Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413209931 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413209931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Geis SK s.r.o., Trňanská 6, Zvolen, IČO: 31 324 428, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GABE - BB, s.r.o., ul. Prof. Sáru 44, Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, proti žalovanému: Ing. P. D., T. XX, J., o zaplatenie 4.050 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40Cpr/2/2014-222, zo dňa 22.9.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 191,30 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.050 eur a náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu 243 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia 1.940,66 eura na účet právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 4.050 eur titulom náhrady škody. Podľa žaloby bol žalovaný u neho zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2012 na pozícii manažéra leteckých a námorných prepráv a jeho pracovnou náplňou bolo uskutočňovanie všetkých úkonov potrebných a súvisiacich s realizáciou jednotlivej leteckej a námornej prepravy. Dňa 15.11.2012 si spoločnosť AGROBIOSFER, s.r.o. objednala u spoločnosti Geis CZ Air+Sea s.r.o., v prospech ktorej žalobca vykonával realizáciu námorných a leteckých prepráv, obstaranie prepravy s miestom nakládky TIANJINXGANG, Čína a miestom vykládky Modra, Slovensko. Realizáciu uvedenej prepravy uskutočňoval žalobca prostredníctvom žalovaného ako svojho zamestnanca. Žalovaný však v rozpore s hospodárnosťou celého prepravného procesu nechal realizovať prepravu cez prístav Y. (L.), namiesto prístavu T. (Slovinsko). Na základe takto uskutočnenej prepravy vyúčtovala spoločnosť MSC Mediterranean Shipping Company S.A. (ktorá fakticky uskutočnila lodnú prepravu) spoločnosti Geis CZ Air+Sea s.r.o. náklady za uskutočnenú prepravu v celkovej výške 13.456,85 eura. Vzhľadom na chybnú realizáciu prepravy tak spoločnosti Geis CZ Air+Sea s.r.o. vznikla škoda v celkovej výške 4.050 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákladmi, ktoré reálne vznikli pri realizácii prepravy cez prístav Y. vo výške 13.456,85 eura a nákladmi, ktoré by vznikli pri realizácii prepravy cez prístav T. vo výške 9.406,79 eura, ako to vyplýva z cenníkových cien spoločnosti MSC Slovakia, organizačná zložka. Uvedenú škodu uhradil žalobca spoločnosti Geis CZ Air+Sea s.r.o. dňa 6.5.2013. Zavinené porušenie povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh tak spočíva v nesprávnej realizácii a obstaraní prepravy nehospodárnym spôsobom. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že žalovaný bol v období realizácie spornej prepravy zamestnaný u žalobcu na pozícii manažér leteckých a námorných prepráv, pričom podľa karty pracovného miesta žalovaného ako prílohy č. 1, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy žalovaného, rozsah priameho riadenia žalovaného zahŕňal malý kolektív (do 3 zamestnancov) v rozsahu oddelenia prevádzky a jeho pracovná náplň okrem iného zahŕňala prípravu a spracúvanie zasielateľských zmlúv pre zákazníkov. Z uvedeného vymedzenia pracovnej pozície žalovaného ako aj jeho pracovnej náplne mal súd prvého stupňa preukázané, že za celý proces realizácie spornej prepravy niesol zodpovednosť žalovaný. Skutočnosť, že realizáciu spornej prepravy riadil žalovaný, bola preukázaná tiež z emailovej komunikácie ohľadne spornej prepravy, ktorá prebehla medzi príjemcom zásielky (spoločnosťou Agrobiosfer, s.r.o.), odosielateľom (J. B. S. - G.. V. H.) a žalovaným, kde aktívne vystupoval práve žalovaný, ktorý emailom zo dňa 30.11.2012 odsúhlasil odosielateľovi údaje týkajúce sa spornej prepravy vrátane návrhu prepravného dokumentu - Bill of Lading. Pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti snažil preniesť zodpovednosť na svedka Y. poukazovaním na ním chybne vypracovanú cenovú ponuku, podľa ktorej sa preprava uskutočnila a poukazovaním na email svedka T. z 15.10.2012, ktorým mu bolo oznámené, že svedok Y. je schopný vypracovávať cenové ponuky a žalovaný sa môže na neho obrátiť, súd prvého stupňa uviedol, že svedok Y. bol v období spornej prepravy zamestnaný u žalobcu na