Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/684/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200784 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1411200784.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: K.. O.. X. R.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom D., N. X, štátna občianka SR, zastúpenej: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka, so sídlom Bratislava, Mikulášska 29, proti odporcovi: DESIGN IN, s.r.o., so sídlom Bratislava, J. Smreka 10, IČO: 35 872 519, zastúpeného: JUDr. Ing. Ivan Bojna, advokát, so sídlom Bratislava, Levárska 11, o zaplatenie 1.492,76 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.10.2013, č.k. 11C/53/2011-193, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 1.492,76 euro s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 116,18 euro od 9.8.2008 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.376,58 euro od 24.9.2009 do zaplatenia. Vo výroku rozhodnutia s použitím § 151 ods.3 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) deklaroval, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 5 ods.5, § 39 zák. č. 618/2003 Z.z. v platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu. Konštatoval, že podľa výpovede navrhovateľky sa táto mala s odporcom dohodnúť na odmene za 12 výsledných fotografií pre publikáciu po 3.500,- Sk za portrét. Spolupráca bola otvorená, komunikovali mailom, dielo nemalo dohodnutý termín odovzdania, navrhovateľka vložila do vytvorenia diela náklady na materiál, diapozitívy, bola jej vyplatená záloha za štyri osoby v hotovosti v kancelárii odporcu. Odporcovi oznámila odchod do pôrodnice koncom septembra 2008, dielo chcela vytvoriť do termínu pôrodu. Spolupráca sa naťahovala, odporca jej nedal kompletný zoznam osobností. Od pôrodu do konca roku 2008 s odporcom nekomunikovali, odporca sa ničoho nedomáhal, v marci 2009 jej telefonoval, ako to vyzerá, nebol jej oznámený žiaden termín. Od marca 2009 ďalej tiež spolu nekomunikovali, až do septembra 2009, kedy navrhovateľka poslala odporcovi mail - nadhľady osobností, v priebehu následného stretnutia nebol odporca spokojný, reagoval, že si vyberie tie, ktoré sa mu budú páčiť, s čím navrhovateľka nesúhlasila a trvala na tom, aby si odporca vybral z každej osobností a aby sa dohodli na ďalšom postupe. Odporca si nevedel vybrať z malých nadhľadov, preto sa dohodli, že materiál odovzdá v dostatočnom formáte. V ďalšom už komunikovala navrhovateľka cez svojho právneho zástupcu, chcela dielo odovzdať a uzavrieť licenčnú zmluvu. O tom, že je s odporcom v zmluvnom vzťahu usúdila z písomnej výpovede o zrušení dohôd o spolupráci danej jej odporcom. Z výpovede štatutára odporcu X.. O.. Ľ. F. súd prvého stupňa zistil, že občianske združenie A. I. malo koncept vydať publikáciu „D. A. &. O. Z.“, do ktorej mali byť vyhotovené portréty 10-12 osobností. Prvé stretnutie s navrhovateľkou prebehlo v kancelárii združenia na Záhradníckej ulici v Bratislave, výsledkom jej práce mali byť podľa ústnej dohody profesionálne fotografie v rozmeroch 21x21 cm 300dpi údaj a ktoré mali byť z hľadiska tlačovej kvality použiteľné na rozmer A4 pri 300dpi. Odmena za jeden portrét bola dohodnutá na sumu 3.500,- Sk s počtom 6-8 záberov na jednu osobnosť a navrhovateľka bola oboznámená, že termín vydania publikácie je 4. štvrťrok 2008. Po oznámení navrhovateľky, že je tehotná, bola ubezpečená, že je schopná nafotiť všetky osobnosti ešte pred pôrodom. Navrhovateľke po donesení záberov dvoch diapozitívov bola vyplatená záloha vo výške 7.000,- Sk. V priebehu jar - leto 2008 nafotila navrhovateľka portréty všetkých osobností, poslednou bola X.. O.. Ľ. F. a na opakované urgencie na predloženie materiálu dodaných záberov navrhovateľka reagovala, že to chce uzavrieť, aby to bolo jednotné ako celok. Ubezpečovala ju, že do termínu pôrodu to stihne. V termíne vydania titulu publikácie titul nebol vydaný, práce naň boli odložené. Navrhovateľka sa ozvala neskôr mailom. V priebehu roka 2009 nekomunikovali, navrhovateľka sa ozvala až v septembri 2009, požiadala ju o stretnutie, na ktorom chcela situáciu doriešiť. V konaní mal súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním preukázané, že občianske združenie A. I. plánovalo v edičnom pláne na 2. polrok 2008 vydať titul DAG 2008 - A. &. O. Z. XXXX s termínom uzávierky - snímky - inzertné/ostatné 25.10.2008, termín uzávierky - snímky - X. N.vá 31.8.2008, s termínom vydania a začiatkom distribúcie 1.12.2008, že navrhovateľka bola Ing. arch. Ľ. F. v roku 2007 ústne oslovená s požiadavkou na vyhotovenie fotografických portrétov do uvedenej publikácie na 10-12 osobností, ktorých mená boli priebežne doplnené a potvrdené v roku 2008, že navrhovateľka ponuku akceptovala a portréty osobnosti aj realizovala v priebehu roka 2008 podľa zoznamu priebežne dodávaného najmä mailovou komunikáciou od X.. O.. Ľ. F., že portréty X.. O.. Ľ. F.D. nakoniec neboli dodané v požadovanom formáte, rozlíšení a kvalite v termíne do 31.8.2008, že navrhovateľka až v roku 2009 na jeseň oslovila odporcu s požiadavkou odovzdania diela mailom a poskytnutia úhrady odmeny a s návrhom na uzavretie licenčnej zmluvy o použití, ku ktorej však nedošlo. Ďalej mal za nesporné, že navrhovateľke bola vyplatená záloha vo výške 7.000,- Sk, vystavená podľa písomného potvrdenia občianskym združením, že odporca - obchodná spoločnosť navrhovateľku písomne ani ústne nekontaktoval, neurgoval, neupomínal v súvislosti s odovzdaním diela a napokon to, že v liste zo dňa 26.10.2009 X.. O.. Ľ. F. ako riaditeľka oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľky, že trvá na zrušení dohôd a záväzkov podľa jej listu zo dňa 16.10.2009. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci mal ako ťažiskové pre posúdenie nároku navrhovateľky posúdenie pasívnej legitimácie v návrhu označeného odporcu vzhľadom na ním vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. V tejto súvislosti konštatoval, že na navrhovateľke bolo, aby v konaní preukázala existenciu zmluvného vzťahu ústne uzavretého s odporcom s tvrdenými náležitosťami. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľka rokovala v r. 2007 v sídle občianskeho združenia A. I. V.sobne s X.. O.. Ľ. F., ktorá je štatutárnym zástupcom tak občianskeho združenia A. I. ako aj obchodnej spoločnosti DESIGN IN s.r.o., so sídlom J. Smreka10, Bratislava ( odporcu). Navrhovateľka s InZ.. O.. Ľ. F. následne komunikovala najmä cez maily, kedy ani z doloženej mailovej komunikácie nepochybne nevyplynula skutočnosť, že X.. O.. Ľ. F. vystupovala ako štatutárny zástupca odporcu. Túto pochybnosť neodstránili ani výpovede svedkov K.. O.. N. X. a maskéra K. D. - vypočutí svedkovia sa nevedeli bližšie vyjadriť k obsahu a náležitostiam zmluvy o vytvorení diela medzi navrhovateľkou a odporcom, resp. ku pozícii v akej vo vzťahu k navrhovateľke vystupovala X.. O.. Ľ. F.D. a ani ku záväzkom a povinnostiam X.. O.. Ľ. F., resp. subjektu, v mene ktorého vystupovala. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa preto za rozhodujúci dôkaz, z ktorého vyšiel pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky považoval Potvrdenie o úhrade platby na zálohu za objednané dielo zo dňa 15.4.2008, ktoré bolo vystavené občianskym združením. Podľa názoru súdu prvého stupňa je logické, že k úhrade záväzku sa hlási ten subjekt, ktorý sa cíti byť záväzkom zo zmluvy viazaný, resp. ak sa totiž niekto necíti byť zaviazaný zmluvnou povinnosťou platiť, tak by túto sumu nepoukázal. V danej veci občianske združenie vyplatilo zálohu 7.000,- Sk a súdu prvého stupňa preto vychádzalo, že práve občianske združenie je subjektom, ktorý bol účastníkom záväzkovo právneho vzťahu s navrhovateľkou. Pokiaľ navrhovateľka v konaní označila ako pasívne legitimovaný subjekt odporcu ako obchodnú spoločnosť, nebolo možné jej návrhu vyhovieť, keďže s týmto subjektom nebola v zmluvnom vzťahu a odporcovi nevznikla povinnosť plniť navrhovateľke podľa ústne dohodnutej zmluvy. Navrhovateľke sa v konaní dôkazné bremeno o tom, že medzi účastníkmi bola ústne uzavretá v novembri 2007 zmluva o vytvorení diela nepodarilo uniesť tak, aby bolo možné učiniť záver, že došlo ku vzniku zmluvného vzťahu medzi ňou a odporcom ako obchodnou spoločnosťou, t.j., že odporca je vo veci pasívne legitimovaný. Súd prvého stupňa napokon konštatoval, že bolo v reálnych a v dostupných