KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava21. 6. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/234/2015 z 21. 6. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. júna 2016, sp. zn. 22CoE/234/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1413224410.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/234/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224410
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413224410.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného N. D., M.. XX.XX.XXXX, R. XA, XXX XX Q., proti
povinnému I. U. U., M.. XX.XX.XXXX, P. P. XX, XXX XX Q., povinnému II. L.. L. U., M.. XX.XX.XXXX, P.
P. XX, XXX XX Q., povinní právne zastúpení JUDr. Marek Valachovič, advokát, pre vymoženie uloženej
povinnosti odstrániť stavbu a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom
(nástupca súdneho exekútora JUDr. František Čaraba), so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30,
811 01 Bratislava, v zmysle poverenia zo dňa 18.12.2013, o odvolaní povinného I. a II. proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č. k. 16Er/7481/2013-78 zo dňa 26.03.2015, do časti výroku
II., ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č. k. 16Er/7481/2013-78
zo dňa 26.03.2015, do časti výroku II., potvrdzuje.

Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave uznesením č. k. 16Er/7481/2013-78 zo dňa 26.03.2015
vyhovel námietkam povinného I a II. proti ďalším trovám exekúcie a návrh povinného I. a II. na
zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že
dňa 18.12.2013 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia
Mestskej časti Q. - R. č. P.-XXXX/XXXX/XXXX/OX/Fe zo dňa 26.03.2013 v znení rozhodnutia Mestskej
časti Q. - R. Č.. P.-XXXXúXXXX/XXXX/OX/Fez zo dňa 15.04.2013 a rozhodnutia Obvodného úradu v
Bratislave č. J.-XXXX/XXXXX-B. zo dňa 01.07.2013. Na základe týchto rozhodnutí bola povinným I. a
II. uložená povinnosť odstrániť stavbu „oplotenie s oporným múrikom“ na pozemkoch parc. č. XXX/X a
XXX v k. ú. R., Q., ktoré je zrealizované bez súhlasu vlastníka pozemku a bez príslušného povolenia
stavebného úradu, a to za nasledovných podmienok:
1. Stavba bude odstránená v celom rozsahu do úrovne okolitého terénu, a to v lehote 90 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,
2. Vlastníci stavby predložia stavebnému úradu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
technologický postup odstraňovania stavby,
3. Vlastníci stavby sú povinní oznámiť tunajšiemu stavebnému úradu termín začatia prác na odstránení
stavby,
4. Vlastník stavby je povinný písomne oznámiť tunajšiemu stavebnému úradu termín ukončenia prác
na odstránení stavby,
5. Vlastníci stavby nahlásia tunajšiemu stavebnému úradu názov oprávnenej organizácie, ktorá bude
stavbu odstraňovať. V prípade, že budú vlastníci odstraňovať stavbu svojpomocou, uviesť meno a
adresu oprávnenej osoby, ktorá bude vykonávať odborné vedenie prác spojených s odstraňovaním
stavby,
6. Vlastníci stavby - pôvodcovia odpadu budú nakladať s odpadom, ktorý vznikne počas odstraňovania
stavby v súlade so zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a v znení a doplnení niektorých zákonov, v



súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Po ukončení prác sú
vlastníci stavby povinní predložiť stavebnému úradu doklady o zneškodnení odpadu,
7. Stavba sa musí odstraňovať tak, aby nebola ohrozená stabilita iných stavieb, bezpečnosť osôb a aby
okolie nebolo touto činnosťou obťažované nad prípustnú mieru,
8. Stavbu odstraňovať bez použitia trhavín,
9. Pri odstraňovaní stavby budú dodržané ustanovenia v zmysle SÚBP č. 59/1982 Zb. o ochrane život
a vyhlášky č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach,
10. Vlastníci odstraňovanej stavby sú povinní dbať na to, aby pri prácach na odstraňovaní stavby nedošlo
k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach a majetku,
11. Vlastníci odstraňovanej stavby sú povinní dodržiavať ochranné pásma možných podzemných
inžinierskych sietí v zmysle príslušných platných predpisov a noriem,
12. Vlastníci stavby zabezpečia vykonanie takých opatrení, ktorými pri odstraňovaní stavby bude
zaistená bezpečnosť vlastníkov susedných pozemkov pri ich užívaní,
13. Maximálne znížiť prašnosť pri manipulácii s odpadom a jeho odvozom,
14. Náklady spojené s odstraňovaním stavby znášajú jej vlastníci,
15. Nebezpečné miesta na búranisku vlastníci stavby označia výstražnými nápismi a zaistia proti
prístupu nepovolaných osôb,
16. Pri vyvážaní stavebného odpadu z búraniska sú vlastníci odstraňovanej stavby povinní zabezpečiť
čistenie motorových vozidiel a stavebných mechanizmov pred ich výjazdom na sieť miestnych
komunikácií tak, aby nedošlo k znečisteniu siete miestnych komunikácií (najmä ul. P.,
17. Po ukončení odstraňovacích prác vykonajú terénne úpravy miesta stavby,
18. V prípade potreby vybudovania nového oplotenia, terénnych úprav sú vlastníci pozemku povinní
požiadať stavebný úrad o vydanie povolenia podľa § 54 stavebného zákona.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 16Er/7481/2013-25 zo dňa 14.03.2014 námietky povinných proti
exekúcii zamietol, námietkam povinných proti trovám exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného 25,50
Eur a trov exekúcie súdneho exekútora 5,70 Eur vyhovel, v tejto časti exekúciu zastavil a vo zvyšku
námietky povinných proti trovám exekúcie zamietol.