pozícii dispečer leteckých a námorných prepráv, pričom zamestnanie začal vykonávať od 1.10.2012 a v období spornej prepravy bol v skúšobnej dobe. Z výpovede svedka Y. vyplynulo, že v tom čase sa mal zoznamovať s činnosťou žalobcu a vypracovávať cenové ponuky na základe dopytov od potenciálnych zákazníkov, pričom ho zaškoľoval žalovaný. Aj samotný žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že svedok Y.T. mu bol v tom čase priamo podriadený. Podľa karty pracovného miesta svedka Y. jeho pracovná náplň na rozdiel od žalovaného nezahŕňala priame riadenie kolektívu, pričom jej obsahom okrem iného bol „iba“ príjem a spracúvanie objednávok na prepravu zásielok. Až dodatkom pracovnej zmluvy svedka Y. zo dňa 31.1.2013 došlo k zmene jeho pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.2.2013, a to v časti funkcie na AIR & SEA FREIGHT MANAGER (teda na rovnakú pozíciu, ako zastával žalovaný v období spornej prepravy) a k zmene jeho pracovnej náplne tak, že okrem iného zahŕňala prípravu a spracúvanie zasielateľských zmlúv pre zákazníkov (teda rovnakú, ako bola pracovná náplň žalovaného v období spornej prepravy). Z uvedeného vymedzenia pracovnej pozície (a pracovnej náplne) žalovaného, ako aj z jeho aktívneho vystupovania v celom procese realizácie spornej prepravy dospel súd prvého stupňa k záveru, že zodpovednosť za jej realizáciu niesol práve žalovaný. Na tom nemohol nič zmeniť ani email svedka T. z 15.10.2012, ktorým oznámil žalovanému, že svedok Y. je schopný vypracovávať cenové ponuky a žalovaný sa môže na neho obrátiť. Účelom tohto kroku bolo totiž zabezpečiť žalovanému administratívnu podporu v kancelárií, aby mohol venovať viac času práci v teréne (ako to uviedol svedok T.). To však nezbavovalo žalovaného zodpovednosti za celý proces realizácie spornej prepravy, a teda aj za činnosť svedka Y., ktorý mu bol v tom čase priamo podriadený (ako to vyplýva aj z pracovnej pozície žalovaného, ktorého priame riadenie podľa karty pracovného miesta zahŕňalo malý kolektív (do 3 zamestnancov) v rozsahu oddelenia prevádzky). Aj z toho dôvodu mal žalovaný venovať väčšiu pozornosť činnosti svedka Y., ktorého žalovaný navyše výslovne požiadal o vypracovanie cenovej ponuky na spornú prepravu. O to viac, ak v danom čase bol svedok Y. v skúšobnej dobe a zaškoľovať ho mal práve žalovaný. V tejto súvislosti súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že svedok Y. vykonal vo vzťahu k spornej preprave iba jeden jediný úkon, a to vypracovanie cenovej ponuky (čo bolo v súlade s jeho pracovnou zmluvou). K námietke žalovaného, že kartu pracovného miesta neobdržal, že táto bola vypracovaná dodatočne a že nie je ním podpísaná súd prvého stupňa uviedol, že karta pracovného miesta tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy žalovaného ako príloha č. 1. Hneď v úvode pod nadpisom „Pracovná zmluva“ pri vymedzení druhu práce žalovaného sa nachádza priamy odkaz na KPM (kartu pracovného miesta) a odkaz na KPM sa nachádza aj na druhej strane pracovnej zmluvy v bode 14, kde je KPM vymedzená ako neoddeliteľná súčasť pracovnej zmluvy žalovaného. Preto súd prvého stupňa nepovažoval vyššie uvedenú námietku žalovaného za opodstatnenú a neprihliadol na ňu. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného za konkrétnu škodu, ktorá vznikla spornou prepravou, žalovaný svojím zavinením (z nedbanlivosti) umožnil, resp. vyvolal stav, že preprava sa uskutočnila nehospodárne cez nesprávny prístav (namiesto prístavu T. - Slovinsko sa uskutočnila cez Y. - L.), čím porušil svoju povinnosť pracovať zodpovedne a riadne a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Žalovaný odsúhlasil odosielateľovi údaje týkajúce sa spornej prepravy (emailom zo dňa 30.11.2012) vrátane návrhu prepravného dokumentu - Bill of Lading (ktorý tvoril prílohu emailu z 28.11.2012), kde bolo ako prístav vylodenia (Port of Discharge) nesprávne uvedené miesto doručenia - Modra, Slovakia a v kolónke miesto doručenia (G. M. K.) nebolo uvedené žiadne miesto. Takýmto postupom žalovaný zároveň porušil internú pracovnú procedúru týkajúcu sa realizácie námorných prepráv, v zmysle ktorej sa importy mali objednávať u schválených agentov, ktorí budú v kontakte