Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/778/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411212541 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1411212541.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: F. R., Q. W. XX, Q., o zaplatenie 463,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.augusta 2014, č.k. 16C/274/2012-142, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 463,07 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 2.10.2008 až do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu A. Q., J..P.. a žalovaná uzavreli dňa 04.08.2004 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle zvoleného balíka služieb - A.. Podľa výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX mala žalovaná ku dňu 14.12.2009 zostatok na tomto účte vo výške mínus 463,07 eur, ktorý jej vznikol ako rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi, poplatkami a úrokmi na tomto účte. Podľa bodu 2.5.2., veta prvá Všeobecných obchodných podmienok A. Q., J..P.. bol klient povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať. Žalovaná ku dňu 14.12.2009 prečerpala peňažné prostriedky na svojom bežnom účte tak, že jej vznikol zostatok - debet vo výške 463,07 eur, ktorý doteraz nevyrovnala. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 A. Q., J..P.. ako postupca, postúpila na žalobcu ako postupníka aj pohľadávku proti žalovanej. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 708 Obchodného zákonníka v spojení s § 52 ods. 1, 3,4, § 110 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade posudzoval zmluvu o bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto na premlčanie podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. prihliadol z úradnej povinnosti. Konštatoval, že žalobca podal dňa 26.09.2011 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej za obdobie 11.8.2004 do 14.12.2009. Podľa § 101 Obč. zák. premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy žalovaná prečerpala peňažné prostriedky na svojom účte. Žalobca preto mohol žiadať o zaplatenie tohto prečerpania od žalovanej najskôr od 26.09.2008, t. j. tri roky pred podaním žaloby. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal o zaplatenie nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov aj pred uplynutím tejto doby, t. j. pred 26.09.2008 (bez toho, aby presne špecifikoval sumu debetného zostatku), v tejto časti jeho žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Právny predchodca žalobcu, A. Q., J..P.. na účte žalovanej v období od 30.09.2008 do 14.12.2009 vykonávala obraty, účtovala si poplatky za balík služieb, úroky, poplatky za upomienky, za účet v exekúcii, ročný a mesačný poplatok, čím žalovanej vznikol tzv. debetný zostatok. Žalobca nepreukázal Sadzobníkom poplatkov A. Q., J..P.. výšku jednotlivých poplatkov, ani či a kedy bola zaslaná upomienka žalovanej, o aký účet v exekúcii išlo a aká bola výška úrokov, a preto zamietol žalobu aj v tejto časti z dôvodu nepreukázania výšky týchto obratov. O náhrade trov konania nerozhodol s poukazom na § 151 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základy vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v konaní postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, keď z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplývala uplatňovaný nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky, ktorá čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nesplatenú pohľadávku jeho právneho predchodcu vzniknutú z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej. Mal za to, že nárok v konaní dostatočne preukázal predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s oznámením o postúpení pohľadávky a ukončení zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy o bežnou účte a výpisom z bankovej knihy právneho predchodcu podpísaný dvoma poverenými pracovníkmi banky, ktorým bolo preukázané nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovanej, ktoré táto doposiaľ neuhradila, a ktoré predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi na bežnom účte žalovanej. Poukázal na podrobné položkovité výpisy z účtu žalovanej s podrobným rozpisom všetkých transakcií na bežnom účte, ktorým bolo preukázané, že na účte žalovanej bolo do konca roku 2008 evidovaných 281 debetných obratov v celkovej sume a 359 040,69 Sk a 85 kreditných obratov v celkovej sume 346 376,48 Sk a rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi do konca roku 2008 predstavoval sumu 12 664,38 Sk, teda 420,38 eur. Z podrobného položkovitého výpisu z účtu bolo tiež preukázané, že počas roku 2009 nebol evidovaný na účte žalovanej ani jeden kreditný obrat a bolo evidovaných 12 debetných obratov v celkovej sume 42,69 eur. Mínusový zostatok na bežnom účte v sume 463,07 eur tak predstavuje výšku nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej ako rozdiel medzi celkovými kreditnými a debetnými obratmi na účte. Zdôraznil, že predložený výpis z účtu, výpis z bankovej knihy s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených, výšku dlžnej pohľadávky bol jeho právny predchodca ako banka povinný evidovať podľa zákona o bankách práve v uvedenom výpise, v tzv. bankovej knihe, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu a ktorý výpis potvrdzuje výšku žalovanej pohľadávky a údaje dňom uvedené podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Namietal záver súdu prvej inštancie o premlčaní časti žalovaného nároku. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte v sume 10 000 Sk, a preto akékoľvek čerpanie peňažných prostriedkov do tejto sumy bolo povoleným čerpaním a banke tak na tieto peňažné prostriedky nevznikol nárok. Zdôraznil, že až prečerpaním tohto limitu sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania, a teda až od tohto okamihu bolo možné voči nej uplatňovať právo na vrátenie finančných prostriedkov. Poukázal na výpis z bankovej knihy a podrobný položkovitý výpis, z ktorých vyplýva, že žalovaná dňa 30. 9. 2008 prečerpala povolené peňažné prostriedky nad rámec povolenej sumy 331,94 eur, čím na jej účte vzniklo nepovolené prečerpanie, a teda nasledujúcim dňom 1. 10. 2008 došlo k omeškaniu žalovanej s vrátením peňažných prostriedkov. Pokiaľ si teda nárok uplatnil dňa 26. 9. 2011 na súde, bolo to pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá tak začala plynúť 1. 10. 2008. Záverom dodal, že žalovaná nespochybnila ani nerozporovala výšku žalovanej pohľadávky a túto žiadala povoliť splácať formou splátok 5 eur mesačne. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalovanú sumu neuhradila z dôvodu svojej neschopnosti uhradiť ju a v tomto smere poukázala na obsah odporu podanému proti platobnému rozkazu a na svoje vyjadrenia a prednesy na pojednávaniach. Uviedla, že o povolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte požiadala z dôvodu potreby finančných prostriedkov na vybavenie domácnosti a úhradu bývania v dobrej viere s úmyslom splácať pohľadávku, pre zmenu zamestnania a vysokú cenu prenájmu za bývanie splátky nezvládala splácať a verila, že v prípade zlepšenia finančnej situácie bude môcť dlh vyrovnať, avšak 17. 9. 2006 prišlo u nej k mozgovej príhode, odkedy je imobilná s preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá dávky v hmotnej núdzi. Záverom zopakovala, že nedokáže svoj dlh vyrovnať. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. ods. 1 CSP) v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (§ 180 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu A. Q. J..P.. uzatvorila dňa 04. 08. 2004 so žalovanou zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa banka zaviazala pre žalovanú otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať ďalšie produkty a služby v zmysle dojednaného balíka služieb A., v rámci ktorého bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie prostriedkov na tomto účte do výšky 10 000 Sk a žalovaná sa zaviazala zabezpečiť dostatok prostriedkov na úhradu splátok, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na účte . Banka bola oprávnená účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov za vedenie účtu, za poskytované produkty a služby, za poskytnutie informácií klientovi o záležitostiach týkajúcich sa klienta alebo vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu klienta s bankou, za podanie správy audítorovi klienta, ako aj za jednotlivé úkony potrebné na zúčtovanie položiek na účtoch s tým, že je oprávnená za týmto účelom použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte klienta. Oprávnenie banky zúčtovať svoje pohľadávky voči klientovi na ťarchu jeho účtu bolo dohodnuté aj v prípade, ak na účte klienta nebol dostatok peňažných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostal do nepovoleného prečerpania alebo v prípade, ak sa účet v nepovolenom prečerpaní už nachádzal a zvýšil sa tým rozsah nepovoleného prečerpania. Za sumu, o ktorú bol účet v nepovolenom prečerpaní, vzniklo právo banke účtovať klientovi úroky z nepovoleného prečerpania stanoveného bankou odo dňa, kedy došlo k nepovolenému prečerpaniu. Majiteľ účtu bol povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že účet žalovanej sa dostal do nepovoleného prečerpania v sume 463,07 eur, ktorá výška predstavuje rozdiel medzi celkovými kreditnými a debetnými obratmi na účte žalovanej za obdobie od 11. 08. 2004 do 14. 12. 2009. V nadväznosti na uvedené však nesprávne ustálil obdobie, za ktoré žalovaná neoprávnene prečerpala peňažné prostriedky, keď do tohto obdobia zahrnul aj obdobie povoleného čerpania peňažných prostriedkov, v rámci povoleného úverového rámca 10 000 Sk, na ktorých vrátenie však banke nárok nevznikol. Žalobca v tejto súvislosti dôvodne argumentuje tým, že až okamihom nepovoleného prečerpania vznikla žalovanej povinnosť nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať a banke vzniklo právo na uplatnenie nároku na vyrovnanie nepovoleného prečerpania. Pokiaľ teda k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov nad povolený úverový rámec došlo dňom 30. 