Dňa 27.01.2015 postúpil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky proti ďalším trovám exekúcie
a návrh na zastavenie exekúcie povinných I. a II. V postúpení súdny exekútor uviedol, že vykonával
exekúciu na vymoženie nepeňažného plnenia uloženého exekučným titulom podľa § 191 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len EP) a je toho názoru, že mu prináleží odmena aj za výkon exekučnej činnosti na vymoženie
peňažného plnenia. Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora boli vyčíslené trovy oprávneného
36,42 Eur a v sume 2.775,07 Eur (za uskutočnenie prác podľa § 191 ods. 4 EP spolu v sume 2.811,49
Eur. Z tohto základu vyčíslil súdny exekútor odmenu za vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške
562,50 Eur ku ktorej sa pripočíta odmena za vymoženie nepeňažného plnenia vo výške 99,58 Eur, čo
spolu predstavuje odmenu súdneho exekútora vo výške 662,08 Eur. DPH z odmeny predstavuje sumu
132,42 Eur. Ďalej majú povinní povinnosť nahradiť hotové výdavky v sume 48,80 Eur.
Povinný I. a II. v námietkach proti ďalším trovám exekúcie uviedli, že trovy oprávneného sú absolútne
neopodstatnené a ničím nepreukázané. Sú toho názoru, že súdny exekútor bol povinný vykonávať
dohľad nad realizovaním exekučného titulu. Napriek stanovisku stavebného úradu nemal súdny
exekútor, resp. jeho zamestnanci, povoliť oprávnenému výkopové práce na pozemkoch parc. č. XXX/
X a XXX ako aj na pozemkoch vo vlastníctve povinných pod úroveň okolitého terénu, keďže stavba
bola už v tom čase takmer celá odstránená. Zamestnanci súdneho exekútora sa však uspokojili
len so všeobecným poučením, že všetky vzniknuté škody, ktoré im vzniknú s touto činnosťou, si
môžu uplatňovať voči oprávnenému. Drvivú väčšinu z povinnosti vyplývajúcej exekučným titulom si
splnili povinní sami. Zvyšok prác a výkonov ostal sporný, pretože niektoré činnosti vykonávali tretie
osoby na podnet oprávneného, buď svojvoľne alebo mimo rámca exekučného titulu. Z dostupných
podkladov, ktoré boli povinným spolu s upovedomením o ďalších trovách exekúcie doručené, nie je
nijako preukázané, že oprávnený náklady uplatnené faktúrami X J. X aj skutočne uhradil. Faktúra
vystavená spoločnosťou L. Š. STAV, s.r.o. je absolútne nepreskúmateľná a podľa povinných nemôže byť
daňovým dokladom. Pokiaľ ide o faktúru vystavenú spoločnosťou HTBAU Slovakia s.r.o., táto obsahuje
krycí list, avšak sa tam nachádzajú položky, ktoré vecne nesúvisia s exekučným titulom, alebo sú tiež
nepreskúmateľné. Povinní uviedli, že v čase výkonu prác dňa 27.11.2014 už bol celý plot z úrovne
terénu odstránený. Túto skutočnosť potvrdzujú nielen zápisnice stavebného úradu z obhliadok zo dňa
04.11.2014 a zo dňa 06.11.2014, ale predovšetkým stanovisko stavebného úradu podpísané starostom



