Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/707/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409205866 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409205866.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: K. F., V. U.. U. XX, V., zastúpenej: JUDr. Mária Peráčková, advokátka so sídlom Hrušková 21, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Istrijská ul. 49, Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. č.1, Bratislava, o nahradenie vyhlásenia vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. novembra 2013, č.k. 25C/234/2009-225, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaných 1/ a 2/, ako predávajúcich, na zmluve o prevode vlastníctva uzatvorenej v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. k bytu č. XX O.achádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp.č. XXXX na H.. U. U. XX X. V., zapísaného na LV č. XXXX katastrálne územie Y. O. X., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku v podiele 3865/571469, podpísanú žalobkyňou dňa 22.10.2010. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že stará matka žalobkyne M. U. bola nájomníčkou bytu č. XX na H. U.. U. XX X. V. na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 19.01.1994 so žalovaným 1/ ako prenajímateľom; M. U. dala súhlas k prechodu nájmu bytu na svojho vnuka L. U. (pôvodne žalovaného 3/), ktorý sporný byt odkúpil od žalovaného 2/ do osobného vlastníctva s tým, že vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.03.2003. Konštatoval, že v priebehu konania došlo k viacnásobným prevodom vlastníckeho práva k spornému bytu s tým, že jeho posledným vlastníkom sa stala spoločnosť PRODESK, s.r.o. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 80 a § 161 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal za to, že predpokladom úspešnosti žalobného návrhu o nahradenie vyhlásenia vôle je, že žalobkyňa je nájomcom sporného bytu a žalovaní sú jeho vlastníkmi. Nakoľko v čase rozhodovania žalovaní 1/ a 2/ neboli vlastníkmi sporného bytu, je vylúčené domáhať sa, aby previedli na žalobkyňu vlastnícke právo k nemu. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalovaní nie sú v danej veci nositeľmi hmotnoprávneho vzťahu, a pretože nie sú v spore pasívne legitimovaní; s odkazom na občianskoprávnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má; žalobu v celom rozsahu zamietol, keď nepovažoval za potrebné ani doplniť dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka L.na U.. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, a že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na § 710 Občianskeho zákonníka uviedla, že jej stará matka M. U. nikdy nemohla s L. U. uzavrieť písomnú dohodu o skončení nájmu bytu, pretože takúto dohodu mohla uzavrieť len so žalovanými, preto na L. U. nemohol prejsť nájom bytu a L. U. nemohol následne byt ani kúpiť do osobného vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z., a ani ho nemohol platne i ďalej previesť kúpnou zmluvou na ďalší subjekt, právne úkony tak boli postihnuté vadou absolútnej neplatnosti, ktorú nie je možné odstrániť, a na ktorú je konajúci súd povinný prihliadať ex offo. Poukázala na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 263/2005 zo dňa 01.12.2005. Mala za to, že žalovaný 1/, ako správca majetku žalovaného 2/, porušil kogentné ustanovenie § 710 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Poukazovala na to, že žalovaný 1/ pri vydaní listiny zo dňa 01.02.2002, ktorou oznámil prechod nájmu bytu z M. U. na L. U., nerešpektoval § 706 Občianskeho zákonníka, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, kedy môže prejsť nájom bytu na iného občana. Zdôraznila, že uvedené ustanovenie rieši situáciu prechodu nájmu bytu v prípade smrti nájomcu, dňa 01.02.2002 však M. U. žila. Namietala, že súd prvej inštancie jej neumožnil sa k veci vyjadriť i napriek výslovnej žiadosti jej právnej zástupkyne, čím jej odňal právo domáhať sa svojich práv na súde a porušil zásadu ústnosti, keď na pojednávaní dňa 05.11.2013 na výslovnú žiadosť o jej vypočutie skonštatoval, že nevidí dôvod ju vypočuť. 3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že žalovaní nie sú v danom spore pasívne legitimovanými. Stotožnil sa preto so závermi súdu prvej inštancie, a pretože jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho a skutkového posúdenia veci, je zákonné a preskúmateľné, navrhol ho ako vecne správne potvrdiť. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaných ako predávajúcich na zmluve o prevode vlastníctva k bytu č. XX na X. P. bytového domu na ulici U.. U.M. Č.. XX X. V. s poukazom na to, že na ňu prešlo právo nájmu tohto bytu po smrti jej starej matky M. U., zomr. dňa XX.XX.XXXX, podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko s ňou od novembra 2002 viedla spoločnú domácnosť, a preto jej ako nájomníčke tohto bytu vzniklo právo na jeho odkúpenie podľa zák.č. 182/1993 Z.z. V tejto súvislosti namietala platnosť vzniku nájmu bytu L. U., ktorý ho odvodzoval od čestného prehlásenia starej matky zo dňa 24.01.2002, v ktorom táto uviedla, že súhlasí s prechodom nájmu bytu na neho ako svojho vnuka a z oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 01.02.2002 o tom, že berie na vedomie prechod nájmu bytu dohodou. Argumentovala, že na L. U.