Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/30/2016 z 29. 11. 2016

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/30/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207788
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413207788.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W.
G. H. E. U. Í. O. D. X. Á. , narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U.. R. V. G. R. B.
D. X. Á. , bytom M. X/A, V., zastúpená advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, so sídlom ul. 29. augusta
5, Bratislava, otec - P.. E. H. E. U. Í. O. , trvale bytom L. R. X/A, V., t. č. bytom N. XX, V., za účasti
Okresnej prokuratúry Bratislava IV., Hanulova 9/A, Bratislava, v konaní o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 29. februára 2016,
č.k. 25P 127/2013-339, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 29. februára 2016, č.k. 25P
127/2013-339, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 29.02.2016, č.k. 25P 127/2013-339, rozhodol tak, otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou W. G. H., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v
čase od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 16.30 hod. do
19.30 hod. s tým, že táto úprava styku neplatí počas zimných, letných a jarných prázdnin. Ďalej je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok v čase od 01.07. od 18.00 hod. do 08.07. do 18.00
hod. a každý nepárny rok v čase od 01.08. od 18.00 hod. do 08.08. do 18.00 hod., každý nepárny rok
v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod. a každý párny rok v čase od 29.12. od 18.00
hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., a každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od
9.00 hod. v prvý deň jarných prázdnin do 18.00 hod. v posledný deň jarných prázdnin. Otec maloletú
prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletej a matka je povinná maloletú na styk
riadne pripraviť. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca zamietol.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným dňa 19.04.2013 žiadal
otec o úpravu styku s maloletou W. G. tak, aby bol oprávnený sa s maloletou stretávať každý štvrtok od
16.00 hod. do piatka do 8.00 hod., každý prvý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 9.00 hod.
do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v párnom roku od 01.07. od 9.00 hod. do 07.07. do
19.00 hod. a v nepárnom roku v čase od 01.08. od 9.00 hod. do 07.08. do 19.00 hod., počas Vianočných
sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 19.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod. a v párnom roku od 28.12. od
19.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod., počas jarných prázdnin v párnom roku od soboty
od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. V priebehu konania niekoľko krát zmenil návrh a
napokon žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletou W. G. v bežnom roku každý týždeň v pondelok a



v stredu v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.30 hod.
do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v nepárnom roku od 01.08. od 18.00 hod. do 08.08.
do 18.00 hod. a v párnom roku od 01.07. od 18.00 hod. do 08.07. do 18.00 hod., počas Vianočného
obdobia v nepárnom roku od 23.12. od 18.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a v párnom roku od 29.12.
od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od
pondelka od 9.00 hod. do piatka do 18.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ nebolo súdom prvej
inštancie rozhodnuté o úprave jeho styku s maloletou a ohľadom stretávania sa s dcérou sa nevedia s
matkou dohodnúť, matka mu v styku s maloletou bráni a znemožňuje jeho stretávanie, čo pokladá za
neakceptovateľný stav. Od rozpadu jeho vzťahu s matkou maloletej sa o maloletú zaujíma, ale zaťatý
postoj matky mu stretávanie s dcérou sťažuje a znemožňuje. Ďalej uviedol, že v budúcnosti sa bude
usilovať o väčší priestor na starostlivosť o dcéru, ktorý by mal vyústiť do striedavej osobnej starostlivosti
tak, ako je to v prípade jeho dvoch starších detí z prvého manželstva. Matka v písomnom vyjadrení k
návrhu navrhla návrh zamietnuť z dôvodu, že prezentovaný záujem otca o starostlivosť o maloletú
je zjavne účelový, otec nemá zábrany vypovedať na súde nepravdivo, za účelom dosiahnutia svojho
záujmu, prípadne účelovo vybrať dôkazy s cieľom prezentovať sa ako starostlivý a zodpovedný otec.
Svojim návrhom žiadnym spôsobom nezohľadnil nízky vek maloletej, jej potreby a denný režim, ako aj
silnú citovú väzbu na matku. Ďalej v písomnom vyjadrení uviedla, že na základe odporúčania detského
psychológa navrhla vykonať súdno-znalecké dokazovanie, ktoré by bolo nezávislým podkladom pre
rozhodnutie súdu vo veci určenia rozsahu styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie
vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa so spismi
Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 13P 162/2011, 25P 199/2014, 25P 293/2015, ako aj s ostatnými
listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne
preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo a doposiaľ nebol styk otca s maloletou
upravený žiadnym súdnym rozhodnutím, nakoľko v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej sa rodičia zhodne vyjadrili, že o styku otca s dieťaťom sa dohodnúť vedia.
Vzhľadom k tomu, že aktuálna situácia na strane rodičov a maloletej je taká, že sa dlhodobo nevedia
na realizácii styku, ako aj na jeho rozsahu, dohodnúť, súd prvej inštancie považoval návrh otca za
dôvodný. Obaja rodičia v konaní prezentovali rozdielne stanoviská a iný pohľad na prospešnosť a dĺžku
stretávania sa otca s maloletou, navyše matka spochybňovala aj skutočný záujem otca na realizácii
styku. Vykonaným dokazovaním, a to najmä znaleckým dokazovaním, bolo nesporne preukázané, že
otec má záujem o čo najširší kontakt s dcérou a matka mu v tomto intenzívne bráni. Dôkazom toho je
skutočnosť, že konanie už prebieha takmer tri roky a doposiaľ matka neumožnila otcovi tráviť s maloletou
dlhšie obdobie a už vôbec neumožnila to, aby maloletá u otca prespala. Súd prvej inštancie v rámci
odôvodnenia rozsudku uviedol, že nadväzne na znalecký posudok správanie sa matky poškodzuje
záujmy maloletej, ktorá pre svoj riadny a harmonický vývin osobnosti nevyhnutne potrebuje aj vplyv otca
a jeho prostredia, čo doteraz matka neakceptovala. V priebehu konania sa čiastočne zmenila situácia po
nariadení neodkladného opatrenia (december 2015), kedy začala matka umožňovať otcovi stretávanie
s dieťaťom v širšom rozsahu, ako tomu bolo dovtedy, dokonca bez jej prítomnosti, čo predtým
vôbec neumožňovala. Napriek tomu, že kontakt maloletej s otcom bol dlhodobo matkou marený a
znemožňovaný, má maloletá k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah a prejavuje vôľu stretávať sa s ním.
Čo sa týka konkrétnej úpravy styku, túto súd prvej inštancie ustálil tak, že vychádzal z návrhu otca, s
výnimkou jedného dňa v týždni (pondelok), keď vyhovel požiadavke matky, aby maloletá mohla tráviť
čas aj so svojou staršou sestrou z matkinej strany. Súd prvej inštancie má za to, že rozsah styku,
ktorý je uvedený vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, rešpektuje právo maloletej na rovnocenný
kontakt s oboma rodičmi, rešpektuje celkové rodinné nastavenie v súvislosti s tým, že obaja rodičia
maloletej majú svoje staršie deti z predchádzajúcich vzťahov, a teda umožňuje maloletej W. G. primerane
sa kontaktovať aj so svojimi polorodými súrodencami. Zároveň takýto rozsah styku zodpovedá veku
maloletej, ktorá je ešte len predškoláčka a pri jeho dôslednom dodržiavaní a realizovaní bude mať
možnosť vybudovať si kvalitný vzťah s oboma rodičmi, čo je jednoznačne v jej záujme. Súd prvej
inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania rozhodol o úprave styku otca s maloletou aj v dlhších
časových intervaloch, t.j. aj počas víkendového obdobia, prázdnin a sviatkov aj napriek tomu, že doteraz
maloletá u otca neprespala, keďže je toho názoru, že prespatie maloletej u otca ju nijakým spôsobom
neohrozí. Matka nenamietala prostredie a bytové pomery u otca a keďže otec má dve staršie deti zverené
do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie nemal dôvod o vhodných bytových pomeroch
otca pochybovať. Upravil teda rozsah stretávania sa otca s maloletou aj s prespatím bez prítomnosti
matky, nakoľko matka mala minimálne od apríla 2013 (podanie návrhu) vedomosť o tom, že otec sa
styku s maloletou domáha, a teda v priebehu nasledujúcich takmer troch rokov mala maloleté dieťa na
stretnutia s otcom intenzívne pripravovať, a to aj po psychickej stránke. Matka naopak všetko svoje úsilie



