Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/532/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206792 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409206792.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: C. W., bytom G. X, H., zast. JUDr. Igorom Hunom, advokátom so sídlom Štefana Králika 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/HABITAT, spol. s r.o., so sídlom Saratovská 4, Bratislava, IČO: 35 713 429, 2/ V.. U. P., bytom R. X, H., obaja zast. JUDr. Evou Bellovou, advokátkou so sídlom Mliečno 511, Šamorín, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29. júna 2016 č.k. 8C 62/2009-208 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 72,92 eur k rukám ich právnej zástupkyne do 4 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k bytu v nájme žalobcu č. XX. na X. poschodí bytového domu v H. na G. Č.. X v H. zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ je neplatná a aby súd prikázal žalovanému 1/ uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu do jeho výlučného vlastníctva v zmysle § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, pričom cena bytu a pozemku nepresiahne cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1 zákona, ktorej vypracovanie zabezpečí žalovaný 1/ v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 732,27 eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyni žalovaných. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Výpis z OR odporcu 1/, rozhodnutie o pridelení podnikového bytu, evidenčný list pre výpočet úhrad pre užívanie bytu, vyhlásenie o zmene spoločného nájmu bytu manželmi, potvrdenie o predaji v dražbe, výpis z LV č. XXXX, rozsudok OS BA IV, ktorým bolo rozhodnuté o rozvode navrhovateľa s manželkou, Oznámenie o zmenách vo vlastnícko- nájomných vzťahoch, Výpis z LV č. XXXX, žiadosťami Z. W. o prevod vlastníctva bytu a podielu na spoločných priestoroch, zo dňa 02.04.2001 a 28.11.2003, odpoveďou HABITAT, spol. s r.o. zo dňa 19.04.2001, výpoveď nájmu bytu, Rozhodnutie HM SR Bratislava o priznaní nároku na bytovú náhradu náhradný nájomný byt navrhovateľovi. Pri rozhodovaní skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ predal predmetný byt žalovanému 2/, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu je nevyhnutnou podmienkou prípadného úspechu žalobcu pri určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Konštatoval, že v prejednávanej veci je základom sporu medzi účastníkmi konania otázka, či má, mal žalobca právo na kúpu predmetného bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Vyslovil názor, že ani jeho prípadné pozitívne rozhodnutie vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bol scudzený predmetný byt zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ by sa nijakým spôsobom nezmenilo postavenia žalobcu pri posudzovaní otázky, či má nárok na odkúpenie bytu v režime zákona 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Týmto, prípadným pozitívnym rozhodnutím, by bolo len súdnym rozhodnutím ustálené, že vlastníkom predmetného bytu nie je žalovaný 2/, ale žalovaný 1/, bez priameho vplyvu na posúdenie primárnej otázky, ktorá je predmetom tohto konania. Preto pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, žalobu žalobcu zamietol. Súd prvého stupňa skúmal otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy ako aj nároku, ktorým sa žalobca domáhal prikázania žalovanému 1/ uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu do jeho vlastníctva v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. komplexne, hodnotiac jednotlivé právne otázky, dôležité pre posúdenie veci. Za určujúcu skutočnosť pre posúdenie nároku žalobcu považoval otázku existencie povinnosti žalovaného 1/ uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu v rámci zákona 182/1993 Z.z. za cenu, ktorá je určiteľná priamo týmto zákonom. Medzi účastníkmi konania nemal za sporný sled udalostí súvisiacich z prechodom vlastníctva bytového domu a následne aj konkrétneho bytu, ktorý užíva žalobca a ku ktorému navrhuje, aby bola žalovanému uložená povinnosť uzavrieť s ním kúpnu zmluvu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. Uviedol, že uvedený byt bol pridelený na základe rozhodnutia zo dňa 15.10.1986 exmanželke žalobcu podnikom Staving, š.p. Následne, v rámci likvidácie Stavingu š.p. vo verejnej dražbe získal v roku 1992 celý bytový dom vydražiteľ N.. Ľ. X.. Bytový dom bol v roku 1997 vložený ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti Habitat s.r.o. (žalovaný 1/. V súčasnosti je ako vlastník predmetného bytu v katastri nehnuteľností vedený žalovaný 2/. Taktiež nemal za sporné, že vtedajšia nájomníčka predmetného bytu pani Z. W. počas manželstva so žalobcom dňa 28.11.2003 požiadala žalovaného 1/ o prevod vlastníctva bytu do spoluvlastníctva so