Mestskej časti Q. - R. zo dňa 25.11.2014. Práve toto stanovisko je dostatočným podkladom že faktúra
je absolútne neopodstatnená, pretože v čase údajného výkonu prác spoločnosťou HTBAU Slovakia
s.r.o. už nebolo potrebné nič vykonávať, pretože povinní si všetky povinnosti z exekučného titulu splnili
najneskôr ku dňu 25.11.2014. Okrem trov oprávneného povinní namietali aj výšku trov exekúcie súdneho
exekútora. Podľa povinných celkové a preukázané hotové výdavky súdneho exekútora predstavovali
sumu 48,80 Eur a nie 500,- Eur. Povinní poukázali aj na odôvodnenie uznesenia exekučného súdu č.k.
16Er/7481/2013-25 zo dňa 12.03.2014, podľa ktorého odmena podľa § 13 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhláška) 99,58 Eur je maximálna a neprichádza
do úvahy jej zvýšenie. Exekúcia sa mala vykonať na nepeňažné plnenie, za ktorú je odmena vo výške
99,58 Eur, navýšenie odmeny súdneho exekútora o ďalších 562,58 Eur bez DPH nie je dôvodné.
Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil dodatočnú odmenu z výšky uplatnených trov oprávneného podľa § 4
a 5 Vyhlášky, na takýto postup nie je relevantný právny dôvod. Vyhláška totiž systematicky rozdeľuje
jednotlivé odmeny pre exekútora v závislosti od povahy exekúcie, t.j. rozlišuje odmenu za činnosti pri
exekúcii na peňažné plnenie (I. oddiel - § 4-6), činnosti pri exekúcii na nepeňažné plnenie (II. oddiel §
7-13) a inú činnosť exekútora (IV. oddiel § 18-21a). V tomto prípade podľa povinných treba vychádzať z
povahy vymáhanej povinnosti uvedenej v exekučnom titule, ktorý však neobsahuje žiadnu povinnosť na
plnenie finančnej povahy v prospech oprávneného, a preto tu nie je možné aplikovať ustanovenie § 4 a
5 popri ustanovení § 13 Vyhlášky. Povinní I. a II. podali zároveň aj návrh na zastavenie exekúcie, ktorí
odôvodnili tak, že na základe stanoviska stavebného úradu zo dňa 25.11.2014, e-mailom požiadali dňa
08.12.2014 súdneho exekútora o potvrdenie, či možno exekúciu v časti nepeňažného plnenia považovať
za ukončené. Keďže súdny exekútor na uvedený e-mail nereagoval a doručil len upovedomenie o
ďalších trovách exekúcie, sú povinní v stave právnej neistoty ohľadom splnenia všetkých povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu. Povinní sú toho názoru, že ďalší výkon exekúcie by bol neprípustný,
nakoľko je zrejmé, že vymáhaná povinnosť zanikla splnením. Preto žiadajú, aby súd exekúciu zastavil.
V návrhu na zastavenie exekúcie povinní poukázali aj na skutočnosť, že pred vyše 3 rokmi odmietli
predať časť ich pozemku oprávnenému. V dôsledku odmietnutia ponuky oprávneného na kúpu časti
pozemkov začal oprávnený vyvíjať na povinných a ich rodinných príslušníkov nátlak. Oprávnený si spolu
s jeho obchodným partnerom ešte v roku 2012 objednali u tretej osoby zbúranie časti pôvodného plota
povinných ešte v čase, kedy nebol exekučný titul vydaný, o čom svedčia aj trestné konania vedené na
OR PZ Q. I. Č.: G. XXXX/DK-Q.-XXXX a Č.F.: G.-XXXX/DK-Q.-XXXX.

