Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215265 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1410215265.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúp. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému F. J., Z.. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX B., pre vymoženie 2.945,30 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciom Baďurom, so sídlom exekútorského úradu Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave č.k. 16Er/3809/2010-63 zo dňa 16.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave č.k. 16Er/3809/2010-63 zo dňa 16.02.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave uznesením č.k. 16Er/3809/2010-63 zo dňa 16.02.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba Exekučný poriadok). Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia posudzuje, či bolo rozhodnutie označené ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, a teda či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. V danom prípade rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci, avšak exekučný súd nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa preto musí posúdiť, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného titulu, nakoľko zo znenia odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je jednoznačné, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na rozhodnutie vo veci z rozhodcovskej doložky. Z tejto skutočnosti vyplynula povinnosť súdu prvého stupňa preskúmať, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky stanovená zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6ECdo/205/2013, 6CoE80/2013 zo dňa 27.08.2014, sp. zn. 6Cdo/105/2011, sp. zn. 7ECdo/35/2014 alebo sp. zn. 7ECdo/34/2014 súd prvého stupňa konštatoval, že takéto preskúmavanie exekučného titulu so zákonom je v súlade aj s konštantnou rozhodovacou praxou. S ohľadom na osobitý charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach; v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Ustanovenie § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pre platnosť rozhodcovskej doložky písomnú formu, avšak nestačí, keď je znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej forme. Je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, pričom je potrebné vychádzať zo znenia ust. § 40 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa mal z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 03.04.2007 (ďalej iba zmluva) a z Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) jednoznačne preukázané, že oprávnený a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VPPÚ a ani na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza. Absenciu podpisu rozhodcovskej doložky a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky nemôže zhojiť ani vyhlásenie povinného na úverovej zmluve v bode č. 13, kde tiež nie je uvedený jeho súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a podrobením sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa mal jednoznačne za preukázané, že medzi účastníkmi nebola rozhodcovská doložka dohodnutá platne v súlade s ust. § 4 ods. 2 ZoRK, a preto nebola daná ani právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu. Súd prvého stupňa za základe vyššie uvedených skutočností konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že nie je dotknuté jeho právo domáhať sa svojich práv voči povinnému na základe zmluvy v občianskom súdnom konaní, keďže predložený rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iuducata. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený s tým, že závery exekučného súdu sú v rozpore so zákonnou úpravou a s poukazom na ust. § 4 ods. 1 a 2 ZoRK konštatoval, že písomná forma rozhodcovskej doložky je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Zmluva jednoznačne spĺňa požiadavku na zmluvnými stranami podpísaný dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku v článku 18 zmluvných ustanovení. Oprávnený má za to, že tvrdenie exekučného súdu nie je interpretáciou a aplikáciou právnej normy, ktorá je alebo niekedy bola súčasťou právneho poriadku. Žiadny zákon nevyžaduje osobitné podpisovanie každej strany zmluvy. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Oprávnený ďalej poukázal ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podpísanie dokumentu s rozhodcovskou doložkou v časti zmluvy sa objektívne podľa uvedeného ustanovenia nedá vykladať inak, než že obe zmluvné strany s ňou súhlasili. Záverom oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške á 228,58 Eur. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť. Z predloženého spisového materiálu má odvolací súd zistené, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.12.2010 na základe návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Ex. por.); exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, sp. zn. RK - 016/10-MK zo dňa 08.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2010 a vykonateľnosť 05.05.2010. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.945,30 Eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur. K návrhu na vykonanie exekúcie pripojil oprávnený aj zmluvu o revolvingovom úvere vrátane zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r.o. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/3809/2010-27 zo dňa 28.02.2012 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Súd prvého stupňa vyhodnotil vzťah oprávneného s povinným pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Vychádzal pritom z predmetu činnosti oprávneného na výpise z obchodného registra a z okolností uzatvárania zmluvy o úvere, kde oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.676,36 Eur, a do vydania rozhodcovského rozsudku povinný uhradil sumu 1.536,39; čistý dlh povinného voči oprávnenému teda predstavuje 139,97 Eur (bez úrokov z omeškania). Oprávnený však žiadal v návrhu na vykonanie exekúcie vymôcť sumu 2.945,30 Eur s úrokom 9 % ročne od 26.06.2009 do zaplatenia. Oprávnený teda navrhol vymôcť od povinného ešte vyše 20-násobok toho, čo mu povinný skutočne dlhuje. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie mal prvostupňový súd za odporujúci ust. § 3 ods. 1 OSP, ktoré uvádza, že výkon práva vyplývajúci z občianskoprávneho vzťahu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd musel žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť v celom rozsahu, pretože právna úprava v Exekučnom poriadku neumožňuje iba čiastočné zamietnutie žiadosti a tiež vzhľadom na princíp verejnosti civilného procesu, ktorého funkciou je aj pôsobiť na verejnosť výchovne v zmysle zachovávania zákonov, čestného plnenia povinností a úcty k právam iných osôb. V zmysle tohto princípu, teda súd svojím rozhodnutím pôsobí na oprávnených tak, aby v budúcnosti podávali návrhy na vykonanie exekúcie s takým obsahom, aby tieto neodporovali zákonu. Po právoplatnom zastavení tohto exekučného konania nebude oprávnenému nič brániť podať si na základe rovnakého exekučného titulu nový návrh na vykonanie exekúcie v rozsahu neodporujúcom dobrým mravom. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že exekučný súd nemá právomoc preskúmavať zmluvu o revolvingovom úvere a posudzovať, či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. Ust. § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu preskúmať výrok rozhodcovského rozhodnutia, pretože len ten je záväzný a vykonateľný. Tu možno preskúmať, či plnenie z neho vyplývajúce nie je objektívne nemožné, právom nedovolené (napr. rozsudok zaväzujúci na plnenie, ktoré môže byť len vo vlastníctve štátu), či v rozpore s dobrými mravmi (napr. zaplatenie plnenia šikanóznym spôsobom). Oprávnený poskytol povinnému úver v sume 3.452,30 Eur, ktorý bol splatný v 36 mesačných splátkach. Za poskytnutie tejto sumy mal povinný uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 52.002,- Sk splatnú ihneď pri poskytnutí úveru. Oprávnený si svoj záväzok z úverovej zmluvy splnil. Súd svojím uznesením zavádza z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadne sankcie za omeškania, ani zákonom stanovený úrok z omeškania. Predmetom exekúcie je vymoženie peňažného dlhu, teda nároku určeného druhovo, ktorý je zásadne deliteľným a možno ho plniť aj čiastočne. Vzhľadom na uvedené je nedôvodné rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v časti o vymoženie nesplatenej istiny úveru a úrokov, pričom toto svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoE/242/2013-53 zo dňa 12.06.2014 odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nepostačuje preskúmať výlučne výrok rozhodcovského rozsudku, ale aj jeho odôvodnenie a uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere v ich vzájomnej súvislosti, prípadne vykonať ďalšie potrebné dôkazy. Odvolací súd konštatoval potrebu opätovného posúdenia návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia, exekučný titul a zmluvu o revolvingovom úvere, aplikujúc pritom predpisy na ochranu spotrebiteľa. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní zameral výlučne na skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom, resp. posúdenie, či rozhodcovská doložka, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc, bola uzavretá platne, a to v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na naplnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 03.04.2007 zmluvu, ktorej súčasťou boli aj VPPÚ a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory vzniknuté zo zmluvy. Ďalej konštatoval, že účastníci zmluvného vzťahu síce podpísali zmluvu o úvere avšak na predložených VPPÚ sa podpis oprávneného ani povinného nenachádzali, preto je rozhodcovská doložka v nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje. Ak je rozhodcovská doložka neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca formulárovej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občiansky zákonník) a správne vyhodnotil, že rozhodcovská doložka nie je dojednaná platne. VPPÚ nie sú súčasťou zmluvy. Zmluva je podpísaná veriteľom /oprávneným/ a dlžníkom /povinným/, pričom VPPÚ, v ktorých nie je uvedené, že by sa týkali vyššie uvedenej zmluvy, nie sú osobitne datované a nie sú podpísané. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že uvedené dojednanie v zmluve nie je osobitnou rozhodcovskou zmluvou a nespĺňa ani formu rozhodcovskej doložky k zmluve v súlade s ust. § 4 ods. 1 ZoRK. Vychádzajúc z obsahu VPPÚ je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť exekučným titulom, lebo rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Občiansky zákonník). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Dojednanie zmluvy v časti o rozhodcovskej doložke teda nemalo oporu v zákone, ba priamo zákonom bolo vylúčené, a preto rozhodcovský súd nemal zákonné zmocnenie na rozhodnutie. Za takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom. S odvolaním sa na čl. 5 Smernice 93/13/EHS, pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované pre spotrebiteľa zrozumiteľne a tiež aj prísnejším nahliadaním na pravidlá dojednávania rozhodcovských doložiek a ich náležitosti aj z hľadiska zákonom predpísanej formy. Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i odvolací súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.