s odosielateľom, pričom objednávka mala správne obsahovať presnú adresu odosielateľa + kontaktnú osobu + tel. číslo, predpokladané vyzdvihnutie zásielky, počet ks, váhu, rozmery, typ kontajneru, routing POD (G. M. K. - prístav vylodenia), miesto doručenia, referenčné číslo z Flying Fish. Žalovaný teda jednak nekontaktoval priamo schváleného agenta v Číne (ktorým bola v zmysle zápisu z provozní porady č. 02/2012 zo dňa 1.2.2012 a zápisu z provozní porady č. 03/2012 zo dňa 21.3.2012 spoločnosť ON TIME EXPRESS ako exkluzívny partner žalobcu), ale namiesto toho komunikoval priamo s odosielateľom v Číne, a jednak odsúhlasil údaje týkajúce sa spornej prepravy vrátane návrhu prepravného dokumentu - Bill of Lading, kde došlo k zrejmej nesprávnosti, keď ako prístav vylodenia (G. M. K.) bolo nesprávne uvedené Modra, Slovakia (čo malo byť miesto doručenia - G. M. K.), a ako miesto doručenia nebolo uvedené žiadne miesto. S uvedenou internou pracovnou procedúrou bol pritom žalovaný oboznámený, ako to vyplýva z výpisu z počítačovej aplikácie žalobcu, kde žalovaný svojím podpisom potvrdil uvedenú skutočnosť. Rovnako bol žalovaný oboznámený so zápismi z porád z 1.2.2012 a 21.3.2012, na ktorých bolo rozhodnuté, že v prípade prepráv z Číny sa bude spolupracovať s agentom ON TIME EXPRESS, ktorého je potrebné využívať vždy pre destinácie v celej Ázii, pretože tento partner je exkluzívny, ako to vyplýva z emailovej komunikácie, ktorou boli žalovanému predmetné zápisy zaslané. Z uvedeného dôvodu nepovažoval súd prvého stupňa za opodstatnenú obranu žalovaného, že sa nezúčastnil pracovnej porady v Prahe. Uvedeným chybným postupom žalovaného došlo k tomu, že preprava sa uskutočnila nehospodárne cez nesprávny prístav (namiesto prístavu T. - Slovinsko sa uskutočnila cez Y. - L.), v dôsledku čoho vznikli zvýšené náklady (škoda) na spornú prepravu vo výške 4.050,06 eura. Výšku škody mal súd za preukázanú z cenníka spoločnosti MSC Slovakia, organizačná zložka a kalkulácie výšky škody, pričom táto predstavovala rozdiel medzi nákladmi, ktoré vznikli spoločnosti Geis CZ Air +Sea s.r.o. pri realizácii spornej prepravy cez prístav Y. (vo výške 13.456,85 eura) a nákladmi, ktoré by vznikli pri realizácii tej istej prepravy v tom istom čase cez prístav T. (vo výške 9.406,79 eura). Výšku škody pritom nespochybnil ani samotný žalovaný. Cenu prepravy (vrátane uvedených zvýšených nákladov) uhradila spoločnosť Geis CZ Air+Sea s.r.o. (pre ktorú žalobca na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 18.4.2012 zabezpečoval obstaranie spornej prepravy) spoločnosti MSC Mediterranean Shipping Company S.A. (ktorá spornú prepravu fakticky uskutočnila) dňa 15.1.2013, ako to vyplýva z výpisu z účtu spoločnosť Geis CZ Air+Sea s.r.o. Skutočnosť, že sporná preprava sa uskutočnila cez prístav Y., L., nebola medzi účastníkmi sporná, navyše celkom jednoznačne vyplýva z výpisu z počítačovej aplikácie žalobcu, námorného prepravného listu - J. M. B. a priložených faktúr, ktorými spoločnosť MSC Mediterranean Shipping Company S.A. fakturovala spoločnosti Geis CZ Air+Sea s.r.o. náklady za uskutočnenú prepravu v celkovej výške 13.456,85 eura. Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné, že preprava cez prístav T. by bola najvýhodnejšia (čo potvrdil aj samotný žalovaný vo svojej výpovedi a vyplýva to aj z toho, že cenová ponuka, ktorú vypracoval, sa týkala prístavu T.). Následne spoločnosť Geis CZ Air+Sea s.r.o. fakturovala žalobcovi uvedené zvýšené náklady, ktoré vznikli uskutočnením prepravy cez prístav Y. namiesto správneho prístavu T., vo výške 4.050 eur, čo mal súd za preukázané z faktúry č. XXXXXXX, pričom žalobca ich uhradil spoločnosti Geis CZ Air+Sea s.r.o. dňa 6.5.2013, ako to vyplýva z výpisu z účtu žalobcu. Medzi uvedenými zvýšenými nákladmi (škodou) a porušením pracovných povinností žalobcu je pritom daná aj príčinná súvislosť, keďže je zrejmé, že ak by žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu z jeho pracovného pomeru u žalobcu neporušil a prepravu by realizoval správne (cez správny prístav pri zachovaní predpísaného pracovného postupu) žiadne zvýšené náklady (zapríčinené uskutočnením prepravy cez nesprávny, nehospodárny prístav