Súd prvého stupňa uviedol, že pri rozhodovaní o námietkach proti ďalším trovám exekúcie vychádzal
z obsahu súdneho spisu 16Er/7481/2013, z obsahu exekútorského spisu EX 1376/2013 a z obsahu
námietok proti ďalším trovám exekúcie vrátane ich príloh zo dňa 05.01.2015 a konštatoval, že samotné
námietky povinných proti ďalším trovám exekúcie obsahujú dva základné body. Prvým bodom sú
trovy, ktoré si uplatnil oprávnený za vykonané práce a druhým je výška uplatnených trov exekúcie
súdnym exekútorom. Pokiaľ ide o tvrdenie povinných, že trovy oprávneného a uskutočnené práce boli
nedôvodné, súd prvého stupňa mal za to, že povinní si dobrovoľne nesplnili uloženú povinnosť v celom
rozsahu, čím sa vystavili hrozbe navýšenia celkových trov exekúcie. Práce uskutočnené dňa 14.07.2014
boli vykonané oprávneným dôvodne. Ak však pri vykonávaní prác dňa 14.07.2014 oprávneným vznikla
povinným škoda, mohli sa povinní domáhať jej náhrady voči oprávnenému, o čom v súlade so
zákonom poučili povinných zamestnanci exekútorského úradu. Ohľadom námietok, že oprávnený
žiadnym spôsobom nepreukázal uhradenie faktúr, súd prvého stupňa uviedol, že uhradenie, resp.
neuhradenie faktúr vystavených subjektmi vykonávajúcich práce v prospech oprávneného je predmetom
právneho vzťahu medzi stavebníkmi ako zhotoviteľmi a oprávneným ako objednávateľom, v súvislosti
s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo/11/2013 zo dňa
24.10.2013. Pokiaľ ide o namietanie skutočností, že trovy oprávneného sú neúčelné, nehospodárne a
neprimerané, exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že tieto zásady platia pre výkon exekučnej
činnosti súdnym exekútorom a nie pre uskutočnenie prác na základe objednávky oprávneného.
V prípade nesplnenia vymáhanej povinnosti povinnými, vyzve súdny exekútor oprávneného, aby
vymáhané práce vykonal sám, prípadne si na ne objedná tretí subjekt, a to na trovy povinného.
Oprávnený nie je ustanovením § 191 EP limitovaný pri výbere subjektu, ktorý uskutoční práce v mene
oprávneného. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený nebol povinný objednať na uskutočnenie prác
výlučne subjekt z Bratislavy, resp. blízkeho okolia. Rovnako v zmysle EP nemá oprávnený povinnosť
hľadať na uskutočnenie prác subjekty, ktoré nie sú platiteľmi DPH. Ak si oprávnený zvolil na vykonanie
prác subjekt, ktorý je platiteľom DPH, bolo to len na jeho slobodnej voľbe. Ako neopodstatnené vyhodnotil
exekučný súd aj tvrdenie povinných o tom, že faktúra vystavená spoločnosťou L. Š. STAV, s.r.o. je
nepreskúmateľná a neobsahuje náležitosti podľa daňových predpisov. Na základe uvedeného dospel



exekučný súd k záveru, že oprávnený zahrnul do trov podľa § 191 EP náklady na základe faktúry
vystavenej spoločnosťou L.Š. STAV, s.r.o., Madáchová 8, Bratislava, dňa 14.07.2014 vo výške 1.334,40
Eur. Uvedená suma sa pritom v prebiehajúcom exekučnom konaní má vymôcť ako peňažné plnenie v
zmysle § 191 ods. 5 EP. Exekučný súd však dospel k záveru, že námietky povinných sú dôvodné, pokiaľ
namietajú trovy oprávneného vo výške 1.440,67 Eur, ktoré predstavujú náhradu nákladov na základe
faktúry zo dňa 28.11.2014 vystavenej spoločnosťou HTBAU Slovakia s.r.o.

