pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 28.11.2012. Podľa názoru odvolacieho súdu zároveň časový odstup medzi uvedenými pojednávaniami nebol taký, že by si vyžadovala nahliadanie do spisu zo strany odporkyne za účelom oboznámenia sa s novými skutočnosťami a tento úkon právnej služby nebol vykonaný účelne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd priznal odporkyni v časti zastavenia konania o zaplatenie poplatku z omeškania 2.317,15 eur náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 691,74 eur. Okrem trov právneho zastúpenia odporkyni vznikli trovy za zaplatený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 19.12.2012 č. k. 11C/417/2009-136 vo výške 156,50 eur. Celková náhrada trov konania odporkyne v tejto časti konania tak predstavuje 848,24 eur (691,74 eur
trovy právneho zastúpenia + 156,50 eur súdny poplatok = 848,24 eur), na ktorej zaplatenie odporkyni odvolací súd zaviazal navrhovateľa (II. výrok).
Pokiaľ ide o poslednú časť nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur, ktorému súd prvého stupňa rozsudkom vo veci samej vyhovel, navrhovateľ mal v tejto časti v konaní plný úspech, a preto mu vo vzťahu k nej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči odporkyni. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľovi v tejto časti vznikli len trovy konania pozostávajúce zo zodpovedajúcej časti zaplateného súdneho poplatku, t. j. vo výške 17,50 eur (6 % z 298,07 eur). Odvolací súd preto odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa vo výške 17,50 eur (III. výrok).
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech vo väčšom rozsahu ako navrhovateľ (keď v podanom odvolaní žiadala priznať náhradu trov konania vo výške 1.217,52 eur, pričom odvolací súd jej priznal náhradu trov konania vo výške celkom 848,24 eur a zároveň ju zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa vo výške 17,50 eur), však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.