Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/564/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409213481 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409213481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Bratislava, Polianky, IČO : 00 169 731, zastúpené Mgr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou, Bratislava, Bakošova 2, proti žalovanej: W.. M. Y., J. J., J. X, zastúpená JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, Bratislava, Kolárska 4, o zaplatenie 413,79 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. 3. 2011 č.k. 23C/129/2010 - 94, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalovanej p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ( po úprave žaloby ) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 231,91 € spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania vo výške 1 promile, zo sumy 147, 63 € od 21. 1. 2009 do 31. 12. 2009, zo sumy 147,63 € od 21. 2. 2009 do 31. 12. 2009, zo sumy 113,38 € od 1. 1. 2010 do zaplatenia, zo sumy 118,51 € od 21. 3. 2009 do zaplatenia a zo sumy 0,02 € od 21. 7. 2009 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie 181,88 € zastavil a zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 199,47 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že na základe dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 9. 12. 1975 uzatvorenej medzi žalobcom ako vlastníkom bytu a žalovanou ako nájomcom, žalovaná užíva J. Č.. XX na J. A.. X E. J.. Titulom nájmu bytu vznikla žalovanej povinnosť platiť mesačné zálohové platby od 1. 1. 2009 vo výške 147,63 €, ktorých výška bola od 1. 7. 2009 upravená na sumu 125,75 €. V predpise mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platnom od 1. 1. 2009, ktorý bol žalovanej doručený dňa 27. 2. 2009, ktorú skutočnosť žalovaná vo svojom vyjadrení v odpore proti platobnému rozkazu nenamietala, žalobca nájomkyňu vyzval, resp. jej oznámil číslo účtu SBD BA IV, na ktoré má realizovať úhrady. Žalovaná v spornom období rovnako ako aj v období pred 1. 1. 2009 platby uhrádzala Správcovskému bratislavskému družstvu, ktoré vykonávalo správu bytu, nie však na účet žalobcu, ktorý oznámil. Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu, ktorého nájomcom je žalovaná a služieb s tým spojených, za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 vypracovaného správcom Správcovské bratislavské družstvo pre žalobcu ako vlastníka je zrejmé, že za uvedené obdobie vznikol preplatok 495,20 €, ktorý správca poukázal na účet žalobcu, pričom platbu identifikoval priezviskom žalovanej. Žalobca následne pod variabilným symbolom bytu žalovanej sumu 495,20 € dňa 30. 7. 2010 vrátil na účet správcu a nedoplatok voči žalovanej eviduje naďalej. 2/ Rozhodnutie v časti zastavenia konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 96 O.s.p. a v časti zamietnutia žaloby ustanovením § 3 Obč. zák. , keď uviedol, že v danom prípade je síce nesporné, že žalovaná pri výkone svojich povinností vyplývajúcich z nájmu bytu nerešpektovala v spornom období vlastníkom bytu upravený spôsob úhrady platieb súvisiacich s užívaním bytu, avšak subjekt vykonávajúci správu pre vlastníka, ktorému žalovaná platby poukazovala, následne po spracovaní vyúčtovania za dané obdobie žalobcovi vyúčtovaný preplatok viažuci sa na byt žalovanej zaslal na účet. Žalobca však napriek tomu, že platba bola identifikovaná priezviskom žalovanej a bolo teda jednoznačné, že sa jedná o preplatok, resp. finančné prostriedky súvisiace s užívaním bytu žalovanej, tento preplatok - väčší ako dlh, ktorý žalobca eviduje - vrátil Správcovskému bratislavskému družstvu. Žalovaná tak podľa záveru súdu prvej inštancie úhrady za žalované obdobie od januára do augusta 2009 platila a nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že jej vznikol dlh. Od žalovanej nemožno spravodlivo žiadať, aby duplicitne znášala úhrady za užívanie bytu, ktoré už zaplatila. Výkon práv žalobcu by bol v rozpore s dobrými mravmi, preto súd prvej inštancie žalobu v časti, ktorá zostala po čiastočnom späťvzatí predmetom konania, zamietol. 