Z vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 21.01.2015 má exekučný súd preukázané, že exekúcia na
nepeňažné plnenie bola v plnom rozsahu vymožená 21.11.2014, tak ako to vyplýva aj zo zápisnice
zamestnancov exekútorského úradu, a aj zo zápisnice stavebného úradu. Túto skutočnosť potvrdil aj
stavebný úrad stanoviskom zo dňa 25.11.2014. Oprávnený však predložil súdnemu exekútorovi faktúru
č. XXXXXX spoločnosti HTBAU SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 28.11.2014, na ktorej je uvedený dátum dodania
služby odberateľovi (oprávnenému) dňa 27.11.2014, teda 6 dní po uskutočnení prác a po ukončení
exekúcie v časti vymoženia nepeňažného plnenia. Uvedenou faktúrou podľa názoru súdu prvého stupňa
oprávnený nepreukázal trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom prác na vykonanie exekúcie
na nepeňažné plnenie. Faktúrou vyfakturoval dodávateľ objednávateľovi (oprávnenému) uskutočnenie
iných prác, než boli práce súvisiace s vykonaním exekúcie na nepeňažné plnenie. Na základe
uvedeného nemožno považovať sumu 1.440,67 Eur za trovy oprávneného podľa § 191 ods. 4 EP, a
zároveň ich nemožno vymáhať od povinných v prebiehajúcom exekučnom konaní ako peňažné plnenie
podľa § 191 ods. 5 EP. Pre rozhodnutie o námietkach povinných proti ďalším trovám exekúcie v časti
trov exekúcie súdneho exekútora súd uviedol, že v prípade vymáhania povinnosti na nepeňažné plnenie
patrí súdnemu exekútorovi odmena v zmysle § 13 Vyhlášky vo výške maximálne 99,58 Eur. Avšak
keď v priebehu exekučného konania vzniknú oprávnenému trovy v súvislosti s vykonaním prác miesto
povinných, tieto sa v ďalšom priebehu exekučného konania vymáhajú od povinných ako pohľadávka
na nepeňažné plnenie podľa § 191 ods. 5 EP. Z uvedeného vyplýva, že tieto trovy oprávneného sa
vymáhajú ako peňažné plnenie. Pri vymáhaní týchto trov oprávneného ako peňažného plnenia vzniká
exekútorovi nárok na odmenu okrem § 13 Vyhlášky aj nárok na odmenu podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1
Vyhlášky. Z tohto dôvodu dospel súd prvého stupňa k záveru, že povinní nedôvodne namietali uplatnenie
trov exekúcie súdnym exekútorom aj podľa § 4 a § 5 Vyhlášky a nielen podľa § 13 Vyhlášky.

Ako nedôvodnú a neopodstatnenú vyhodnotil exekučný súd námietku povinných týkajúcu sa hotových
výdavkov v podobe ich zvýšenia zo 48,80 Eur na 500,- Eur. V upovedomení o ďalších trovách exekúcie
sú uvedené hotové výdavky vo výške 48,80 Eur a v takejto výške sú povinní I. a II. povinní nahradiť ich
súdnemu exekútorovi. Tieto hotové výdavky sú v súlade s Vyhláškou. Nakoľko však námietky povinných
proti ďalším trovám exekúcie v časti trov oprávneného sú čiastočne dôvodné vo výške 1.440,67 Eur,
došlo k zníženiu základu pre výpočet odmeny súdneho exekútora. Na základe nesprávne doložených
podkladov zo strany oprávneného vychádzal súdny exekútor z nesprávneho základu. Vymáhané
peňažné plnenie (trovy oprávneného) je vo výške 1.334,40 Eur. Z tohto dôvodu predstavuje odmena
súdneho exekútora podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 Vyhlášky 266,88 Eur. Na základe uvedeného dospel
exekučný súd k záveru, že súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 366,46 Eur. Úlohou súdneho
exekútora v ďalšom priebehu exekučného konania bude preto vydať nové upovedomenie o ďalších
trovách exekúcie, v ktorom budú odstránené nedostatky uvedené v tomto rozhodnutí. Pokiaľ ide o trovy
oprávneného, tieto môžu byť v upovedomení o ďalších trovách exekúcie uvedené maximálne vo výške
1.370,82 Eur.

Súd prvého stupňa k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že zastavenie exekúcie predstavuje len
jeden zo spôsobov jej ukončenia. Ďalšími spôsobmi skončenia exekúcie sú vymoženie pohľadávky
alebo inej povinnosti a upustenie od vykonania exekúcie. Zastavenie exekúcie neprichádza do úvahy
tam, kde je vymáhaná povinnosť vymožená, alebo je predpoklad, že dôjde k úplnému vymoženiu
uplatnenej povinnosti. Aj keď v danom prípade došlo k vymoženiu oprávneným uloženej povinnosti
na nepeňažné plnenie, neboli však uspokojené všetky oprávnené nároky oprávneného a súdneho
exekútora v podobe ich trov, u ktorých je tiež predpoklad úspešného vymoženia od povinných, nakoľko
z obsahu exekútorského spisu EX 1376/2013 vyplýva, že povinní zložili peňažnú čiastku uvedenú
v upovedomení o ďalších trovách exekúcie na depozitný účet súdneho exekútora. Z tejto sumy
budú po právoplatnosti tohto rozhodnutia uspokojené oprávnené nároky oprávneného a súdneho
exekútora. Zároveň súd prvého stupňa zdôraznil, že v plnom rozsahu nedošlo k zániku vymáhanej
povinnosti povinnými, ale po uplynutí lehoty určenej v príkaze na začatie exekúcie súdnym exekútorom
boli niektoré práce uskutočnené na základe pokynu súdneho exekútora (§ 191 ods. 4 EP) osobou



