Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/778/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206806 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412206806.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: L. M., D..: XX.XX.XXXX, H. N.: Z. X, G., zastúpená advokátom: Mgr Juraj Šimuny, so sídlom: sv. Cyrila a Metoda 1, Topoľčany, proti odporcovi: O. O., D..: XX.XX.XXXX, N.: C. X, N., o zaplatenie 2.300 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k.: 16C/265/2012-109 zo dňa 28.01.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k.: 16C/265/2012-120 zo dňa 11.06.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľke s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľke 2.300,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.3.2012 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcu taktiež zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia 935,64 eura a náhradu iných trov konania 138,- eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2012 domáhala od odporcu zaplatenia 2.300,- eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 1.3.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom Zmluvy o pôžičke. Návrh odôvodnila tým, že odporca si od nej požičal dňa 17.1.2012 sumu 1.800,- eur a dňa 23.1.2012 sumu 500,- eur. Peniaze vložila na účet číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX pani V. O.. Odporca sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu 2.300,- eur do konca februára 2012, avšak do dnešného dňa svoj dlh nezaplatil. Dňa 8.3.2012 a opakovane dňa 20.4.2012 odporcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala pokus o zmier, v ktorom bol vyzvaný na úhradu dlhu vo výške 2.300,- eur, načo nereagoval. Súd vydal platobný rozkaz č. k. 30Ro/476/2012 - 14 dňa 10.9.2012, ktorým odporcu k zaplateniu žalovanej istiny, príslušenstva a náhrady trov konania zaviazal. Odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že návrh považuje za neopodstatnený. Navrhovateľka mu poslala na účet dňa 17.1.2012 sumu 1.800,- eur a dňa 23.1.2012 sumu 500,- eur, t. j. spolu 2.300,- eur ale bol to účet jeho manželky. Nikdy si nepožičal uvedené finančné prostriedky ani ústne ani písomne uzavretou Zmluvou o pôžičke, pretože uvedené finančné prostriedky boli použité na zaplatenie škôd a vzniknutých problémov v lete roku 2011 v Senci na jazerách, za syna navrhovateľky. Nakoľko navrhovateľka nemala tieto finančné prostriedky, uhradil ich zo svojho s tým, že mu ich čestne vráti v januári 2012. O túto službu ho navrhovateľka požiadala telefonicky, keď hrozili vážne problémy jej synovi. Suma 2.000,- eur bola použitá na vyplatenie škôd, ktoré spôsobil svojim konaním a suma 300,- eur bola dohodnutá pre neho ako oprávnené náklady na zabezpečenie vecí pre jej syna. Preto ani nereagoval na listy právneho zástupcu navrhovateľky. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka dňa 17.1.2012 vybrala zo Z. Z., V..Z.. sumu 1.800,- eur a v tento deň ju vložila v H. N., V..Z.. na účet číslo: XXXXXXXXXX. Dňa 23.1.2012 navrhovateľka vybrala zo Z. Z., a.s. sumu 500,- eur, a v tento deň ju vložila v H. N., a.s. na účet číslo: XXXXXXXXXX vedený na V. O. (vkladové a výberové lístky Z. Z., V..Z.. V. H. N., V..Z.. zo dňa 17.1.2012 a 23.1.2012). Navrhovateľka tvrdila, že uvedené peniaze v celkovej sume 2.300,- eur požičala odporcovi, ktorý sa zaviazal vrátiť jej tieto peniaze najneskôr do konca februára 2012. Odporca tvrdil, že nešlo o pôžičku, navrhovateľka mu peniaze zaslala z dôvodu, že on vyrovnal škodu za jej syna, ktorú spôsobil v lete 2011 v Senci. Peniaze mu navrhovateľka poslala na účet jeho manželky, nakoľko on v tom čase žiaden účet v peňažnom ústave nemal. Súd uvedené tvrdenie odporcu vyhodnotil ako účelové. Z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok Obvodného úradu H. zo dňa 11.6.2012 súd zistil, že syn navrhovateľky bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 7.7.2011 v Senci na Slnečných jazerách, začo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, ktorá bola dňa 26.6.2012 uhradená (poštová poukážka). Odporca na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti neoznačil žiadne dôkazy okrem vypočutia svedka M. Č., ktorý uviedol, že o aktivitách účastníkov vedomosť nemal, odporca pomáhal synovi navrhovateľky pri incidente v Senci. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že účastník označí dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti. Odporca však neoznačil dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení týkajúcich sa uhradenia škody za syna navrhovateľky. Naopak navrhovateľka preukázala prepisom SMS správ, ktoré si posielal s odporcom, že tento jej dňa 17.1.2012 napísal: „dam aj navrch, bola by to skoda, za 1750 dam 2000, vela veci sa pohne“, dňa 23.1.2012 jej o. i. napísal: „dakujem za eura“ a dňa 26.1.2012: „Dobry den pani L., poslite my svoje nacionale a aj cislo uctu, pripravim zmluvu.dakujem.mrzi ma ten ton a nedovera.nevadi.presvecim Vas.