žalobcom v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. Žalovaný 1/ jej žiadosti nevyhovel. Po právnej stránke vychádzal z su. § 29 ods.7, 8, § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vychádzal z návrhu žalobcu, že vydražiteľ bytového domu v roku 1992 N.. Ľ. X., sa stal vlastníkom na základe verejnej dražby, inými slovami, že sa postupovalo podľa § 47b zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Povinnosť žalovaného 1/ uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníckemu práva k predmetnému bytu odvodzoval práve tým, že ho považoval za subjekt, na ktorý sa táto povinnosť vzťahuje podľa § 17 odsek 3 zák. č. 182/1993 Z.z. písm. f), teda právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu (zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby). Konštatoval, že ak by bol pôvodne bytový dom nadobudnutý do vlastníctva akéhokoľvek subjektu v zmysle zákona č. 92/1991 Zb., bol by tento subjekt v zmysle zákonných ustanovení § 29 ods. 8 a § 17 odsek 3 písm. f) zák. č. 182/1993 Z.z. uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s nájomcom bytu za regulovanú cenu, stanovenú zákonom. Sám žalobca však podľa neho nespochybňuje fakt, že N.. Ľ. X. ako pôvodný vlastník bytového domu nenadobudol uvedené vlastníctvo v rámci zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, (pričom Staving, š.p. nebol privatizovaný v zmysle uvedeného zákona, bol likvidovaný podľa osobitného predpisu), ale na základe verejnej dražby. Osobitným predpisom bol zákon č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1992. Pred jeho účinnosťou bola likvidácia štátnych podnikov upravená v zákone č. 109/1964 Zb. Hospodárskom zákonníku, konkrétne v §§ 27a až 27e. Obchodný zákonník účinný v rozhodnom čase, v § 761 ods. 1, 3 stanovoval, že právo hospodárenia štátnych organizácií s majetkom štátu sa spravuje doterajšími predpismi, včítane ustanovení § 64, 65 a 72 až § 74b Hospodárskeho zákonníka, do vydania novej úpravy zákonmi Federálneho zhromaždenia a národných rád. Do vydania zákonov uvedených v predchádzajúcej vete sa spravuje likvidácia štátnych podnikov ustanoveniami § 27 až 27d Hospodárskeho zákonníka. Ustanovenia § 71 ods. 3 až 6, § 72, ako aj § 75 ods. 2 a 3 tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku. Neskôr, nadobudnutím účinnosti zák. č. 92/1992 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby bol doplnený spôsob likvidácie štátnych podnikov o predaj majetku štátneho podniku likvidátorom na verejnej dražbe (§ 47b zák. č. 92/1992 Zb.). Uviedol, že na postup pri verejných dražbách sa použijú primerane ustanovenia zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov. Z citovaných zákonných ustanovení vyvodil záver, že likvidácia štátneho podniku (speňaženie majetku likvidátorom na verejnej dražbe) bola čiastočne upravená aj v zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, avšak nadobudnutie vlastníctva majetku, ktorý nadobudol N.. Ľ. X. ako vydražiteľ na verejnej dražbe, nemožno považovať za nadobudnutie majetku v zmysle č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, nakoľko tento zákon upravuje prevod majetku štátu na základe privatizačných projektov. V tomto prípade nebol majetok nadobudnutý na základe privatizačného projektu, ale na základe verejnej dražby, ktorá bola vyhlásená v rámci likvidácie štátneho podniku v režime osobitnej právnej úpravy. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa jednoznačne za to, že ani pôvodný vlastník bytového domu - vydražiteľ N.. Ľ.Š. X., ani žiadny ďalší vlastník bytového domu, alebo bytu nie je subjektom, ktorému zák. č. 182/1993 Z.z. ukladá povinnosť postupovať pri predaji bytu v zmysle tohto zákona. Na základe takto ustáleného skutkového a právneho stavu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko v časti navrhovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bol predmetný byt prevedený zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, okrem už uvedenej absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení, mal za to, že nemôže ísť o neplatný právny úkon, nakoľko pôvodný vlastník (žalovaný 1/ pri dispozícii so svojím majetkom nebol obmedzovaný zákonom č. 182/1993 Z.z. Taktiež v druhej časti žaloby, prikázania žalovanému 1/ uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode predmetného bytu podľa zák. č. 182/1993 Z.z. s limitáciou kúpnej ceny, vyplývajúcej z § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1 tohto zákona žalobu zamietol z už uvedeného dôvodu, že povinnosť žalovanému 1/ uzavrieť takúto zmluvu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. nevznikla, nakoľko uvedený zákon nie je možné na posudzovanú vec aplikovať, keďže žalovaný 1/ nie je subjektom podľa § 29 ods. 8 tohto zákona, ktorému je ukladaná povinnosť uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným 1/ a 2/, úspešným v konaní, priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Konštatoval, že z ust. § 17 ods. 3 písm. f /zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že medzi subjekty, ktoré majú povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nadobudli byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 92/1991 Zb.) Tým, že v roku 1992 bol vydražiteľom bytového domu so 71 bytovými jednotkami N.. Ľ. X. na verejnej dražbe, ktorý následne 1.4.1997 založil obchodnú spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. a vniesol tento vydražený bytový dom do majetku spoločnosti, prešli všetky práva a povinnosti na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. (žalovaného 1/), a teda aj povinnosti v zmysle ust. § 17 ods. 3 písm. f/ a § 29 ods. 8 zákona čť. 182/1993 Z.z. Žalovaný 1/ je tak podľa neho subjektom, ktorý má povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s ním, na čom nič nemení fakt, či pri pôvodnej likvidácii štátneho podniku Staving, š.p. sa postupovalo na základe privatizačného projektu, ktorý podlieha schváleniu vlády alebo verejnej dražbe, ako to bolo v tomto prípade. Uviedol, že verejná dražba, ako aj priamy predaj a verejná súťaž sú metódami privatizácie a sú postavené na jednu úroveň, len každá s inými pravidlami. Poukázal na právny názor Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci pod sp. zn. 14Co 203/2011, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že v čase verejnej dražby, na ktorej N.. Ľ. X. vydražil bytový dom, neplatil zákon č. 182/1993 Z.z., ktorý bol prijatý až s účinnosťou od 1.1.1993, kedy platila právna úprava zákona č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov. Podľa § 14 ods. 1 tohto zákona byt v dome, ktorý je vo vlastníctve štátu, môže občan nadobudnúť kúpou, byty, ktoré sa užívajú na základe práva osobného užívania bytu, môžu nadobudnúť len ich užívatelia. Za účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý zrušil zákon č. 52/1996 Zb. a podrobne upravil práva nájomníkov na kúpu bytov, ktoré užívali z titulu práva osobného užívania, resp. nájmu, požiadal účinne o predaj bytu jeden z nájomníkov v bytovom dome, a to priamo vydražiteľa bytového domu N.. Ľ. X. dňa 10.9.1993, teda v čase, kedy bol tento vlastníkom bytového domu a jeho žiadosť bola odmietnutá s tým, že ide o súkromné vlastníctvo a byty nie sú na predaj. Pritom z ust. §29 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že ak vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu (napr. v zmysle kúpnej zmluvy § 588 OZ, § 56 a § 220 Obz. ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu, cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v ust. § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1. Keďže v roku 1993 požiadal N.. Ľ. X. o predaj bytu jeden z nájomníkov, nebol N.. Ľ. X. oprávnený previesť vlastníctvo k bytovému domu na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o., a to ani formou vkladu do základného imania tejto spoločnosti, ktoré má rovnaké účinky ako predaj kúpnou zmluvou. Ak došlo k takémuto nezákonnému prevodu z N.. Ľ. X. na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. a takýto prevod nebol nikým napadnutý a následne zrušený, mal za to, že takáto nezákonnosť nemôže vyvolávať ďalšie nezákonnosti. Bol toho názoru, že žalovaný 1/ je subjektom, ktorý podľa zákona č. 182/1993 Z.z. má povinnosť uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva bytu, potom je na mieste existencia preukázania naliehavého právneho záujmu, že kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu podanému prostredníctvom právnej zástupkyne žiadali napadnutý rozsudok súd prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Okrem dôvodov zamietnutia žaloby žalobcu súdom prvého stupňa, spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že tomuto bola dňa 4.10.2011 doručená výpoveď z nájmu bytu v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., pričom výpovedná lehota končila dňa 30.10.2012 a týmto dňom končil v súlade s § 710 ods. 3 Obč. zák. aj nájom bytu. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že N.. Ľ. X. vložil nehnuteľnosť do základného imania žalovaného 1/ v zmysle zakladateľskej listiny zo dňa 20.2.1997, a tým neporušil ust. § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., nakoľko sa na neho nevzťahovalo zákonné obmedzenie previesť vlastníctvo domu len do vlastníctva štátu alebo obce s účasťou FNM SR, a to z dôvodu, že N.. X. nebol žiadnym z vlastníkov domu, na ktorých sa uvedené obmedzenie vzťahovalo (§ 18 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.), v danom prípade nešlo o dom/byt nadobudnutý N.. X. a už vôbec nie žalovanými 1/ a 2/ podľa osobitného predpisu- zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Poukázali na to, že predmetný bytový