počas tohto obdobia smerovala len k tomu, aby čo najviac oslabila ich vzájomné väzby a aby stretnutia
marila, prípadne manipulovala, keďže pri všetkých doterajších stretnutiach bola prítomná, čo rozhodne
neprospievalo budovaniu vzťahu otca s dieťaťom. Toto by si mala matka v prvom rade uvedomiť a
dbať na odporúčania znalca a v záujme svojej dcéry prehodnotiť svoje správanie. Súd prvej inštancie
k znaleckému posudku P.. U.. W. I. dodal, že odporúčania znalkyne a jej závery týkajúce sa zverenia
maloletej W. G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov od januára 2017 bolo nadprácou z jej
strany, pretože pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je podstatný a relevantný len stav veci zistený v čase
rozhodnutia. Ako bude starostlivosť o maloletú prebiehať v budúcnosti, dnes nie je možné konkretizovať,
preto sa k tejto časti znaleckého posudku súd prvej inštancie podrobnejšie nevyjadril. Na vyjadrenie U..
L. k znaleckému posudku P.B.. U.. W. I., ktorý do súdneho spisu založila matka, súd prvej inštancie
neprihliadol, nakoľko takýto listinný dôkaz považoval za účelový, vypracovaný jednostranne na základe
požiadavky matky, a teda o objektívnosti jeho obsahu mal pochybnosti. Záverom súd prvej inštancie
poznamenal, že obaja rodičia by vo svojom konaní mali mať predovšetkým na zreteli najlepší záujem
ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré pre svoj zdravý psychický, ako aj fyzický, vývin jednoznačne
potrebuje oboch rodičov a ich vzájomnú participáciu. Je nevyhnutné, aby rodičia toto pochopili a aby už
zabudli na vzájomnú nevraživosť a začali sa správať zodpovedne tak, aby z ich dcéry vyrástla zdravá
a psychicky vyrovnaná osobnosť. Súd prvej inštancie v rámci výroku uviedol, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, dôvodiac, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V
prvoinštančnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 4/2015, k dátumu 09.08.2015, znalkyňou
P.. U.. W. I.. V písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 14.10.2015 namietala závery
znaleckého posudku, ktoré boli nedostatočne vysvetlené a v mnohom si protirečili. Matkou tvrdené
rozpory v znaleckom posudku neboli odstránené ani výsluchom znalkyne P.. U.. W. I. (počas
pojednávania konaného dňa 08.02.2016), ktorá na otázku, na základe čoho a akých poznaní dospela k
záveru, že dieťa je spôsobilé prespať u otca, ktorého fakticky nepozná, znalkyňa uviedla odpoveď: „na
K. R. X. R. C.N. D. Š. P. U. F. M., Ž. U. U. X. X. F. F. D....“.. K uvedenému matka len
poznamenáva, že od okamihu rozchodu rodičov (október 2012) do okamihu vypracovania znaleckého
posudku otec s maloletou W. G. strávil len cca 65 hod., z toho v čase od 31.03.2014 do 30.11.2015
využil z objemu dohodnutého styku (291 hod.) len 57 hod. a 54 min. Tvrdenie otca, že sa s
maloletou nestretával z dôvodov na jej strane (matky) neobstojí, nakoľko otec opakovane rušil stretnutia
s maloletou bez uvedenia dôvodu, alebo zo stretnutí odišiel po cca 10 min., nakoľko ho maloletá
neposlúchala tak, ako by si on predstavoval (v tomto období mala maloletá 4 roky). Odpoveď znalkyne
na položenú otázku, ktorej vyriešenie je zásadné pre celé konanie, nemožno považovať za zrozumiteľné
vysvetlenie, a preto matka považovala za nevyhnutné vypočuť ňou navrhnutú svedkyňu U.. L.. Ňou
navrhnuté doplnenie dokazovania súd prvej inštancie uznesením zamietol, pričom neuviedol žiadne
odôvodnenie svojho rozhodnutia. Napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
založil len na záveroch znaleckého posudku, bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vyjadril k jej
námietkam vzneseným proti znaleckému posudku a nepreukázaným tvrdeniam otca. Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku neuviedol jej podstatné argumenty a s týmito sa ani nevysporiadal; vychádzal
výlučne len zo znaleckého posudku bez toho, aby tento znalecký posudok podrobil hodnoteniu. V
súvislosti s tým poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Obdo V
11/2008. Tiež Ústavný súd Slovenskej republiky podľa konštantnej judikatúry (napr. IV. ÚS 115/03, III.
ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku ani len nespomenul, z akých dôvodov matka považuje návrh otca za
rozporný so záujmami maloletej W.. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, že nemá záujem brániť
otcovi v styku s maloletou W. a sleduje len jediný cieľ, ktorým je postupná adaptácia maloletej W. do
prostredia otca, pričom na prespávanie u otca je z hľadiska záujmov maloletej W. ešte priskoro, keďže
vzťah maloletej W. a otca nie je štandardný, nakoľko otec sa o maloletú W. nikdy osobne nestaral, keď
mala 4 mesiace odišiel zo spoločnej domácnosti; bola pripravená (počas začatého súdneho konania)
podpísať s otcom rodičovskú dohodu u mediátora, ku ktorej rodičia dospeli v spolupráci s mediátorom, a



