Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413219669 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413219669.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: E. D., Q. XXXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca, proti odporcovi: A. Schwarzkopf s.r.o., Istrijská 49, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Martinom Strážnickým, Kempelenova 728/15, Bratislava, o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Cpr/1/2013-193, zo dňa 13.11.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 15.8.2013, dané navrhovateľke podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 19.8.2013, je neplatné a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 16.9.2013, dané navrhovateľke podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 20.9.2013, je neplatné s tým, že o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru; o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom (po pripustení jeho zmeny) domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu zo dňa 15.8.2013, podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, doručeného jej dňa 19.8.2013, určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu zo dňa 16.9.2013, podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce, doručeného jej dňa 20.9.2013 a zaplatenia náhrady mzdy 12.025,27 eura s prísl. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka nastúpila do pracovného pomeru dňa 1.8.2011 na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy z 23.6.2011. Dňa 19.8.2013 jej odporca doručil skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce s tým, že dňom 18.8.2013 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny s ňou končí pracovný pomer s odôvodnením, že si nevykonávala svoju prácu svedomito, odberateľom bola podaná reklamácia na diely, ktoré navrhovateľka kontrolovala a na základe týchto chýb odstúpil odberateľ od zmluvy s odporcom. Listom zo dňa 23.8.2013 navrhovateľka oznámila odporcovi, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ju zamestnával. Dňa 20.9.2013 odporca doručil navrhovateľke v poradí druhé okamžite skončenie pracovného pomeru zo dňa 19. 9.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu konania navrhovateľky dňa 18.7.2013 a 17.7.2013, kedy mala porušiť pracovnú disciplínu tým, že v tieto dni nesprávne označila závadné diely ako nezávadné. Listom zo dňa 30.9.2013 navrhovateľka oznámila odporcovi, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplané a trvá na tom, aby ju zamestnával. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca nepredložil doklady o reklamáciách zamestnancov pracujúcich na pozícii kontrolór kvality za obdobie marec - august 2013 s odôvodnením, že takýmito dokladmi nedisponuje. Ako doklad o ukončení spolupráce odporcu so spoločnosťou Stefan Brandl Industrielackierung e. K. bol predložený e-mail za účelom preukázania ukončenia zákazky z 15.8.2013 s tým, že na e-maily uvedený S. N. je hlavný kvalitár spoločnosti. Uvedený e-mail však súd prvého stupňa nepovažoval za relevantný doklad o tvrdenom ukončení spolupráce napriek tomu, že je tam uvedené „aktion beendet“ (akcia ukončená). Uviedol, že mu nebol predložený relevantný doklad o vypovedaní zmluvy z dôvodu pochybenia navrhovateľky, ktorý by potvrdzoval ako dôvod ukončenia spolupráce výlučne jej pochybenie. Uvedeným listinným dôkazom mal súd prvého stupňa práve naopak preukázané, že kontroly odporcu neumožňujú jednoznačnú identifikáciu zamestnanca zodpovedného za chybné označenie dielov; t.j. svedkami potvrdenú vykonávanú kontrolu párnych dielov viacerými pracovníkmi alebo vykonávanú zodpovednými pracovníkmi na tzv. FIFO listoch, pričom mal preukázanú aj neexistenciu dokladov o údajnej reklamácii výlučne na prácu navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka vykonávala prácu na zadanej zákazke; ak by sa však aj dopustila kontroly mimo svetelného tunela, čím by porušila pracovnú disciplínu, nedosahovalo by toto porušenie takú intenzitu, ktorá by oprávňovala odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru (podľa súdu prvého stupňa mala byť navrhovateľka písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou dania výpovede pri opakovanom porušení). Výpoveďami svedkov D., R. B. S. bolo síce preukázané, že tzv. FIFO list je základným dokladom, ktorý slúži na evidenciu vykonanej práce, avšak na tzv. FIFO liste nie je možné stotožniť prácu na zákazke s konkrétnym zamestnancom, nakoľko údaje na nich boli zaznamenávané zamestnancami ceruzkou, následne boli prepisované, pričom skutočnosť, že si vypomáhali a meno zamestnanca, ktorý vypomáhal, uvedené neboli (nie je teda možné s odstupom času tvrdiť, že k pochybeniu došlo výlučne prácou navrhovateľky). Hlavnou činnosťou odporcu bolo zabezpečiť, aby sa do výroby nedostali vadné diely; ide o osobitný typ výrobnej prevádzky. Odporca nezabezpečil vhodné pracovné podmienky pre svojich zamestnancov (teda aj pre navrhovateľku), ktorí sa bezvýsledne sťažovali na zlé pracovné podmienky a bolesť očí (zdravotné problémy vyplývajúce z práce). Zamestnanci preto nekontrolovali vždy pod svetelným tunelom, ale najmä vtedy, keď mal prísť p. K., ktorý takúto kontrolu pod svetelným tunelom vyžadoval. Odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že výlučne navrhovateľka spôsobila, že sa do výroby dostali vadné diely a preto že výlučne pochybením navrhovateľky bolo spôsobené, že odporca stratil svoju hlavnú činnosť, ktorú vykonával. Na uvedenom základe súd prvého stupňa s poukazom na § 63 ods. 4, § 68 ods. 1 písm. b), § 70, § 74, § 77, § 79, § 81 Zákonníka práce čiastočným rozsudkom určil, že obe okamžité skončenia pracovného pomeru sú ako nedôvodné neplatné, pričom v prvom okamžitom skončení pracovného pomeru nebol navyše riadne špecifikovaný dôvod tohto skončenia. O náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.9.2013, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Mal za nesprávny záver, že ak by sa aj navrhovateľka dopustila kontroly mimo svetelného tunela, čím by porušila pracovnú disciplínu, takéto porušenie by nedosahovalo intenzitu oprávňujúcu odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľka pracovala na pozícii kontrolór kvality, pričom odporca predložil pracovné postupy a pracovný poriadok, ktoré boli pre jeho zamestnancov záväzné pri výkone činnosti kontroly kvality, teda činnosti, ktorú vykonávala navrhovateľka. Rovnako mal za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že výlučne navrhovateľka svojím konaním spôsobila, že sa do výroby dostali vadné diely a teda že výlučne iba pochybením navrhovateľky bolo spôsobené, že odporca stratil svoju hlavnú činnosť, ktorú vykonával. Odporca vykonával prostredníctvom svojich zamestnancov a/alebo zmluvných partnerov ako subdodávateľ kontrolu dielov, ktoré išli následne priamo do výrobnej linky. Išlo o jeho hlavnú náplň, pričom zodpovedal za to, že sa do výroby nedostanú žiadne vadné diely. Zdôraznil, že išlo o jeho hlavnú činnosť, za ktorú bol zo strany objednávateľa honorovaný. Tvrdenie navrhovateľky, ktorá pripustila, že niekedy došlo ku chybe (nesprávnemu označeniu dielu), čo zdôvodňovala vysokým pracovným zaťažením (podľa jej tvrdenia pracovala nepretržite 8-9 hodín denne), mal za nepravdivé. V mesiaci, v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny závažným spôsobom, ktoré podľa jeho názoru plne odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru, pracovala navrhovateľka v priemere 4,5 hodiny denne. Uvedené preukazuje správa o odpracovaných hodinách navrhovateľky za obdobie posledných piatich mesiacov pred skončením pracovného pomeru Navrhovateľka opakovane potvrdila, že vždy nekontrolovala diely pod svetelným tunelom, pričom takto ich kontrolovala len vtedy, keď mal prísť pán K., lebo „on chcel, aby bolo všetko podľa predpisov“. Týmto tvrdením navrhovateľka priamo potvrdila, že porušovala stanovené postupy dlhodobo. V dôsledku nesprávne označených dielov, kedy zjavne vadné diely boli navrhovateľkou označené ako bezchybné, ukončila spoločnosť Brandl spoluprácu s odporcom. Túto skutočnosť odporca preukázal e-mailom hladkého kontrolóra kvality