určenou oprávneným. Preto dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP neprichádza do
úvahy, nakoľko povinní dobrovoľne nesplnili povinnosť uvedenú v exekučnom titule. Ohľadom tvrdenia
povinných o nevystavení potvrdenia o čiastočnom ukončení exekúcie súdnym exekútorom, súd prvého
stupňa uviedol, že takúto povinnosť súdnemu exekútorovi neukladá Exekučný poriadok a ani žiadny
iný právny predpis. Súd prvého stupňa sa taktiež nezaoberal tvrdeniami povinných o skutočnostiach,
ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie
exekúcie irelevantné.

Nakoľko súd prvého stupňa návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol,
nerozhodoval už o ďalších uplatnených nárokoch povinných, a to o nároku na náhradu trov konania v
celkovej výške 86,99 Eur. O náhrade trov konania exekučný súd rozhoduje len v prípade zastavenia
exekúcie, k čomu v danom prípade nedošlo.

Záverom súd prvého stupňa uviedol, že z finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na depozitnom
účte súdneho exekútora dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného v celkovej výške 1.370,82 Eur
(poplatok za žiadosť o udelenie poverenia - 16,50 Eur, poplatok za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie v podobe zápisnice - 19,92 Eur, náhrada oprávnených trov spojených s vykonaním exekúcie
na nepeňažné plnenie spoločnosťou L.Š. STAV, s.r.o. - 1.334,40 Eur) a nároku súdneho exekútora na
trovy exekúcie v celkovej výške 488,55 Eur. Zostávajúce finančné prostriedky zložené na depozitnom
účte je súdny exekútor povinný vrátiť povinným.

Proti tomuto uzneseniu, do časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na zastavenie
exekúcie, podali spoločne v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný I. a II. z dôvodu, že
súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a nesprávne právne posúdil splnenie
podmienok na zastavenie exekúcie, pričom odôvodnenie jeho rozhodnutia ani nekorešponduje s
výrokom o nezastavení exekúcie. Povinní majú za to, že názor exekučného súdu v tom smere, že
dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) EP je daný najmä vtedy, keď si
povinný splnil exekučným titulom uloženú povinnosť, nevylučuje, aby súd o zastavení exekúcie nemohol
rozhodnúť aj vtedy, ak si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu splní dobrovoľne
počas prebiehajúcej exekúcie, resp. táto povinnosť bude inak splnená v rámci exekúcie. Tomuto výkladu
nasvedčujú aj dostupné komentáre. Z doktrinálnych výkladov, ktoré povinní citovali vo svojom odvolaní,
podľa ich názoru jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní tohto dôvodu zastavenie exekúcie nie je
relevantné, či došlo k splneniu exekučným titulom uloženej povinnosti dlžníka dobrovoľne alebo nútene,
ako ani to, či k tomu došlo pred začatím exekučného konania alebo až počas jeho priebehu. Ak totiž
exekučný súd dospel k záveru, že k zániku povinnosti povinných na nepeňažné plnenie /odstrániť
stavbu v zmysle podmienok stanovených exekučným titulom/ došlo dňa 21.11.2014, mal túto skutočnosť
jednoznačne potvrdiť aj v druhom výroku napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa taktiež opomenul
aj ustanovenie § 57 ods. 3 EP o možnosti zastaviť exekúciu len čiastočne, ak sa niektorý z dôvodov
týka len časti exekúcie, preto mal súd prvého stupňa aspoň v merite veci /nepeňažného plnenia/
exekúciu jednoznačne zastaviť. Povinní ďalej uviedli, že v napadnutom výroku mala byť zohľadnená
aj skutočnosť, že námietkam povinných súd prvého stupňa vyhovel, preto mal v tejto časti exekučné
konanie zastaviť, nakoľko jeho vedenie by ďalej bolo neprípustné a malo byť zastavené v zmysle
ust. § 57 ods. 1 písm. g), resp. ust. § 50 ods. 5 EP. Rovnako postupoval súd prvého stupňa aj v
predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 16Er/7481/2013-25 zo dňa 14.03.2014, je preto nepochopiteľné,
prečo tento procesný postup pri totožnej situácii v tom istom konaní súd neaplikoval. Namiesto toho v
odôvodnení napadnutého uznesenia súd nariadil súdnemu exekútorovi vyhotoviť nové upovedomenie
o trovách exekúcie, pričom takýto postup je neúčelný a nadbytočný. V tejto súvislosti dali povinní
do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 164/2004 zo dňa 13.01.2005 a konštatovali,
že návrh na zastavenie exekúcie je v danom prípade dôvodný, nakoľko zastavenie exekúcie zabráni
ďalšiemu neodôvodnenému predlžovaniu exekúcie a vzniku ďalších vyfabulovaných trov exekúcie zo
strany oprávneného. Bez súdneho rozhodnutia o zastavení exekúcie vo forme výroku rozhodnutia súdu,
ktorý je pre účastníkov konania záväzný, môžu byť povinní ešte dlhú dobu v právnej neistote ohľadom
splnenia dlhu. Povinní majú za to, že v tomto prípade išlo o postup podľa ust. § 191 EP a zo spisového
materiálu nepochybne vyplýva, že podstatnú časť uloženej povinnosti si povinní splnili dobrovoľne sami
počas exekúcie. Zvyšok realizoval oprávnený prostredníctvom ním objednanej spoločnosti, čo povinní
v námietkach podrobne namietali. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní, povinní žiadali, aby
odvolací súd v napadnutej časti zmenil uznesenie tak, že exekúciu v celom rozsahu zastaví, nakoľko
v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nepochybne budú splnené aj všetky nároky oprávneného a