ktorú otec nakoniec odmietol podpísať. Už na prvom pojednávaní konanom dňa 31.03.2014 sa s otcom
dohodla na predbežnom styku otca s maloletou W., na základe odporúčania súdu prvej inštancie,
pričom styk sa realizoval za jej prítomnosti s prihliadnutím na záujem maloletej W.. Počas súdneho
konania preukázala súdu prvej inštancie, koľkokrát mal otec možnosť stretnúť sa s maloletou W. a
koľkokrát túto možnosť aj reálne využil. Od 31.03.2014 do 09.05.2015 otec strávil s maloletou
W. celkovo iba 44 hodín a 24 minút, hoci mal možnosť stráviť s ňou až 201 hodín (zoznam stretnutí
matka založila do súdneho spisu na pojednávaní konanom dňa 11.05.2015, pričom v uvedenom rozsahu
hodín nie sú započítané stretnutia zrušené z dôvodu ochorenia maloletej). V súčasnosti nie je schopná
maloletú W. na prespatie u otca pripraviť, keď maloletá W. ešte nemá s otcom vybudovaný dôverný
vzťah a jeho domácnosť pre ňu predstavuje cudzie prostredie (súd prvej inštancie neskúmal bytové
pomery otca); otec sa po opustení spoločnej domácnosti s maloletou W. takmer nestýkal, nijakým
spôsobom sa nepodieľal na starostlivosti o ňu, ani na jej výchove. Sám otec v zápisnici z
pojednávania konaného dňa 11.05.2015 uviedol, že v rokoch 2012 - 2013 sa s dcérou nestretával
takmer vôbec. Otec síce uviedol, že dôvodom mala byť tvrdohlavosť na strane matky, matka sa však
s týmto odôvodnením otca nestotožňuje, nakoľko otec už pred narodením maloletej W. oznámil (ústne
aj mailom), že najbližších 5 rokov sa bude musieť venovať najmä starostlivosti o svoje dve staršie deti,
ktoré chcel získať do striedavej starostlivosti (komunikáciu rodičov matka predložila súdu prvej inštancie
v prílohe k vyjadreniu zo dňa 11.07.2013). Otec svoju predstavu o starostlivosti o deti (z prvého
manželstva) nezmenil ani potom, ako sa maloletá W. narodila; otec s maloletou W. vytvorený vzťah
nemá, ale ako tvrdí, chce si ho vytvoriť, čo by zrejme tiež malo mať určitý vývoj, ktorý však súd prvej
inštancie nerešpektuje a bez ohľadu na postoj otca (ktorý je nevyhnutné vnímať ako nie disciplinovaný)
k maloletej W. má za to, že táto je pripravená na cudzie prostredie s prespávaním bez prítomnosti matky
(v čase rozhodovania nemala maloletá W. ani 5 rokov a s otcom v spoločnej domácnosti nežila od svojho
štvrtého mesiaca). Nijakým spôsobom nemá snahu brániť otcovi v jeho styku s maloletou W., avšak
nemohla ju nechať s otcom osamote proti jej vôli. Preto sa styk spočiatku realizoval za jej prítomnosti.
Po vydaní neodkladného opatrenia sa styk otca s maloletou W. začal realizovať bez jej prítomnosti,
pričom prvý krát sa takto otec s maloletou W. stretol dňa 05.12.2015. Proti neodkladnému opatreniu sa
neodvolala, čo už samo o sebe potvrdzuje fakt, že jej záujmom nie je brániť otcovi v styku s maloletou,
ale chrániť záujmy maloletej a nevystavovať ju tak intenzívnej psychickej záťaži, akou je
nepochybne snaha otca o niekoľkodennú starostlivosť o maloletú bez prítomnosti matky a
náležitej aklimatizácie maloletej na nové prostredie. Súd prvej inštancie rozhodol o tom, že maloletá W.
je zrelá u otca prespávať dňa 29.02.2016, teda ani nie tri mesiace potom, ako sa maloletá W. G. začala
s otcom stretávať bez jej prítomnosti (pričom s dieťaťom strávil len 37,5 hod.). Za tak krátke obdobie
maloletá W. G. nenadviazala s otcom taký dôverný vzťah, aby u neho bez problémov prespávala. Súd
prvej inštancie tieto pochybnosti nijako neodstránil a na jej argumenty, ktorými dôvodila nesúhlas s tak
rozsiahlou úpravu styku maloletej s jej otcom bez postupnej aklimatizácie, a to prespávanie maloletej
W. u otca, vôbec nereagoval, dokonca ich v odôvodnení rozsudku ani nespomína. Jedná sa pritom
o podstatný argument, ktorý je nevyhnutné zohľadniť pri skúmaní záujmov maloletej W.. Z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez
toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za
rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 265/05). Súd prvej inštancie v rozsudku
konštatuje, že v konaní bolo nesporne preukázané, že otec má záujem o čo najširší kontakt s
dcérou a matka mu v tom intenzívne bráni. Nie sú jej známe žiadne dôkazy, ak za tieto súd prvej
inštancie nepovažoval len vyhlásenia otca, ktoré by na nespornosť záujmu otca o čo najširší styk otca s
maloletou čo i len poukazovali, nie to ho nesporne preukazovali. Otec od rozchodu rodičov nenavrhol,
že by maloletú zobral na výlet, alebo by jej pripravil oslavu narodenín, či ju navštívil počas liečení mimo
bydliska, alebo počas choroby dieťaťa. Otec po celú dobu súdneho konania nevyužil ani len ten čas
styku s maloletou, ktorý mal dohodnutý, alebo súdom prvej inštancie predbežne určený. Stretnutia
s maloletou presúval podľa toho, ako mu to vyhovovalo, alebo podľa počasia, čo považuje za absurdné.
Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2016 obaja účastníci konania uviedli, že v ich prítomnosti maloletá
vyjadrila svoj názor, že nechce sama chodiť na stretnutia s otcom. Bez ohľadu na uvedené otec na
stretnutiach bez prítomnosti matky trval, a bola to práve matka, ktorá musela maloletej vysvetľovať,
prečo sa musí s otcom stretávať bez jej prítomnosti. Napriek týmto skutočnostiam súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku jej vytýka, že maloletú W. G. mala intenzívne pripravovať na styk s otcom, a že
má prehodnotiť svoje správanie. Vyčerpávajúcim spôsobom sa snažila vysvetliť súdu prvej inštancie,
že nielen od nej závisí, aký má maloletá W. vzťah s otcom, ale že na túto skutočnosť má významný
vplyv aj správanie otca, ktorý prvé roky života maloletej javil o ňu len minimálny záujem, preto je dosť



pochopiteľné, že maloletá ho nepozná a zároveň je aj pochopiteľná obava matky, či je otec vôbec
spôsobilý sa postarať o tak malé dieťa, keďže sa nikdy o tak malé dieťa samostatne nestaral. Súd
prvej inštancie ďalej konštatoval, že kontakt maloletej bol dlhodobo ňou marený a znemožnený. Na
základe akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru, nie je opäť známe. Dôkaz
preukazujúci uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie nebol v celom konaní produkovaný. Uvedené
je opäť len konštatované v znaleckom posudku, ktorý bol matkou spochybnený a otcom tvrdené.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za neobjektívne, čo je dôsledkom toho, že súd prvej inštancie
vychádzal nekriticky len zo znaleckého posudku a nepreukázaných tvrdení otca, ktoré boli súdom prvej
inštancie preberané ako fakt, pričom svoje rozhodnutie založil na všeobecne používanom argumente o
bránení otcovi zo strany matky v styku s maloletou. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva účelom
odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie
dáva stranám možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané
odvolacím orgánom. Len ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola
výkonu súdnictva (napr. Suominen v. Fínsko, § 37, 1. júl 2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február
2007). Podobne podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby
rozhodnutia súdov boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti
vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie
rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny (III. ÚS 311/07). V danom
prípade odôvodnenie prvoinštančného rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky, nereaguje na podstatné
argumenty matky, a nekriticky preberá závery znaleckého dokazovania a tvrdenia otca bez toho, aby ich
konfrontoval s ostatnými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo. Takýmto postupom súd prvej
inštancie jej odňal možnosť konať pred súdom. Namieta tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za nesprávne skutkové zistenia považuje: a/
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že otec má záujem o čo najširší kontakt
s dcérou a matka mu v tom intenzívne bráni (str. 6 posledný odsek rozsudku), b/ súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že napriek tomu, že kontakt maloletej s otcom bol dlhodobo
matkou marený a znemožňovaný, má maloletá k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah a prejavuje vôľu
stretávať sa s ním (str. 7 prvý odsek rozsudku). Súd prvej inštancie k uvedeným skutkovým zisteniam
dospel tak, že ich prevzal zo znaleckého posudku, ktorého správnosť rozporovala. Súd prvej inštancie
sa vôbec nevysporiadal s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo. Súd prvej inštancie
navyše konštatuje (str. 6 rozsudku): „. Z. L. F., Ž. M. H. P. Z. Z. E. R. Y. U. O. D. Z. F. U. Y. D. R. H.
X.V. O. Z., R. U. H. D. P..“. Tento záver svedčí o tom, že súd prvej inštancie sa nielenže nevysporiadal s
jej argumentmi, ale s týmito sa ani len neoboznámil, inak by nemohol vytýkať, že neumožnila maloletej
W. G., aby u otca prespala. Nemala žiaden dôvod, aby konala v rozpore so záujmami maloletej W. G.
a aby ju proti jej vôli nechala u otca prespať, v úplne neznámom prostredí. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj jeho skutkové zistenia, sú jednostranné (rovnako ako znalecký posudok) a neodrážajú
všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo. Maloletá W. od rozchodu rodičov (október 2012)
nikdy (okrem cca 4 hodín, v deň, keď matka bola vyšetrovaná znalkyňou) nebola s otcom bez prítomnosti
matky. Prvý krát sa maloletá W. G. stretla s otcom bez prítomnosti matky dňa 05.12.2015. Do tohto
času boli stretnutia otca s maloletou W. G. zriedkavé a krátkodobé. Sama nabádala otca (aj v rámci
mediácie), aby sa s maloletou W. G. stretával intenzívnejšie, aby maloletá W. G. mala možnosť lepšie ho
spoznať. Otec však o túto formu budovania vzťahu nejavil záujem, ale zjavne uprednostňuje násilnejšiu
formu budovania si vzťahu s maloletou dcérou, ktorú má záujem bez akejkoľvek postupnej prípravy
adaptovať do svojho domáceho prostredia. Súd prvej inštancie dospel k zisteniu, že matka dlhodobo
intenzívne bráni otcovi v kontakte s dcérou, napriek nasledovným skutočnostiam: a/ medzi rodičmi
prebiehalo mediačné konanie, v rámci ktorého matka spolupracovala s mediátorkou aj s otcom a bola
ochotná dohodnúť sa s otcom na jeho každodennom alebo obdennom styku s maloletou W.. Z dôvodov
na strane otca, ktoré nie sú jej známe, k podpisu už pripravenej a vzájomne odkomunikovanej
tzv. mediačnej dohody nedošlo (dohoda o riešení sporu, ako aj mailová a sms komunikácia účastníkov
konania s P.. U. M. S. - založené v spisovom materiáli, pričom navrhovala každodenný alebo obdenný
styk otca s dieťaťom, avšak otec o takýto postupný spôsob zbližovania sa s maloletou
záujem nemal). b/ Počas súdneho konania preukázala súdu prvej inštancie, koľkokrát mal otec možnosť
stretnúť sa s maloletou W. G. a koľkokrát túto možnosť aj reálne využil. Od 31.03.2014 do 09.05.2015
otec strávil s maloletou W. G. celkovo iba 44 hodín a 24 minút, pritom mal možnosť stráviť s ňou až
201 hodín. c/ Nemala problém na prvom pojednávaní dohodnúť sa s otcom na jeho stretnutiach s
maloletou W.. Túto dohodu dodržiavala, avšak otec často stretnutia rušil. d/ Otec od začatia súdneho
konania k dnešnému dňu predložil súdu prvej inštancie už svoj štvrtý návrh, ako by mal prebiehať jeho
styk s maloletou W. G.. V priebehu dvoch rokov štyrikrát zmenil svoju predstavu o styku s maloletou