3/ O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. 4/ Uvedený rozsudok v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu vyhovie v zmysle ostatnej úpravy žalobného návrhu. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z tvrdenia žalovanej, že zálohové platby za dané obdobie zaplatila, keď tieto uhrádzala na účet žalobcu - vlastníka. Žalovaná ale zálohové platby platila na účet bytového domu, ktorý zriadil správca (Správcovské bratislavské družstvo) a teda nie na účet žalobcu ako vlastníka predmetného bytu. Žalovaná nerešpektovala jeho výzvu, ktorú osobne prevzala ešte dňa 30. 4. 2007. V zaslanej výzve sú uvedené dôvody, pre ktoré žalobca žalovanú vyzval, aby zálohové platby uhrádzala na jeho účet, t.j. priamo vlastníkovi bytu. V prevzatom zálohovom predpise je taktiež uvedené číslo účtu a variabilný symbol, na ktorý mala žalovaná zálohové platby platiť od 1. 5. 2007. Žalovaná zálohové platby naďalej nesprávne poukazovala na účet tretej - neoprávnenej osoby ( správcu ) a nie vlastníka predmetného bytu. Keďže však správca bytového domu ( Správcovské bratislavské družstvo ) v zaslanom vyúčtovaní započítal v prospech vlastníka aj platby, ktoré žalobca ako vlastník bytu nerealizoval, preplatok vo výške 495,20 € bol správcovi dňa 30. 7. 2010 vrátený ( prijatie bezdôvodného obohatenia ). Žalobca naďalej eviduje dlh žalovanej, keďže žalovaná tieto platby nerealizovala na účet vlastníka bytu podľa žalobcu nie je úlohou vlastníka bytu vysporiadať platby osôb ( aj keď svojich nájomcov ), ktoré realizujú v prospech neoprávnených subjektov. Sama žalovaná napriek výzve žalobcu platby realizovala na nesprávny účet, resp. neplatila na účet žalobcu. Vydané rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, je v rozpore s dobrými mravmi. 5/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v konaní namietala nepravdivosť tvrdenia, že jej žalobca doručil oznámenie o zmene účtu s výzvou a s podpisom, na ktorý účet má platiť. Toto namietala aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 24C/204/2009, ktorého predmetom bolo určenie, že výpoveď z nájmu daná žalobcom je neplatná a žalobca nepreukázal ani v jednom konaní, že by jej túto výzvu s oznámením doručil. Žalobcov nárok neobstojí, lebo mu žiadna škoda nevznikla. Ňou platené zálohové platby mu boli riadne poslané na jeho účet správcom. Žalobca mu tieto platby vrátil a požaduje ich opätovné zaplatenie od nej. Mala za to, že keď sa jej peniaze dostali hoc aj cez správcu k žalobcovi, tak už ďalej nezodpovedá za to, čo s nimi ako oprávnený adresát urobí. Platby nájomcov v konečnom dôsledku patria do kompetencie správcu, nakoľko tento za nájomcu uhrádza všetky platby spojené s bývaním ( náklady energií, odmenu atď.) a len zlomok z týchto platieb patrí vlastníkovi. 6/ Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu na odvolacom pojednávaní dňa 12. 4. 2012 ( podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p. účinného do 30. 6. 2016 ), zopakoval dokazovanie v zmysle ust. § 213 ods. 3 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ) a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti tak, že žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 231,91 € spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania vo výške 1 promile, zo sumy 147,63 € od 28. 2. 2009 do 31. 12. 2009, zo sumy 147, 63 € od 28. 2. 2009 do 31. 12. 2009, zo sumy 113,38 € od 1. 1. 2010 do zaplatenia, zo sumy 118,51 € od 21. 3. 2009 do zaplatenia a zo sumy 0,02 € od 21. 7. 2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku v časti poplatkov z omeškania žalobu zamietol. Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. 