09. 2008, je opodstatnená argumentácia žalobcu, že dňom 01. 10. 2008 došlo k omeškaniu žalovanej s vrátením peňažných prostriedkov. Trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak začala plynúť dňom 01. 10. 2008 a uplynula dňom 01. 10. 2011, a pokiaľ bol nárok uplatnený na súde 26. 09. 2011, bol uplatnený včas, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. 7. Žalobca si v spore uplatňoval svoje pohľadávky voči žalovanej, ktoré účtoval jeho právny predchodca (banka) na ťarchu jej bežného účtu v období od vzniku nepovoleného prečerpania dňom 30. 09. 2008 do ukončenia zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy o bežnom účte a jeho zrušenia účtu dňom 14. 12. 2009. Ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu žalovanej v tomto období banka účtovala žalovanej výlučne poplatky (za balík služieb, za účet v exekúcii, ročný poplatok, poplatok za upomienku, poplatok za výzvu) a úroky. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal sadzobníkom poplatkov A. Q. J..P.. opodstatnenosť účtovania jednotlivých poplatkov čo do ich dôvodu a výšky a ani výšku (debetných) úrokov účtovaných z nepovoleného prečerpania. Výpis z bankovej knihy, na ktorý sa žalobca v tomto smere odvolával, tieto skutočnosti nepreukazuje, nakoľko ide o obchodný dokument, ktorý má len evidenčný charakter a slúži pre potreby účtovníctva. Nejde o verejnú listinu v zmysle § 205 CSP, u ktorej by sa uplatňovala prezumpcia pravdivosti toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Oprávnenosť účtovania jednotlivých poplatkov dostatočne spoľahlivo nepreukazuje ani položkovitý výpis z účtu žalovanej, vygenerovaný bankovým systémom, keďže ani na jeho základe nemožno spoľahlivo vyvodiť záver, že banke vznikol nárok na také poplatky a úroky, ktoré na ťarchu účtu žalovanej zúčtovala v období nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov. 8. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Preto pokiaľ ide o poplatok za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a poplatok za upomienky, je zrejmý vlastný ekonomický záujem banky, smerujúci k navyšovaniu konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, čo je v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súdna prax zastáva názor, že poplatky za služby spojené s administratívnou agendou, ako poplatky za výzvy a poplatky za upomienky, predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov je v rozpore s právnymi normami na ochranu spotrebiteľa, nakoľko sa týmito spoplatňovanými úkonmi spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale ide o úkony vykonávané výlučne vo vlastnom záujme banky (dodávateľa). 9. Z ustanovenia § 711 Obch. zák. vyplýva, že za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V danom prípade zmluvné strany dohodli, že banka je oprávnená účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov za vedenie účtu, za poskytované produkty a služby, za poskytnutie informácií klientovi o záležitostiach týkajúcich sa klienta alebo vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu klienta s bankou, za podanie správy audítorovi klienta, ako aj za jednotlivé úkony potrebné na zúčtovanie položiek na účtoch s tým, že je oprávnená za týmto účelom použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte klienta (bod 2.3.6. všeobecných obchodných podmienok) . 10. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované poplatky účtované žalovanej na ťarchu jej účtu ako poplatok za upomienku, poplatok za výzvu a poplatok za účet v exekúcii predstavujú poplatky, ktorých úhrada nespadá do dohodnutého rámca, nakoľko nejde o poplatky za vedenie účtu či za bankou poskytnuté produkty či služby, a pretože tieto poplatky nemajú oporu v zákone ani v zmluvných dojednaniach, nevznikol žalobcovi nárok na ich zaplatenie. Pokiaľ by aj boli tieto poplatky zmluvne dojednané, predstavovali by neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalovanej sa za účtované poplatky nedostávalo žiadneho protiplnenia a banka nimi sledovala výlučne svoje ekonomické záujmy. 11. Pokiaľ žalovaná požiadala o splácanie dlhu v splátkach po 5 eur, neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 153a O.s.p. účinného do 30.06.2016 pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, podmienkou vydania ktorého je nepochybný (výslovný) prejav vôle žalovaného adresovaný súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný úplne alebo čiastočne uznáva žalobcom v spore uplatňovaný nárok. 12. So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, rozhodol správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní v súvislosti s bránením práva preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).