Ing. N. adresovaným dňa 15.8.2013 odporcovi. Za nesprávny označil záver súdu prvého stupňa, že tento dôkaz nie je relevantným dokladom o ukončení spolupráce. Požiadavka na písomnú výpoveď nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu; pre takúto formu zmluvy, ktorá má charakter inominátnej zmluvy, nie je obligatórne predpísaná písomná forma. Je potrebné brať do úvahy i charakter prevádzky a vykonávanej práce. V prípade činností, ktoré odporca vykonával pre spoločnosť Stefan Brandl Industrielackierung e.K, išlo o činnosť v nepretržitej trojzmennej prevádzke. Charakteristickým znakom takéhoto druhu prevádzky a obzvlášť v prípade automobilového priemyslu je princíp „just-in time“ a presné vymedzenie úloh a zodpovednosti. V tomto prípade spoločnosť odporcu zodpovedala za to, že sa na linku nedostanú vadné diely, pričom túto kontrolu vykonávala práve navrhovateľka. Hlavnou a jedinou náplňou činnosti odporcu pri kontrole kvality bolo zabezpečiť, aby sa na linku dostávali výlučne diely bez vád. Každá zákazka, každá kontrola, má svoje identifikačné číslo na tzv. FIFO liste, na ktorom sa na začiatku pracovnej zmeny vyznačil zamestnanec, ktorý na zákazke pracoval. Ako potvrdila vo výpovedi navrhovateľka i svedkovia S. R., P.. Ľ. D. B. Z. S., údaj na tzv. FIFO liste o odpracovaných hodinách tvoril základný a jediný dokument, resp. podklad pre výpočet mzdy zamestnanca alebo odplaty prípadného zmluvného partnera. Nie je preto správne tvrdenie súdu prvého stupňa, že na tzv. FIFO liste nemožno stotožniť prácu na danej zákazke s konkrétnym zamestnancom, nakoľko údaje boli zaznamenávané zamestnancami ceruzkou a následne zamestnancami prepisované, pričom skutočnosť, že si vypomáhali a meno zamestnanca, ktorý vypomáhal, uvedené nebolo. Pokiaľ by sa zamestnanec nezapísal na tzv. FIFO list a napriek tomu, ako tvrdí navrhovateľka, by vypomáhal na zákazke, znamenalo by to, že pracuje zadarmo. Za nepravdivé mal odporca aj tvrdenie, že na tzv. FIFO liste boli vyznačované údaje ceruzkou a následne prepisované. Odporca poukázal na výpoveď svedkyne Z. E., ktorá na úvod výpovede uviedla „tak ako tu už bolo povedané“ a následne na otázku právneho zástupcu odporcu, či videla zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní odpovedala, že áno. Uvedená výpoveď je nedôveryhodná, účelová a tendenčná a zjavne za účelom „výpomoci“ navrhovateľke. K posúdeniu intenzity porušenia pracovnej disciplíny súdom prvého stupňa, podľa ktorého predmetné porušenie nedosahuje intenzitu oprávňujúcu odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru odporca uviedol, že pôsobí v oblasti tzv. automotive businessu. Jeho výlučná činnosť v tejto oblasti spočívala v kontrole dielov pred ich montážou v rámci výrobného procesu. Možnosť vykonávania takejto podnikateľskej činnosti je veľmi limitovaná striktnými požiadavkami na kvalitu, ktoré sú kladené zo strany odberateľov. Akejkoľvek reklamácie vzniknuté z dôvodu preukázateľného pochybenia na strane odporcu ohrozovali jeho dobré meno, pričom v prípade opakovaných reklamácií dochádza k vyradeniu spoločnosti zo zoznamu dodávateľov pre koncern VW a sieť jeho subdodávateľov, čím prakticky spoločnosť nemôže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u odporcu neexistovala chybová odchýlka, t.j. že určité množstvo dielov by mohlo byť označené nesprávne a odoslané na výrobnú linku, kde by chyba bola zistená a diely reklamované; práve naopak, odporca mal svojou činnosťou garantovať stopercentnú bezchybnosť vysortovaných dielov. Navrhovateľka pôsobila v minulosti na rovnakej pozícii v Nemecku, kde vykonávala tú istú prácu - kontrolór kvality, len pre odlišného dodávateľa. Bola riadne zaškolená, oboznámená s podmienkami výkonu práce, ktoré sa od kontrolóra vyžadujú a bola riadne oboznámená s pracovnými postupmi, ktoré sa pre túto pozíciu vyžadujú. V zmysle pracovných postupov sa všetky lakové diely musia kontrolovať pod tzv. svetelným tunelom. Navrhovateľka tak však opakovane nepostupovala, pričom bola priamo upozornená jej priamym nadriadeným S. R., že takýto postup