7/ V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne odlišoval nájomný vzťah medzi žalobcom ako vlastníkom a prenajímateľom J. Č.. XX na J. Č.. X E. J. a žalovanou ako nájomkyňou a vzťah medzi žalobcom ako vlastníkom predmetného bytu a Správcovským bratislavským družstvom ako správcom bytu, ktorý vznikol na základe zmluvy o výkone správy, uzavretej podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z.z. odvolací súd ďalej poukazoval na to, že základnou povinnosťou nájomcu patrí povinnosť platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, a to prenajímateľovi, bez ohľadu na to, aká bola prax medzi nájomcom a správcom, keď nájomca nemá voči správcovi žiadne práva a povinnosti ( tieto má voči správcovi len žalobca ako vlastník bytu ). Navyše žalobca v Predpise mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 1. 1. 2009 zo dňa 16. 2. 2009 ( č.l. 5 spisu ), ktorý bol žalovanej doručený dňa 27. 2. 2009, ako aj v Predpise mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 1. 7. 2009 zo dňa 7. 7. 2009 ( č.l. 7 spisu ) bol zo strany žalobcu daný na poštovú prepravu dňa 27. 7. 2009, výslovne žalovanú upozornil, že úhradu v predpísanej výške je potrebné realizovať mesačne do 15. dňa príslušného mesiaca na číslo účtu žalobcu, t.j. Stavebného bytového družstva Bratislava IV vo VÚB : XXXXXXXXXX/XXXX, keď pri úhrade je potrebné uviesť správny variabilný symbol. Preto ak žalovaná platila mesačné zálohové platby za užívanie bytu správcovi a tento ich prijal, tak sa na úkor žalovanej v zmysle § 451 Obč. zák. bezdôvodne obohatil, keď prijal plnenie bez právneho dôvodu. právne bezvýznamné je to, že správca poukázal na účet žalobcu preplatok 495,20 €, lebo tento túto sumu neprijal a správcovi ju vrátil. Uvedené však žalovanú nezbavuje ako nájomkyňu povinnosti platiť nájomné a úhrady za užívanie bytu žalobcovi ako prenajímateľovi. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podľa § 220 O.s.p. ( v znení účinnom do 30. 6. 2016 ) zmenil tak, že žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 231,91 € (zvyšok zálohovej platby za mesiac 2/2009 vo výške 113,38 € + zvyšok zálohovej platby za mesiac 3/2009 vo výške 118,51 € + zvyšok zálohovej platby za mesiac 7/2009 vo výške 0,02 € ). O poplatku z omeškania rozhodol odvolací súd v zmysle § 696 ods. 2, § 697 Obč. zák. a § 4 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď splatnosť nájomného a úhrad nastala v 20. Deň toho ktorého mesiaca. Vo zvyšku v časti poplatkov z omeškania odvolací súd návrh ako bezdôvodný zamietol. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo ( § 142 ods. 2, § 224 ods. 1, 2 O.s.p., účinný do 30. 6. 2016 ). 8/ Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodňovala nesprávnym právnym posúdením veci ( § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), prípustnosť dovolania dôvodila § 238 ods. 1 O.s.p. ( účinným do 30. 6. 2016 ). Navrhovala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznila, že žalobcovi bola dlžná suma pripísaná na jeho účet v peňažnom ústave, ktorú v mene žalovanej zaslal správca. Platba bola riadne označená jej menom a variabilným symbolom. Zákon neukladá dlžníkovi zaplatiť dlh osobne, nevylučuje plnenie poverenou osobou. Konanie žalobcu považuje za špekulatívne - dať jej výpoveď z nájmu bytu a vypratať ju z bytu pre hrubé porušenie nájomnej zmluvy. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že prípustnosť dovolania žalovanej je zo zákona vylúčená, pretože odvolací súd rozhodoval o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy ( § 238 ods. 5 O.s.p. ). Žalovanou uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. by bolo možné preskúmať iba v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné, sám o sebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje žalobca za vecne správne, konanie netrpí ani vadou podľa § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Žalobca žiadal dovolanie žalovanej odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania 27,55 €. 9/ Najvyšší súd SR ako súd dovolací svojím uznesením zo dňa 1. 8. 