W. G.. Aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že otec nemá v otázke stretávania sa s maloletou W. G.
jasnú predstavu a nedokáže zosúladiť svoje pracovné a iné aktivity s časovým harmonogramom styku
s maloletou W. G.. Otec sa maloletej W. G. nedokáže prispôsobiť, po vydaní neodkladného opatrenia
ju neraz brával do svojej práce, čo nesvedčí o jeho snahe budovať si s maloletou W. G. vzťah. e/
V súdnom konaní otec nepreukázal svoj skutočne úprimný záujem sa s maloletou W. G. stretávať,
keďže styk, na ktorom sa rodičia dohodli na prvom pojednávaní, otec nedodržiaval a uprednostňoval
vlastné záujmy. Tak, ako otec mení svoje návrhy adresované súdu, rovnako mení aj svoje požiadavky
ohľadom stretávania sa s maloletou W. G. adresované matke, a vynucuje si stretnutia s
maloletou W. G. mimo dohodnuté termíny (pričom dohodnuté termíny nevyužíva). Vzhľadom na to, že
okrem pracovných povinností zabezpečuje aj starostlivosť o tri deti (z toho dve maloleté), nemá
možnosť otcovým požiadavkám vždy vyhovieť, ale najmä nie je v záujme maloletej udržiavať ju v stave
neistoty a neustáleho menenia jej denného programu. Aj z toho dôvodu sa rodičia dohodli, že otec bude
účasť alebo neúčasť na dohodnutých termínoch stretnutí s maloletou W. G. vopred potvrdzovať matke
sms-kou. Otec, napriek poučeniu súdu prvej inštancie, ktoré vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo
dňa 31.03.2014, však ani túto dohodu nedodržiaval a mnohokrát ani neoznámil, či na stretnutie príde
alebo nie, prípadne stretnutie zrušil tesne pred jeho uskutočnením, prípadne napísal sms až potom,
ako na stretnutie neprišiel. Za takýchto okolností nemá možnosť vyhovieť požiadavke otca na náhradný
termín styku (za termín zrušený otcom) v ním stanovených termínoch, nakoľko má svoj čas vopred
zorganizovaný s prihliadnutím na potreby a záujmy detí. Takýmto spôsobom otec aj výrazne sťažuje
pripravovanie maloletej W. G. na styk s ním, keďže nikdy nevedela, či otec príde alebo nie. Napriek tomu
otec očakáva, že sa mu vo všetkom prispôsobí a navyše podľa jeho potrieb pripraví aj maloletú W. G.
na styk s ním. Sama koná výlučne v záujme maloletej W. G., na základe odporúčaní detských
psychológov. V súdnom konaní nebolo preukázané, že by bránila otcovi v jeho styku s maloletou
W. G.. Je prirodzené, že vzhľadom na vek maloletej W. G. je potrebné čas a miesto styku prispôsobiť
jej potrebám. Otec nechce akceptovať potreby maloletej W. G. a o starostlivosti o ňu má svoju vlastnú
predstavu, ktorá je mnohokrát v príkrom rozpore so záujmami maloletej W. G., najmä s prihliadnutím
na jej zdravotný stav - značne znížená imunita. Vzhľadom na doterajšie správanie sa otca a matky vo
vzťahu k maloletej W. G. sú výsledky znaleckého posudku prekvapujúce. Z obsahu znaleckého posudku
je zrejmé, že znalkyňa vôbec neprihliadala na skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v súdnom spise a ktoré
majú zásadný a podstatný vplyv na posúdenie vzťahu maloletej W. G. k jej rodičom. Maloletá W. G. má
k otcovi pozitívny vzťah najmä vďaka tomu, že jej citlivo vysvetľuje, kto je jej otec, a prečo sa s ním má
zrazu stretávať aj bez jej prítomnosti. Úvodné stretnutia maloletej W. G. s otcom sa konali výlučne za
jej prítomnosti, čo v podstatnej miere prispelo k tomu, aby si maloletá W. G. na otca zvykla, a práve
vďaka prítomnosti matky sa maloletá W. G. cítila bezpečne a bola otvorená budovaniu vzťahu s otcom.
Ťažko si predstaviť, ako by tieto úvodné stretnutia prebiehali bez prítomnosti matky, a aký by to malo
vplyv na vzťah otca s maloletou W. G.. Napriek jej snahe (matky), ktorá v záujme maloletej W. sleduje
len jediný cieľ, a to postupnú adaptáciu maloletej W. do prostredia otca, bola vykreslená ako osoba,
ktorá dlhodobo intenzívne bráni otcovi v kontakte s dcérou. Pritom koná len v záujme maloletej W. G. a
nechce, aby jej citlivá povaha utrpela tým, že zrazu sa ocitne na noc v neznámom prostredí a
bez prítomnosti matky. Tieto záležitosti však v konaní nikto neskúmal, ani súd prvej inštancie, ani kolízny
opatrovník, ani znalec. Je však zrejmé, že náhla zmena, ktorá by mala nastať v živote maloletej W. G.
v zmysle rozsudku, je bez akýchkoľvek pochybností spôsobilá privodiť maloletej nepriaznivé následky
na jej psychike - ani nie päť ročné dieťa má prespávať u otca, ktorý si s ňou len chce budovať vzťah,
možno v prítomnosti iných osôb - detí otca z prvého manželstva, prípadne súčasnej priateľky otca,
a bez prítomnosti matky, čo sa pred tým nikdy nestalo. Kolízny opatrovník sa počas konania o maloletú
W. G. vôbec nezaujímal, nesnažil sa konfrontovať závery znaleckého posudku s realitou, nezisťoval
rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa, nezisťoval informácie o spôsobilosti rodičov
vychovávať dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa. Kolízny opatrovník obdobne
ako súd prvej inštancie bez ďalšieho prevzal závery znaleckého posudku a viac sa o vec nezaujímal.
Súd prvej inštancie konštatoval, že matka všetko svoje úsilie počas prvoinštančného konania smerovala
k tomu, aby čo najviac oslabila vzájomné vzťahy maloletej W. a otca, a aby stretnutia marila, prípadne
manipulovala, keďže pri všetkých stretnutiach bola prítomná, čo rozhodne neprispievalo k budovaniu
vzťahu otca s dieťaťom. Tento záver súdu prvej inštancie je prekvapivý a nie je zrejmé, na základe čoho
k nemu súd prvej inštancie dospel. Zdôraznila, že mala záujem dohodnúť sa s otcom v rámci mediácie.
Následne už na prvom pojednávaní pred súdom prvej inštancie sa rodičia na základe odporúčania súdu
prvej inštancie dohodli na predbežnom styku otca s maloletou W. G. za prítomnosti matky. Sama túto
dohodu dodržiavala, otec neustále menil dohodnutý čas styku a určoval termíny, ktorým sa nie vždy
dokázala prispôsobiť. Pravidelne informovala súd prvej inštancie o tom, ako sa táto predbežná dohoda