je v rozpore s pracovným postupom. Túto skutočnosť potvrdzuje výpoveď samotnej navrhovateľky aj svedka S. R.. Je pravdou, že navrhovateľka nedostala žiadne písomné podanie, ktoré by z čisto formálneho hľadiska bolo možné považovať za písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Treba však opätovne prihliadnuť na charakter prevádzky, t.j. na nepretržitú trojzmennú výrobnú prevádzku vo výrobnej hale, kde nie je priestor ani čas vyhotovovať akejkoľvek písomnosti. Navrhovateľka však bola opakovane upozorňovaná na závažnosť konania, keď bolo zistené, že nekontroluje diely pod svetelným tunelom; bolo jej opakovane oznamované, že je to základný predpoklad a jej povinnosť ako zamestnankyne pri výkone práce pre odporcu. Vady, ktoré boli zistené na dieloch v rozhodujúci deň, boli vady, ktoré boli viditeľné aj bez použitia svetelného tunela, nakoľko sa jednalo o preliačeniny na ozdobných líčkach, ktoré boli viditeľné voľným okom. Navrhovateľka však napriek tomu označila tieto diely ako správne a odoslala ich do výroby, kde niektoré boli hneď reklamované a niektoré (ktoré neboli natoľko viditeľné, ale za použitia svetelného tunela by boli okamžite zaznamenané) boli namontované na vozidla B. J. a pri výstupnej kontrole (ktorá sa opäť vykonáva aj pod svetelnej tunelom) boli tieto vady zistené, vozidlo bolo vrátené do výroby, kde vadné diely boli odmontované a nahradené bezchybnými. Na danej zákazke od začiatku pracovala v daný deň iba navrhovateľka a nikto iný a preto tvrdenia navrhovateľky o vzájomnej výpomoci, ale nezapisovaní sa na tzv. FIFO liste, považoval odporca za čisto účelové. Podľa odporcu je možné pripustiť, že prvé skončenie pracovného pomeru nevykazovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. Odporca však v zákonom stanovenej lehote doručil navrhovateľke druhé skončenie pracovného pomeru, čím odstránil všetky prípadné formálne vady, ktoré mohli byť prítomné pri prvom skončení pracovného pomeru. Odporca zdôraznil, že o porušení povinnosti navrhovateľky sa dozvedel dňa 15.8.2013, takže dvojmesačná lehota ostala zachovaná. Podľa jeho názoru je preto potrebné pri posudzovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky vychádzať zo stavu opísaného v druhom skončení pracovného pomeru. Odporca mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané že - navrhovateľka bola riadne poučená o spôsobe vykonávania kontroly, - navrhovateľka nevykonávala kontrolu podľa predpisov, konkrétne pod svetelným tunelom, - nesprávne označila diely, ktoré vykazovali vady, ako bezchybné, - takto označené diely boli reklamované, niektoré až po ukončení montáže vozidla, kde vozidlo muselo byť vrátené späť na výrobnú linku za účelom odstránenia závad, - v dôsledku takéhoto pochybenia navrhovateľky došlo k ukončeniu spolupráce a odporca nemohol viac vykonávať kontrolu dielov, čo predstavovalo jeho hlavnú aktivitu. Podľa názoru odporcu preto bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že konanie navrhovateľky je možné kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom (najmä s prihliadnutím na následky takéhoto konania), ktoré plne odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa intenzitu porušenia pracovnej disciplíny vyhodnotil v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktorá vychádza z toho, že konanie zamestnanca sa posudzuje podľa konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia, v ktorej k porušeniu došlo a vzniknuté dôsledky pre odporcu, atď. V predmetnej veci bolo preukázané, že odporca s navrhovateľkou skončil pracovný pomer na základe reklamácie svojho zákazníka ku kontrole v dvoch dňoch pri celkovom objeme zákazky cca 43.000 kusov dielov, pričom nebolo preukázané, že práve navrhovateľka vykonávala kontrolu dielov; preukázané bolo iba to, že sa pod kontrolu dielov v dané dni podpísala. Výpoveďami svedkov R., K. B. E. bolo preukázané, že reklamácie zo dňa 15.7.2013 a 17.7.2013, pre ktoré bol s navrhovateľkou okamžite skončený pracovný pomer, neboli prvými a jedinými reklamáciami na kontrolu dielov. Svedkovia vypovedali, že