možnostiach navrhovateľky - internet, telefonický, príp. písomný kontakt, výpisy z Obchodného registra príslušného registrového súdu, z registra občianskych združení, zistiť a príp. vyjasniť jednoznačne, keď mala neistotu, alebo pochybnosť o tom, s kým je v zmluvnom vzťahu, už počas zhotovovania diela, pokiaľ sa jej na doméne (čo je textový reťazec, prostredníctvom ktorého je možné na internete identifikovať subjekty, resp. ich tovary a služby označené týmto doménovým menom), zobrazovali subjekty tak občianske združenie ako aj obchodná spoločnosť. Nakoľko dôvodom zamietnutia návrhu bol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie odporcu, súd prvého stupňa sa ďalej už nezaoberal ďalšími spornými otázkami týkajúcimi sa právneho posúdenia uplatneného nároku (čas dodania diela, jeho náležitosti, vykonanie a odovzdanie diela a jeho prevzatie odporcom, úhrada odmeny za dodanie diela). Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel, napadnutý výrok rozsudku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru konajúci súd po vykonaní všetkých dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, že nebola v zmluvnom vzťahu s odporcom, ale s občianskym združením A. I.. Ku konštatácii súdu prvého stupňa o tom, že bolo v jej reálnych možnostiach zistiť, prípadne si vyjasniť, s kým je v zmluvnom vzťahu uviedla, že žiadnu neistotu a ani pochybnosť o tom, s kým uzatvorila ústnu zmluvu o vytvorení autorského diela nemala. Odvolateľka opísala stretnutie s X.. O.. Ľ. F. začiatkom októbra 2007 a konštatovala, že deň po tomto osobnom stretnutí dostala e-mail, v ktorom jej X.. O.. Ľ. F. oznámila, že pôjde o 10 až 12 portrétov osôb pre publikáciu Design & Art Guide - odosielateľom tohto e-mailu z 5.10.2007 bol odporca. Keďže všetky mená osobností, z ktorých mala vytvoriť fotografické portréty poskytované X.. O.. Ľ. F. jej boli zasielané e-mailom od odporcu, nemala žiadnu pochybnosť, že je v zmluvnom vzťahu s odporcom a že X.. O.. Ľ. F. konala na ich osobnom stretnutí za odporcu. Jednoznačným dôkazom potvrdzujúcim skutočnosť, že v zmluvnom vzťahu bol s ňou odporca je list zo dňa 16. 10. 2009, ktorým jej odporca oznámil zrušenie dohôd o spolupráci a v ktorom neuviedol, že koná v mene občianskeho združenia, ani v jeho zastúpení. Súd prvého stupňa pri posudzovaní argumentov odvolateľky najmä na tento list zo dňa 16. 10. 2009 neprihliadol i napriek tomu, že bol v zmysle § 132 O.s.p. povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom mal pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že navrhovateľka (a rovnako jej právna zástupkyňa pri písaní žaloby) vedela, resp. musela vedieť, s kým uzatvorila zmluvu a od koho prijala zálohu na zhotovenie diela vo výške 7.000,- Sk. Práve tento doklad jednoznačne dokazuje existenciu zmluvy medzi navrhovateľkou a občianskym združením A. I. a nie medzi odporcom. Navrhovateľka v celom konaní nedokázala nielen spochybniť, ale ani vysvetliť, prečo peniaze prijala od iného subjektu, než ktorý v tomto konaní žaluje. Jej tvrdenie o tom, že nemala pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvorila s odporcom, hoci dôkazy svedčia o opaku, nemá právnu relevanciu, pretože tvrdenie je nutné v spore preukázať. Navrhovateľka opomína skutočnosť, že je len jej vinou, že zmluvu si neuzatvorila písomne. To, že štatutárny zástupca odporcu je súčasne štatutárnym zástupcom občianskeho združenia je z právneho hľadiska irelevantné. Navrhovateľka zneužíva túto skutočnosť tým, že používanie jednej e-mailovej adresy štatutárnym zástupcom odporcu, ktorý je súčasne štatutárnym zástupcom občianskeho združenia (t.j. zmluvnej strany) prezentuje ako dôkaz o zmluvnom vzťahu s vlastníkom webovej domény. Email je len kontaktnou adresou konkrétnej osoby a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by osoba, ktorá je súčasným štatutárnym zástupcom viacerých právnických osôb nemohla pre komunikáciu používať jeden e-mail. Zdôraznil, že tak navrhovateľka, ako aj pani F. ako štatutár občianskeho združenia potvrdili, že zmluva bola uzatvorená ústne a nie prostredníctvom e- mailu. Všetka e-mailová komunikácia teda nesúvisela s uzatvorením zmluvného vzťahu, ale bola čisto technického charakteru a až po uzatvorení zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o list zo dňa 16. 