dodržiava. Následne rešpektovala vydané neodkladné opatrenie. Je prinajmenšom zarážajúce, že súd
prvej inštancie ani neskúmal bytové pomery otca s odôvodnením, že ich matka nenamietala. Pritom v
písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 14.10.2015 uvádzala nasledovné: „Vzhľadom na
F., Ž. D. F. D. U. W. O. O., O. L. K. R. L. E., Ť. F. P., R. V. U. W. K.Y. H. D. P.. U. O. V. F. D. R.
O., Č. U. X. F. Y.N. X. X. P. na F. D. U. W.. U. F. za Z. D. L. R. P. H. F. D. F. U. W. R. P. O..". Súd
prvej inštancie uviedol, že keďže otec má dve staršie deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti,
súd prvej inštancie nemal dôvod o vhodných bytových pomeroch otca pochybovať (v čase konania o
úprave práv a povinností k maloletým deťom z prvého manželstva, otec obýval garsónku, pričom t. č.
otec údajne žije v prenajatom byte). V danom prípade však nie je možné porovnávať starostlivosť o 13
- ročné a 16 - ročné deti so starostlivosťou o ani nie päťročné dieťa. Výrazný rozdiel je aj v tom, že
deti pochádzajúce z otcovho manželstva od narodenia s otcom vyrastali, na rozdiel od maloletej W. G.,
ktorá si s otcom vzťah iba buduje. Otec sa o dieťa v tak nízkom veku nikdy nestaral sám, a preto má
obavu, či by sa otec o maloletú W. G. vedel postarať, keď vôbec nepozná jej návyky, režim, špecifické
potreby, večerné rituály, ale najmä zdravotný stav. Nakoľko nepozná bytové pomery otca a súd
prvej inštancie tieto nepovažoval za potrebné skúmať, je pochopiteľné, že má obavy o maloletú,
nakoľko nemá ani len tušenie, či otec maloletej pripravil samostatnú posteľ, resp. v akých podmienkach
bude maloletá u otca existovať, a že či bytové pomery otca spĺňajú minimálne hygienické požiadavky
na zdravý vývoj a zachovanie zdravia maloletej W. G., ktorá má zvýšenú citlivosť dýchacích ciest a
zníženú imunitu. Skutočnosť, že by maloletá W. G. zrazu mala prespať inde, ako je zvyknutá, navyše v
pre ňu úplne cudzom prostredí, nie je v záujme maloletej, a to z jediného dôvodu, ktorým je neprimeraná
psychická záťaž na maloletú W. G., ktorej takýto stres neprospieva, a to aj z hľadiska jej zníženej imunity
a častých chorôb s tým súvisiacich. Má dôvodnú obavu, že prespávanie maloletej W. G. mimo jej domova
zanechá stopy nielen na jej psychickom zdraví, ale aj na jej fyzickom zdraví, ktoré sa môže zhoršiť
v dôsledku neprimeraného stresu maloletej W. G. nielen z nového prostredia, ale z celej situácie. V
danom prípade je záujem maloletej W. G. prvoradý a až na druhom mieste je záujem otca o čo najširší
kontakt s dcérou. To, či je prespávanie maloletej W. G. v jej záujme súd prvej inštancie nijako neskúmal
a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu konštatoval pripravenosť maloletej W. G. na prespávanie v
cudzom prostredí. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vytýka, že maloletú W. mala intenzívne
pripravovať na styk s otcom, a že má prehodnotiť svoje správanie. Pritom pravidelne informovala súd
prvej inštancie o tom, ako otec dohodu ohľadom styku dodržiava, resp. nedodržiava, pričom založila
do spisu aj presný rozpis stretnutí otca s maloletou W. G., z ktorého vyplývalo, že otec nebol schopný
dodržať dohodnuté termíny styku, neustále stretnutia menil, či rušil a určoval si náhradné termíny, ktorým
sa nie vždy dokázala prispôsobiť. Napríklad v lete 2015, kedy otec nevyužil styk s maloletou
W. G. dohodnutý v júli 2015, domáhal sa styku s maloletou v auguste 2015, avšak napriek tomu, že si
dohodol nový termín styku s maloletou W. G. v auguste 2015, tento bez odôvodnenia opätovne
nevyužil; otcovi nevyhovovalo miesto stretnutia, hoci bolo v Bratislave. Najskôr musela maloletú W. G.
na styk s otcom pripraviť (a to aj psychicky) a následne musela maloletej W. G. vysvetľovať, že došlo
k zmene a stretnutie s otcom sa neuskutoční. Styk otca s maloletou W. G., na ktorý ju pripravovala,
sa mnohokrát neuskutočnil z dôvodov na strane otca. Zdôraznila, že nikdy nebránila otcovi v styku s
maloletou W. G., avšak otec mal o styku s dcérou vlastné predstavy a odmietal sa prispôsobiť režimu a
potrebám maloletej W. G.. Otec nemá snahu dohodnúť sa, iba si diktuje požiadavky, ktoré má plniť. Takto
sa otec prejavil aj v deň vyhlásenia prvoinštančného rozsudku, keď jej napísal výhražný email, v ktorom
si začal diktovať podmienky. Je toho názoru, že skutočným cieľom celého súdneho konania začatého
na návrh otca nie je snaha otca o čo najširší rozsah styku s maloletou W. G., ale snaha otca o diktovanie
podmienok, čo sa prejavilo práve v spomínanom emaile. Ak by otec svojím konaním skutočne sledoval
len záujem maloletej, nemohol by k celej veci pristupovať s takým nezáujmom o psychickú rovnováhu
maloletej W. G.. Preto má celkom jednoznačne za to, že otec nesleduje záujmy maloletej W. G., ale
svoju vlastnú snahu byť okolím vnímaný ako starostlivý otec (napr. otec zaslal detskej lekárke maloletej
znalecký posudok). Otec spochybňuje zdravotné problémy maloletej W. G. a viní ju z marenia styku aj
vtedy, keď má maloletá W. G. horúčky a berie antibiotiká a má nariadený kľudový režim. Maloletá W.
G. má zníženú imunitu a často býva chorá, pričom v tomto období sa má vyhýbať kolektívu a
miestam so zvýšeným výskytom baktérií. Otec snahu matky o dodržiavanie liečebného režimu maloletej
W. G. označuje za marenie styku. Uvedené sa prejavilo aj po vyhlásení rozsudku dňa 05.03.2016,
kedy sms-kou informovala otca o zhoršení zdravotného stavu maloletej W. G. a o tom, že s ňou ide
na pohotovosť. Otec za nimi prišiel do nemocnice, avšak ani len nepočkal na vyšetrenie maloletej W.
G. a hneď potom ako zistil, že maloletá je skutočne chorá, odišiel. Následne sa len informoval ako je
W., a kedy bude možné stretnutie. Je celkom jednoznačne toho názoru, že správanie otca nemožno
pomenovať ako skutočný záujem otca o jeho maloleté dieťa. Vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2013 a