reklamácie dostával odporca aj predtým. Odporca predchádzajúce reklamácie oznamoval zamestnancom hromadne bez toho, aby vyvodzoval individuálnu zodpovednosť jednotlivých zamestnancov, či už formou písomného napomenutia alebo inými sankciami. Z takéhoto správania sa odporcu sa dá jednoznačne usúdiť, že odporca akceptoval a bol uzrozumený, že pri vykonávaní kontroly sa prirodzene mohla vyskytnúť chyba zlyhaním ľudského faktora. Svedkovia navyše uviedli, že kontrola dielov sa nevykonávala vždy pod svetelným tunelom, k čomu odporca ani nemal vytvorené pracovné podmienky. Pod svetelným tunelom mohol kontrolovať diely len jeden zamestnanec, s obmedzením priestoru dvaja. Ak bolo treba rýchlo skontrolovať väčší počet dielov, niektorí zamestnanci museli kontrolovať mimo svetelného tunela. Zamestnanci odporcu nekontrolovali diely pod svetelným tunelom v čase, keď s ním pracovala iná firma, alebo na tých častiach pracoviska, kde nebolo svetelný tunel k dispozícii. Poukaz odporcu na údajné pochybenia navrhovateľky nevykonaním kontroly pod svetelným tunelom je preto krajne nekorektný. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca nepreukázal jej výlučnú zodpovednosť za označenie vadných dielov a za následnú stratu zákazky. V konaní bolo preukázané, že zamestnanci si pri práci vypomáhali a pod kontrolu sa podpisoval len jeden z nich, čo absolútne znemožnilo jednoznačnú identifikáciu práce zamestnanca zodpovedného za chybné označenie dielov. Nedalo sa s určitosťou ustáliť, či iba reklamácie zo dňa 15.7.2013 a 17.7.2013, alebo aj ich spojenie s predchádzajúcimi reklamáciami, ktoré sa však nevzťahovali k práci navrhovateľky, boli dôvodom straty predmetnej zákazky odporcu, ktorú odporca v konaní ani riadne nezdokladoval. Tieto skutočnosti potvrdzujú správnosť napadnutého rozsudku a vypovedajú o tom, že zodpovednosť za označenie chybných dielov a stratu predmetnej zákazky sa nedá výlučne pričítať navrhovateľke. Celkom jednoznačne to uviedol svedok R.K., pracujúci na pozícii koordinátora zákaziek, že „reklamácie boli dané na viacero zamestnancov, ale navrhovateľka mala smolu a posledná reklamácia bola na jej prácu. Neviem povedať, či ku ukončeniu spolupráce došlo výlučne len na základe reklamácie na navrhovateľkinu prácu, alebo za všetky“. Odvolacie námietky odporcu k pracovnému času navrhovateľky, spôsobu vyplnenia tzv. FIFO listov, školeniu navrhovateľky, charakteru prevádzky odporcu a pod. považovala navrhovateľka za irelevantné a bez výpovednej hodnoty k veci samej. Odporca nimi len odvracia pozornosť od zistenia, že celá situácia, vrátane nejednoznačnej identifikácie zodpovednej osoby, bola spôsobená najmä obchodným vedením a vnútorným riadením spoločnosti odporcu. Námietka prostredia „automotive businessu“ neospravedlňuje neprimerane prísny postih odporcu za chybnú kontrolu dielov. Dôsledok chybnej kontroly, spočívajúci v strate zákazníka odporcu, ktorý v konaní ani jednoznačne preukázaný nebol, je stav pričítateľný skôr podnikateľskej strate odporcu spojenej s podnikateľským rizikom a nie jeho pracovnoprávnemu vzťahu s navrhovateľkou. Strata zákazníka je v samej podstate typom škodového nároku, ktorý odporca absolútne nekriticky prelínal s pracovnoprávnym vzťahom navrhovateľky, a ktorý netvorí skutkovú premennú právnej normy upravujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca v liste zo dňa 15.8.2013 adresovanom navrhovateľke, označeným ako ukončenie pracovného pomeru uviedol, že v súlade s § 63 ods. 4 Zákonníka práce dňom 15.8.2013 končí s ňou pracovný pomer na základe tejto výpovede. Dôvodom ukončenia je porušenie pracovnej disciplíny, zamestnanec nevykonával svoju prácu svedomito. Odberateľom bola podaná reklamácia na diely, ktoré zamestnanec kontroloval. Odberateľ na základe chýb zamestnanca odstúpil od zmluvy so zamestnávateľom. Následne odporca listom zo dňa 16.9.2013 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou, pričom v liste uviedol, že navrhovateľka sa dňa 15.7. a 17.7. v rozpore s jej základnými povinnosťami zamestnanca dopustila nasledovného konania: Dňa 