Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/438/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413222692 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413222692.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: K. K., trvale bytom W. 2, A., t.č. bytom S. E. XX, E. X., zast. Mgr. Zuzanou Bojkovskou, advokátkou, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti odporkyni: S. K., bytom W. 2, A., zast. Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom K.: V., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Vazovova 7/A, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.05.2015 č.k. 25P/318/2013-190, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa potvrdzuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 13.05.2015 č.k. 25P/318/2013-190 manželstvo účastníkov rozviedol, na čas po rozvode manželstva maloletého V. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 100,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Maloletého W. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého W. sumou 100,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Upravil styk otca s maloletým W. v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, určil že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá maloletého matke v mieste bydliska maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
O rozvode manželstva účastníkov rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, neplní ani jednu zo spoločenských funkcií, obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy, keďže účastníci spolu nežijú, nehospodária, nepomáhajú si, ich manželstvo je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní nemá ani jeden z nich záujem. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v rozdielnosti názorov a pováh účastníkov a z toho vyplývajúcich vzájomných nezhôd. Tým, že s konaním rozvodu manželstva podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, na základe zhodného návrhu oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, s prihliadnutím aj na odporúčanie znalca, zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti otca a maloletého W. do osobnej starostlivosti matky. Zastupovanie a správu majetku maloletých detí ponechal obom rodičom, nakoľko vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali to, aby tieto
práva prináležali iba jednému z rodičov. Výživné na maloleté deti určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Výšku výživného ustálil na 100,- eur mesačne na každé dieťa majúc za to, že takto určené výživné zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Pokiaľ ide o príjmy rodičov konštatoval, že tieto sú v súčasnosti približne rovnaké, obaja majú pravidelný mesačný príjem, starajú sa o jedno nezaopatrené dieťa a ani u jedného z nich neboli zistené také prekážky, ktoré by im odôvodnene bránili dosahovať taký príjem, aby svoju vyživovaciu povinnosť nemohli plniť v určenej výške. Pri určovaní výšky výživného zo strany matky na maloletého V. súd prihliadol aj na to, že maloletý je už vo veku blízkom dospelosti a teda jeho potreby možno považovať za potreby dospelého človeka. Pokiaľ ide o maloletého W., nepriklonil sa k tvrdeniu otca, že na jeho strane nastala v priebehu konania taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie jeho vyživovacej povinnosti na W. v minimálnej výške, resp. vo výške 50,- eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal na to, že otec vykonával pracovnú činnosť v Rakúsku, dosahoval príjem okolo 1.000,- eur mesačne, pričom v konaní dostatočne nepreukázal dôvody, pre ktoré sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Podľa názoru súdu nemožno tiež opomenúť, že otec býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, teda nepokrýva celú časť výdavkov na domácnosť sám. Styk matky s maloletým V. na základe návrhov účastníkov a odporúčania znalca konkrétne neupravil. U maloletého W. považoval za potrebné jeho styk s otcom upraviť, nakoľko medzi rodičmi v tomto smere boli zistené nezhody. Rozsah styku, tak ako ho upravil podľa názoru súdu, je v najlepšom záujme maloletého a súčasne vnesie do pomerov účastníkov právnu istotu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom na maloletého W. a na maloletého V., ako aj vo výroku o úprave styku otca s maloletým W. podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá v napadnutej časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú na obe deti s touto nesúhlasila, žiadala určiť výživné na maloletého W. zo strany otca vo výške 250,- eur mesačne a na maloletého V. z jej strany vo výške 40,- eur mesačne. Poukázala na rozdielne majetkové pomery, ako aj na rozdielne príjmy ich ako rodičov, ktoré podľa jej názoru ňou navrhovanú výšku výživného odôvodňujú. Pokiaľ ide o určený rozsah styku otca s maloletým W., tak široko koncipovaný styk, podľa jej názoru, nie je v záujme maloletého W., keďže otec nemá vytvorené riadne podmienky na starostlivosť o maloletého, v jeho veku ho necháva cestovať samého električkou cez celé mesto, čo vyplynulo z dokazovania v konaní.