Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/236/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214441 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413214441.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova ul. č. 17, Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská ul. č. 9, Bratislava, proti žalovanému: W. F., I.. XX. XX. XXXX, Z. U.. B. K. Č.. XX, Z., zastúpený: Mgr. Alessandro Amato, nar. 03. 03. 1973, bytom ul. Pavla Horova č. 11, Bratislava, o zaplatenie istiny 131,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. decembra 2015, č. k. 7C/283/2014 - 76, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 131,19 eur odo dňa 13. 08. 2010 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 801 ods. 2, § 803 ods. 1, § 121 ods. 2, 3, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 160 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalovaný nezaplatil žalobcovi poistné za dobu do jeho zániku. Uviedol, že žalobca, ako poistiteľ, a žalovaný, ako poistený, uzavreli dňa 11. 03. 2010 poistnú zmluvu - Poistenie úrazu a zodpovednosti, so začiatkom poistenia 12. 03. 2010, predmetom ktorej bolo poistenie úrazu a zodpovednosti, na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím, pričom z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie (poistná zmluva zanikla dňa 12. 08. 2010), žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 02. 09. 2010 zánik poistnej zmluvy a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného do 10 dní od obdržania upomienky. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní dňa 14. 12. 2015 uviedol, že žalovanú sumu môže splácať v splátkach po 10 eur mesačne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nakoľko poberá dávky v hmotnej núdzi za rok 2015 vo výške 61,60 eur mesačne, keď mu bola X. B. M., X. J..X. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. l a § 150 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za poskytovanie právnych služieb za dva úkony: prevzatie a príprava veci, písomné podanie na súd a 2 x režijný paušál), keď dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitné zreteľa spočívajúce vo výnimočnosti prípadu. Uviedol, že výnimočnosť videl v okolnostiach danej veci ako aj okolnostiach na strane účastníkov konania (žalovaný je talianskej národnosti, ovláda slovenský jazyk na základnej úrovni, trpí vážnymi zdravotnými problémami, nachádza sa v hmotnej núdzi), a prihliadol aj na osobné, majetkové, zárobkové pomery všetkých účastníkov konania a na okolnosti, ktoré viedli žalobcu, ktorý pri osobnom stretnutí so žalovaným musel mať nesporne vedomosť o jeho schopnostiach, resp. neschopnostiach v živote sa vedieť brániť a pochopiť zmysel konania, k uplatneniu práva na súde prvej inštancie a postoj účastníkov v konaní, pričom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi sa nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči nemu a neodporuje dobrým mravom. Poukázal na skutočnosť, že E. B. Y. M. B. N. Y. U. U., U. I. Z., B. U.. Č.. X, Z., I. M. W., W. U.. Č.. XX, Z. E. X. XX. XX. XXXX O., Ž. Ž. V. T. Y. pre B. M. (O. XX P.), V. X. M. I. a z uznesenia Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 23Pu/192/2013 zo dňa 30. 10. 2013 o vyslovenie neprípustnosti prevzatia žalovaného do B. I. B. B., W. H. Č.. XX, B. vyplýva, že sa pod sp. zn. 23Pu/192/2013 viedlo konanie o vyslovenie prípustnosti, resp. neprípustnosti prevzatia žalovaného na psychiatrické oddelenie uvedenej nemocnice, z dôvodu ktorého mal preukázané diagnostikované závažné ochorenie žalovaného (X. J..X B. M.) a jeho hmotnú núdzu. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., pričom existujú iné vady, ktoré viedli k nesprávnemu a nezákonnému zníženiu náhrady trov konania, keď súd prvej inštancie porušil základné právne princípy, na ktorých je budovaný Občiansky súdny poriadok a ktoré sú aj garantované Ústavou Slovenskej republiky a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Uviedol, že žalobca sa domáhal svojich práv voči žalovanému spôsobom ustanoveným zákonom, keďže viackrát žalovaného vyzýval na úhradu dlžného poistného a pokúšal sa aj o mimosúdne vyriešenie sporu, avšak žalovaný na výzvu nereagoval a preto musel pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou, z čoho vyplýva, že pred začatím súdneho konania využil svoje právo na súdnu ochranu a plnil svoju povinnosť ukladanú mu právnym poriadkom Slovenskej republiky. Poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd mu priznal ním uplatnený nárok v celom rozsahu, takže bol vo veci úspešný a preto mu mal zároveň prvoinštančný súd priznať aj náhradu trov konania, avšak toto neurobil a žalovanému neuložil nahradiť žalobcovi trovy konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý videl v duševnom stave žalovaného. