Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/375/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411213195 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1411213195.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: WIDO s.r.o., so sídlom v Bratislave, Saratovská 5-7, IČO: 36 290 581, zast. JUDr. Ing. Dianou Višňovskou, advokátkou v Nových Zámkoch, Majzonovo nám. 2/A, proti žalovanej: X.. E. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. C. D., P. XXXX/XX, o zaplatenie 6.450,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 11. apríla 2016 č.k. 22C/187/2012-174 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.450,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 6.450,91 Eur od 21.05.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, súčasne uložil žalovanej povinnosť náhrady trov konania žalobcu vo výške 387,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.103,70 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 31.03.2011 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť dielo, a to dodávku a montáž plastových a hliníkových okien v zmysle prílohy k zmluve o dielo, pričom účastníci sa dohodli na cene za vykonané dielo vo výške 12.967,06 Eur. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas vykonané dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu, pričom zálohu za cenu diela sa zaviazala zaplatiť pri podpise zmluvy o dielo alebo najneskôr do 5 dní od podpisu zmluvy a pred zhotovením diela. Dňa 04.04.2011 žalovaná uhradila žalobcovi zálohu za vykonanie diela vo výške 7.440,- Eur. Počas zhotovovania diela musel žalobca pristúpiť k úpravám v rozsahu diela, čo je zrejmé z podrobného dodacieho listu č. 732011, kde sú uvedené všetky položky. Tieto zmeny v rozsahu diela boli vykonané z dôvodu lepšej funkčnosti a spočívali v tom, že niektoré atypické konštrukcie boli vyrobené ako hliníkové (hoci pôvodne boli plánované z plastu). S touto zmenou v rozsahu diela žalovaná súhlasila, čo vyjadrila svojim podpisom na zmluve o dielo, ktorej súčasťou boli uvedené konštrukcie vrátane ich zamerania. Žalobca dielo riadne a včas zhotovil, pričom manžel žalovanej prebral zhotovené dielo dňa 12.05.2011 bez závad, čo potvrdil aj svojim podpisom na preberacom protokole. Následne žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 73 na sumu 6.450,91 Eur, ktorú žalovaná do dňa rozhodnutia súdu neuhradila. Žalovaná listom označeným ako reklamácia dňa 28.05.2011 reklamovala dodanie výrobkov iného zemepisného pôvodu ako deklarovaného (namiesto nemeckých - poľské). Žalobca sa listom zo dňa 31.05.2011 vyjadril k reklamácii žalovanej, kde uviedol, že v zmysle platných právnych predpisov a poskytovanej záruky nemôže byť zemepisný pôvod výrobku predmetom reklamácie. Výrobca OKNOPLAST GROUP ako ručiteľ ubezpečuje kupujúceho, že záruka od OKNOPLAST GROUP spĺňa požiadavky smernice 1999/44/EC EP. Všetky výrobky OKNOPLAST GROPU spĺňajú európsku normu E.:XXXX, čo deklaruje certifikát Q-ZERT vydaný nemeckým stavebným inštitútom ift Rosenheim GmbH. 3/V prvom rade sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej, pričom dospel k záveru, že v danom prípade išlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí je každý z manželov oprávnený konať samostatne. Súhlas druhého manžela nie je podmienkou platnosti právneho úkonu. Pokiaľ bol takýto úkon uskutočnený iba jedným z manželov, nemôže byť z dôvodu nedostatku súhlasu druhého manžela úspešne napadnutý námietkou relatívnej neplatnosti. Obaja manželia budú oprávnení z takéhoto úkonu spoločne a nerozdielne. Súd konštatoval, že pri objednávaní diela boli prítomní obaja manželia (žalovaná spolu s manželom), pričom technické špecifikácie riešil práve manžel žalovanej. Na žiadosť oboch manželov žalobca vystavil objednávku a následne faktúru na žalovanú. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že manžel žalovanej jednak prítomnosťou pri spisovaní objednávky, ako aj následným prebraním diela vyslovil súhlas s objednaním a vykonaním diela. Žalobca mal preto právo žalovať ktoréhokoľvek z manželov. 