Hamburg) by nevznikli. Keďže v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu (porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s ním, škoda, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, zavinenie), pričom výška náhrady škody uplatnenej žalobcom nepresiahla sumu rovnajúcu sa štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, súd prvého stupňa žalobe s poukazom na § 81 písm. a), e), § 179 ods. 1 veta prvá, § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce v celom rozsahu vyhovel. K námietke žalovaného uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu, že ak by bola aplikovaná jeho cenová ponuka, žalobca by dosiahol ešte vyšší zisk, ako mu z dôvodu nesprávnej kalkulácie exkolegu Y. vznikla strata, súd prvého stupňa uviedol, že ku škode v danom prípade nedošlo tým, že preprava bola nacenená svedkom Y. na nižšiu sumu ako mala byť, ale tým, že takto nacenená preprava bola uskutočnená nesprávne (nehospodárne), t.j. namiesto prístavu T. v Slovinsku bola uskutočnená nehospodárne cez prístav Y. v L.. Cena zaplatená objednávateľom prepravy za prepravu bola z hľadiska žalobcom uplatnenej náhrady škody irelevantná, keďže podstatné pre vec boli iba náklady, ktoré vznikli realizáciou prepravy cez nesprávny prístav (Y.) a náklady, ktoré by vznikli, keby sa preprava realizovala cez správny prístav (T.). Cenová ponuka sa týka rozdielneho právneho vzťahu (objednávateľ prepravy - žalobca) ako je tomu v prípade nákladov vzniknutých na prepravu (ktoré vznikli spoločnosti Geis CZ Air+Sea s.r.o., v prospech ktorej žalobca obstarával spornú prepravu, ich úhradou faktickému vykonávateľovi prepravy - spoločnosti MSC Mediterranean Shipping Company S.A.). Navyše nie je vôbec zrejmé, či by cenovú ponuku vypracovanú žalobcom objednávateľ prepravy aj akceptoval. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil súd prvého stupňa predmetnú námietku žalovaného vo vzťahu k meritu veci za irelevantnú. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému ako neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v podrobnej špecifikácii. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedol, že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že v čase realizácie predmetnej prepravy mal v zmysle záverov z provozní porady č. 01/2012 zo dňa 16.10.2012 venovať 90 % Sales a že podporu bude mať od M. Hajdáka v kancelárii; z tohto dôvodu nenesie akúkoľvek zodpovednosť. Podľa žalovaného si súd prvého stupňa nepreveril, aká by bola cena za dopravu cez prístav T. a vychádzal len z ničím nepodložených podkladov, podľa ktorých je celkový rozdiel 4.050 eur; v predžalobnej výzve zo dňa 1.2.2013 sa však uvádza škoda 3.019 eur. Súd prvého stupňa ďalej podľa žalovaného nezohľadnil skutočnosť, že v čase neprítomnosti C.. Y. operatívne oznámil p. V. cnee a Notify, čo bolo zaznamenané aj v Bill of Lading; v tomto Bill of Lading nie je uvedený žiaden POD (T. resp. Y.). Záverom uviedol, že samotný zasielateľský príkaz na prepravu vyhotovený p. T. nerozlišuje medzi G. T. resp. Y. a nerozlišuje medzi nimi ani jedna zo sadzobných ponúk na túto prepravu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že za spornú prepravu v celom rozsahu zodpovedal žalovaný, ktorý bol priamym nadriadeným C.. Y.. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani mail svedka K.. T. zo dňa 15.10.2012 a ani zápis z provozní porady zo dňa 16.10.2012. Účelom uvedeného kroku totiž bolo zabezpečiť žalovanému administratívnu podporu v kancelárii, aby sa mohol viac venovať práci v teréne, čo ho však nezbavovalo zodpovednosti za realizáciu konkrétnej prepravy (čo platilo aj za situácie, keď C.. Y. bol v čase realizácie spornej prepravy len v skúšobnej dobe, kedy sa zaúčal problematike a bol pod priamym vedením žalovaného). Žalobca založil do spisu doklady preukazujúce výšku jeho nároku, pričom z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 22.9.2015 vyplýva, že tento nespochybňuje správnosť výpočtu škody a ani správnosť cenníka MSC Slovakia, organizačná zložka. Žalovaný ako priamy nadriadený C.. Y. zodpovedal za realizáciu celej spornej prepravy, pričom skutočnosť, že aktívne vystupoval v rámci jej celej realizácie (a nielen v tom