súdneho exekútora vzhľadom na povinnými zloženú sumu depozitu na trovy súdneho exekútora. Keďže
súd prvého stupňa o návrhu na zastavenie exekúcie nerozhodol v prospech povinných, nerozhodol tak
ani o ich nároku na náhradu trov konania, ktorí si povinní uplatnili v zmysle ust. § 203 ods. 1 EP na str.
č. 11 v podaných námietkach, tieto trovy žiadajú povinní priznať spolu s náhradou odvolacieho konania
(35,28 Eur + 8,39 Eur), spolu 130,66 Eur.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je vecne správne.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojím návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným
vo forme zápisnice dňa 27.11.2013 pred súdnym exekútorom JUDr. Františkom Čarabom, so sídlom
exekútorského úradu Vážska 16, 820 13 Bratislava, sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na
podklade exekučného titulu - rozhodnutia Mestskej časti Q. - R. Č.. P.-XXXX/XXXX/XXXX/OX/Fe zo
dňa 26.03.2013 v znení rozhodnutia Mestskej časti Q. - R. č. P.-XXXXúXXXX/XXXX/OX/Fez zo dňa
15.04.2013 a rozhodnutia Obvodného úradu v Bratislave č. J.-XXXX/XXXXX-B. zo dňa 01.07.2013,
ktorým bola povinným I. a II. uložená povinnosť odstrániť stavbu „oplotenie s oporným múrikom“ na
pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX v k. ú. R., Q., ktoré je zrealizované bez súhlasu vlastníka pozemku a
bez príslušného povolenia stavebného úradu, a to za nasledovných podmienok:
1. Stavba bude odstránená v celom rozsahu do úrovne okolitého terénu, a to v lehote 90 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,
2. Vlastníci stavby predložia stavebnému úradu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
technologický postup odstraňovania stavby,
3. Vlastníci stavby sú povinní oznámiť tunajšiemu stavebnému úradu termín začatia prác na odstránení
stavby,
4. Vlastník stavby je povinný písomne oznámiť tunajšiemu stavebnému úradu termín ukončenia prác
na odstránení stavby,
5. Vlastníci stavby nahlásia tunajšiemu stavebnému úradu názov oprávnenej organizácie, ktorá bude
stavbu odstraňovať. V prípade, že budú vlastníci odstraňovať stavbu svojpomocou, uviesť meno a
adresu oprávnenej osoby, ktorá bude vykonávať odborné vedenie prác spojených s odstraňovaním
stavby,
6. Vlastníci stavby - pôvodcovia odpadu budú nakladať s odpadom, ktorý vznikne počas odstraňovania
stavby v súlade so zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a v znení a doplnení niektorých zákonov, v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Po ukončení prác sú
vlastníci stavby povinní predložiť stavebnému úradu doklady o zneškodnení odpadu,
7. Stavba sa musí odstraňovať tak, aby nebola ohrozená stabilita iných stavieb, bezpečnosť osôb a aby
okolie nebolo touto činnosťou obťažované nad prípustnú mieru,
8. Stavbu odstraňovať bez použitia trhavín,
9. Pri odstraňovaní stavby budú dodržané ustanovenia v zmysle SÚBP č. 59/1982 Zb. o ochrane život
a vyhlášky č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach,
10. Vlastníci odstraňovanej stavby sú povinní dbať na to, aby pri prácach na odstraňovaní stavby nedošlo
k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach a majetku,
11. Vlastníci odstraňovanej stavby sú povinní dodržiavať ochranné pásma možných podzemných
inžinierskych sietí v zmysle príslušných platných predpisov a noriem,
12. Vlastníci stavby zabezpečia vykonanie takých opatrení, ktorými pri odstraňovaní stavby bude
zaistená bezpečnosť vlastníkov susedných pozemkov pri ich užívaní,
13. Maximálne znížiť prašnosť pri manipulácii s odpadom a jeho odvozom,
14. Náklady spojené s odstraňovaním stavby znášajú jej vlastníci,
15. Nebezpečné miesta na búranisku vlastníci stavby označia výstražnými nápismi a zaistia proti
prístupu nepovolaných osôb,
16. Pri vyvážaní stavebného odpadu z búraniska sú vlastníci odstraňovanej stavby povinní zabezpečiť
čistenie motorových vozidiel a stavebných mechanizmov pred ich výjazdom na sieť miestnych
komunikácií tak, aby nedošlo k znečisteniu siete miestnych komunikácií (najmä ul. P.),
17. Po ukončení odstraňovacích prác vykonajú terénne úpravy miesta stavby,
18. V prípade potreby vybudovania nového oplotenia, terénnych úprav sú vlastníci pozemku povinní
požiadať stavebný úrad o vydanie povolenia podľa § 54 stavebného zákona.



