Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/308/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412216384 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412216384.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému: V.. Q. H., N.. XX.XX.XXXX, S. V. XXXX/XX, XXX XX A., pre vymoženie 2.395,63 Eur istiny s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Rosívala č. 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/5395/2012-58 zo dňa 03.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/5395/2012-58 zo dňa 03.10.2014, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV dňa 03.10.2014 vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.01.2014 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom na základe odvolania oprávneného, Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v konaní vedenom pod č. k. 18CoE/83/2014-50 zo dňa 30.04.2014 napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie s tým, že povinnosťou súdu bolo svoje rozhodnutie náležite a riadne odôvodniť. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod č. k. 16Er/5395/2012-58 vydal dňa 03.10.2014 rozhodnutie, ktorým opätovne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V odôvodnení svojho uznesenia sa odvolával na ust. § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 písm. d/, § 44 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), na ust. § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 Zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konania (ďalej len „ZoRK“). V odôvodnení ďalej uviedol, že v rozhodovanej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp.zn. RK-644/11-MK zo dňa 24.5.2012. Prvostupňový súd rešpektuje zákonnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 2 EP preto pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia skúmal, či je predložený exekučný titul v súlade so zákonom, a teda či bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc ho vydať. V danej veci to znamená, či rozhodca JUDr. Michal Krnáč (ďalej aj „rozhodcovský súd“) disponoval právomocou na prejednanie a rozhodnutie veci oprávneného proti povinnému na základe návrhu zo dňa 08.11.2011. Ďalej uviedol, že nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodcovský súd, podstatné je posúdenie exekučným súdom, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného titulu, a to z listín, ktoré predložil oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie. V zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len „VOP“) je v rámci bodu 18.2.1. uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Rév, JUDr. Michal Krnáč, JUDr. Erik Končok, Slovak arbitration court, s.r.o. Ďalej uviedol, že exekučný súd bol povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom v každej exekučnej veci a nielen v spotrebiteľských veciach. Pritom pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom musí exekučný súd vždy skúmať, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej ( z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutie - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), ako už bolo uvedené vyššie. Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcovského súdu pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné posúdenie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka), z ktorej by mohol rozhodcovský súd odovzdať svoju právomoc. Pri rozhodovaní poukázal na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré síce umožňuje časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. S poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach. Ustanovenie § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pre platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) písomnú formu. Pre dodržanie písomnej formy nestačí keď je znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať aj zo znenia § 40 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Na základe uvedeného pre dodržanie písomnej formy ako základnej podmienky platnosti rozhodcovskej doložky a tým aj právomoci rozhodcovského súdu je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pre platnosť rozhodcovskej doložky nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy, neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením všeobecných obchodných podmienok. S oprávneným predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 01.10.2009 a VOP mal prvostupňový súd jednoznačne preukázané, že oprávnený a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VOP a ani na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádzal. Absenciu podpisu rozhodcovskej doložky a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky nemôže zhojiť ani vyhlásenie na úverovej zmluve v bode 8.5, v zmysle ktorého na túto dohodu o poskytnutí služby sa vzťahujú aj nasledovné ustanovenia zmluvných dojednaní: čl. 15, čl. 18, čl. 19.4, čl. 19.5, čl. 19.6, 19.10, 19.11. Takéto vyhlásenie nemôže nahradiť podpísanie rozhodcovskej doložky. Zároveň ani v tomto vyhlásení povinného (dlžníka) nie je uvedený jeho súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a podrobením sa rozhodcovskému konaniu. Na základe uvedených skutočností mal prvostupňový súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá platne rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK. Z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu. Nakoľko rozhodnutie predložené oprávneným ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý nedisponoval právomocou na jeho vydanie, prvostupňový súd musel skonštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom. Keďže prvostupňový súd dospel k záveru, že oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie), nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna právna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. Preto exekučný súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V tomto rozhodnutí prvostupňový súd dospel k záveru, že je potrebné žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť z iných dôvodov, než tomu bolo v pôvodnom uznesení č.k. 16Er/5395/2012-23 zo dňa 09.01.2014. Z tohto dôvodu exekučný súd nepovažoval potrebné postupovať v smere naznačenom na strane 8 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/83/2014-50 zo dňa 30.04.2014, nakoľko body uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sa nevzťahujú na posúdenie veci, z ktorého vychádzal exekučný súd pri tom opätovnom rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Proti tomuto uzneseniu exekučného súdu bolo dňa 01.12.2014 doručené odvolanie oprávneného, v ktorom uvádza, že v zákonnej lehote napáda rozhodnutie exekučného súdu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodňuje tým, že považuje závery exekučného súdu v rozpore so zákonnou úpravou a cituje ust. § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zároveň uvádza, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka v dokumente podpísaná zmluvnými stranami (§ 4 ods. 2 druhá veta zákona č. 244/2002 Z.z.). Dokument s rozhodcovskou doložkou je podpísaný. Žiaden zákon nevyžaduje osobitné podpisovanie každej strany zmluvy. Zákon č. 244/2002 Z.z. vyžaduje podpísaný dokument s rozhodcovskou doložkou. Odvolateľ považuje za jasné a zrozumiteľné, ak podpísanie dokumentu tvoriaceho viacerými stranami je písomný súhlas a prejav vôle byť viazaný celým obsahom dokumentu. V danom prípade odvolateľ považuje za nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako samotná zmluva, a preto podpis tejto zmluvy je aj podpisom zmluvných dojednaní v nej uvedených. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Postup prvostupňového súdu, preto odvolateľ hodnotí ako nezákonné rozhodnutie, resp. už vyššie uvedený nesprávny úradný postup tohto súdu. Konštatuje, že pre podanie odvolania sú splnené dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP, v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. b), písm. d), písm. f) OSP. Navrhuje, aby odvolací súd ním napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie. Zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 193,29 Eur vrátane DPH. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie oprávneného podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podaním zo dňa 23.10.2012 súdny exekútora v súlade s § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) predložil súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.10.2012 a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp.zn. RK-644/11- MK zo dňa 24.5.2012. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.395,63 Eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2202,00 Eur od 24.09.2010 do 13.11.2011, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne ti sumy 2162,00 Eur od 14.11.2011 do 21.12.2011, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2122,00 Eur od 22.12.2011 do 14.2.2012, zmluvnú pokuto vo výške 0,05 % denne zo sumy 2082,00 Eur od 15.2.2012 do zaplatenia, ďalej 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2515,63 Eur od 24.9.2010 do 13.11.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2475,63 Eur od 14.11.2011 do 21.122011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2435,63 Eur od 22.12.2011 do 14.2.2012, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2395,63 Eur od 15.2.2012 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1493,73 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2395,63 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur. K návrhu na vykonanie exekúcie pripojil oprávnený aj zmluvu o revolvingovom úvere vrátane zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. V posudzovanej právnej veci, odvolací súd opätovne poukazuje exekučnému súdu prejednávajúcemu návrh na vydanie poverenia v konaní vedenom pod sp. zn. 16Er/5395/2012 na skutočnosť, že podľa ust. § 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Z uvedeného vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť a rôznorodosť právnych vzťahov (ust. § 7, § 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu), je predmetom procesnej ochrany požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t. j. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samotnou je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí vedenom pod č. k. 18CoE/83/2014-50 zo dňa 30.04.2014, niet priestoru pre činnosť spadajúci pod fázu základného konania, napr. nemožnosť rozsudkom vysloviť, že určitá podmienka používaná je neprijateľná § 153 ods. 3 a ods. 4 OSP). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom, musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť plniť, teda každý titul, vrátane exekučného titulu, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej alebo materiálnej povahy. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Podľa § 35 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa ust. § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V predmetnej posudzovanej právnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok, formálne podmienky vykonateľnosti stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví za podmienok uvedených v písm. a) až písm. c). Vzhľadom na posudzovanú právnu vec, odvolací súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a v zásade nemožno pripustiť, aby cestou námietok proti exekúcii boli uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel právoplatný exekučný titul, teda vady, ktoré môžu byť uplatňované len opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd je oprávnený a súčasne povinný skúmať /nie len pri vydaní poverenia, ale aj v priebehu vedenia exekúcie, v intenciách ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), či po formálnej stránke (§ 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) rozhodnutie vydal príslušný rozhodcovský súd v rámci svojej právomoci. To znamená, že rieši len formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania rovnako, ako je oprávnený posudzovať, či je formálne vykonateľný (§ 42 ods. 2 EP). Exekučné konanie nie je inštitúciou, ktorá by svojou povahou mohla preskúmavať základné konanie, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu. Odvolací súd v kontexte týchto záverov preto konštatuje, že exekučný súd, v rámci kompetencie, ktorú má, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú predpokladá ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (netýka sa materiálneho prieskumu rozhodcovskej zmluvy, či doložky, ktorý je samostatne predmetom súdneho šetrenia na základe žaloby podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní alebo žaloby ako takej, § 106 ods. 1 OSP. Je nevyhnutné konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná formou rozhodcovskej doložky. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom na posudzovanú právnu vec. Neplatnosť rozhodcovskej doložky sama o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Tento záver vyplýva aj z ods. 37 rozsudku Súdneho dvora EU C-40/08. Podľa tohto článku rozsudku Spoločenstvo neukladá vnútroštátnemu súdu, aby „nepoužil vnútroštátne procesné pravidlá spojujúce s určitým rozhodnutím prekážku rozsúdenej veci, aj keby to umožňovalo napraviť porušenie ustanovenia práv Spoločenstva akéhokoľvek druhu, vyplývajúceho z dotknutého rozhodnutia.“. Podľa odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EU C-40/08 „ dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným“. Táto zásada formulovaná vyššie, podľa názoru odvolacieho súdu, stanovuje hranice pre konanie exekučného súdu bez návrhu, a to práve v prípade neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je formou mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý možno prirovnať k dovolaniu (§ 236 a nasl. OSP). Aj právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 OSP, zostáva naďalej exekučným titulom v zmysle ust. § 41 EP, pokiaľ nie je na základe podaného dovolania zrušené. To isté platí aj v prípade, že sa takýmto rozsudkom rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Na takto uvedenom základe, preto odvolací súd vyvracia závery zistené exekučným súdom v uznesení vydanom dňa 03.10.2014 vo vzťahu k nim uvedeným záverom v odôvodnení formulovaných vecne nesprávne. Odvolací súd opätovne poukazuje na zrušujúce uznesenia vydané v prejednávanej právnej veci konania vedeného pod č. k. 16Er/5395/2012, ako aj na skutočnosť, že podľa ust. § 226 OSP je exekučný súd viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. S poukazom na takto zistený skutkový stav, preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie oprávneného ako dôvodné a na základe vyššie uvedených právnych záverov zistil, že napadnuté uznesenie odvolaním je potrebné zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie. Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v Náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, negatívnou enumeráciou stanovuje materiálne podmienky, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia oprávnený, resp. povinný skúmať. Z tohto preskúmavania potom vyvstávajú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na vykonanie exekúcie v požadovanom rozsahu, cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia ako takej. Práve táto kompetencia exekučného súdu preskúmať validitu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v rigorózne vymedzenom rozsahu, kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd nevyhovie celkom, či v určitom rozsahu, žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. So zreteľom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa je v exekúcii vymožením uloženej povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného rozhodcovského rozsudku pokračovať s tým záverom, že rozhodcovská zmluva nie je prekážkou pre ktorú by bolo možné považovať vykonávaný rozhodcovský rozsudok za rozhodnutie vydané nekompetentným, neprávomocným orgánom. Mimo odvolania treba uviesť, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy majúcou za následok pri jeho absencii neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Touto formálnou náležitosťou platnosti rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma, ktorú zákon formuluje benevolentne (... je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb /nie ich podpis/, ktoré ju dohodli.), ktorej nedostatok môže byť dokonca následne konvalidovaný (§ 4 ods. 3 ZoRK). Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore odôvodňujúcom zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu na vykonanie exekúcie, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Musí si ozrejmiť, z akých dôvodov, okrem účelového výkladu, vyhodnotil rozhodcovskú doložku za neplatnú, v čom vidí rozpor s dobrými mravmi a zákonnými ustanoveniami § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení (účinného do 31.12.2014, čo do peňažného plnenia povinného a následne vo veci rozhodnúť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu § 226 OSP. Zároveň súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Podľa ust. 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky, podľa osobitného predpisu 4 ead, a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa používajú predpisy účinné do 31.12.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 2 : 1 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.