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ ide o výživné mal za to, že súd dostatočným spôsobom preveril jeho zárobkové možnosti, schopnosti, výšku výživného stanovil primerane k veku a potrebám maloletého W.. Uviedol, že pracuje ako kuchár, rovnako ako matka, má približne rovnaký plat ako matka, iné príjmy nemá, čo bolo v konaní dostatočne preukázané. Matka nepredložila súdu jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej argumenty o jeho údajnom majetku. Pokiaľ ide o zmenu jeho zamestnania uviedol, že súdu dostatočne vysvetlil, prečo už naďalej nemôže pracovať v Rakúsku. Uviedol, že k skončeniu pracovného pomeru v Rakúsku nedošlo z dôvodov na jeho strane, rakúsky zamestnávateľ prestal mať vo svojom reštauračnom zariadení dostatočné tržby, a preto v záujme úspor výdavkov prepustil personál, teda aj jeho. Naviac, v Rakúsku nemôže pracovať aj z dôvodu, že sa potrebuje venovať obom deťom. Každodenným dochádzaním do Rakúska by vôbec nemal možnosť stretávať sa s maloletým W., s maloletým V. by nemal priestor riešiť jeho školu, výchovu. Čo sa týka maloletého V. uviedol, že matka na jeho výživu vôbec neprispieva, všetky výdavky na maloletého hradí on. K námietke matky o široko koncipovanom styku s maloletým W. uviedol, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by styk maloletého s ním nepriaznivo vplýval na vývoj maloletého. Uviedol, že má zdravý citový vzťah k obom svojim deťom, ktoré k nemu majú tiež pozitívny citový vzťah, preto nie je dôvodné, aby bol obmedzovaný pri stretávaní sa s maloletým W. len na každý druhý víkend.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Tým, že predmetom odvolacieho konania je časť konania rozvod manželstva týkajúca sa výlučne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, odvolací súd v označení účastníkov bude používať: matka, otec maloleté deti.
Pokiaľ ide o maloleté deti, v priebehu odvolacieho konania V. dňa XX.XX.XXXX dovŕšil plnoletosť a už ako účastník konania s plnou procesnou spôsobilosťou sa pripojil k návrhu otca.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o výživnom na obe deti, odvolací súd má za to, že súdom prvého stupňa určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti, a to ako na strane detí, tak aj rodičov, keď súd prvého stupňa na jej ustálenie vykonal náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd. Podľa názoru odvolacieho súdu pri určovaní výživného na strane detí súd prvého stupňa správne prihliadol na tú skutočnosť, že potreby V. zvereného do starostlivosti otca sú nesporne vyššie ako u maloletého W. zvereného do osobnej starostlivosti matky, a to v dôsledku rozdielnosti ich fyzického veku, čo nesporne znamená, že V. má nepomerne vyššie náklady na uspokojovanie jeho potrieb spojených s bývaním, stravou, najmä však prípravou na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Z uvedeného dôvodu nebolo možné akceptovať návrh matky na určenie výživného na V. vo výške 50,- eur mesačne, nakoľko uvedená suma by nepokrývala ani časť základných, nie to odôvodnených potrieb V.. Súd prvého stupňa správne určil aj výšku výživného na maloletého W. (100,- eur mesačne) zo strany otca, pri zohľadnení osobnej starostlivosti otca o V., výšky jeho odôvodnených potrieb krytých otcom, s prihliadnutím na súčasné zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov. Je pravdou, že v priebehu konania došlo k zníženiu príjmu otca, v spise sa však nachádza potvrdenie zamestnávateľa otca X. G. C. X. z 10.11.2014, z ktorého je zrejmé, že dôvodom skončenia pracovného pomeru otca k 01.12.2014 bol pokles návštevnosti a s tým súvisiaci pokles tržby, v dôsledku ktorých skutočností sa zamestnávateľ otca rozhodol s otcom ukončiť pracovný pomer. Ďalšie príjmy otca ani jeho majetkové pomery tvrdené matkou v konaní i v odvolaní preukázané neboli, preto odvolací súd odvolanie matky v časti namietanej výšky výživného vyhodnotil ako nedôvodné. Za nedôvodné odvolací súd považoval odvolanie matky aj proti výroku o úprave styku otca s maloletým W.. Z obsahu spisu vyplynulo, že vzťah otca a maloletého W. je dobrý, naviac za situácie, že otec má v osobnej starostlivosti V., bude aj v záujme oboch súrodencov tráviť čo najviac času spolu, a to v rodine otca.
S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.