15.7. a 17.7. označila diely - okrasné lišty dverí pre model B. J., ktoré boli určené pre koncového zákazníka odporcu - spoločnosť VW Slovakia a.s., ako diely vhodné pre výrobu napriek tomu, že tieto diely zjavne vykazovali poškodenia, ako také mali byť navrhovateľkou označené - v súlade s jej hlavnou pracovnou povinnosťou - ako nevhodné. Zamestnanec je povinný zaznamenať počet nevhodných dielov ku každej baliacej jednotke, ktorá mu bola pridelená na sortovanie. Diely boli odoslané koncovému zákazníkovi, spoločnosti VW Slovakia a.s., ktorá oznámila výskyt závadných dielov medzi dielmi určenými pre výrobu dňa 15.8. Konaním navrhovateľky bol ohrozený výrobný proces vo firme VW Slovakia a.s. Zároveň dňa 15.8. spoločnosť VW Slovakia a.s. oznámila odporcovi, že zakazuje dodávateľovi okrasných líšt - firme Stefan Brandl Industrielackierung e.K., aby táto využívala sortovacie služby odporcu a že si musí nájsť nového partnera pre sortovacie práce z konkurencie. Na jednej strane prišiel odporca o zákazku a na druhej strane utrpelo dobré meno firmy na pôde Volkswagenu, predovšetkým medzi pracovníkmi oddelenia „Zabezpečenie kvality“, ktorí majú strategický význam pre fungovanie odporcu do budúcnosti. Hlavnou náplňou práce navrhovateľky bola podľa jej pracovnej zmluvy kontrola závadnosti, respektíve nezávadnosti dielov a v zmysle pracovnej zmluvy a pracovného poriadku odporcu, s ktorými bola oboznámená, bolo jej povinnosťou označiť všetky závadné a nezávadné diely. V dôsledku nesprávneho označenia závadných dielov ako dielov nezávadných z jej strany došlo k zamedzeniu spolupráce medzi spoločnosťou Brandl s odporcom. Odporca v liste upozornil navrhovateľku, že takto porušila pracovnú disciplínu, najmä povinnosť zamestnanca podľa § 81 Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených a hospodáriť riadne so zverenými prostriedkami zamestnávateľa. Zamestnávateľ hodnotil toto porušenie pracovnej disciplíny ako závažné a preto v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s navrhovateľkou okamžite ukončil pracovný pomer. Odporca sa v odvolaní vecne zaoberal len okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 16.9.2013, pričom pripustil, že prvé skončenie pracovného pomeru nevykazovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že čo do rozsahu podal odvolanie proti celému rozsudku, odvolací súd ku skončeniu pracovného pomeru zo dňa 15.8.2013 uvádza, že odporca podľa neho s poukazom na § 63 ods. 4 Zákonníka práce a pri označení v texte ako výpoveď skončil pracovný pomer dňom 15.8.2013. Existuje tu teda vnútorný rozpor medzi označením s uvedením paragrafu (upravujúceho však lehotu pre možnosť dania výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer) a dňom, kedy mienil odporca skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou. Vzhľadom k obsahu listu súd prvého stupňa posúdil dané skončenie pracovného pomeru ako okamžité skončenie (čo vyjadril vo výroku napadnutého rozsudku); takéto posúdenie v odvolaní odporca nenamietol a stotožňuje sa s ním aj odvolací súd. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru (§ 68 Zák. práce). Závažné porušenie pracovnej disciplíny ako jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce nedefinuje a v konkrétnom prípade je potrebné vychádzať z konkrétneho porušenia, situácie, za ktorej k porušeniu došlo a z osoby zamestnanca (napr. i z toho, či a ako v minulosti porušil pracovnú disciplínu). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zmysle § 70 Zákonníka práce uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody vedúce k rozviazaniu pracovného pomeru (t.j. v akom konkrétnom konaní zamestnanca tento dôvod spočíva). Neuvedenie dôvodu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru takýmto spôsobom je sankcionované neplatnosťou okamžitého skončenia v prípade, že sa zamestnanec neplatnosti dovolá na súde v stanovenej lehote (v spojení s § 77 Zákonníka práce). Zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.8.2013 však nie je zrejmé, v akom konkrétnom konaní navrhovateľky odporca vzhliadol