Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/485/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411203459 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1411203459.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom v Bratislave, Novoveská 17/A, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 13, proti odporcovi: L.. S. O., N. S. N., M. XX, zast. JUDr. Alena Palečková, bytom v Bratislave, Narcisova 54, o zaplatenie 19.718,39 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 15. apríla 2014, č. k. 9C/309/2011-220, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrh zamietajúcej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatenia sumy 16.752,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 25. 1. 2011 do zaplatenia, konanie v časti istiny 2.966,26 eur s úrokmi z omeškania zastavil (§ 96 ods. 1, 3 O. s. p.) pre späťvzatie návrhu v tejto časti. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 150 ods. 3 O. s. p.). Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaviazať odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, (po späťvzatí návrhu v časti) sumy 16.752,13 eur, ktorá predstavuje rozdiel v neoprávnene vyplatenom plate odporcovi za rok 2009 vo výške 10.024,54 eur a za rok 2010 vo výške 6.727,59 eur, keď podľa tvrdenia navrhovateľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, v znení neskorších predpisov, patrí starostovi plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 zákona. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona nemôže byť plat starostu nižší, ako je ustanovené v § 3. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok. Miestne zastupiteľstvo MČ DNV však pre roky 2009 a 2010 nerozhodlo o takomto zvýšení platu starostu, preto v tomto období mal byť starostovi vyplácaný plat len v jeho základnej výške ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona. Na základe uvedeného tak mohol byť plat starostu ako starostu MČ DNV v roku 2009 vo výške 2.035,- eur a v roku 2010 vo výške 2.093,- eur. Odporcovi však bol v roku 2009 vyplácaný mesačný plat vo výške 2.825,- eur (január a február) a 3.054,- eur (marec až december) a v roku 2010 vo výške 3.054,- eur (január, február, marec), 1.132,- eur (apríl), 4.186,- eur (máj), 3.054,- eur (jún), 2.093,- eur ( júl, august, september, október), 3.140,- eur (november), 2.930,50 eur (december). Odporca v konaní tvrdil, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že plat starostu môže miestne zastupiteľstvo určovať na dobu určitú, napr. na kalendárny mesiac alebo rok. V prípade, ak miestne zastupiteľstvo nepristúpi k prejednaniu a schváleniu platu starostu, musí mu byť vyplácaný posledný schválený plat. Napokon miestne zastupiteľstvo navrhovateľa dňa 9. 12. 2008 uznesením MZ č. 161/12/2008 schválilo rozpočet navrhovateľa na roky 2009 - 2011, kde Oddiel 01 - Všeobecné verejné služby zahŕňa plat starostu. K mzdám a výdavkom je uvedené, že výdavky na mzdy voči r. 2008 - nárast o 954 tis. Sk, čo predstavuje aj zákonný nárast platu starostu. Rozpočet pritom vychádza z platu starostu, ktorý poberal v roku 2008. Odporca mal za to, že postupoval ako starosta mestskej časti v súlade so zákonom. Je zrejmé, že vždy poberal plat, ktoré mu určilo miestne zastupiteľstvo navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia tak, ako to tvrdí navrhovateľ v návrhu. Z uznesenia MZ MČ DNV č. 69/4/2007 zo dňa 3. 4. 2007 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo schválilo plat starostu MČ DNV na rok 2007 vo výške 79.200,- Sk mesačne s účinnosťou od 1. 1. 2007. Z uznesenia MZ MČ DNV č. 42/4/2008 zo dňa 8. 4. 2008 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo predĺžilo platnosť UMZ MČ DNV č. 69/4/2007 aj pre rok 2008. Z uznesenia MZ MČ DNV č. 65/5/2008 zo dňa 13. 5. 2008 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo schválilo zvýšenie základného platu starostu pre rok 2008 na 1,5 násobok s platnosťou od 1. 1. 2008. Z uznesenia MZ MČ DNV č. 68/6/2010 zo dňa 22. 6. 2010 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo schválilo plat starostu mestskej časti vo výške 2.093,- eur podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov pre rok 2010 s účinnosťou k 1. 