10. 2009 odporca konštatoval, že s tvrdeniami navrhovateľky ohľadne tohto listu sa argumentačne vysporiadal v podaní zo dňa 30. 7. 2012. V danom prípade nešlo o zrušenie samotnej zmluvy o vytvorení diela uzavretej medzi navrhovateľkou a občianskym združením, ale o zrušenie dohody o tom, že odporca sa pokúsi vybrať si spomedzi fotografických záberov pôvodne určených do publikácie niekoľko takých, ktoré by mohol od navrhovateľky kúpiť a použiť pre iné účely. Uvedená spolupráca bola navrhovateľke ponúknutá na stretnutí dňa 12. 10. 2009. Ak raz bola zmluva uzatvorená medzi dvoma konkrétnymi subjektami, z tejto zmluvy sa čiastočne plnilo (finančná záloha), tak aj akékoľvek „zrušenie“ zmluvy zaslané tretím subjektom by bolo právne irelevantné, keďže takýto právny úkon neurobila zmluvná strana. To, kedy vzniesol námietku pasívnej legitimácie je jeho výsostným právom a súd je povinný sa bez ohľadu na okamih vznesenia námietky pasívnej legitimácie sa s vznesenou námietkou zaoberať. Navrhovateľka i napriek tomu, že nedodržala zmluvu, nedodala v dohodnutom termíne fotografie, snaží sa svoju neprofesionálnu robotu speňažiť, hoci musí dobre vedieť, že nedodržanie zmluvy z jej strany spôsobilo občianskemu združeniu vážne problémy. Oznámenie zo dňa 6. 9. 2010, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva nemá s prejednávanou vecou žiaden právny súvis. Doplnenie údaja o autorstve sa síce týkalo fotografie osôb, ktoré mali byť predmetom inkriminovaného diela, avšak, keďže toto dielo nebolo dodané, p. F. požiadala navrhovateľku o možnosť zaslania a použitia fotografií v menšom rozlíšení použiteľných pre časopis design in, avšak nepoužiteľných pre A. XXXX. Použitie fotografií v menšom rozlíšení pre účely úplne inej publikácie bez dodania ostatných fotografií nemôže slúžiť ani ako dôkaz existencie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom a už vôbec nemôže slúžiť na preukázanie „účelového a špekulatívneho konania p. F.“. Navrhovateľka v stanovisku k vyjadreniu odporcu k odvolaniu uviedla, že odporca svojimi argumentmi posúva dôkazy, ktorými sa usvedčuje v svojej nepravde a špekulácii. Odporca sám potvrdzuje, že v e- mailovej komunikácii s navrhovateľkou vždy uvádzal tak občianske združenie A. I., ako aj obchodnú spoločnosti DESIGN IN, s.r.o., pričom odporca bol v e-mailoch uvádzaný vždy na prvom mieste, hneď pod menom štatutárnej zástupkyne p. F. a jej telefonickým kontaktom. Doložená e-mailová komunikácia priamo súvisela s uzatvorenou zmluvou, bola potvrdením zmluvného vzťahu, uzavretej ústnej dohody a bola špecifikáciou dohodnutej práce. Nie je jej vinou, že zmluva nebola uzatvorená písomne. To, že odporca sa necíti byť pasívne legitimovaný jej neoznámil ani v priebehu mimosúdnych rokovaní a ani vo svojom vyjadrení sa k návrhu zo dňa 3. 11. 2011. Námietku pasívnej legitimácie vzniesol až v priebehu konania po pojednávaniach, v ktorých argumentácia vyšla v jeho neprospech. Dôvodom, pre ktorý sa obrátila na odporcu a nie na občianske združenie bol list zo dňa 16. 10. 2009, ktorým jej odporca oznámil „ zrušenie všetkých doterajších dohôd o spolupráci, nakoľko do uvedeného dňa nedodala fotografický materiál - portréty osobnosti do publikácie A. Bratislava v dohodnutom termíne a v dohodnutom rozsahu“. Navrhovateľka ďalej konštatovala, že predložením listu odporcu zo dňa 16. 10. 2009 a e- mailovej komunikácie potvrdzujúcej dohodu medzi účastníkmi konania jednoznačne uniesla dôkazné bremeno. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza len z dokladu o prijatí zálohy na odmenu a nezohľadňuje argumenty a dôkazy, ktoré v konaní predkladala. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel vo vzťahu k uplatnenému nároku k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľky považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len čo do dôvodov odvolateľky obsiahnutých v podanom odvolaní. Podľa § 5 ods. 5 zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, fotografické dielo je záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom sa vytvára obraz bez ohľadu na spôsob, akým sa záznam urobil; obraz z audiovizuálneho diela sa nepovažuje za fotografické dielo, ale sa považuje za časť audiovizuálneho diela. Podľa § 39 zák.