závažné porušenie pracovnej disciplíny, ako správne uviedol a presvedčivo zdôvodnil súd prvého stupňa; zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné ani jeho výkladom ustáliť, v čom toto porušenie konkrétne spočíva. Pomocou výkladu prejavu vôle však nemožno nahradzovať alebo dopĺňať vôľu odporcu (ktorú v dobe okamžitého skončenia nemal alebo ju neprejavil). Formulácia, že zamestnanec nevykonával svoju prácu svedomito, pričom odberateľom bola podaná reklamácia na diely, ktoré zamestnanec kontroloval a odberateľ na základe chýb zamestnanca odstúpil od zmluvy so zamestnávateľom, je tak všeobecná, že nespĺňa požiadavku skutkovo nezameniteľného vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak teda dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je v súlade s § 70 Zákonníka práce skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, je okamžité skončenie pracovného pomeru (v prípade splnenia povinnosti jeho riadneho doručenia) neplatné už na tomto základe, ako správne uviedol súd prvého stupňa (čo nakoniec pripustil samotný odporca v podanom odvolaní). Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.9.2013 bolo nesprávne označenie závadných dielov - okrasných líšt dverí pre model B. J. v dňoch 15.7.2013 a 17.7.2013 ako dielov vhodných pre výrobu. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru zároveň uviedol, že v dôsledku uvedeného nesprávneho označenia závadných dielov ako dielov nezávadných zo strany navrhovateľky došlo k zamedzeniu spolupráce medzi spoločnosťou Brandl s odporcom. FIFO list je podľa organizačnej smernice odporcu ako zoznam skladových zásob dielov na kontrolu, príp. na opravu, podkladom pre spracovanie výsledkov z vykonaných prác. Vo FIFO liste je zamestnanec povinný zaznačiť fyzicky skontrolované diely, t.j. bal. jednotky a zároveň zaznačiť počet skontrolovaných dielov, ak sa v bal. jednotke nachádza iné množstvo. Ku každej bal. jednotke je povinný zaznačiť aj počet nájdených NIO (chybných) dielov. Zamestnanec je povinný uviesť odpracovaný čas na vykonávaných prácach, aj v prípade, ak medzičasom prerušil prácu. FIFO list je podkladom pre spracovanie výsledkov a vyúčtovanie odpracovaných hodín, musí byť 100 % a bezchybne vyplnený. V hlásení o nezhodných dieloch č. C XXXXXX zo dňa 17.7.2013 bol uvedený 1 ks dielu č. 4L0 853 083 B_C9A podľa FIFO dátumu 15.7.2013. V hlásení o nezhodných dieloch č. C 484664 zo dňa 14.8.2013 boli uvedené 4 ks dielu č. 4L0 853 083 B_Z7L podľa FIFO dátumu 12.7.2013. V hlásení o nezhodných dieloch č. C 484665 zo dňa 14.8.2013 bol uvedený 1 ks dielu č. 4L0 853 084 B_Z7L podľa FIFO dátumu 11.7.2013. Uvedenými hláseniami odporca preukazoval skutočnosť, že navrhovateľka v dňoch 15.7.2013 a 17.7.2013 nesprávne označila závadné diely ako diely vhodné pre výrobu. Hláseniu č. C XXXXXX zo dňa 17.7.2013 korešpondoval FIFO list z uvedeného dňa s vypísaným priezviskom navrhovateľky (R.) a uvedením času výkonu práce od 8.30 hod. do 13.30 hod., podľa ktorého boli skontrolované diely č. 4L0 853 083 B_C9A v počte 28 ks a 28 ks (s uvedenými dátumami 15.7.2013, zodpovedajúcimi FIFO dátumu 15.7.2013 uvedenom na hlásení), č. 4L0 853 083 B_C9X v počte 117 ks, č. 4L0 853 083 B_S9R v počte 28 ks, č. 4L0 853 083 B_X1Z v počte 28 ks, č. 4L0 853 084 B_C9A v počte 28 ks a 28 ks, č. 4L0 853 084 B_C9X v počte 87 ks, č. 4L0 853 084 B_S9R v počte 28 ks a č. 4L0 853 084 B_Z7S v počte 56 ks. Hláseniam č. C XXXXXX zo dňa 14.8.2013 a č. C XXXXXX zo dňa 14.8.2013 korešpondoval FIFO list zo dňa 15.7.2013 s vypísaným priezviskom navrhovateľky (R.) a časom výkonu práce od 8.30 hod. do 17.00 hod. Podľa tohto FIFO listu boli skontrolované diely č. 4L0 853 083 B_C9X v počte 126 ks a 201 ks, č. 4L0 853 083 B_H5X v počte 28 ks, č. 4L0 853 083 B_S9R v počte 56 ks, č. 4L0 853 083 B_Z7L v počte 28 ks a 28 ks (s uvedeným dátumom 12.7.2013, zodpovedajúcim FIFO dátumu 12.7.2013 uvedenom v hlásení), č. 4L0 853 083 B_Z8W v počte 80 ks, č. 4L0 853 084 B_C9A v počte 56 ks, č. 4L0 853 084 B_C9X v počte 154 ks a 146 ks, č. 4L0 853 084 B_H5X v počte 28 ks, č. 