dom bol pôvodne vo vlastníctve STAVING, š.p. v likvidácii., ktorú nehnuteľnosť N.. X. nadobudol vo verejnej dražbe dňa 20.11.1992 v rámci likvidácie majetku zrušeného štátneho podniku STAVING, š.p. v likvidácii a ako fyzická osoba sa stal jeho vlastníkom. Uviedli, že vzhľadom na právnu úpravu obmedzenia prevodov vlastníctva dané zákonom č. 182/1993 Z.z. sa vzťahujú na prípady nadobudnutia obytného domu na základe veľkej privatizácie a nie na prípady ich získania predajom majetku zrušeného štátneho podniku likvidátorom na verejnej dražbe. Bol toho názoru, že keďže N.. X. nenadobudol predmetný bytový dom na základe privatizačného projektu podľa zákona č. 92/1991 Zb., nemohla byť ani ďalšia dispozícia jeho vlastníctvom k bytovému domu, získanom ním predajom na verejnej dražbe, obmedzená ust. § 29 ods. 7 zák.č.182/1993 Z.z., nakoľko toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 1.6.1998., teda až po vklade nehnuteľnosti do základného imania žalovaného 1/, ako aj z dôvodov, že nešlo o dom nadobudnutý do vlastníctva vo veľkej privatizácii podľa zák. č. 92/1991 Zb. Preto právny úkon - vklad obytného domu do základného imania žalovaného 1/ považovali za platný. Uviedli tiež, že ani žalobca ani žiadny iný nájomca predmetného bytového domu nepožiadali o predaj bytu za účinnosti zákona č. 52/1966 Zb. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite vyhodnotil a vyvodil z neho aj správny právny záver. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil toto svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné a odvolacie námietky žalobcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa konštatuje, že bytový dom na ul. G. Č.. X D. H., v ktorom sa predmetný byt nachádza, bol pôvodne vo vlastníctve štátneho podniku STAVING, š.p. v likvidácii, ktorý bytový dom nadobudol vo verejnej dražbe dňa 20.11.1982 v rámci likvidácie majetku zrušeného štátneho podniku STAVING, š.p. v likvidácii N.. Ľ. X.. Tento jeho vklad do základného imania do spoločnosti HABITAT, spol. s r.o.- žalovaného 1/, na základe zakladateľskej listiny zo dňa 20.2.1997 neporušil ust. § 29 ods. 25 zál. č. 182/1993 Z.z., nakoľko sa na neho nevzťahovalo zákonné obmedzenie previesť vlastníctvo domu len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, majetku SR, z dôvodu, že nebol žiadnym z vlastníkov domu, na ktorých sa toto obmedzenie vzťahovalo (uvedených v ust. § 18 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.), nešlo o byt v dome nadobudnutom ním podľa osobitného predpisu zák. č. 92/1991 Zn. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Aj v zmysle právnej úpravy týkajúcej sa zrušených štátnych podnikov, zakomponovanej do zákona č. 92/1991 Zb. pokiaľ išlo o majetok štátu na základe privatizačných projektov, obmedzenia prevodov vlastníctva dané zákonom č. 182/1993 Z.z. sa vzťahujú na prípady nadobudnutia obytného domu na základe veľkej privatizácie a nie na prípady ich získania predajom majetku zrušeného štátneho podniku likvidátorom na verejnej dražbe. A keďže N.. Ľ. X. nenadobudol predmetný obytný dom na základe privatizačného projektu podľa zákona č. 92/1991 Zb., nemohla byť ani ďalšia dispozícia s jeho vlastníctvom obmedzená ust. § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., ani obmedzenie ust. § 29 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť až dňom 1.6.1998. po vklade obytného domu do základného imania žalovaného 1/. Nebola dôvodná námietka žalobcu, že z ust. § 17 ods. 3 písm. f /zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že medzi subjekty, ktoré majú povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nadobudli byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 92/1991 Zb.) a že žalovaný 1/ je tak subjektom, ktorý má povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s ním, na čom nič nemení fakt, či pri pôvodnej likvidácii štátneho podniku Staving, š.p. sa postupovalo na základe privatizačného projektu, ktorý podlieha schváleniu vlády alebo verejnej dražbe. Ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. sa vzťahovalo len na prevod bytu nájomcovi z vlastníctva štátu, vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti, s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo obce, právnickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného zákona č. 92/1991 Zb. sa žalovaný 1/ nie je žiadnym z týchto povinných subjektov. Žalovaný 1/ nie je osobou uvedenou v § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., ani osobou povinnou odpredať byt podľa § 8, § 29, § 29a, § 29b zákona č. 182/1993 Z.z. Odvolací sú z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,92 Eur, a to za jeden úkon poskytnutých právnych služieb - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, v zmysle § 11 ods. 1,písm. a/, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.