2013 sp. zn. 7Cdo/220/2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 4. 2012 sp. zn. 9Co 250/2011 v žalobe vyhovujúcej časti a o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a súčasne odmietol dovolanie žalovanej smerujúce proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 4. 2012 sp. zn. 9Co 250/2011 v žalobe zamietajúcej časti. V odôvodnení svojho uznesenia dovolací súd uviedol, že bolo porušené právo žalovanej na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keď odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vychádza z ústavne nekonformného výkladu noriem (pravidiel) spojených s uplatnením práva na súdnu ochranu. Podstatou obsahu dovolania, ako aj obrany žalovanej v spore ) bol aj argument, že dlž žalovanej neexistuje, nakoľko žalovaná plnila správcovi, ktorý platby vyúčtoval žalobcovi vrátane preplatku 495,20 €. Súd prvej inštancie prijal argumentáciu žalovanej o poukazovaní platieb prostredníctvom správcu žalobcovi, odvolací súd zaujal názor, že existujúci dlh žalovanej trvá (resp. nezanikol), lebo preplatok (495,20 €), ktorý poukázal správca na peňažný účet bol žalobcom vrátený späť; mesačné zálohové platby poukazované správcovi považoval odvolací súd za bezdôvodné obohatenie správcu, nakoľko žalovaná mala povinnosť plniť žalobcovi. Dovolací súd poukazoval na to, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu sa vyžadovala špecifická odpoveď súdu na otázku, či žalovanou uskutočnené plnenia správcovi alebo prostredníctvom správcu ( vrátane poukázaného preplatku 495,20 € ) (ne)mali za následok zánik záväzku žalovanej. Za presvedčivý nemožno pritom považovať záver, že dlh ( tiež záväzok ) žalovanej trvá a nezanikol, lebo „nájomca nemá voči správcovi žiadne práva a povinnosti, tieto má voči správcovi len žalobca“; za bezvýznamnú treba považovať „prax medzi nájomcom a správcom“. Odvolací súd tento svoj záver odôvodnil bez presvedčivých právnych premís, argumentoval dovolací súd. 10/ Dovolací súd ďalej vo svojom rozhodnutí upriamil pozornosť na to, že Občiansky zákonník v ust. § 559 označuje na prvom mieste spôsob zániku záväzku splnením dlhu (solutio). V prípade splnenia dlhu ide o dva jednostranné právne úkony dvoch rôznych subjektov - vedľa jednostranného právneho úkonu dlžníka, ktorý poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh, sa vyžaduje i jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým plnenie prijíma. V zmysle ust. § 22 a nasl. Obč. zák. sa môžu dať účastníci týchto jednostranných úkonov i zastúpiť. K plneniu je síce zásadne povinný dlžník; s povinnosťou splniť svoj dlh sa spája faktický postup, ktorým v „réžii dlžníka“ sa plnenie uskutočňuje, čo ale neznamená, že sa nejedná o plnenie povinnosti dlžníkom. V závislosti od druhu záväzku, času, miesta alebo spôsobu plnenia môže dlžník použiť jemu vhodné metódy (spôsoby) a postupy;. Voľba určitého faktického postupu pri plnení dlhu je na dlžníkovi, pokiaľ to neodporuje dohode s veriteľom alebo povahe plnenia. Napr. pri plnení peňažného dlhu (záväzku) môže dlžník plniť tiež bezhotovostne spravidla prostredníctvom banky na účet veriteľa ( kto má dispozičné oprávnenia k účtom v peňažných ústavoch nerozhoduje ). Ak nie je plnenie záväzku viazané na osobné vlastnosti dlžníka ( napr. v prípade peňažných záväzkov ), je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Poskytnutím plnenia treťou osobou záväzok voči pôvodnému veriteľovi splnením zaniká, tretia osoba následne vstupuje do práv veriteľa. V závislosti od individuálnych okolností prípadu môže veriteľovi svedčiť povinnosť plnenie prijať, ale rovnako i právo ho odmietnuť. V zmysle § 567 ods. 2 Obč. zák. peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Posúdenie právnych účinkov i povahy jednotlivých právnych úkonov (ktorých cieľom je zánik záväzku jeho splnením ) vo svetle konkrétnych skutkových i právnych aspektov prípadu predstavuje neopomenuteľný základ (východisko) pre náležité zdôvodnenie definitívneho právneho záveru o tejto otázke, čo v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu absentovalo. 