v prílohách k nemu, ozrejmila súdu prvej inštancie, ako prebiehal styk otca s maloletou W. od odchodu
otca zo spoločnej domácnosti (v auguste 2011) do rozchodu rodičov (október 2012). Vo väčšine daného
obdobia mal otec neobmedzenú možnosť stretávania sa s maloletou W., nakoľko boli stále partnermi,
aj keď už nežili v spoločnej domácnosti. Otec však možnosť neobmedzeného styku s maloletou W.
nevyužíval a na styk s ňou si vyhradil iba 6 dní v mesiaci (nie však ako celé dni, ale dni, v ktorých navštívi
maloletú). Otec si odmietal upraviť svoj program a ostatné aktivity tak, aby mohol s maloletou W. G.
tráviť viac času. Z dôvodov na strane otca sa styk otca s maloletou W. G. v období od októbra 2012
(po rozchode) do marca 2014 obmedzil iba na 5 krátkych stretnutí za 17 mesiacov a ešte aj tieto boli
iniciované matkou maloletej W. G.. Otec zanedbal starostlivosť o maloletú W. G. v jej útlom veku, čo sa
odrazilo na vzťahu maloletej W. G. k otcovi. Je preto nevyhnutné (a zároveň je to v záujme maloletej)
dať maloletej W. G. dostatok času, aby otca lepšie spoznala a začala mu dôverovať. Až potom bude
maloletá W. G. pripravená u otca prespávať. V súčasnosti je predčasné upravovať styk otca s maloletou
W. G. aj počas noci, nakoľko takáto úprava styku nie je v záujme maloletej W. G.. Nemôže súhlasiť s tým,
aby maloletá W. G. u otca aj prespávala, t. č. ešte nemá s otcom vybudovaný taký dôverný vzťah, vďaka
ktorému by prespávanie mimo domova a bez prítomnosti matky mohla zvládnuť bez traumy. Počas
celého prvoinštančného konania sa snažila súdu prvej inštancie vysvetliť, že maloletá W. G. s otcom
nikdy nevyrastala v spoločnej domácnosti, že vzťah maloletej W. G. a otca nie je porovnateľný s tým,
aký majú deti, ktoré s otcom vyrastajú. Pre maloletú W. G. otec predstavuje skôr kamaráta ako rodiča.
Uvedené je dôsledkom nedostatočného záujmu otca o maloletú W. G. v jej útlom veku (a nie tým, že by
matka otcovi v styku s maloletou W. G. bránila). Svojho otca začala spoznávať až keď mala takmer tri
roky, bez prítomnosti matky sa s otcom stretávala len bezmála tri mesiace, pričom s otcom strávila len
37,5 hod., keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že prespatie maloletej W. u otca ju nijako neohrozí.
V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyvodenie záverov o tom, čo je na základe
zistených podstatných skutočností v najlepšom záujme dieťaťa, treba považovať za právne posúdenie
veci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 97/2013 z 10. júla 2013). Matka namieta
nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie dospel k nasledovnému záveru: Súd prvej
inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania rozhodol o úpravy styku otca s maloletou aj v dlhších
časových intervaloch, t.j. aj počas víkendového obdobia, prázdnin a sviatkov aj napriek tomu, že doteraz
maloletá u otca neprespala, keďže je toho názoru, že prespatie maloletej u otca ju nijakým spôsobom
neohrozí. Súd prvej inštancie vyvodil nesprávny záver o tom, čo je na základe zistených podstatných
skutočností v najlepšom záujme dieťaťa. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, čím mal súd prvej inštancie
za preukázané, že je v záujme maloletej W. G., aby u otca prespávala po uplynutí ani nie troch mesiacov
od prvého styku otca s maloletou bez prítomnosti matky. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby
zisťoval názor maloletej W. G. a bez toho, aby zohľadnil doterajší vzťah maloletej W. G. a otca. Súd prvej
inštancie rozhodol o tom, že maloletá W. G. je zrelá u otca prespávať dňa 29.02.2016, teda ani nie tri
mesiace potom, ako sa maloletá W. začala s otcom stretávať osamote. Za také krátke obdobie maloletá
W. G. nenadviazala s otcom taký dôverný vzťah, aby u neho bez problémov prespávala. Odvolaciemu
súdu navrhla zmeniť rozsudok a rozhodnúť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou W. G. každý
kalendárny týždeň v stredu od 16,30 hod., kedy otec vyzdvihne maloletú W. G. zo školského zariadenia,
ktoré maloletá W. G. navštevuje, do 19,30 hod. toho istého dňa, kedy otec odovzdá maloletú W. G. matke
v mieste bydliska matky a každú nepárnu sobotu od 15,00 hod. kedy otec vyzdvihne maloletú W. G. v
mieste bydliska matky, do 19,30 hod. toho istého dňa, kedy otec odovzdá maloletú W. G. matke
v mieste bydliska matky, ako aj každú nepárnu nedeľu od 15,00 hod., kedy otec vyzdvihne maloletú W.
G. v mieste bydliska matky, do 19,30 hod. toho istého dňa, kedy otec odovzdá maloletú matke v mieste
bydliska matky; alternatívne aby zrušil rozsudok vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec, ktorý namieta, že matka vo svojom odvolaní podáva
skreslené, nepodložené a nepravdivé tvrdenia týkajúce sa jeho záujmu o maloletú W. G.. Rovnako
neustále spochybňuje jeho rodičovskú spôsobilosť a proces bezproblémovej adaptácie jeho dcérky na
jej viacdňové pôsobenie v jeho domácnosti. Zároveň vyjadruje svoj nesúhlas so znaleckým posudkom
vo veci starostlivosti o maloletú W. G., týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, zo
dňa 09.08.2015, vypracovaného nezávislou znalkyňou v odbore Psychológia (odvetvie: poradenská
psychológia, ev. č.: XXXXXX), P.. U.. W. I.. Matka namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe vykonaného dokazovania a to
hlavne znaleckého dokazovania bolo nesporne preukázané, že: a/ otec má záujem o čo najširší kontakt
s dcérou, pričom matka mu v ňom intenzívne bráni, b/ dieťa má k otcovi pozitívny vzťah a prejavuje
vôľu tráviť s ním čas, c/ matka nenamietala prostredie a bytové pomery u otca, keďže má dve deti
(z predchádzajúceho manželstva) v striedavej osobnej starostlivosti od roku 2012 (prakticky podľa



rodičovskej dohody od roku 2009), d/ matka svoje úsilie smerovala k tomu, aby čo najviac oslabila väzby
medzi otcom a dcérou, aby marila stretnutia a ovplyvňovala ich svojou prítomnosťou, e/ matka má
tendencie k zapieraniu, pretvarovaniu sa a zatajovaniu a tají svoju osobnostnú podstatu (bol u nej
diagnostikovaný neurotický osobnostný terén), f/ matka systematicky ovplyvňuje a manipuluje
maloletú a vytvára o otcovi negatívny obraz (pričom u otca nebol zistený podobný deštruktívny spôsob
správania), g/ maloletá, napriek intenzívnej manipulácii zo strany matky, oslovuje otca „ocko“ (v
neprítomnosti matky) a vyjadruje vôľu sa s ním stretávať, h/ otec má k dcére vysoko pozitívny
emocionálny vzťah, cíti za ňu zodpovednosť a snaží sa o zabezpečenie plnohodnotného kontaktu.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie odporúča rozhodnúť v zmysle
záverov znaleckého posudku. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV. s prihliadnutím na závery
znaleckého dokazovania, ako aj na výsluch znalkyne, mal za to, že je v najlepšom záujme maloletej
rozhodnúť podľa záverov znaleckého dokazovania. Na základe uvedených skutočností nesúhlasí s
návrhom matky, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a s jeho vrátením veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Plne sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV., ktorý
vydal rozhodnutie o úprave styku s maloletým dieťaťom, W. G. H., nar. XX.XX.XXXX, dňa 29.02.2016;
považuje ho za vecne správne. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť.

5. K vyjadreniu otca podala vyjadrenie matka. K písm. a/ otec uvádza, že dokazovaním, a to hlavne
znaleckým dokazovaním (voči ktorému má matka mnohé námietky konkretizované v odvolaní) bolo
preukázané, že otec má záujem o čo najširší kontakt s dcérou, pričom matka mu má v tom intenzívne
brániť. Otec nijako nekonkretizuje, čím mu má matka v styku s maloletou W. G. brániť, a to
dokonca intenzívne. Tieto tvrdenia otca nie sú ničím podložené. Otcovi v kontakte s dcérou nebráni,
vždy mala záujem o dohodu s otcom, dodržiava súdom prvej inštancie vydané neodkladné opatrenie
- uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15.11.2015, č.k. 25P/293/2015-8, a maloletú W. G.
na styk s otcom riadne pripravuje. Fakt, že nemá záujem otcovi brániť v styku s maloletou W.
G. potvrdila aj tým, že sa voči neodkladnému opatreniu neodvolala. V súčasnosti sa rodičia riadia týmto
neodkladným opatrením, na základe ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletou W. G. v každom
kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom
týždni v sobotu a v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Žiaľ je potrebné konštatovať, že otec naďalej
nevyužíva všetok čas, ktorý má na styk s maloletou W. G. určený. Otec odovzdáva maloletú W. G. skôr,
v máji 2016 ukončil stretnutie o 45 min. skôr (dňa 29.05.2016 odovzdal maloletú W. G. matke cca o
17:15 hod., namiesto o 18:00 hod.) a v júni 2016 ukončil stretnutie skôr až o 1 hod. 15 min. (dňa
08.06.2016 odovzdal otec maloletú W. G. cca o 16:45 hod., namiesto o 18:00 hod.). Neraz sa stáva,
že otec v čase styku berie maloletú W. G. do práce, kde sa jej dostatočne nevenuje. V čase, keď bola
maloletá W. G. na kúpeľnom liečení v Lučivnej, kde ju otec mal možnosť navštevovať, neprišiel ani raz (a
to ani tento rok ani minulý rok). Napriek tomu ju otec neustále obviňuje z marenia styku, a to aj vtedy, keď
maloletá W. G. má nariadený kľudový režim a je potrebné, aby zostala v domácom prostredí. Za takýchto
okolností ponúka otcovi, že môže maloletú W. G. navštíviť v jej domácom prostredí, čo otec odmieta.
Ak by mal otec skutočne taký záujem o maloletú W. G., ako to deklaruje, mohol by ju prísť pozrieť a
podporiť aj v čase, keď prekonáva zdravotné problémy. Maloletá W. G. má zníženú imunitu a často užíva
antibiotiká, pričom jej aktivity je vždy potrebné prispôsobovať jej aktuálnemu zdravotnému stavu. Otec
nemôže očakávať, že maloletá W. G. bude v čase, kedy s ňou má mať styk, vždy v perfektnej
forme. Dňa 27.09.2016 oznámila otcovi, že maloletá W. G. má zostať v domácom ošetrení, nakoľko
na deň 07.10.2016 je plánovaný chirurgický zákrok maloletej W. G., ktorý bude vykonaný v celkovej
anestézii. Otec na túto informáciu reagoval tak, že robí obštrukcie a zamedzuje mu v legitímnom styku.
Ponúkla otcovi, aby navštívil maloletú W. G. doma, na čo však otec nereagoval. Za takýchto okolností
nemožno otcove tvrdenia o záujme o čo najširší styk považovať za pravdivé. Otec poukazuje len na
znalecký posudok, avšak skutočný záujem o maloletú W. G. neprejavuje. Otec má vlastné predstavy o
tom, ako má styk s maloletou W. prebiehať, avšak odmieta sa prispôsobiť jej zdravotnému stavu, ktorý jej
neumožňuje predstavy otca vždy napĺňať. K písm. b/, f/ a g/ matka uviedla, že maloletá W. G. si na
stretnutia s otcom zvyká, nakoľko v útlom detstve s otcom mnoho času netrávila. Otec si argumentáciou
uvedenou v písm. b/, f/ a g/ protirečí, v dôsledku čoho je možné spochybniť dôveryhodnosť týchto
otcových tvrdení. V písm. b/ otec tvrdí, že maloletá W. G. má k nemu pozitívny vzťah a prejavuje vôľu
tráviť s ním čas. V písm. f/ otec tvrdí, že matka maloletú W. G. systematicky ovplyvňuje a manipuluje a
vytvára o otcovi negatívny obraz. Ako sa má toto systematické ovplyvňovanie a manipulovanie maloletej
W. G. zo strany matky prejavovať na správaní maloletej však z vyjadrenia otca vôbec nie je zrejmé.
Vyjadrenie otca svedčí skôr o opaku, a teda o tom, že maloletú na styk s otcom riadne pripravuje, a
to najmä po psychickej stránke, keďže maloletá nemala záujem byť s otcom v neprítomnosti matky.