jednom prípade, na ktorý poukázal v odvolaní), vyplýva z mailovej komunikácie, ktorá sa nachádza v spise. Škoda nevznikla tým, že by bola preprava nesprávne nacenená, resp. že by v zasielateľskom príkaze absentovalo uvedenie G. - G.D. vylodenia, ale výlučne z dôvodu, že preprava sa reálne uskutočnila nehospodárnym spôsobom cez nesprávny prístav. Je právne irelevantné, či v cenovej ponuke, resp. v zasielateľskom príkaze, bol alebo nebol uvedený prístav vylodenia, nakoľko cenová ponuka, resp. zasielateľský príkaz, predstavujú zmluvný vzťah medzi zasielateľom a príkazcom, ktorého predmetom je obstaranie prepravy z konkrétneho miesta do miesta doručenia, pričom príkazcu nezaujíma, cez aký prístav sa preprava uskutoční. Uvedené je vecou žalobcu a je v jeho záujme, aby to bolo realizované čo najhospodárnejším spôsobom - pre príkazcu je dôležité len to, aby sa zásielka dostala do miesta určenia za zmluvne dohodnutú cenu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.5.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Vo vzťahu k odvolacím námietkam, ktoré sa týkali popretia zodpovednosti žalovaného (s poukazom na závery z provozní porady č. 01/2012 zo dňa 16.10.2012, skutočnosť, že v J. M. B. nie je uvedený žiaden POD, skutočnosť, že zasielateľský príkaz na prepravu vyhotovený p. T. nerozlišuje medzi G. T. S. Y. a nerozlišuje medzi nimi ani jedna zo sadzobných ponúk na prepravu) a spochybnenia výšky škody, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil. Žalobca v konaní preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu (porušenie právnej povinnosti pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s ním, vznik a výšku škody, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenie), pričom preukázanie jednotlivých predpokladov súd prvého stupňa dôkladne odôvodnil; vysporiadal sa pri tom aj s pracovnou náplňou C.. Y. a obsahom J. M. B., zasielateľského príkazu na prepravu či sadzobných ponúk na prepravu (na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní). Rovnako dôkladne sa súd prvého stupňa zaoberal aj výškou škody, ktorú mal preukázanú z cenníka spoločnosti MSC Slovakia, organizačná zložka (č.l. 21-22 spisu) a z kalkulácie výšky škody (č.l. 13-14 spisu), pričom táto predstavovala rozdiel medzi nákladmi, ktoré vznikli spoločnosti Geis CZ Air+Sea s.r.o. pri realizácii spornej prepravy cez prístav Y. (vo výške 13.456,85 eura) a nákladmi, ktoré by vznikli pri realizácii tej istej prepravy v tom istom čase cez prístav T. (vo výške 9.406,79 eura); uviedol, že výšku škody nespochybnil ani samotný žalovaný. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 22.9.2015 je zrejmé, že súd prvého stupňa skonštatoval, že nevykoná dokazovanie čítaním, resp. oboznámením obsahu listinných dôkazov, o.i. na č.l. 13-14 a 21-22, nakoľko tieto boli účastníkom doručené a ich obsah nebol spochybnený. Následne na výslovnú otázku žalovaný uviedol, že nemá žiadne ďalšie dôkazné návrhy. Súd prvého stupňa potom po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Je teda zrejmé, že žalovaný pred súdom prvého stupňa nespochybnil listinné dôkazy, na základe ktorých mal súd prvého stupňa preukázanú výšku škody; rovnako nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie výšky nákladov pri realizácii spornej prepravy cez prístav T.. Účastník je pritom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie inej výšky nákladov pri realizácii spornej prepravy cez prístav T., než z akej vychádzal súd prvého stupňa (na ktoré by však odvolací súd mohol prihliadať len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.). Výška škody uvedená v predžalobnej výzve nemá vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci vzhľadom k preukázanej výške škody 4.050,06 eura. Napadnutý rozsudok tak súd prvého stupňa odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z.; za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl.) priznal 151,04 eura (§ 10 ods. 1 vyhl.) a režijný paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 159,43 eura, s uplatnenou 20 % DPH 31,87 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkové trovy právneho zastúpenia 191,30 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.