Č. neprešlo právo nájmu k spornému bytu, a preto mu ani nemohol vzniknúť nárok na jeho odkúpenie podľa zák.č. 182/1993 Z.z. Zároveň poukazovala na to, že jej stará matka M. U. sa v konaní na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 23C 46/2003 domáhala proti L. U. a žalovaným 1/ a 2/ určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k tomuto bytu zo dňa 11.12.2002 uzatvorenej medzi L. U. a žalovanými 1/ a 2/, v ktorom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 01.12.2005 č.k. 6Co 263/05-167 konštatoval, že jej stará matka/ žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva sporného bytu, pretože na tomto určení závisí posúdenie, či má právo nájmu k spornému bytu, a preto sa súd bude musieť ako predbežnou otázkou zaoberať tým, či na L.na U. prešlo právo nájmu sporného bytu a keď zistí, že neprešlo, bude to mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva sporného bytu pre rozpor so zákonom, keďže takúto zmluvu ako nadobúdateľ môže uzavrieť iba nájomca (§ 16 ods. 1 prvá veta zák.č. 182/1993 Z.z.); ním bude v prípade, že na L. U. právo nájmu neprešlo ona (stará matka - M.na U.) a iba jej by mohol vlastník domu previesť sporný byt do vlastníctva. 6. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého zistil, že v priebehu konania došlo k viacnásobným prevodom vlastníckeho práva k spornému bytu, a to medzi L. U. (pôvodne označeným ako žalovaný 3/) a F. U. (pôvodne označeným ako žalovaný 4/) a následne medzi ním a spoločnosťou PRODESK s.r.o. (pôvodne označenou ako žalovaný 5/), ktorá je súčasným vlastníkom sporného bytu, dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/, ktorí nie sú vlastníkmi sporného bytu, nie sú v danom spore pasívne vecne legitimovanými, a preto je vylúčené domáhať sa, aby previedli na žalobkyňu vlastnícke práva k bytu, ktoré nemajú. 7. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z., nie je absolútna, keďže ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorej opak sa môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona, alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti. 8. V prejednávanej veci je konajúci súd oprávnený riešiť si otázku vlastníckeho práva k spornému bytu ako predbežnú v tom smere, či sa L. U. platne stal nájomcom sporného bytu po pôvodnej nájomníčke - starej matke žalobkyne M. U.D., a či následne platne uzatvoril so žalovanými zmluvu o prevode vlastníckeho práva k tomuto bytu, a či tak boli platnými aj následné prevody vlastníckeho práva k spornému bytu na ďalších nadobúdateľov. Rozhodnutie katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, totiž nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. 9. V okolnostiach danej veci však odvolací súd zastáva názor, že na základe rozsudku súdu o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva k spornému bytu, by nebolo možné vykonať zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne vzhľadom na hodnovernosť a záväznosť zápisu aktuálneho vlastníka sporného bytu do katastra nehnuteľností. Na tohto zapísaného vlastníka v katastri nehnuteľností sa totiž záväznosť tohto rozsudku nemôže vzťahovať (§ 228 ods. 1 CSP), nakoľko nebol stranou v spore do jeho meritórneho skončenia, a ktorý tak svoje zapísané vlastnícke právo v tomto spore o nahradenie prejavu vôle nemohol účinne brániť (konanie proti vlastníkovi PRODESK s.r.o. označenému ako žalovaný 5/ bolo v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené), a preto vo vzťahu k nemu naďalej platí domnienka hodnovernosti zápisu jeho vlastníckeho práva, nakoľko nebola doposiaľ relevantným spôsobom vyvrátená preukázaním opaku zápisu v konaní smerujúcemu priamo proti zapísanému vlastníkovi, a ktorý je tak naďalej podľa zápisu v katastri nehnuteľností oprávnenou osobou disponovať sporným bytom. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok by nemohol nahradiť prejav vôle žalovaných ako predávajúcich s uzavretím zmluvy o prevode vlastníckeho práva a nebol by spôsobilý privodiť zmenu vlastníckeho práva k spornému bytu v prospech žalobkyne. Odvolací súd tak uzatvára, že pokiaľ rozsudok o nahradenie prejavu vôle nevychádza z údajov z katastra nehnuteľností o tom, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností , a pre osobu zapísanú ako vlastníka v katastri nehnuteľností nie je záväzný, nemôže byť bez ďalšieho podkladom pre vykonanie zápisu zmeny vlastníckeho práva. 10. Za tohto právneho stavu nemôže byť žaloba o nahradenie prejavu vôle účinným a efektívnym právnym prostriedkom na odstránenie porušených práv žalobkyne a závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp.zn. 6Co 263/05, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva a s ktorými sa aj odvolací súd stotožňuje, nie je možné v danej veci bezvýhradne aplikovať vzhľadom na odlišne žalobkyňou vymedzený žalobný petit a iný okruh strán v tomto spore. 11. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaní, ktorých nahradenia prejavu vôle ako vlastníkov v zmluve o prevode vlastníckeho práva sa žalobkyňa v konaní domáha, nie sú zapísaní ako vlastníci sporného bytu v katastri nehnuteľností. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 O.s.p.). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní v súvislosti s bránením práva preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).