“ Odporca ďalej v komunikácii, ktorá prebiehala medzi ním a navrhovateľkou prostredníctvom SMS správ uvádzal, že veci budú vybavené. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou. Navrhovateľka požičala odporcovi peniaze, dňa 17.1.2012 sumu 1.800,- eur a dňa 23.1.2012 sumu 500,- eur, t. j. spolu 2.300,- eur, tak že ich zaslala na účet jeho manželky, čo potvrdil aj sám odporca. Vzhľadom k tomu, že odporca aj napriek výzvam navrhovateľky (pokusy o zmier) doteraz peniaze navrhovateľke nevrátil, súd ho na zaplatenie sumy 2.300,- eur v zmysle cit. ust. zákona zaviazal. Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho v zmysle cit. ust. zákona zaviazal aj k zaplateniu požadovaného úroku z omeškania vo výške 9% od požadovaného dňa 1.3.2012, keď dňom splatnosti pôžičky bol koniec februára 2012. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% + 8 percentuálnych bodov. O náhrade trov konania navrhovateľky súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nakoľko mala vo veci plný úspech, priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 935,64 eura a náhradu iných trov konania vo výške 138,- eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý sa domáha toho, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Odporca namieta tým, že nebol akceptovaný ním podaný odpor. Opakovane čestne prehlasuje, že finančné prostriedky boli použité na vyplatenie škôd, ktoré spôsobil syn navrhovateľky svojím konaním v roku 2011. Nesúhlasí s tým, že ako hlavný dôkazový materiál bol použitý prepis sms správ. Namieta teda tým, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods.1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. K námietke odporcu v odvolaní týkajúcej sa použitia prepisu sms správ, ako hlavného dôkazného materiálu odvolací súd dodáva, že v konaní zhromaždený materiál je potreba vykonať a zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968). V rámci konania bolo navrhovateľkou dostatočne preukázané jej tvrdenie, ktorého sa v rámci návrhu na začatie konania domáhala a vykonanými dôkazmi uniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Nedá sa teda súhlasiť s námietkou odporcu, že by súd prvého stupňa rozhodol v rámci svojho rozhodnutia len na základe jedného vykonaného dôkazu, ale svoje rozhodnutie odôvodnil v súvislosti s výsledkami vykonaných dôkazov, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Podľa § 172 ods. 1 O.s.p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Odvolací súd nemôže taktiež súhlasiť ani s tvrdením odporcu, že v rámci predmetného konania nebol súdom prvého stupňa prihliadnutý na odpor, ktorý podal odporca osobne dňa 28.11.2012 na Okresnom súde Bratislava IV v rámci stanovenej lehoty proti platobnému rozkazu č.k. 30Ro/476/2012-14 zo dňa 10.09.2012. Vzhľadom k tomu, že odporca podal v zákonom stanovenej lehote a s odôvodneniami vo veci samej odpor, súd prvého stupňa platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila. Napadnutým uznesením č.k. 16C/265/2012-120 zo dňa 11.06.2014 súd prvého stupňa vyzval odporcu, aby v lehote 3 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 138 eur. Prvostupňový súd predmetné uznesenie odôvodnil tým, že za podané odvolanie je zákonom stanovený poplatok podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Voči uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol odporca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie podal odporca odvolanie. V rámci odvolania odporca žiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a taktiež žiadal súd o zaslanie tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Uznesením č.k. 16C/265/2012-132 zo dňa 08.09.2014 súd prvého stupňa odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Zásielku súdu s uznesením o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov si odporca neprevzal, počas jej uloženia na pošte nevyzdvihol a dňa 15.10.2014 bola zásielka vrátená súdu naspäť. Voči rozhodnutiu súdu č.k. 16C/265/2012-132 zo dňa 08.09.2014 odporca doteraz nepodal odvolanie. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Vzhľadom k tomu, že odporca podal vo veci samej odvolanie proti rozhodnutiu súdu č.k.16C/265/2012-109 zo dňa 28.01.2014, zo zákona mu vznikla poplatková povinnosť podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uznesením prvostupňového súdu č.k. 16C/265/2012-132 zo dňa 08.09.2014 odporcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Voči tomuto rozhodnutiu sa odporca v stanovenej lehote neodvolal. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.