Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/369/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413200612 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413200612.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletého R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: otec Z. U., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom X E. des X. du V., XXXXX Y., I., zastúpený Realty Legal, s.r.o., Šafárikovo nám. 7, Bratislava, v jej mene konajúci Juraj Gabriško, advokát a konateľ spoločnosti, matka U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. P. 7, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.03.2015 č.k. 13P/22/2013-322, jednohlasne (pomerom hlasov 3: 0) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 26.03.2015 č.k. 13P/22/2013-322 znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému R. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 10.000,- Sk mesačne na sumu 270,- eur mesačne od 01.12.2013. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.12.2007 č.k. 5C/60/2007-41 vo výroku o výživnom na maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní, vrátane doplnenia, dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel k záveru, že od podania návrhu otca na zníženie výživného nenastala na strane otca taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti na 100,- ani na 150,- eur mesačne. Konštatoval, že otec je zdravý, práceschopný, k vyživovacej povinnosti sa zaviazal v čase, keď bol v daňovej strate. Z uvedeného dôvodu preto je len na ňom ako prehodnotí svoje vlastné osobné výdavky, pretože z pohľadu maloletého, ktorého výdavky sa úmerne veku zvyšujú, nie je v záujme maloletého, aby bolo návrhu otca v celom rozsahu vyhovené. Súd jeho vyživovaciu povinnosť znížil čiastočne, a to na sumu 270,- eur mesačne, keďže mal preukázané, že je v možnostiach otca takúto zníženú sumu výživného na výdavky maloletého, ktoré predstavujú mesačne sumu 492,44 eur platiť už aj z dôvodu, že predajom domu získal majetkový prospech, pričom výživné vo výške 270,- eur mesačne matke riadne zasiela aj v súčasnosti. Podľa názoru súdu je nesporné, že v takejto sume určené výživné neohrozuje v žiadnom smere osobné výdavky otca, otec si musí uvedomiť, že výživné pre maloleté dieťa je prednostná pohľadávka, ktorú si musia rodičia riadne a pravidelne plniť, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pokiaľ ide o výdavky otca konštatoval, že tieto by mal otec prehodnotiť, rodinný dom, ktorý kúpil po predaji spoločného rodinného domu, ktorého bol spoluvlastníkom so svojou matkou a sestrou, má možnosť prenajať, zároveň má možnosť prehodnotiť svoje osobné výdavky vo Francúzsku už aj z toho pohľadu, že nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť a že nemá vo svojej osobnej starostlivosti žiadne maloleté dieťa. Tým, že súd prvého stupňa znížil výživné zo sumy 10.000,- Sk na sumu 270,- eur mesačne, vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletého, ktorý v rozsahu, v ktorom súd prvého stupňa jeho návrhu nevyhovel žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého znížiť na sumu 150,- eur mesačne od 01.02.2013. Mal za to, že súd prvého stupňa tým, že nesprávne právne posúdil skutkový stav na základe dostupných dôkazov a tvrdení založil vadu konania podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Podľa jeho názoru výrok prvostupňového súdu o zmene vyživovacej povinnosti založený na odôvodnení uvedenom v písomnom vyhotovení rozhodnutia odporuje ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Skutočnosť, že sa už pri prvotnom určení výživného nesprávne a chybne zaviazal na vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ktorá nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, nemôže byť konštruovaná ako definitívny a nemenný základ pre neskoršie posudzovanie výšky výživného. To, že urobil chybu a zaviazal sa na platenie výživného v neprimeranej výške si uvedomil, až keď sa jeho príjem výrazne znížil v dôsledku straty zamestnania a matka maloletého naďalej požadovala platenie výživného v pôvodnej výške. S poukazom na uvedené, podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil situáciu, keď neposudzoval majetkové pomery rodičov a potreby maloletého vcelku a vo vzájomnej súvislosti, ale bez náležitého odôvodnenia sa oprel o výšku výživného už v minulosti nesprávne určenú. Ak by totiž bolo možné prijať záver súdu, že nie