4L0 853 084 B_S9R v počte 56 ks, č. 4L0 853 084 B_Z7L v počte 28 ks (s uvedeným dátumom 11.7.2013, zodpovedajúcim FIFO dátumu 11.7.2013 uvedenom v hlásení) a 28 ks a č. 4L0 853 084 B_Z8W v počte 64 ks. Uvedenými listinami odporca preukázal skutočnosť, že z celkového počtu 1.107 dielov, ktoré mali byť skontrolované navrhovateľkou podľa FIFO listu zo dňa 15.7.2013, boli 2 diely označené nesprávne a že z celkového počtu 456 dielov, ktoré mali byť skontrolované navrhovateľkou podľa FIFO listu zo dňa 17.7.2013, boli 4 diely označené nesprávne. Táto nesprávnosť označenia špecifikovaných dielov nakoniec v konaní nebola sporná; spornou bola skutočnosť, či ich takto označila navrhovateľka. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či navrhovateľka bola alebo nebola oboznámená s organizačnou smernicou odporcu, upravujúcou o.i. evidenciu údajov vo FIFO liste. Nebola však sporná skutočnosť, že kontrolu dielov podľa FIFO listov vykonávala. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa o prepisovaní či dopisovaní údajov ohľadom zamestnancov, resp. osôb vykonávajúcich prácu, vo FIFO listoch s tým, že tieto údaje nezodpovedali vždy skutočnosti, vyplývajú z výpovedí navrhovateľky i svedkov B. K. B. Z. E.. Nebolo preto možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že navrhovateľka bez akýchkoľvek pochybností nesprávne označila špecifikované diely v počte 6 kusov a že by tým porušila pracovnú disciplínu. Odvolacia námietka týkajúca sa nedôveryhodnosti, účelovosti a tendenčnosti výpovede svedkyne Z. E.Q. s tým, že na úvod výpovede uviedla „tak ako tu už bolo povedané“ a následne na otázku právneho zástupcu odporcu, či videla zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní odpovedala, že áno, nie je dôvodná vo vzťahu k ňou vypovedaným skutočnostiam týkajúcich sa záznamov do FIFO listov (a aj pracovných podmienok u odporcu), nakoľko jej výpoveď korešpondovala nielen s výpoveďou navrhovateľky, ale aj s výpoveďou svedka B. K.. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa aj v závere, že ak by aj k nesprávnemu označeniu špecifikovaných dielov došlo zo strany navrhovateľky, nešlo by o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by bolo možné s navrhovateľkou okamžite skončiť pracovný pomer. Vo všeobecnosti možno uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažným spôsobom), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b) a § 63 ods. l písm. e) Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkciu ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Pri stotožnení sa so záverom, že ak by aj k nesprávnemu označeniu špecifikovaných dielov došlo zo strany navrhovateľky, nešlo by o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by bolo možné s navrhovateľkou okamžite skončiť pracovný pomer, odvolací súd vychádzal z nasledovných skutočností: Odporca v konaní nepreukázal také množstvo predchádzajúcich reklamácií výsledkov práce navrhovateľky, ktoré by mohli pri následnom počte 6 kusov nesprávne označených dielov z celkového počtu 1.563 kusov (1.107 + 456), t.j. 0,38 % z celkového počtu, takúto závažnosť porušenia pracovnej disciplíny odôvodňovať. Ďalej nie je možné nechať bez povšimnutia nedostatočné pracovné podmienky pre kontrolu dielov, ktoré boli preukázané výpoveďou navrhovateľky a svedkov S. R., B. K., Z. E. (umiestnenie jediného svetelného tunela iba v hale s tým, že pre jeho vyťaženosť nebola vždy možná kontrola takýmto spôsobom). Záverom sa odvolací súd plne stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že odporca nepreukázal, že výlučne v dôsledku pochybenia navrhovateľky (ak by bolo preukázané), stratil vykonávanú činnosť zo spoločnosťou Stefan Brandl Industrielackierung e. K. (keď e-mail zo dňa 15.8.2013 takúto skutočnosť nepreukazuje). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľka i svedkovia potvrdili skutočnosť, že reklamácie na vykonávanú kontrolu dielov sa vyskytovali aj v minulosti; preukázané sú aj z kumulovaných reportov založených na č.l. 170 - 176. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.