Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/230/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413217800 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413217800.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matka - I. B., nar. XX.XX.XXX, bytom A. T. XXXX/X, XXX XX B. a otec - Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. sady XXX/X, XXX XX U., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.02.2015, č.k. 13P/269/2013-91 jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 10.02.2015, č. k. 13P/269/2013-91, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. X. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 Eur na sumu 150 Eur mesačne od 01.09.2013. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 10.02.201 vo výške 500 Eur povolil otcovi splácať v 50 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 10.02.2015, k rukám matky maloletej. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.01.2008, č. k. 24C 172/2007-40 vo výroku o výživnom na maloletú. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Zmenu pomerov súd prvého stupňa zistil predovšetkým na strane maloletej, a to zvýšením jej odôvodnených potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, návštevou školy a záujmovými aktivitami, ktoré matka vyčíslila priemerne na sumu 400 Eur mesačne. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, túto na strane matky nezistil. Na stane otca jeho možnosti a schopnosti posudzoval vo vzťahu k jeho dobrému zdravotnému stavu, produktívnemu veku a jeho odbornému vzdelaniu s maturitou (v odbore kuchár - čašník) s dôrazom na skutočnosť, že otec okrem platenia výživného sa iným spôsobom na starostlivosti a výchove o maloletú nepodieľa. Poukázal aj na jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére L. a na odkázanosť oboch detí na jeho výživu, z dôvodu ktorého vyzval otca na prehodnotenie svojich zárobkových možností za účelom zabezpečenia primeranej výživy oboch dcér. Svoje rozhodnutie oprel aj o zvýšenie príjmu na strane otca za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, ako i fakt, že nemá, ako uviedol, žiadne osobné výdavky s bývaním. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť je základná povinnosť každého rodiča, túto povinnosť nie je možné presúvať na druhého rodiča, pričom povinný rodič si musí svoje finančné záležitosti usporiadať tak, aby bol schopný súdom určené výživné uhrádzať. Výživné určil vo výške 150 € mesačne, pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške 350 € mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol, majúc za to, že určené výživné vo výške 150 € je primerané na krytie potrieb 12 ročného maloletého dieťaťa. Zmenu pomerov ustálil od 01.09.2013, nástupom maloletej na druhý stupeň základnej školy a zvýšením celkových nákladov na potreby maloletej, od 01.09.2013 do rozhodnutia vyčíslil zročné výživné, vyčíslené zročné výživné vzhľadom na finančné možnosti otca, tomuto povolil splácať v mesačných v splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Vyjadril názor, že rozhodnutím súdu zrejme došlo k porušeniu zákona o životnom minime, keď súd napriek jeho nízkemu príjmu zvýšil výživné na maloletú na 150 Eur mesačne. Poukázal na svoje občianstvo Slovenskej republiky, na svoju prácu, platenie daní a odvodov, čo mu podľa jeho názoru zaručuje slobodnú voľbu povolania. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti (s výnimkou výroku, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý) podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t. j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 10.01.2008, č. k. 24C 172/2007-40. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletej k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej v zmysle podstatného zvýšenia jej odôvodnených potrieb, táto je nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované v čase predškolskej dochádzky maloletej, ktorej náklady či už v súvislosti s fyzickým vekom, školskou dochádzkou, či záujmovými aktivitami vzrástli, nakoniec nárast potrieb maloletej uznal aj sám otec, keď jeho námietky smerovali viac k ustáleniu výšky výživného, so žiadosťou o zohľadnenie jeho príjmu. K výške výživného určenej súdom prvého stupňa má odvolací súd za to, že táto zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, t. j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletej, tak aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov, súd prvého stupňa na strane matky nezistil podstatnú zmenu pomerov, avšak na rozdiel od otca, matka okrem výlučnej osobnej starostlivosti o maloletú zabezpečuje po finančnej stránke všetky jej odôvodnené potreby, ktorých nárast správne súd prvého stupňa vyhodnotil od 01.09.2013. Na strane otca súd prvého stupňa skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za objektívnu skutočnosť, v dôsledku ktorej otec nemôže dosahovať príjem primeraný jeho vzdelaniu, kvalifikácii, praxi, v konaní nezistil. V konaní nebolo preukázané, že by príjem otca bol limitovaný jeho zdravotným stavom alebo zdravotným obmedzením, rovnako, že by otec vynakladal úsilie na získanie iného vhodného zamestnania za účelom dosiahnutia vyššieho príjmu ako je základná mzda. Vzhľadom na vzdelanie otca a jeho dosahujúce minimálne príjmy je úvaha súdu prvého stupňa uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku viažúca sa k prehodnoteniu pracovných aktivít otca namieste. Odvolací súd súhlasí s názorom otca o jeho práve na slobodnú voľbu povolania, avšak toto právo musí korešpondovať s právom maloletého dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu prioritná, a to aj na úkor práv rodičov. Vo vzťahu k potrebám maloletej už takmer ako študentke je potrebné si uvedomiť, že je v období dospievania, prípravy na budúce povolanie, ktoré obdobie z hľadiska krytia potrieb je finančne mimoriadne nákladné. S poukazom na uvedené, závery súdu prvého stupňa vyslovené v odôvodnení napadnutého rozsudku zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa svoje závery v odôvodnení rozhodnutia aj primerane, spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vysvetlil, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožnil. Určená výška výživného na maloletú podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.sp., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.