je možné ďalej znížiť výživné, ktorého platenie prijal ako svoj záväzok v čase, keď vykazoval daňovú stratu, v podstate by to znamenalo, že nemôže dôjsť k žiadnej zmene pomerov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala a teda nie je možné naplniť podmienky ust. § 78 Zákona o rodine a znížiť výživné za akýchkoľvek podmienok, čím je postavený do bezvýchodiskovej situácie. Namietal taktiež, že súd opakovane neodôvodnene prijal za preukázané jednostranné tvrdenie matky maloletého, že mesačné náklady maloletého tvoria 492,44 eur bez toho, aby reálne posúdil a v odôvodnení uviedol, prečo takéto náklady považuje za odôvodnené v situácii, keď minimálna hrubá mzda v SR predstavuje 380,- eur mesačne. Súd prvého stupňa rovnako neodôvodnene vzal za svoje tvrdenie podporené vyjadrením kolíznej opatrovníčky, že žiadne zníženie výživného nemôže byť v prospech maloletého dieťaťa a výdavky dieťaťa sa s narastajúcim vekom musia vždy zvyšovať. V predmetnom prípade nastala opačná situácia, výživné bolo od počiatku určené v extrémnej výške. Tomu matka následne prispôsobovala svoje údajné výdavky na starostlivosť a v súčasnosti je tvrdo postihovaný za situácie, že nedokáže svoju vyživovaciu povinnosť splniť. Ako podporný dôkaz jeho schopnosti platiť výživné vo výške 270,- eur mesačne súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení použil to, že v súčasnosti výživné v tejto výške riadne platí. Nie je však pravdou, že ho platí a je schopný platiť zo svojho príjmu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v auguste 2013 došlo k dohode o finančnom vysporiadaní, ktoré je súčasťou súdneho spisu a na základe ktorej mal vyplatiť matke maloletého výživné vo výše 270,- eur mesačne na dva roky vopred. K záveru súdu vyslovenému v odôvodnení napadnutého rozsudku, že je potrebné prehodnotiť jeho osobné výdavky, resp. že je povinný zabezpečiť si iný zdroj príjmu, ako napr. prenajať záhradný dom uviedol, že tento záver sa zakladá na výlučne hypotetických úvahách súdu prvého stupňa, nie však na skutočnom stave v prejednávanej veci. Jeho skutočné možnosti a schopnosti sú naopak jednoducho preukázateľné, bez okolkov doložil aj zvýšený príjem v zahraničí, kde sa len prechodne zdržiaval za účelom zabezpečiť si zvýšený príjem. V konaní však doposiaľ nebol preukázaný taký jeho príjem, ktorý by mu umožňoval platiť výživné v súčasnej výške. Malý dom popísaný ako záhradná chata, ktorej je vlastníkom, nie je v stave vhodnom na obývanie. Tieto skutočnosti však v konaní pred súdom prvého stupňa vôbec neboli predmetom dokazovania a nemali by byť preto využívané ako dôkaz proti nemu. V blízkej budúcnosti zamýšľa návrat do Slovenskej republiky, najmä kvôli tomu, aby sa mohol realizovať jeho styk s maloletým.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v konaní o rozvod manželstva navrhovala výšku výživného 5000,- Sk, otec maloletého sám dobrovoľne navrhol sumu 10.000,- Sk, uvedenú sumu, niekedy ani nižšie navrhovanú výšku výživného si však v krátkej budúcnosti po vyhlásení rozsudku neplnil, a to z dôvodu nízkeho zárobku a malého záujmu o prácu. K zmene došlo až v roku 2011, kedy sa zamestnal, začal pravidelne prispievať na dieťa a domácnosť: K nedodržiavaniu výšky a pravidelnosti výživného došlo opäť v auguste 2012, kedy sa s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti. K námietkam otca, že peniaze maloletého neoprávnene používa na svoje osobné výdavky uviedla, že toto tvrdenie nie je pravdivé, peniaze, ktoré dostáva na dieťa používa výlučne na jeho výdavky a potreby nevyhnutné pre
jeho zdravý vývoj. Uviedla, že maloletý bol úspešne prijatý do školy v blízkom pohraničí Rakúska, ako ona, tak aj otec majú radosť z úspechu ich syna, so školskou dochádzkou sú spojené zvýšené náklady na maloletého vo výške 50,- eur mesačne a výdavky spojené s dopravou do školy.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 05.12.2007 č.k. 5C/60/2007-41. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním, vrátane doplnenia dokazovania je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo ako na strane maloletého, tak aj na strane rodičov k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, táto je nesporná, keďže od roku 2007 do podania návrhu otca na zníženie výživného prešla doba šesť rokov, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26.03.2015 doba vyše sedem rokov, maloletý oproti roku 2007, kedy mal dva roky, v súčasnej dobe má desať rokov, je v období rastu, zmenila sa aj štruktúra jeho výdavkov vo vzťahu k plneniu školskej dochádzky, záujmových aktivít a pod., ktoré spolu s nárastom životných nákladov súd prvého stupňa správne vyhodnotil. Pokiaľ ide o odôvodnené náklady maloletého, tieto matka napriek námietkam otca dostatočným spôsobom preukázala, a to pokiaľ ide o náklady spojené so školskou dochádzkou, aktivitami v rámci školy, ako aj náklady na stravu, oblečenie, záujmové aktivity (ĽŠU, ako aj aktivity spojené najmä so športom). Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, osobitne u matky a osobitne u otca, vychádzajúc z obsahu spisu je potrebné konštatovať, že u matky oproti roku 2007, kedy sa určovalo výživné a kedy bola na materskej dovolenke, sa príjem po skončení materskej dovolenky zvýšil, keď matka riadne pracuje a dosahuje príjem za rok 2013 982,54 eur, v roku 2014 príjem vo výške 984,42 eur. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, vychádzajúc z obsahu spis Okresného súdu Bratislava IV, rozsudkom zo dňa 05.12.2007 č.k. 5C/60/2007-41, ktorým bola na návrh otca schválená rodičovská dohoda, sa otec zaviazal platiť na výživu maloletého sumu 10.000,- Sk (331,- eur), a to napriek tomu, že podľa ním doložených dokladov (daňové priznanie za rok 2006) vykazoval stratu. Pokiaľ preto otec neuviedol tak, ako v súčasnej dobe tvrdí, príjem 3000,- eur v danom období, ktorý naviac matka spochybnila, je následne ťažké v inom konaní pri navrhovanej zmene výšky výživného dospieť k úvahe o podstatnej zmene pomerov v príjme otca a takúto zmenu vyhodnotiť v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prospech otca a v neprospech maloletého dieťaťa výživou odkázaného na rodiča. Úvahy otca v tomto smere uvedené v odvolaní týkajúce sa nesprávnej aplikácie ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Naviac, aj v danom konaní, t.j. v konaní o zníženie výživného, otec opätovne dostatočným spôsobom nepreukázal výšku svojho príjmu v spoločnosti SIPRIN, s.r.o, v spoločnosti MEDICAL GLASS, a.s., dôvod skončenia pracovného pomeru v uvedených spoločnostiach ako aj ďalšie obdobie od 01.08.2013, po skončení pracovného pomeru v spoločnosti MEDICAL GLASS, a.s. do 16.07.2014, kedy sa otec zamestnal vo Francúzsku. Z obsahu spisu nie je zrejmé, či otec v uvedenom období pracoval, resp. bol nezamestnaný, z akého dôvodu, z akých zdrojov zabezpečoval svoje náklady. V uvedenom období podľa vyjadrenia matky otec začal aj podnikať, zakúpil si biorezonančný prístroj za 25.000,- eur, k uvedenej podnikateľskej aktivite, najmä, či z nej má otec príjem otec opätovne dostatočným spôsobom nezaujal stanovisko a
neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy. Tým, že pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na maloleté dieťa v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné zisťovať a vyhodnocovať zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. ako na strane rodičov, tak aj maloletého dieťaťa, súd prvého stupňa správne zohľadnil na strane maloletého nárast jeho odôvodnených potrieb, na strane matky nárast jej príjem, na strane otca čiastočne zohľadnil jeho súčasný príjem a zistenia, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospel, posúdil komplexne v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1-5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní najmä od 16.07.2014, t.j. od kedy otec pracuje vo Francúzsku, správne zohľadnil aj výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletého, ktorá zabezpečuje všetky potreby maloletého, vrátane osobnej starostlivosti, keďže otec sa podieľa na starostlivosti o maloletého len platením súdom určeného výživného. Tým, že do júna 2015 bolo výživné na maloletého vo výške 270,- eur mesačne poskytované z finančných prostriedkov na základe dohody o finančnom vysporiadaní z 05.08.2013 a v súčasnej dobe má otec stabilný príjem vo Francúzsku vo výške 1379,49 eur, má odvolací súd za to, že otec znížené výživné z 330,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne napriek zvýšeným nákladom spojených s pobytom vo Francúzsku je schopný zo svojho príjmu platiť. Ďalšie zníženie výživného v zmysle návrhu otca na sumu 150,- eur mesačne by nebolo v záujme maloletého, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa správne návrh otca na zníženie výživného vo zvyšnej časti zamietol.
S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.