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti aplikácie § 150 ods. 1 O. s. p. považuje za vyčerpávajúce, ale aj napriek tomu má odlišný právny názor, z dôvodu ktorého si uplatňuje nárok iba na náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za žalobu. Poukázal na odbornú prax, ktorá zastáva totožný názor a zdôrazňuje, že použitie uvedeného ustanovenia zákona negatívnym spôsobom dopadá na účastníka konania a teda aplikácia uvedeného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter, keď súdny poplatok je zákonom stanovenou podmienkou pre uplatnenie práva v konaní pred súdom a nepriznaním nároku na jeho náhradu sa porušuje jeho právo na súdnu ochranu garantované ústavou. Uviedol, že pokiaľ musel vymáhať svoje právo súdnou cestou a podmienkou začatia súdneho konania, aby prebehlo riadnym spôsobom, bolo zaplatenie súdneho poplatku, má nárok na jeho náhradu od neúspešného žalovaného, v opačnom prípade, by mu vznikla neprimeraná majetková ujma a znevýhodnenie, ktoré znižuje priznaný nárok o zaplatený súdny poplatok, ktorý v tomto prípade predstavuje 1/8 priznanej sumy súdom prvej inštancie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 45/06 a ust. § 150 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplýva, že aplikácia tohto ustanovenia je možná len vtedy, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z. a nad rámec svojich povinností, ktoré mu ukladajú uvedené predpisy, ponúkol žalovanému dohodu o zániku poistnej zmluvy, na ktorú ale žalovaný nereagoval a preto podmienky pre aplikáciu § 150 O. s. p. nie sú naplnené, a ani neexistuje dôvod pre nepriznanie ním uplatnených trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že súd musí postupovať v konaní podľa § 1 O. s. p. tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a mal by za účelom naplnenia zásady rovnosti účastníkov konania podľa § 18 O. s. p. (resp. čl. 47 ods. 3 Ústavy), pristupovať k všetkým účastníkom konania rovnako a žiadnej strane by nemala byť poskytnutá výhoda na úkor druhej strany, z čoho vyplýva, že súdy by mali pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať dôsledne a pamätať na základné princípy konania tak, aby svojim rozhodnutím neprimerane neznevýhodňovali žalovaných a nedávali im indície, aby mohli mať dojem, že aj v prípade, ak sa budú vyhýbať povinnostiam, ktoré na seba zmluvne prevzali, nehrozí im v konaní, v ktorom sa žalobca domáha svojich práv žiadna ujma, alebo iba nepatrná, najmä z hľadiska uplatnených trov konania a trov právneho zastúpenia. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 02. 03. 2016, nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 09. 08. 2013 domáhal zaplatenia sumy 131,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy 40,66 eur od 13. 08. 2010 do zaplatenia z dôvodu zániku poistnej zmluvy č. 1530010358 zo dňa 11. 03. 2010, uzavretej medzi stranami sporu, ku dňu 12. 08. 2010, keď žalovaný nezaplatil do troch mesiacov poistné za prvé poistné obdobie. 6. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. 7. Zákonné ustanovenie § 150 O. s. p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O. s. p.). Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. 8. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že nie sú dané podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi v celom rozsahu, keď síce prvoinštančný súd sa riadne zaoberal dôvodmi hodných osobitného zreteľa a prihliadol na pomery žalovaného, ktorý by mal nahradiť trovy konania žalobcovi, avšak neprihliadol na skutočnosť, že ten, komu by náhrada trov mala byť prisúdená (žalobcovi), účelne vynaložil trovy spojené s uplatňovaním práva, čím došlo k ujme v jeho majetkovej sfére. Opomenutie skúmania aj jeho pomerov, resp. vplyvu (úplného alebo čiastočného) nepriznania náhrady trov konania na jeho pomery nie je náležitou aplikáciou rozoberaného ustanovenia. 9. Trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s konkrétnym súdnym konaním a ich platenie a náhrada, končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie meritórne či procesne skončilo. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov konania je súd povinný vo svojom rozhodnutí vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie i v tejto časti presvedčivo odôvodniť a to nielen citovaním zákonného ustanovenia, na základe ktorého o trovách konania rozhodol, ale najmä aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia je súd povinný zdôvodniť aj vecne. 10. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť prvoinštančného súdu na skutočnosť, že v žiadnom prípade nemožno postupom podľa § 150 ods. 2 O. s. p. nepriznať žalobcovi v posudzovanej veci trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o trovách konania v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvoinštančný súd viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení s ust. § 234 ods. 2 C. s. p. 12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).