Maloletá W. G. potrebuje čas a najmä trpezlivý prístup zo strany otca, ktorý sa jej však nedostáva v
takej miere, ako by to bolo potrebné (otec si stretnutia skracuje, na stretnutiach sa maloletej W. G.
dostatočne nevenuje a pod.). Za takýchto okolností maloletá W. G. v žiadnom prípade nie je pripravená
u otca aj prespávať (maloletá sa začala s otcom stretávať sama až po vydaní neodkladného opatrenia
na konci roku 2015). Otec aj napriek tomu, že matka dodržiava neodkladné opatrenie a maloletú W. G.
na styk riadne pripravuje, opätovne útočí na ňu ako matku a snaží sa ju vykresliť v negatívnom svetle.
Fakt, že maloletá W. G. nie je zo strany matky nijako manipulovaná proti otcovi, potvrdzuje aj sám otec
v písm. b/ svojho vyjadrenia. Z toho dôvodu argumentácia otca uvedená v písm. f/ a g/
nevyznieva dôveryhodne. V čase, keď otec neprejavoval o maloletú W. G. záujem, nemal voči matkinej
starostlivosti o maloletú W. G. žiadne výhrady. Otec začal výchovu matky namietať až počas súdneho
konania, ktoré inicioval potom, ako odmietol uzatvoriť s matkou mediačnú dohodu. Z uvedeného dôvodu
sa javí, že otcove námietky voči matke sú len účelové, v snahe, aby otec presadil svoju predstavu
o stretávaní sa s maloletou W., a to bez ohľadu na záujem maloletej W. a skutočné možnosti otca,
ktorého aktivity nie sú zosúladené s režimom a záujmami maloletej W.. K písm. c/ uvádza, že nepozná
prostredie a bytové pomery, v ktorých otec žije. Preto namietala, že tieto v prvoinštančnom konaní vôbec
šetrené neboli, a napriek tomu kolízna opatrovníčka uviedla, že je v záujme maloletej W., aby u otca
prespávala, a to bez bližšieho odôvodnenia. V tejto súvislosti poukazovala na nedostatočný záujem
kolíznej opatrovníčky o maloletú W.. K písm. d/ uvádza, že argumentácia otca uvedená pod písm. d/ nie
je ničím podložená a nie je zrejmé, čím konkrétne mala oslabiť väzby medzi otcom a dcérou a mariť
stretnutia. Nevyhnutnosť prítomnosti matky na prvotných stretnutiach otca s maloletou W. G. (potom, čo
otec dlhodobo o maloletú W. G. neprejavoval záujem) bola zapríčinená z dôvodov na strane otca,
ktorý nemal záujem o starostlivosť o maloletú W. v jej útlom veku. Pokiaľ medzi otcom a maloletou W.
žiadne väzby neexistovali, matka ich nemohla nijako oslabiť. Jedine od otca závisí, aké väzby si maloletá
W. G. k nemu vybuduje, to by však záujem otca o maloletú W. G. musel byť skutočný a nie len tvrdený.
Takisto pokiaľ otec o stretnutia s maloletou neprejavoval záujem, ich stretnutia nemohla mariť. Stretnutia
s maloletou si otec i naďalej marí sám tým, že tieto skracuje, berie maloletú W. do práce alebo ju nechá
bez dozoru s jeho neplnoletou dcérou, ako aj tým, že ju odmieta navštevovať v domácom prostredí
(v čase nariadeného kľudového režimu) alebo na liečebnom pobyte, ktorý maloletá W. G. každý rok
absolvuje. Napriek tomu, že matka už nie je prítomná pri styku otca s maloletou W. G., otec nie je schopný
dodržať určený čas styku, stanovený neodkladným opatrením. K písm. e/ matka uvádza, že odmieta
akékoľvek narážky otca na jej osobnostnú charakteristiku. To, že charakterovo si rodičia nevyhovujú,
sa odrazilo na rozpade ich vzťahu. Fakt, že osobnosť matky otcovi nevyhovuje, však neznamená, že
matka nie je maloletej W. G. dobrým rodičom. Na rozdiel od otca sa o maloletú W. G. stará nepretržite od
jej narodenia; je bezproblémové dieťa, čo potvrdila aj detská psychologička, ktorá ju vyšetrovala v júni
2016. Rovnako otec potvrdil pozitívny prístup maloletej W. G. k nemu, a teda nie je zrejmé, ako má otcom
opisovaná osobnostná podstata matky vplývať na maloletú W. G.. Práve otec má isté rezervy vo vzťahu
k výchove a starostlivosti o maloletú W. G., keď často nedokáže odhadnúť situáciu, vystavuje maloletú
W. G. riskantným aktivitám, necháva ju bez dozoru a zľahčuje jej zdravotný stav. Okrem toho má otec
prehnané očakávania, čo sa týka správania maloletej W. G., a ťažko znáša, keď sa jeho očakávania
nenaplnia. Otec neustále slovne útočí na matku, pokiaľ sa maloletá nespráva tak, ako by si predstavoval.
Bola nútená dňa 08.06.2016 podať na otca oznámenie za obťažovanie a krivé obviňovanie zo strany
otca. V tomto ohľade by mal otec prejaviť viac zodpovednosti a trpezlivosti vo vzťahu k maloletej W.
G. a uvedomiť si, že maloletá W. G. si s ním vzťah iba začína budovať. Aj z týchto dôvodov má obavy,
ako by otec zvládol starostlivosť o maloletú W. G. na dlhší čas aj s prespávaním. K písm. h/ matka
uvádza, že otec v písm. h/ uvádza, že má k dcére vysoko pozitívny vzťah, cíti za ňu zodpovednosť a
snaží sa o zabezpečenie plnohodnotného kontaktu. Správanie otca však nezodpovedá jeho vyjadreniu
uvedenému v písm. h/. Ako už bolo vyššie uvedené, otec si skracuje stretnutia s maloletou W. G.,
dostatočne sa jej na stretnutiach nevenuje, necháva ju bez dozoru iba s jeho neplnoletou dcérou, nemá
zodpovedný prístup k zdravotnému stavu maloletej W. G.. V čase úrazu hlavy v nákupnom centre V. U.
nevzal otec maloletú W. G. k lekárovi, o čom informovala odvolací súd svojím podaním zo dňa
04.07.2016. Otec nerešpektuje nariadený kľudový režim maloletej W. G. a spochybňuje jej zdravotné
problémy, ktoré má odmalička z dôvodu nízkej imunity. Otec sa o zdravotný stav maloletej W. G. zaujíma
len vtedy, keď si overuje, či mu matka nemarí styk s maloletou (matka k odvolaniu priložila záznam o
poskytnutí lekárskej pomoci zo dňa 05.03.2016, v ktorom je uvedené, že otec pred vyšetrením odišiel,
t.j. otec sa len prišiel pozrieť do nemocnice, či tam maloletá W. skutočne je, a keď si túto skutočnosť
overil, tak odišiel a o zdravotné problémy maloletej W. G. sa bližšie nezaujímal). Za takýchto okolností
nie je možné považovať otcove vyjadrenie za úprimné. Vzhľadom na uvedené nesúhlasí s tvrdeniami
otca uvedenými v jeho vyjadrení k odvolaniu, ktoré neodrážajú skutočné správanie otca voči maloletej