4/Súd posúdil predmetnú zmluvu o dielo ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri jej uzatváraní konal žalobca (ako dodávateľ) v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná (ako spotrebiteľ) nekonala v rámci svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Preto pri aplikácii ustanovení zmluvy o dielo vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka. 5/Nakoľko počas zhotovovania diela musel žalobca pristúpiť k úpravám v rozsahu diela, s čím vyjadrila žalovaná súhlas podpisom na zmluve, ktorej súčasťou je aj zameranie jednotlivých konštrukcií, došlo aj k zmene ceny diela oproti cene uvedenej v zmluve o dielo. Tieto rozdiely v cene sú zachytené v dodacom liste 732011, kde sú uvedené jednotlivé položky. Žalobca dňa 17.05.2011 vystavil žalovanej faktúru spolu s už uvedeným dodacím listom, splatnú 20.05.2011 na sumu 6.450,91 Eur. Žalovaná uvedenú sumu do dňa rozhodnutia súdu nezaplatila. 6/Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že žalovaná vôbec nenamietala zmenu ceny diela a v reklamácii zo dňa 28.05.2011 namietala iba zemepisný pôvod výrobkov, na ktorú reklamáciu jej žalobca odpovedal listom zo dňa 31.02.2011. Následne až v priebehu konania žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu namietala cenu diela, pričom svoju námietku bližšie nešpecifikovala a neodôvodnila v akom rozsahu nesúhlasí s cenou diela a prečo. Súd túto námietku považoval za účelovú aj s ohľadom na skutočnosť, že pred začatím konania túto námietku u žalobcu spolu s reklamáciou neuplatnila. V prípade, ak sa s cenou diela nestotožnila a mala za to, že žalobca nedôvodne prekročil dohodnutú cenu diela, mala možnosť využiť svoje právo a od zmluvy odstúpiť. Ani využitie tohto práva by ju však nezbavovalo uhradenia sumy pripadajúcej na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, ak mala z plnenia tejto zmluvy majetkový prospech. 7/Pokiaľ ide o námietku spočívajúcu v nedostatočnej kvalite diela, aj túto námietku považoval súd zo strany žalovanej za účelovú, keď túto námietku bližšie nekonkretizovala, teda v čom presne by mala spočívať nedostatočná kvalita diela. Súd konštatoval, že ani v zmluve o dielo ani v jej prílohe si žalovaná nevymienila, že dielo musí byť zhotovené z nemeckých výrobkov a nie z poľských. Samotný zemepisný pôvod výrobkov použitých v rámci vyhotovenia diela nie je dôvodom na reklamáciu, najmä pokiaľ samotná žalovaná nepreukázala v tejto súvislosti vadnosť diela. Výrobky použité pri zhotovení diela spĺňajú všetky požadované európske normy, čo dokladuje aj certifikát vydaný nemeckým stavebným inštitútom, ktorý žalobca zaslal žalovanej. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaná nepreukázala vadu diela a bola povinná zaplatiť cenu za riadne a včas zhotovené dielo v zmysle zmluvy o dielo a dodacieho listu. 8/O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.103,70 Eur a náhradu iných trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 387,- Eur. 9/ Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná namietajúc, že ako účastníkovi/strane konania jej bolo upreté zákonné právo konať pred súdom, keď súd prvej inštancie nevytvoril žalovanej procesnú možnosť prednesenia záverečnej reči ako realizácie práva v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. Rovnako jej bolo upreté vyjadriť sa k návrhom na dokazovanie a k všetkým vykonaným dôkazom, skutočnosť, že súd vytýčil sedem pojednávaní vo veci by nemala byť rozhodujúcim faktorom na to, aby z dôvodu práceneschopnosti resp. ochorenia maloletého dieťaťa žalovanej mala byť žalovaná sankcionovaná negatívnym rozhodnutím v jej neprospech. Vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom boli jednoznačne v neprospech žalovanej, pričom ide o tzv. spotrebiteľský spor, kde by súd mal vyvinúť vyššiu snahu správne zistiť skutkový stav práve z dôvodu ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Samotné upustenie od výsluchu žalovanej, na druhej strane vykonanie výsluchu konateľa žalobcu a svedka - zamestnanca žalobcu bolo jednoznačne v neprospech žalovanej, ktorá považuje takéto konanie súdu za tendenčné, v snahe ukončenia reštančnej veci, rovnako odopretie možnosti podania prípadných námietok voči osobe zákonného sudcu považovala za závažné porušenie práva na súdnu ochranu. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla žalovaná, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval jej odvolanie za účelové, v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej, poukázal na žalovanou podaný odpor proti platobnému rozkazu, ktorý nebol zdôvodnený, žalovaná v priebehu konania nepredložila žiadne dôkazy a nepodala ani žiadne vyjadrenie vo veci, pojednávaní sa opakovane nezúčastňovala. Termíny pojednávaní boli žalovanej známe i niekoľko mesiacov vopred, nič jej nebránilo v tom, aby sa vyjadrila, prípadne navrhla vykonať dôkazy, čo sa však počas celého konania nestalo. Žalobca preto navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 11/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených /§ 379, § 380 ods. 1 CSP/, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. 12/Odvolací súd v plnej miere poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 13/Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu ochranu je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom v posudzovanej veci bol Občiansky súdny poriadok, nahradený s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilným sporovým poriadkom. 14/Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. 15/Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. 16/Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. 17/Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. 18/Z podania žalovanej zo dňa 6. apríla 2016 (č.l. 162 spisu) vyplýva, že táto týmto podaním oznámila súdu, že sa nemôže zúčastniť pojednávania konaného dňa 11. apríla 2016 z dôvodu práceneschopnosti, podanie však už neobsahuje žiadosť o odročenie pojednávania súdu prvej inštancie, rovnako absentuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav neumožňuje žalovanej účasť na pojednávaní. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovanej, hoci aj za situácie, kedy táto svoju neprítomnosť na pojednávaní vysvetlila resp. ospravedlnila, avšak nepožiadala z vážneho či dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, pričom súd riadne pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, vyhodnotenie ktorých nakoniec aj uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, neodňal žalovanej ako strane konania možnosť konať pred súdom. Žalovanej všeobecné tvrdenia o tom, že zhotovené dielo nezodpovedá požadovanej kvalite resp. spochybňujúce cenu diela boli nekonkrétne a zostali i celkom nepodložené počas celého konania, trvajúceho viac ako päť rokov. Žalovanej, v priebehu prvoinštančného konania zastúpenej advokátom, skutočne nič nebránilo predložiť či navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré by aspoň spochybnili resp. celkom vyvrátili podložené tvrdenia žalobcu ohľadne uplatneného nároku, žalovaná však dokonca súdu nepodala ani žiadne vyjadrenie vo veci, ktoré by nárok žalobcu oslabil čo do základu prípadne rozsahu. Takéto argumenty nakoniec neobsahuje ani odvolanie žalovanej smerujúce voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, kde žalovaná (okrem tvrdenia, že jej mala byť odňatá možnosť pred súdom konať) nijako nešpecifikovala ani napr. dôvody „prípadných“ námietok voči osobe zákonného sudcu. 19/So zreteľom na obsah odvolania žalovanej sa odvolací súd zaoberal posúdením, či súd prvej inštancie svojim postupom neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom, pričom odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom ( II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces ( IV. ÚS 115/03). V danom prípade súd prvej inštancie podrobne uviedol rozhodujúci skutkový stav, podrobne opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán a výsledky vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. 20/Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 21/V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 22/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislava, 29. november 2016