Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/270/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409211578 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409211578.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo, Bratislava IV, Polianky č. 9, Bratislava, zast. JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, Belinského ul. č. 16, Bratislava proti žalovaným: 1/ W. T., 2/ P. T., obe bytom Z. K.. Č.. XXX, T., o zaplatenie úrokov z omeškania 21,24 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV 12. februára 2015, č. k. 7C/293/2011-168, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku trov konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po zastavení konania v časti istiny 364,55 eur uznesením súdu prvého stupňa z 21.02.2013, č. k. 7C/293/2011-101 a ustálení výšky úrokov z omeškania, domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v sume 21,24 eur. Súd prvého stupňa mal za to, že v čase jeho rozhodovania predmet sporu neexistoval, keďže žalované sumu 21,24 eur žalobcovi uhradili dňa 09.09.2014. Žalobca však napriek opakovaným výzvam nepostupoval podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a žalobu nevzal späť, preto ju súd prvého stupňa zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému žalobcovi. Uviedol, že podstata dôvodov hodných osobitného zreteľa spočíva v majetkových pomeroch spoločnosti žalobcu a majetkových, osobných a sociálnych pomeroch právnych predchodcov žalovaných ako aj súčasných žalovaných a tiež v charaktere prejednávanej veci a skutočnosti, že žalované sú v postavení právnych nástupcov po pôvodných žalovaných. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca správne vyčíslil požadovanú sumu až po upozornení právnou zástupkyňou žalovaných, a preto až potom ju žalované uhradili. Mal za to, že účastníci svojim správaním prispeli k vzniku sporu, pričom žalobca sa nesprávnym výpočtom sám dostal do stavu právnej neistoty. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa prihliadal na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, a to v tom, že zvážil v prospech koho má byť ustanovenie použité, ale aj dôvody na strane žalobcu, ktorému inak patriaci nárok nebol priznaný, či možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, hoci mal v konaní úspech (tým, že žalované uhradili žalovanú sumu), ako aj na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde a postoj účastníkov v konaní (najmä na nesprávny výpočet a na neho sa viažuce správanie žalovaných smerujúce k usporiadaniu sporu mimosúdne, pričom napriek zaplateniu sumy žalovanými a výzve súdu prvého stupňa nadväzujúcej na túto skutočnosť, žalobca nevzal žalobu späť). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Takéto rozhodnutie sa podľa jeho názoru nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči žalobcovi (neodporuje dobrým mravom). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd uložil žalovaným povinnosť nahradiť mu trovy konania. Poukázal na skutočnosť, že predmetom konania v danej veci bola istina 364,55 eur, ktorá predstavovala aktuálny nedoplatok žalovaných ku dňu podania žaloby, ako to dokladuje sumárna analýza platieb za obdobie od 01.12.2008 do 31.08.2009 vyhotovená dňa 21.09.2009 a ďalšie sumárne analýzy platieb z časovo nadväzného obdobia. Pri podaní žaloby žalobca prihliadol na úhradu žalovaných vo výške 430,- eur z 19.06.2009. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil uvedené skutočnosti, hoci na ne upozorňoval aj v podaní z 18.10.2011 pri čiastočnom späťvzatí žaloby, kde výslovne uviedol, že k úhrade dlhu dlžníkov došlo po iniciovaní súdneho konania. Bolo to teda správanie sa žalovaných (resp. ich právnych predchodcov), pre ktoré inicioval súdne konanie, a to existencia nedoplatku v rozsahu istiny. Žalovaní sa neuhrádzaním zálohových platieb riadne a včas dostali do omeškania s peňažným plnením na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Poznamenal tiež, že žalovaní na písomnú výzvu z 19.07.2012 s návrhom na mimosúdne vybavenie veci nereagovali, zostali nečinní. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalovaní sa nedostali do omeškania s peňažným plnením. Podľa zmluvy o výkone správy z 27.07.1998 boli totiž žalované, resp. ich právni predchodcovia, ako aj ostatní vlastníci v bytovom dome povinní mesačne vopred najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca poukazovať na účet žalobcu ako správcu súhrn predpísaných platieb, čo ku dňu podania žaloby nerešpektovali a tým zavinili vznik záväzku v rozsahu žalovanej istiny ako rozdielu medzi predpísanými a reálne uhradenými platbami. Súd prvého stupňa to však nezohľadnil a podľa žalobcu tak pochybil a poškodil ho na úkor zvýhodnenia žalovaných. Z hľadiska náhrady trov konania žalobca zastával názor, že v konaní bol úspešný, pretože žalovaní preukázateľne uhradili žalovanú istinu po začatí konania. Uviedol, že žalovaní si riadne a včas nesplnili všetky povinnosti vyplývajúce im zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zmluvy o výkone správy zo dňa 27.07.1998, resp. zmluvy o výkone správy zo dňa 30.11.2008, čím sa dostali do omeškania s peňažným plnením na účet vlastníkov spravovaný žalobcom ako správcom s dôsledkami podľa § 517 Obč. zák. Keďže žalované (aj keď nepravidelne) plnili na účet vlastníkov spravovaný žalobcom, je zrejmé, že vedeli kde, koľko a komu (za čo) majú plniť a neuhradením všetkých peňažných plnení po dobe ich splatnosti sa ku dňu podania žaloby dostali do omeškania s úhradou istiny, ktorá tak bola žalovaná dôvodne. Žalobca nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že sumárna analýza platieb z 21.09.2009 dokladuje fakt, že žaloba bola podaná nedôvodne, po tom, čo pôvodní žalovaní 1/ a 2/ nedoplatok dňa 16.06.2009 zaplatili. Žalované totiž podľa žalobcu aj po úhrade sumy 430,- eur dňa 16.06.2009 dlhovali žalovanú istinu a túto uhradili až po podaní žaloby, v dôsledku čoho bol žalobca v konaní úspešný. Žalobca zároveň namietal, že nebol povinný kvantifikovať konkrétnu výšku úroku z omeškania, ale postačuje uvedenie požadovanej výšky úroku a obdobia, za ktoré ho požaduje. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku nie je vecne správny. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa pôvodnou žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa 03.11.2009 domáhal proti pôvodným žalovaným 1/ D. T. a 2/ I. T. zaplatenia sumy 364,55 eur s prísl. V priebehu konania žalobca podaním z 19.06.2011 (a opakovane podaním z 15.12.2011 a na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 04.06.2012) vzal žalobu v časti istiny späť s odôvodnením, že žalovaní po podaní žaloby žalovanú istinu zaplatili. Uznesením zo 16.09.2013, č. k. 7C/293/2011-101 súd prvého stupňa konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 364,55 eur. O trovách konania v zastavujúcej časti nerozhodol. Následne súd prvého stupňa konal o zostávajúcej časti nároku žalobcu, a to o úrokoch z omeškania, ktorý v priebehu prvostupňového konania žalobca napokon vyčíslil sumou 21,24 eur. Žalované aj zostávajúcu sumu uplatnenú žalobcom v priebehu konania uhradili, žalobca však žalobu v tejto časti nevzal späť. Súd prvého stupňa preto napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 21,24 eur zamietol, keďže v čase jeho rozhodovania uvedená pohľadávka žalobcu už neexistovala. Pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyplývajúca z ust. § 142 O.s.p.. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného, pričom miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (ak medzi pôvodným žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobeným vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.). V čím väčšom rozsahu súd vyhovie žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u žalobcu a naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd návrh zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Druhou výnimkou je prípad, ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vtedy je povinný uhradiť trovy konania žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ust. § 146 ods. 2 O.s.p. teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Súd sa preto pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania, hoci aj sčasti, z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu úplného alebo čiastočného späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.), musí najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal žalobu späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva. Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania nárok žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. V takomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. V zásade tiež platí, že ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (t. j. že nevzal späť žalobu v dôsledku správania žalovaného, ktorý sa úplne či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žaloby), zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca a je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval správne, keď nezohľadnil skutočnosť, že konanie bolo v časti istiny zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom a v konečnom dôsledku dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca mal v konaní úspech, hoci jeho žaloba v zostávajúcej časti (t. j. v časti, v ktorej konanie nebolo zastavené) bola zamietnutá. V zmysle vyššie uvedených zásad mal súd prvého stupňa správne rozhodnúť o trovách konania osobitne v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, podľa § 146 ods. 2 O.s.p. na základe zásady zodpovednosti za zavinenie a osobitne v časti, v ktorej rozhodol o merite veci a žalobe žalobcu nevyhovel, a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspechu (resp. zásady zodpovednosti za výsledok). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku náhrady trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania. V časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny 364,55 eur zastavené, pritom bude musieť postupovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a povinnosť nahradiť trovy konania uložiť tomu účastníkovi, ktorý zavinil zastavenie konania, prípadne, ak zistí, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., náhradu trov konania druhému účastníkovi celkom alebo sčasti nepriznať. V časti, v ktorej bola žaloba žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania 21,24 eur zamietnutá, bude súd prvého stupňa musieť o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznať úspešným žalovaným, resp. ak tu budú dôvody hodné osobitného zreteľa dôvody, aj v tomto prípade bude súd prvého stupňa môcť aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania žalovaným nepriznať. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočnosť, že žalované v priebehu konania zaplatili žalobcovi požadované úroky z omeškania 21,24 eur, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom zastavení konania čo do istiny, nemožno považovať za úspech žalobcu v konaní, pretože jeho žaloba bola v tejto časti zamietnutá. Žalobca totiž napriek uhradeniu uvedenej sumy žalovanými nevyužil svoju procesnú možnosť a žalobu v tejto časti nevzal späť a súd prvého stupňa preto nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. Preto súd prvého stupňa pri ďalšom rozhodovaní bude musieť vychádzať z toho, že žalobca v časti o zaplatenie 21,24 eur nebol úspešný. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.