11/ Dovolací súd ďalej vo svojom rozhodnutí doplnil, že vzťah správcu vykonávajúceho správu domu je jednak právnym vzťahom smerujúcim dovnútra ( k vlastníkom bytov ) ale tiež i vzťahom navonok ( k tretím osobám ). Pokiaľ ide o právne úkony realizované navonok - vykonávané správcom pri výkone správy domu voči tretím osobám, ale aj právne úkony tretích osôb realizované voči správcovi v súvislosti so správou domu, pre tieto platí, že správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet ( § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. ); tretia osoba je tak v právnom vzťahu s vlastníkmi bytu, ktorí sú správcom zastúpení, plnenia uskutočňované voči správcovi sa považujú za plnenia uskutočnené voči vlastníkom, lebo správca zo zákona koná v mene vlastníkov a na ich účet. Záver o (ne)splnení záväzku musí súd vysvetliť a vyhodnotiť vzhľadom na jednotlivé realizované právne úkony a ich právne účinky berúc do úvahy všetky zistené aspekty posudzovaného prípadu. Dovolací súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa § 237 písm.f/ O.s.p. vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b O.s.p. ). Zároveň uložil odvolaciemu súdu rozhodnúť v novom rozhodnutí o trovách pôvodného i dovolacieho konania. 12/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP opätovne preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( v spojení so zrušujúcim uznesením dovolacieho súdu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 14/ Vychádzajúc z usmernenia dovolacím súdom odvolací súd posudzoval plnenie žalovanej realizované úhradami nie priamo vlastníkovi bytu, t.j. žalobcovi, ale správcovi bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt, ktorého nájomcom je žalovaná ( a vlastníkom žalobca ) z hľadiska práv a povinností subjektu, vykonávajúceho správu domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že medzi povinnosti Správcovského bratislavského družstva, ktorému žalovaná poukazovala mesačné zálohové platby a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, patrí aj výkon správy majetku vlastníkov ( t.j. aj žalobcu ) samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ako vyplýva z čl. IX. Zmluvy o výkone správy ( č.l. 114 a nasl. spisu ) vlastníci, t.j. aj žalobca, splnomocnili správcu na všetky právne úkony, ktoré v ich mene vykoná v súvislosti so zabezpečením povinností vyplývajúcich z výkonu správy v zmysle a v rozsahu tejto zmluvy. Z týchto právnych úkonov budú zaviazaní priamo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca tým podľa názoru odvolacieho súdu splnomocnil správcu Správcovské bratislavské družstvo aj na príjem zálohových platieb a úhrad za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré realizovala prostredníctvom správcu žalovaná. Na tejto skutočnosti nič nezmenila ani výzva, ktorou bola žalovaná žalobcom usmernená, aby plnenia poskytovala na jeho účet a nie na účet správcu. Žalovanou poskytnuté plnenia sa totiž prostredníctvom správcu dostali do dispozičnej sféry žalobcu, ako vlastníka bytu, keď správca tieto plnenia následne poukazoval žalobcovi. Odvolací súd považuje ďalej za nesporné, že žalovaná realizovala svoje peňažné plnenia správcovi za účelom splnenia svojich záväzkov voči žalobcovi. Keďže správca domu v prípade žalovanej tiež riadne a včas vyúčtoval aj preplatok vo výške 495,20 € v prospech žalobcu a aj mu tento preplatok poslal na jeho účet, pričom platba bola dostatočne identifikovaná, takže nemohlo dôjsť k jej zámene s inou úhradou, žalovanej dlh voči žalobcovi nevznikol. Žalobou uplatňovaný nárok žalobcu teda nebol dôvodný. 15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil, včítane vecne správneho výroku o trovách ( prvoinštančného ) konania ( § 387 ods. 1 CSP ). 16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na plný úspech žalovanej. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).