č. 618/2003 Z.z., zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo. V zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela. Autor je povinný vytvoriť dielo osobne. Ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel. Odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak. Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nenadobudne objednávateľ právo použiť toto dielo, ak nie je uvedené inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú zmluvu. Na zmluvu o vytvorení diela sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (podľa poznámky § 631 - 643 Obč. zákonníka) Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 1.492,76 euro s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 116,18 euro od 9.8.2008 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.376,58 euro od 24.9.2009 do zaplatenia, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky týkajúce sa pasívnej legitimácie odporcu, majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľka zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami smerujúcimi proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej odvolací súd udáva nasledovné. K zásadnému odvolaciemu dôvodu navrhovateľky o tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 1.492,76 euro s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 116,18 euro od 9.8.2008 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.376,58 euro od 24.9.2009 do zaplatenia nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Zásadným dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľky bol súdom prvého stupňa zistený nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ preukáže že odporca je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd bez ďalšieho návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane odporcu pritom vo všeobecnosti ide v prípade, ak na jeho strane nie je spôsobilosť byť subjektom povinností, o ktoré v konaní ide, prípadne nie je ich výlučným nositeľom. O takomto nedostatku návrhu - vedúceho v konečnom dôsledku k jeho zamietnutiu, resp. o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, neposkytuje súd ani poučenie v zmysle ust. § 5 O.s.p., príp. iných ustanovení a to predovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov len o ich procesných právach a povinnostiach, pričom zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že v návrhu ako účastníka konania na strane odporcu označil nie pasívne legitimovaný subjekt, pretože by to už nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale už poučením hmotnoprávnym, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť (R 38/94). V danej veci nárok tvoriaci predmet daného konania ma vyplývať z ústne uzatvorenej dohody, ktorou navrhovateľka prijala ponuku prezentovanú jej v októbri 2007 X.. O.. Ľ. F. na vyhotovenie fotografických portrétov do publikácie A. XXXX - A. &. O. Z. XXXX na 10-12 osobností, ktorú plánovalo občianske združenie A. I. vydať v 2. polroku 2008 (v edičnom pláne na 2. polrok 2008 bol pre tento titul určený termín uzávierky - snímky - inzertné/ostatné 25.10.2008, termín uzávierky - snímky - X. N. 31.8.2008, termín vydania a začiatok distribúcie 1.12.2008). Medzi účastníkmi bolo nesporným, že v čase uzatvárania ústnej dohody bola X.. O.. Ľ. F. štatutárnym zástupcom tak občianskeho združenia A. I., ako aj obchodnej spoločnosti DESIGN IN s.r.o., so sídlom J. Smreka10, Bratislava (odporcu). Sporným medzi účastníkmi bola časť obsahu dohody vrátane dohodnutých termínov na odovzdanie diela a i to, či X.. O.. Ľ. F. v čase uzatvárania ústnej dohody (v sídle občianskeho združenia) a v nasledujúcom období vo vzťahu k objednanému dielu vystupovala v mene občianskeho združenia A. I., alebo v mene obchodnej spoločnosti DESIGN IN s.r.o.. V prejednávanom prípade je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa o nepreukázaní pasívnej legitimácie odporcu, ktorého za nositeľa hmotnoprávnej povinnosti v návrhu označila navrhovateľka. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods.1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukázania skutočností, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť to, že v návrhu označený odporca je nositeľom povinnosti zaplatiť jej sumu tvoriacu predmet konania, právne sa odvíjajúcu od ust. § 5 ods. 5, § 39 zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. Pri neexistencii písomnej formy zmluvy o vytvorení diela a spornosti otázky, či objednávateľom diela bolo občianske združenie A. I., alebo obchodná spoločnosť DESIGN IN s.r.o. bolo práve na navrhovateľke, aby túto spornú skutočnosť, majúcu podstatný právny význam pre posúdenie veci dostatočným spôsobom preukázala. Podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania, keď súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti , pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli účastníci konania, neumožňujú prijať jednoznačný záver o pravdivosti (ale ani o nepravdivosti) podstatných skutočností tvrdených navrhovateľkou, týkajúcich sa otázky pasívnej legitimácie v návrhu označeného odporcu. Dôsledkom takejto situácie je to, že súd musí rozhodnúť v neprospech účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1282/2009, ktorého záver je možné pre príbuznosť právnej úpravy a spoločnú právnu minulosť aplikovať i na daný prípad). Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní dokazovania neprihliadol na e-mailovú komunikáciu medzi ňou a X.. O.. Ľ. F. a na list odporcu zo dňa 16.10.2009 jednoznačne preukazujúcich existenciu zmluvného vzťahu s odporcom, na túto námietku odvolací súd neprihliadol. Z obsahu do spisu doloženej e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a X.. O.. Ľ.B. F. vyplýva, že v e-mailovej komunikácii s navrhovateľkou po uzavretí ústnej zmluvy o vykonaní diela, súvisiacej s objednaným dielom, bolo vždy uvádzané tak občianske združenie A. I., ako aj obchodná spoločnosť DESIGN IN, s.r.o.. I keď bol odporca v e-mailoch uvádzaný vždy na prvom mieste pod menom štatutárnej zástupkyne p. F. a jej telefonickým kontaktom, tieto listinné dôkazy samy osebe, ale ani v spojitosti s ostatným vykonaným dokazovaním jednoznačne nepreukazujú, že objednávateľom diela a zároveň povinným z ústne uzatvorenej zmluvy o vykonaní diela je obchodná spol. DESIGN IN s.r.o. Pokiaľ ide o list odporcu z 16.10.2009, v ktorom odporca navrhovateľke oznámil zrušenie všetkých doterajších dohôd o spolupráci, i tento v spojitosti s okolnosťami prípadu zistenými z vykonaného dokazovania nie je možné posúdiť ako dôkaz z ktorého je možné vyvodiť vznik a trvanie navrhovateľkou tvrdeného zmluvného vzťahu. Jeho vydaniu a zaslaniu totiž predchádzala jednak vzájomná e-mailová komunikácia navrhovateľky s X.. O.. Ľ. F. z obdobia od septembra 2009 a ich osobné stretnutie zo dňa 2.10.2009, na ktorom sa navrhovateľka mala zaviazať do termínu 15.10.2009 odovzdať kompletný materiál pre umožnenie výberu záberov a posúdenie, či je ich možné využiť pre využitie projektu pripravovaného v tom čase odporcom . Pri hodnotení tohto listinného dôkazu nie je možné nezohľadniť, že publikácia A. XXXX - A. &. O. Z. XXXX , ktorú plánovalo občianske združenie A. I. vydať v 2. polroku 2008 (v edičnom pláne na 2. polrok 2008 bol pre tento titul určený termín uzávierky - snímky - inzertné/ostatné 25.10.2008, termín uzávierky - snímky - X. N. 31.8.2008, termín vydania a začiatok distribúcie 1.12.2008), do ktorej mala navrhovateľka podľa ústnej dohody o vytvorení diela z októbra 2007 dodať 10 až 12 portrétov osôb (ústne dohodnuté termíny odovzdania diela by mali preto logicky vychádzať práve z plánovaných termínov uzávierok) nebola v plánovanom termíne vydaná. Vychádzajúc z uvedeného je možné uzavrieť, že súd prvého stupňa pri vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti , pri súčasnom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a čo uviedli účastníci dospel k správnemu záveru o tom, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu ústne uzatvorenej zmluvy o vykonaní diela s odporcom. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a správne potvrdil. Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods.4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.