Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/128/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413212591 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413212591.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej: O. Š., B.. XX.X.XXXX, bytom N. X. XX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, pod sp. zn. EX 415/13 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.205,15 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/3543/2013-32 zo dňa 12.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/3543/2013-32 zo dňa 12.11.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.6.2013 a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC-425/13-LP zo dňa 20.3.2013. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný titul nespĺňa podmienky vykonateľnosti pre závadu v jeho doručení povinnej. Poukázal na skutočnosť, že zo spisu rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámil vyplýva, že rozhodcovský súd nevynaložil potrebné úsilie vyžadované § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej ZoRK), pre použitie fikcie doručenia. Rozhodnutie predložené exekučnému súdu ako exekučný titul bolo povinnej doručované na adresu jej trvalého bydliska N. X. XXXX/XX, X., odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá, s oznámením pošty „neprevzatá v odbernej lehote“. Rozhodcovský súd nevykonal žiadne úkony smerujúce k zisteniu adresy povinnej, na ktorú by bolo možné rozhodcovský rozsudok opätovne doručiť. Vykonaným šetrením prostredníctvom polície SR exekučný súd zistil, že povinná sa na adrese trvalého pobytu N. X. XXXX/XX, X., na ktorú jej bol doručovaný rozhodcovský rozsudok dlhodobo nezdržuje a dlhodobo žije v Nemeckej spolkovej republike. Neboli preto splnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 25 ods. 1 ZoRK a exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnej doručený a nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku riadneho doručenia rozhodcovského rozsudku povinnej. Poukázal na to, že na doručovanie rozhodcovského rozsudku sa v zmysle § 51 ods. 3 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 vzťahujú ust. § 47 ods. 2 OSP. Z cit. ust. OSP nevyplýva rozhodcovskému súdu povinnosť ďalej skúmať pobyt povinnej, nakoľko pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenie preukazuje doručenkou, z ktorej okrem iného vyplýva aj skutočnosť, že povinný sa v mieste doručovania zdržiava. Povinnosť pre ďalšie zisťovanie pobytu povinnej by zakladala len skutočnosť, ak by sa rozhodcovský rozsudok vrátil so správou pošty „adresát neznámy“. Doručenka vystavená poštou potvrdzuje správnosť v nej uvedených údajov, ktoré sa v zmysle § 45 ods. 2 OSP považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Z evidencie REGOB nevyplýva iná adresa trvalého pobytu oprávnenej. Zisťovanie exekučného súdu ohľadne pobytu povinnej je nepreskúmateľné, nakoľko šetrenie policajného zboru sa neuskutočnilo v čase doručovania rozhodcovského rozsudku, ale až dlhú dobu po jeho doručení. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa, sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1. OSP), v rozsahu podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 2.7.2013, doručením návrhu súdnemu exekútorovi. Exekučný titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK- PC-425/13-LP zo dňa 20.3.2013, s vyznačenou doložkou právoplatnosti 14.5.2013 a vykonateľnosti 18.5.2013. Exekučný súd žiadosťami z 15.1.2014 a 18.6.2014 žiadal OO PZ o súčinnosť zistením pobytu povinnej a to šetrením na adrese jej trvalého pobytu, ako aj šetrením u syna povinnej, T. Š.. Zo správ OO PZ zo dňa 30.1.2014, 10.7.2014, 12.7.2014, 15.7.2014 založených v spise súdu prvého stupňa vyplýva, že šetrením na adrese trvalého pobytu povinnej bolo od obyvateľky domu p. O.Z. U. zistené, že povinná má trvalý pobyt na adrese N.. X. XX, X., avšak na tejto adrese sa v čase šetrenia nezdržiavala, nakoľko bola cez pol roka odcestovaná v niekde Nemecku. Obyvateľka domu p. V. rovnako potvrdila, že povinná sa v čase šetrenia na adrese trvalého pobytu nezdržiavala a mala bývať niekde v Nemecku. Šetrením na adrese X., T. X u syna povinnej T. Š. bolo zistené, že povinná sa dlhodobo zdržiava na neznámej adrese v Nemecku, pričom príslušníkom OO PZ uviedol jej mobilné telefónne číslo, ktoré následne uviedli v správe súdu. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej „EP“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 44 ods. 2 EP, v znení nov. č. 335/2014Z.Z. (účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 25 ods. 1 ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Podľa § 25 ods. 2 ZoRK, v cit. znení, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. Podľa § 25 ods. 3 ZoRK, v cit. znení, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK, v cit. znení, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk;9a) dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Podľa § 51 ZoRK v cit. znení, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.18) Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zisťovanie splnenia podmienok prípustnosti exekúcie je v zmysle § 44 ods. 2 EP úradnou povinnosťou exekučného súdu. Základnou podmienkou a predpokladom nariadenia exekúcie je vykonateľnosť exekučného titulu, teda stav, keď rozhodnutie po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie spĺňa predpoklady na jeho nútený výkon zo strany oprávneného. Podľa konštantnej judikatúry exekučný súd nie je viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenou na exekučnom titule, ktorý mu bol predložený a v prípade pochybností o jeho riadnom doručení, je oprávnený sám preskúmať, či je rozhodnutie je skutočne vykonateľné. Pokiaľ preto súd prvého stupňa v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zisťoval, či rozhodnutie predložené mu ako exekučný titul nadobudlo vykonateľnosť a stalo sa spôsobilým exekučným titulom, bol jeho postup plne v súlade so zákonom a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvého stupňa, že aplikácia inštitútu fikcie doručenia vyplývajúca z ust. § 47 ods. 2 OSP je možná len v prípade, ak sa adresát v čase doručovania zdržoval na mieste doručenia a mal objektívnu možnosť, aby sa doručovaná písomnosť dostala do jeho dispozičnej sféry. Tento záver má rovnako oporu v konštantnej judikatúre súdov. Odvolaciu námietku oprávneného o neexistencii právnej povinnosti skúma, či sa adresát v čase doručovania zdržoval v mieste doručenia, ako aj argumentáciu, že prevzatie zásielky je právom adresáta a jeho nevyužitie nesie negatívne následky pre pasívneho účastníka konania, preto súd vyhodnotil ako právne nedôvodnú. Záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval (5 Cdo 94/2000, obdobne 2 Cdo 33/2005, 4 Cdo 338/2009, 6 Cdo 239/2011 a iné). Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené upriamuje pozornosť na tú podstatnú skutočnosť, že zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 OSP vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Prípadná neskoršia neprítomnosť v mieste doručovania (v čase po vykonaní doručovania) už na úspešnosť doručenia náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 OSP nemá žiadny vplyv. Táto okolnosť - skutočnosť, že povinná sa nezdržiavala v mieste doručovania v rozhodnom momente doručovania rozhodcovského rozsudku však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Z obsahu pripojeného originálu rozhodcovského spisu sp. zn. RK-PC-425/13-LP a v ňom založenej zásielky, ktorou bol povinnej doručovaný exekučný titul vyplýva, že doručovanie sa uskutočnilo v čase od 8.4.2013, kedy bola zásielka daná na poštovú prepravu do 3.5.2013, kedy sa nedoručená zásielka so správou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ vrátila späť rozhodcovskému súdu. Zásielka bola povinnej doručovaná na adresu: N. X. XXXX/XX, XXX XX X.. Z oznámení pošty na ľavej strane zásielky vyplýva, že prvý pokus o doručenie bol vykonaný 10.4.2014. Opakované doručovanie bolo 11.4.2013 a zásielka bola uložená na pošte dňa 11.4.2013. Po uplynutí úložnej lehoty pošta nedoručenú zásielku zaslala dňa 30.4.2013 späť odosielateľovi - Victoria rozhodcovskému súdu v Žiline. Rozhodným momentom pre úspešné doručenie použitím fikcie doručenia je tak zistenie, či sa povinná v mieste doručovania zdržiavala v čase od 10.4.2013 do uplynutia úložnej doby a či tak v tomto čase mala možnosť si zásielku prevziať ( t.j. či bolo možné, aby sa zásielka v čase doručovania dostala do jej dispozičnej sféry). Súd prvého stupňa dospel k záveru o nedostatku vykonateľnosti exekučného titulu pre závadu v jeho doručení povinnej ( t.j. nesplnenie podmienky náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP) len na základe výsledkov neskoršieho šetrenia príslušníkov OO PZ vykonaných na výzvu súdu v mesiacoch január a júl 2014, teda v čase nasledujúcom po doručovaní exekučného titulu povinnej. Zo správ OO PZ založených v spise súdu prvého stupňa ( čl. 25, 28/30) vyplýva len záver, že povinná sa v čase vykonania šetrenia - teda v roku 2014, na mieste svojho trvalého bydliska nezdržovala a dlhodobo žije v Nemecku. Ani z jednej zo správ však nevyplýva a nemožno z nej za žiadnych okolností vyvodiť, odkedy sa povinná mala zdržiavať mimo miesta bydliska ( t.j. mimo miesta doručovania písomnosti) a či sa mimo územia SR zdržiavala aj v čase doručovania exekučného titulu. Súd prvého stupňa sa s touto, pre rozhodnutie podstatnou skutočnosťou, nijakým spôsobom nevysporiadal, V tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a záver o nesplnení podmienky náhradného doručenia prijal len s poukazom na všeobecné a nekonkrétne zistenia OO PZ vykonané rok po doručovaní exekučného titulu, ktoré neobsahujú žiadnu zmienku o tom, či sa povinná mimo svojho bydliska zdržovala už aj v čase doručovania exekučného titulu. Odvolací súd preto považuje za dôvodnú odvolaciu námietku oprávneného, v ktorej súdu prvého stupňa vytýka nedostatočne zistený skutkový stav veci. Pokiaľ preto súd prvého stupňa prijal právny záver o nemožnosti použitia fikcie doručenie bez zistenia okolností, či sa povinná v mieste doručovania zdržiavala v čase doručovania rozhodcovského rozsudku, vychádza jeho rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho právny názor o nevykonateľnosti exekučného titulu je prinajmenšom predčasný. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ OSP a § 221 ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 243d ods. 2 EP, prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní, pri skúmaní danosti podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 EP z hľadiska vykonateľnosti exekučného titulu bude vykonať dokazovanie zamerané na zistenie, či sa povinná v čase doručovania zdržiavala v mieste doručovania a či tak mala objektívnu možnosť dozvedieť sa o doručovaní exekučného titulu, čo je podmienka podstatná pre použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Na základe zisteného skutkového stavu exekučný súd vec opätovne právne posúdi a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.