W. G.. Matka aj s poukazom na zhoršený zdravotný stav maloletej nepovažuje za v jej záujme, aby u
otca aj prespávala, pokiaľ vzťah maloletej W. G. s otcom nie je na takej úrovni, aby nezažívala stres
z odlúčenia od matky. V opačnom prípade hrozí, že zdravotný stav maloletej W. G. sa nielenže nezlepší,
ale naopak zhorší. Maloletá W. G. doposiaľ neprejavila vôľu u otca prespávať, a preto nepovažuje za
vhodné, aby záujmy otca boli nadradené nad záujmy a vôľu maloletej. V ostatnom matka poukázala na
argumentáciu uvádzanú v podanom odvolaní. Navrhla, aby odvolací súd vyhovel podanému odvolaniu
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené v odvolaní, alebo aby tento
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného
mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (§ 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku) neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve
zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky
maloletej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. novembra 2016 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3
C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli otec, právna zástupkyňa otca,
matka, právna zástupkyňa matky, kolízny opatrovník, Okresná prokuratúra Bratislava IV., upovedomení
zákonným spôsobom.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže
sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie
dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 120 ods. 2 O.s.p.
platný a účinný v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok), ktorý bol s účinnosťou od 09.07.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. (Civilný
sporový poriadok)] z hľadiska posúdenia záujmov maloletej, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 132 O.s.p. platný a účinný v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie) a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočným
a kvalifikovaným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p. platný a účinný v čase vydania rozsudku
súdu prvej inštancie).

9. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“) súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a
starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho
rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky
potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

13. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie,
služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným
kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu,



ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu
rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme
dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce
z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie prihliadol správne na vek dieťaťa a na vzťah dieťaťa
k otcovi, ktorý vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne P.. U.. W. I., podľa ktorej maloletá
W. G. emocionálne otca prijíma, chce sa s ním stretávať a spontánne ho oslovuje „., keď matka nie
je prítomná. Je teda preto potrebné, aby maloletá mala možnosť tráviť čas s oboma rodičmi, a preto
je nevyhnutné, aby aj otec vo vzťahu k dcére mal možnosť uplatniť svoje rodičovské práva. Rozsah
styku otca s maloletou dcérou určený súdom prvej inštancie umožní otcovi pravidelne sa stretávať s
maloletou, tráviť s ňou čas, podieľať sa na jej výchove a hlavne vytvárať vzájomný vzťah medzi otcom a
dcérou. Pokiaľ ide o argumenty matky, že maloletá W. G. od svojich štyroch mesiacov otca nepoznala,
pričom prvýkrát ho začala spoznávať až vo veku troch rokov, otec s ňou netrávi čas ani v čase kedy
má vyhradený styk, a súčasne „zatiaľ“ nie je vhodné, aby maloletá u otca prespávala, nakoľko si s ním
len buduje vzťah, v tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že sa nestotožňuje s argumentmi matky.
Je nepochybné, že medzi rodičmi je problém ohľadom uzavretia dohody týkajúcej sa úpravy styku otca
s maloletou. Matka má inú predstavu úpravy styku otca s maloletou ako otec, matka nedôveruje otcovi
s odôvodnením, že o maloletú od útleho veku nejavil taký záujem, aký by podľa matky mohol a mal. Aj
odvolací súd sa stotožňuje s tým, že otec sa odchodom zo spoločnej domácnosti ukrátil o čas strávený s
maloletou dcérou, pretrhol väzby, stratil s ňou dôležitý kontakt, avšak na druhej strane je potrebné uviesť,
že jeho záujem o stretávanie sa s maloletou dcérou tu nepochybne je a to už len z dôvodu, že otec vedie
konanie o úpravu práv a povinností ohľadom styku s maloletou dcérou (a to aj za situácie, že
stretnutia s maloletou ukončuje skôr ako má podľa určeného styku vyhradené). Je prirodzené, že matka
v tejto situácii nemá dôveru v schopnosti otca postarať sa o maloletú dcéru, avšak maloletá W. G. má
už X 1. roka, dokáže sama prezentovať svoje potreby, dokáže byť samostatná, pričom otcovi treba dať
možnosť dokázať sa o maloletú postarať. Už len samotná skutočnosť, že otec má dve maloleté deti (z
prvého manželstva) zverené do striedavej osobnej starostlivosti, svedčí o tom, že otec má schopnosti,
aj keď tieto nezodpovedajú predstavám matky, sa o deti postarať. Bolo potom nadbytočné realizovať
výsluch svedkyne U.. L. (ktorá by potvrdila tvrdenia matky), respektíve preskúmavať bytové pomery otca.
Je potrebné taktiež uviesť, že maloletá sa s otcom stretáva bez prítomnosti matky už takmer rok (od
05.12.2015), inak povedané podľa odvolacieho súdu uplynulo už dostatočne dlhé obdobie na to, aby
medzi sebou otec a dcéra nadviazali vzájomný vzťah tak, aby maloletá mohla u otca aj prespať. Matka
v odvolaní túto skutočnosť namieta, ale zároveň neuviedla súdu, kedy bude „. X. Č. R. X. X. U. na to,
aby mohla u otca prespať. Odvolací súd dôvodí, že tento vek maloletej už nastal, a to aj s ohľadom na
to, že otec sa s maloletou od 4 mesiacov do 3 rokov stretával minimálne.

15. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že styk otca s maloletou W. G. tak, ako ho upravil súd
prvej inštancie, t.j. že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. G. každý nepárny kalendárny týždeň
v čase od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 16.30 hod.
do 19.30 hod. s tým, že táto úprava styku neplatí počas zimných, letných a jarných prázdnin; ďalej je
otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok v čase od 01.07. od 18.00 hod. do
08.07. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase od 01.08. od 18.00 hod. do 08.08. do 18.00 hod.,
každý nepárny rok v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod. a každý párny rok v čase od
29.12. od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý párny rok počas jarných
prázdnin v čase od 9.00 hod. v prvý deň jarných prázdnin do 18.00 hod. v posledný deň jarných prázdnin,
bude v tomto veku maloletej W. G. (X 1. roka) v záujme maloletej, bez narušenia pocitu domova a
istoty, ako aj v súlade s rešpektovaním práva na styk maloletého dieťaťa s druhým rodičom - otcom.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť
na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a
autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porovnaj nález Ústavného
súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.01.2005).

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že „ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť
tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere,
tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v



takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu Českej republiky z 15.
marca 2016, sp.zn. III. ÚS 2298/15).

17. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;
považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných, situáciách, a to
najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov
s maloletými deťmi. Právna úprava v čl. I, § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu
dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom aj pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza
manželstvo. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s
maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje
rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu
žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia
súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom
v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
6. júla 2006, sp.zn. PL. ÚS 26/2005).

18. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa
dieťaťa s otcom, a teda že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme
spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku, so zreteľom na jeho
potreby, záujmy alebo krúžky. Obaja rodičia si musia pritom uvedomiť, že porozumenie a spolupráca
rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich dcéry.

19. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

20. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani
nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením §
52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).