Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/368/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206190 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409206190.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. 2, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, zastúpený opatrovníčkou W.. Q. X., narodenou XX.XX.XXXX, bytom A., B. 2, proti odporcovi: F.. Q.. C. X., E.., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. 3, zast. JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom Bratislava, Vazovova 9/A, o návrhu na zákaz styku a upustenia od akéhokoľvek kontaktu odporcu s navrhovateľom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.04.2015, č.k. 13P/140/2009-366, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 16.04.2015, č.k. 13P/140/2009-366 odporcovi F.. Q.. C. X., E.., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. X zakázal styk a akýkoľvek kontakt s navrhovateľom V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. X obmedzeným v spôsobilosti na právne úkony, zastúpeným opatrovníčkou W.. Q. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. 2. Y. uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX € na účet Okresného súdu Bratislava IV do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní a doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel k záveru, že je v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho zdravého a pokojného života navrhovateľa, ktorý je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, aby sa s ním odporca zatiaľ nestretával a aby s navrhovateľom nemal žiaden kontakt. Pri rozhodovaní prihliadol na zdravotný stav navrhovateľa i odporcu, ktorý mal preukázaný v dvoch znaleckých posudkoch podaných ustanoveným znalcom v konaní vedenom pod sp.zn. 13Ps/8/2007 a 13P/140/2009. Vo vzťahu k uvedenému vyslovil názor, že navrhovateľ má v tomto prípade právo na ochranu svojej osobnosti a zdravia, preto aplikujúc ust. § 11 a 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, návrhu navrhovateľa vyhovel. V závere rozhodnutia vyslovil presvedčenie, že ak sa odporca bude riadiť odporúčaním znalkyne a bude sa podrobovať naďalej nielen psychiatrickej, ale aj psychoterapeutickej starostlivosti psychológa, je možné, že sa dosiahne stabilizácia jeho vlastného duševného stavu so zmenou postojov k rodine a najmä k synovi V., na základe čoho by bolo možné obnoviť ich vzájomný kontakt. Je zrejmé, že odporca v súčasnosti netrvá na kontakte s navrhovateľom, avšak z jeho preukázateľného správania a postojov vidno, že realizuje kontakt s V., keď ho často a opakovane denne kontaktuje pozorovaním. Takéto správanie v súčasnosti zo strany odporcu nie je v záujme navrhovateľa. Odporcovi v zmysle § 147 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť trovy konania, pozostávajúce z trov znaleckého dokazovania vo výške XXX,XX €, z dôvodu, že tieto odporca spôsobil svojim zavinením. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh navrhovateľa zamietnuť, navrhovateľovi prostredníctvom jeho opatrovateľa uložiť povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. S názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení rozhodnutia nesúhlasil, mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil výsledky dokazovania a aplikoval právne normy, ktoré na skutkový stav nemožno použiť. Podľa jeho názoru príkaz nepriblížiť sa k osobe a nezdržiavať v blízkosti obydlia osoby, ktorá o to požiadala sa v určitých prípadoch ukladá osobám, ktoré sú uznané vinnými zo spáchania niektorých trestných činov, nakoľko túto povinnosť je možné uložiť na základe trestného poriadku. Zákon pozná aj iné možnosti, ale pre prípady závažnejších zásahov do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti, čo je všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak ako zistil súd prvého stupňa, podľa jeho názoru nie sú splnené zákonné podmienky pre poskytnutie ochrany práva navrhovateľa v rozsahu ako to priznal súd prvého stupňa, pretože obmedzenie „zákaz akéhokoľvek kontaktu“ nemôže byť odôvodnený zistením, že „sleduje navrhovateľa z neďalekého parkoviska a rozrušením navrhovateľa“. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odpoveď, či táto činnosť má vplyv na zdravotný a pokojný život navrhovateľa a v akom rozsahu, môže poskytnúť len záver odbornej činnosti. Aj za stavu, že navrhovateľ pri pohľade na neho vykazuje znaky rozrušenia nemožno dospieť k záveru, že ide o závažnejší zásah do psychickej aj morálnej integrity jeho osobnosti. Je biologickým otcom navrhovateľa, veľa rokov žili v jednej domácnosti, je pochopiteľné, že pri pohľade na človeka, s ktorým žil a ktorý sa o neho veľa rokov staral, vykazuje určité znaky, ktoré sa popisujú ako rozrušenie. Pokiaľ mu súd zakázal styk a akýkoľvek kontakt s navrhovateľom, je potrebné poukázať na to, čo je obsahom práva styku medzi osobami. Je to právo na prístup k osobe, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania. Styk nemožno zužovať len na osobné stretnutie, pretože má širšie dimenzie. Takúto činnosť voči navrhovateľovi nevykonáva, pozeranie sa na osobu z diaľky nemožno považovať za styk medzi osobami a nemožno tvrdiť, že sú splnené podmienky pre poskytnutie ochrany práva navrhovateľa v rozsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože ničím nie je dokázané, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti navrhovateľa. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku na jeho osobu, nie bez významu skutočnosť, že posudok bol vypracovaný pred viac ako pred 5 rokmi. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ zastúpený opatrovníčkou, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S tvrdením odporcu, že jeho správanie nemá nepriaznivý vplyv na jeho duševný stav nesúhlasil, a to s poukazom na vykonané rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, psychologickými posudkami a svedeckými výpoveďami. Rozoberanie trestno právnej roviny odporcom v odvolaní podľa jeho názoru nesúvisí s predmetom konania, keďže ide o občiansko právny spor a nie o ukladanie trestu odporcovi podľa trestného poriadku. Pokiaľ odporca uvádzal, že podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie ochrany jeho osobe v rozsahu ako to priznal okresný súd, poukázala na to, že odporca vo svojom odvolaní už nešpecifikuje aké zákonné podmienky ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka neboli splnené. V konaní na súde prvého stupňa bolo preukázané, že odporca vážne narúša stabilitu jeho duševného zdravia. Bolo to preukázané najmä výpoveďami svedkov, psychologickými posudkami doc. PhDr. M. F. E.. a znaleckým posudkom V.. Z. D.. Odporca ho prenasleduje kde len môže, v ktorýkoľvek čas a to len preto, aby ho vyprovokoval k správaniu a konaniu, ktoré bude viesť k opusteniu jeho terajšieho bydliska. Odporca takto koná bez ohľadu na to, aké následky to zanechá na jeho zdraví. Nesúhlasil s návrhom odporcu, aby zaplatil trovy znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti uviedol, že bol to odporca, ktorý v roku 2009, t.j. pred 6 rokmi spustil spor, bol to odporca, ktorý trval na styku s ním a keď bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré závery neboli v prospech odporcu, urýchlene zobral svoj návrh späť. Uvedené znamená, že odporca zapríčinil vznik trov znaleckého dokazovania, preto ich musí znášať v celom rozsahu. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V danej veci po ustálení okruhu účastníkov a predmetu konania súdom prvého stupňa je predmetom konania návrh navrhovateľa na ochranu jeho osobností v zmysle § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka vyslovuje všeobecnú zásadu ochrany osobnosti a súčasne uvádza najtypickejšie zložky a prejavy osobnosti. Už zo slovného znenia ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka vyplýva, že výpočet chránených práv uvedených v tomto ustanovení nie je vyčerpávajúci. Občiansky zákonník chráni aj iné zložky a prejavy spojené s osobnosťou občana (dôstojnosť, vážnosť, skutočnosti týkajúce sa rodinného života, vnútornej intímnej stránky osobnosti a pod). Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka uvádza právne prostriedky na ochranu práv na ochranu osobnosti. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie, alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. V zmysle uvedených zákonných ustanovení v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom s jeho záverom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožnil. Súd prvého stupňa v danej veci správne posudzoval konanie odporcu a toto vyhodnocoval vo vzťahu k osobe navrhovateľa, ktorej súd aj vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav, stanovenú diagnózu, najmä potrebu stability psychického stavu je povinný poskytnúť zvýšenú ochranu, pričom prostriedok ochrany tým, že ide o návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný uplatneným návrhom, správne posúdil v zmysle § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dôvody odvolania odporcu, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Čo sa týka nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa (diagnostikovaný aspergerov syndróm), tento nesporne vyplýva z lekárskych správ založených v spise, ako aj z podaného znaleckého posudku, na základe ktorého na návrh odporcu z 26. 06. 2007 súd rozsudkom z 11. 09. 2008, č.k. 13Ps/8/2007-130 obmedzil navrhovateľa v spôsobilosti na právne úkony. Zhodnotenie zmien psychického stavu navrhovateľa v rokoch 2006-2009 už aj vo vzťahu správania sa odporcu k navrhovateľovi vyplýva z vyjadrenia Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z 11. 01. 2010 vypracovaného doc. W.. M. F. E.., podľa ktorého vyjadrenia odporca pokračuje v aktivitách, ktoré narúšajú stabilitu navrhovateľovho sveta (potreba stabilného pokojného prostredia s jednoznačnými pravidlami), s konštatovaním, že stretávanie sa odporcu s navrhovateľom tomuto neprospieva. Uvedený záver t.j. nepriaznivý vplyv správania sa odporcu na psychiku navrhovateľa vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku V.. Z. D. vypracovaný na žiadosť súdu v danom konaní, z ktorého vyplynulo, že odporca vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu (porucha osobnosti) manipuluje s navrhovateľom, nie je schopný k nemu zmeniť svoje správanie tak, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršoval, z ktorého dôvodu pre stabilizáciu duševného stavu navrhovateľa podľa znalkyne nie je vhodné stretávanie sa odporcu s navrhovateľom. Že odporca pokračuje vo svojom správaní, ktoré odporca zrejme nepovažuje sa rušivé, resp. ohrozujúce akékoľvek práva navrhovateľa, vyplýva aj z doplneného dokazovania súdom prvého stupňa a to z výsluchu svedkov J.. V. S. a V.. V. A., pričom intenzita vnímania takéhoto správania sa odporcu navrhovateľa pri jeho zdravotnom stave rozrušuje do miery, ktorá výrazným spôsobom narúša jeho kľud, pravidelný režim, v dôsledku čoho dochádza k destabilizácii jeho psychického stavu, čo pri stanovenej diagnóze navrhovateľa výrazným spôsobom zasahuje do jeho osobnostných práv, najmä práva na ochranu zdravia a zakladá súčasne dôvodnosť potreby ochrany práv navrhovateľa v zmysle § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ preto súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní poskytol navrhovateľovi ochranu jeho práva, najmä ochranu jeho zdravia v zmysle jeho návrhového petitu, postup súdu prvého stupňa bol v súlade s ustanovením § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako nedôvodné odvolací súd posúdil odvolanie odporcu aj v časti výroku o náhrade trov štátu (§ 148 ods. 1) O.s.p., keď aj v tejto časti rozhodnutia sa stotožnil s vysloveným názorom súdu prvého stupňa uvedeným v jeho odôvodnení. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.