Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/474/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413208043 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413208043.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: B.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava - L. H., adresa na doručovanie D..O.. R. XX, 820 07 Bratislava 27, zast. Advokátom JUDr. Jozefom Borisom, Belehradská 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ D. D. rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Bratislava, 2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Bratislava, o zapretie otcovstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. marca 2015 č.k. 16C 126/2013-133 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči matke - žalovanej 2/ zastavil, a návrh, ktorým sa žalobca ako bývalý manžel domáhal zapretia otcovstva voči synovi - žalovanému 1/ zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr uviedol, že žalobca sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal zapretia otcovstva k žalovanému 1/ z dôvodu vážnych pochybností, či je jeho biologickým otcom. Žalovaná 2/ v konaní uviedla, že žalobca je otcom žalovaného 1/, pretože v čase jeho počatia sa intímne stýkala len so žalobcom. Poukázala i na to, že kvôli žalobcovi každú chvíľu chodí na políciu, kriminálku a súd. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom OS BA IV č.k. 9C 158/2007-80 zo dňa 15.01.2009, právoplatným dňa 13.03.2009, bolo manželstvo žalobcu a žalovanej 2/ rozvedené, a žalovaný 1/, v tom čase maloletý, bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti žalovanej 2/, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom žalobcovi bolo určené výživné vo výške 150 eur mesačne. Zo záverov znaleckého posudku č. 32/2014 znalkyne A.. Y. W., D.. mal za preukázané, že otcovstvo žalobcu k žalovanému 1/ nemožno vylúčiť, pretože žalobca má všetky alely, ktoré biologický otec musí mať, a pravdepodobnosť jeho otcovstva k žalovanému 1/ je 99,999999 %. Otcovstvo žalobcu k žalovanému 1/ treba pokladať za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno stotožniť s istotou. Skonštatoval, že žalobca v konaní znalecký posudok namietal z dôvodu, že mu boli odobraté tri vzorky, hoci znalkyňa v posudku uviedla, že mu odobrala len dve vzorky, a žiadal kontrolné znalecké dokazovanie. Kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil s poukazom na hospodárnosť konania, keď znalkyňa na námietky žalobcu vysvetlila, že mu vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádzal v UVTOS, osobne odobrala tri vzorky buniek z dôvodu, že prvý ster nebol dostatočne intenzívny, a tak pre istotu previedla ešte jeden ster. Znalkyňa tiež uviedla, že všetky odbery biologických buniek sú rovnocenné a nemajú vplyv na vylúčenie otcovstva žalobcu voči žalovanému 1/. 3. Zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o rodine, a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keď vyhodnotil, že žalobca v čase narodenia žalovaného 1/ a ani počas trvania jeho manželstva so žalovanou 2/ nenamietal, že by žalovaný 1/ nebol jeho syn. Poukázal tiež na to, že žalovaná 2/ uviedla, že sa v rozhodnom čase intímne stýkala len so žalobcom, a toto jej tvrdenie mal za preukázané aj znaleckým dokazovaním, keď zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že otcovstvo žalobcu k žalovanému 1/ je prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno stotožniť s istotou. Dospel potom k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalobca je otcom žalovaného 1/, a preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O zastavení konania voči žalovanej 2/ rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., keď žalobca zobral na pojednávaní dňa 24.03.2015 žalobu voči žalovanej 2/ späť z dôvodu, že žalovaný 1/ je plnoletý. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 4. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal postup znalkyne pri vykonávaní znaleckého dokazovania, keď opätovne poukázal na to, že mu boli odobraté tri vzorky, hoci v znaleckom posudku je uvedené, že mu boli odobraté len dve vzorky. V tejto súvislosti tiež namietal, že žalovanému 1/ bola odobratá len jedna vzorka a nie dve. Zotrval na žiadosti vykonať kontrolu DNA profilu, resp. vykonaní nového znaleckého dokazovania s novým odberom vzoriek v dostatočnom množstve od oboch zúčastnených. Mal za to, že nakoľko žalovanému 1/ znalkyňa odobrala iba jednu vzorku, a teda žiadna jeho vzorka nebola daná do úschovy, nemôže dôjsť ku kontrole. Vyjadril tiež podozrenie, že nakoľko jemu boli odobraté tri vzorky, jedna z nich bola použitá ako vzorka žalovaného 1/. Zdôraznil svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ako i právo dieťaťa poznať svojich rodičov. Mal potom za to, že zamietnutím jeho návrhu na vykonanie nového znaleckého dokazovania pre porušenia pri odberoch vzoriek, boli porušené jeho práva na spravodlivú súdnu ochranu. 5. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že znalecký posudok považuje za správny a že sa ním potvrdilo, kto je jeho otec. Zároveň uviedol, že ak žalobca nechce byť jeho otcom, tak súhlasí s tým, aby mu bolo otcovstvo zrušené, a aby ich žalobca už konečne nechal na pokoji. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že už bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého je zrejmé, kto je otcom žalovaného 1/, a preto námietky žalobcu považovala za neopodstatnené a zavádzajúce. Poukázala tiež na to, že ich žalobca stále obťažuje predvolávaním na súdy, políciu, rôzne vypočúvania a vyšetrenia. Mala potom za to, že žiadosť žalobcu o vypracovanie ďalšieho posudku je z jeho strany šikanou, keď vyslovila domnienku, že ak by nový posudok potvrdil ten pôvodný, žalobca by ho opäť namietal, a takto by to išlo do nekonečna. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa ust. § 88 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine účinného do 14.06.2013 (v čase podania žaloby na súd) má manžel právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Podľa ust. § 395 ods. 1 a 2 C.m.p. (Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 1 C.m.p., podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 C.m.p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa ust. § 7 ods. 1 C.m.p. je účastníkom ten, koho tento zákon za účastníka označuje. Podľa ust. § 105 písm. c) C.m.p., konaním vo veci určenia rodičovstva je konanie o zapretie otcovstva. Podľa ust. § 108 ods. 3 C.m.p., účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 78 ods. 1 C.s.p. (Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016), nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa ust. § 78 ods. 2 C.s.p. súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. 8. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal návrh na zapretie otcovstva proti žalovaným 1/ a 2/, teda že sa ako bývalý manžel domáhal zapretia svojho otcovstva k synovi, narodenému z manželstva, voči synovi a matke, bývalej manželke. Na pojednávaní dňa 24.03.2015 zobral žalobu voči žalovanej 2/, bývalej manželke a matke syna - žalovaného 1/, späť z dôvodu, že syn je už plnoletý, pričom na základe späťvzatia súd prvej inštancie konanie voči žalovanej 2/ - matke zastavil výrokom rozsudku, ktorý žiadny z účastníkov konania nenapadol odvolaním. Výrok napadnutého rozsudku o zastavení konania proti matke potom nadobudol právoplatnosť. Z uvedeného je zrejmé, že účastníkmi odvolacieho konania o veci samej sú žalobca a žalovaný 1/. 9. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná 2/ boli manželia, a že z ich manželstva (v súčasnosti už právoplatne rozvedeného) sa narodil žalovaný 1/. Odvolací súd tiež nepovažuje za spornú ani skutočnosť, že obaja žalovaní, teda matka aj syn, sú nažive. Z ust. § 88 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine účinného v čase podania žaloby na súd vyplýva, že manžel (aj bývalý) má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Z uvedeného je zrejmé a nepochybné, že návrh na zapretie otcovstva, podaný (bývalým) manželom matky, musí smerovať voči matke a dieťaťu, pretože sú obaja nažive. Ich postavenie v konaní je núteným spoločenstvom podľa ust. § 78 ods. 1 C.s.p., pretože rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov spoločne. Je totiž vylúčené, aby bolo otcovstvo zapreté voči synovi, a voči matke nie, čo vyplýva už zo samotného výroku, ktorým by bolo žalobe vyhovené a ktorého sa žalobca domáha, a to, že ako (bývalý) manžel nie je otcom syna - žalovaného 1/, narodeného z matky - žalovanej 2/. Je potom možné dospieť k záveru, že v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu neboli účastníkmi konania všetci účastníci právneho vzťahu, ktorí tvoria nútené spoločenstvo, a ktorých účasť sa vyžaduje osobitným predpisom, a to jednak Zákonom o rodine, ako aj ustanovením § 108 ods. 3 C.m.p.. Žalobca, ktorého návrh v súčasnosti smeruje len voči jeho synovi - žalovanému 1/, potom nemohol byť z uvedeného dôvodu v odvolacom konaní úspešný. 10. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že i v prípade, ak by nedošlo od 01.07.2016 k zmene právnej úpravy, a k účinnosti vyššie uvedených zákonných ustanovení Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku, ktoré sú priamo aplikovateľné aj na konania začaté pred ich účinnosťou, bol by výsledok odvolacieho konania rovnaký. Odvolací súd by bol totiž povinný aj bez návrhu posúdiť, či sú účastníkmi konania všetci, ktorí nimi majú byť podľa noriem hmotného práva, a to Zákona o rodine. Otázka vecnej legitimácie totiž vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov nemôže súd odstrániť ani ex offo a zároveň ani nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť, keďže je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Žalobca je naviac zastúpený advokátom. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania, a také poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Odvolací súd by potom dospel k záveru, že okruh účastníkov je v súčasnosti (po právoplatnom zastavení konania proti žalovanej 2/) určený nesprávne, a že na strane žalovaných nevystupujú všetky pasívne legitimované subjekty, teda matka a dieťa, čo by malo samo o sebe za následok zamietnutie návrhu na zapretie otcovstva v odvolacom konaní bez ohľadu na to, ako o návrhu žalobcu rozhodol súd prvej inštancie, a to bez zaoberania sa odvolacími námietkami žalobcu. Žalobca sám nesie zodpovednosť za to, že sa odvolací súd z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky označenia všetkých pasívne legitimovaných subjektov v konaní, nezaoberal jeho odvolacími námietkami. 11. Ak potom súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na zapretie otcovstva, je jeho rozhodnutie vo výroku správne. Preto aj odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 53 ods. 1 v spojení s § 57 C.m.p. a žalovanému 1/, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože nepodal návrh na náhradu trov konania. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).