1. 2010. Starosta mestskej časti L.. S. O. podľa § 13 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. výkon tohto uznesenia pozastavil. Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves nepotvrdilo uznesenie UMZ č. 68/6/2010, ktorého výkon starosta pozastavil. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení, ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Súd prvého stupňa sa po vyhodnotení vykonaného dokazovania stotožnil s obranou odporcu v tom, že i napriek tomu, že miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves v roku 2009 a ani v roku 2010 nerozhodlo o zvýšení základného platu starostu, tak starostovi patril zvýšený plat, ktorý mu rozhodnutím zvýšilo miestne zastupiteľstvo v roku 2008, a to uznesením UMZ č. 65/6/2008. Ak miestne zastupiteľstvo svojim rozhodnutím zvýšilo základný plat starostu na 1,5 násobok jeho základného platu v roku 2008 (uvádza sa pre rok 2008 a nie ,,len“ pre rok 2008) a v roku 2009 opätovne nerozhodlo o zvýšení základného platu starostu, tak raz priznaný zvýšený plat starostu nemohol v roku 2009 bez rozhodnutia miestneho zastupiteľstva zaniknúť a nemohol sa bez rozhodnutia zmeniť na plat základný. Až v roku 2010 miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves na svojom zasadnutí dňa 22. 6. 2010 prijalo uznesenie UMZ č. 68/6/2010, ktorým rozhodlo, že starostovi patrí od 1. 1. 2010 základný plat podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a nie zvýšený plat. Až týmto rozhodnutím miestne zastupiteľstvo rozhodlo, že starostovi bude vyplácaný iba základný plat a nie plat zvýšený. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves zo dňa 13. 5. 2008 UMZ č. 65/5/2008 bolo platné a účinné až do prijatia rozhodnutia miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves zo dňa 22. 6. 2010. Keďže miestne zastupiteľstvo do dvoch mesiacov od schválenia uznesenia UMZ č. 68/6/2010 nepotvrdilo starostom pozastavené uznesenie, tak uznesenie stratilo platnosť a starostovi patril zvýšený plat aj v roku 2010 na 1,5 násobok jeho základného platu. Záverom súd uviedol, že jasné pravidlá pre výkon funkcie starostu musia byť určené na začiatku každého volebného obdobia. Ak by takéto pravidlá určené neboli, mohlo by dôjsť v dôsledku rôznych záujmov (osobných, skupinových či politických) k situácii, že by v priebehu volebného obdobia mohlo dôjsť k určitým nejasnostiam. Preto zákon č. 253/1994 Z. z. bol zmenený a doplnený zákonom č. 154/2011 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2011. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 154/2011 Z. z. obecné zastupiteľstvo je povinné plat starostu opätovne raz ročne prerokovať. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 154/2011 Z. z., ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1 (základný plat). Miestne zastupiteľstvo teda nemalo v roku 2009 ani v roku 2010 zákonnú povinnosť opätovne raz ročne prerokovať plat starostu a ani zákon neustanovoval, že ak miestne zastupiteľstvo opätovne neprerokuje a nerozhodne o plate starostu, tak patrí starostovi základný plat. Ako bolo uvedené, povinnosť obecného zastupiteľstva plat starostu opätovne raz ročne prerokovať bola stanovená zákonom č. 154/2011 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2011. Až od účinnosti tohto zákona je povinnosť obecného zastupiteľstva aspoň raz do roka sa zamyslieť nad touto dôležitou otázkou a rozhodnúť či využije zákonom priznanú právomoc rozhodnúť o zvýšení platu. S poukazom na uvedené zistenia bol súd prvého stupňa toho názoru, že odporcovi v roku 2009 a 2010 patril a mal nárok na zvýšený plat, jeho poberaním sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatil, z ktorého dôvodu súd návrh ako neopodstatnený zamietol. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Poukázal na jednoznačné znenie jednotlivých uznesení miestneho zastupiteľstva, ktorými sa zvyšoval plat starostu vždy len pre daný rok, nie pred celé obdobie (keď inak nič nebránilo formulácii obdobia zvýšenia „pre celé funkčné obdobie“ resp. „do ďalšieho rozhodnutia zastupiteľstva“). Úprava zvýšenia platu na 1,5 násobok tak prebehla len v období rokov 2007 a 2008, nie už v ďalšom období, kedy starostovi patrí základný plat bez zvýšenia, nie posledne zvýšený plat. Tieto pravidlá nakoniec určuje priamo zákon č. 253/1994 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 1, pričom podľa ustanovenia § 4 ods. 2 tohto zákona môže zastupiteľstvo plat zvýšiť, zastupiteľstvo môže zvýšenie časovo obmedziť, k čomu v danom prípade je reálne došlo a zvýšenie bolo realizované zákonom predpokladaným spôsobom naposledy len za rok 2008. Navrhovateľ bol teda toho názoru, že nárok uplatnený návrhom je dôvodný. Keďže navrhovateľ preukazoval výšku bezdôvodného obohatenia odporcu v konaní simulovanými výpočtami, z dôvodu právnej istoty navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania ohľadne skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia, navrhol preto zrušenie napadnutej návrh zamietajúcej časti rozsudku prvostupňového súdu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na názore, že pri nedostatku inej právnej úpravy sa starostovi vypláca plat určený poslednou úpravou miestneho zastupiteľstva, ktoré jediné môže rozhodnúť o úprave platu. Plat starostu nemožno určovať na dobu určitú. V rokoch 2009 a 2010 nemalo miestne zastupiteľstvo ešte povinnosť plat starostu raz ročne prerokovať, ktorú povinnosť zaviedol až zákon č. 154/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. 6. 2011. Navrhol preto potvrdenie napadnutej časti rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O. s. p., dospel pritom k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti vecne správny nie je. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008 starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1. Plat sa zaokrúhľuje na celé stovky korún nahor. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2011 starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1. Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2011 plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že zákon upravuje plat starostu v jeho základnej podobe, s možnosťou zvýšenia (v rozhodnom období) až na dvojnásobok základného platu, a to rozhodnutím miestneho či obecného zastupiteľstva. Z jednotlivých uznesení miestneho zastupiteľstva je jednoznačné, že tieto upravovali zvýšenie len v určitom časovom období, spravidla v období jedného roka, nie na dlhšie obdobie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pritom nič nebránilo (neexistuje v tomto smere taká zákonná úprava), aby miestne zastupiteľstvo zvýšilo plat starostu len v určitom období roku resp. na obdobie niekoľkých mesiacov, ale i na dlhšie časové obdobie, prípadne až na celé funkčné obdobie starostu, pričom ale vymedzenie tohto obdobia musí jednoznačne z rozhodnutia miestneho zastupiteľstva vyplývať a byť z neho jednoznačne určiteľné. Je tak zrejmé, že pokiaľ miestne zastupiteľstvo nerozhodlo platne pre rok 2009 a 2010 o zvýšení platu starostu, starostovi patrí v tomto období už len základný plat v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z. z. Z ničoho totiž nevyplýva (najmä nie z textu jednotlivých uznesení miestneho zastupiteľstva), že by úprava zvýšenia platu starostu v zmysle rozhodnutí miestneho zastupiteľstva mala byť účinná aj po 1. januári 2009, resp. v ďalšom období. Z uvedeného je zrejmé, že právny záver prvostupňového súdu, podľa ktorého ak v roku 2009 opätovne miestne zastupiteľstvo nerozhodlo o zvýšení základného platu starostu, tak raz priznaný zvýšený plat starostu nemohol v roku 2009 bez rozhodnutia miestneho zastupiteľstva zaniknúť a nemohol sa bez rozhodnutia zmeniť na plat základný, správny nebol, keď ide o záver rozporný s právnou úpravou stanovovania platu starostu v rozhodnom období. Keďže podľa doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo, jeho výška však nie je jednoznačne určiteľná, keď výšku tohto jednoznačne netvrdil a nepreukazoval ani navrhovateľ (viď späťvzatie návrhu v časti), navyše túto sporoval i odporca, neostalo odvolaciemu súdu než rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec vrátiť podľa § 221 ods. 2 O. s. p. tomuto na ďalšie konanie, kde dôjde k jednoznačnému ustáleniu výšky bezdôvodného obohatenia, prípadne aj za pomoci znaleckého dokazovania. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.