Súd prvého stupňa dňa 18.12.2013 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č.
XXXX XXXXXX od sp. zn. 16Er/7481/2013.

Dňa 13.02.2014 postúpil súdu prvého stupňa súdny exekútor námietky povinných I a II., o ktorých
bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave č.k. 16Er/7481/2013-25 zo dňa
14.03.2014 tak, že súd prvého stupňa námietky povinných proti exekúcii zamietol, námietkam povinných
proti trovám exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného 25,50 Eur a trov exekúcie súdneho exekútora
5,70 Eur vyhovel a v tejto časti exekúciu zastavil a vo zvyšku námietky povinných proti trovám exekúcie
zamietol.

Dňa 27.01.2015 postúpil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky proti ďalším trovám exekúcie a
návrh na zastavenie exekúcie povinných I. a II. zo dňa 21.01.2015, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol
napadnutým uznesením tak, že vyhovel námietkam povinného I a II. proti ďalším trovám exekúcie a
návrh povinného I. a povinného II. na zastavenie exekúcie zamietol

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním
priznané.

Podľa § 191 ods. 1 EP, ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre
oprávneného nejakú prácu, ktorú môže vykonať aj niekto iný než povinný, exekúcia sa vykoná tak, že
oprávnený si dá prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo si ju vykoná sám, a to na trovy povinného.

Podľa § 191 ods. 2 EP, exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vykonaním prác a výkonov,
b) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie
súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz a vykoná exekúciu.

Podľa § 191 ods. 3 EP, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí
do vlastných rúk.

Podľa § 191 ods. 4 EP, exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému vyzve oprávneného, aby
si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným, alebo aby si ju vykonal sám, a to na trovy povinného.

Podľa § 191 ods. 5 EP, exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému
vopred. Exekúcia sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných
pohľadávok.

Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní sú upravené
v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (najmä Občiansky zákonník, Obchodný
zákonník, Zákonník práce). K zániku práva z hmotnoprávnych dôvodov môže dôjsť aj pred vydaním
exekučného titulu. V takom prípade nemožno postupovať podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) EP. Procesnú
nápravu možno dosiahnuť len osobitnou procesnou žalobou, ktorou sa žalobca bude domáhať určenia,
že priznané právo na plnenie neexistuje. Takýmto spôsobom možno dosiahnuť zastavenie exekúcie
vykonávanej aj na základe rozsudku pre zmeškanie, ak ho nebolo možné odvrátiť iným procesným
spôsobom. Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia bude splnenie dlhu. Splnenie je
dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo
vykonávania exekúcie. Platí to aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky.

Ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na
rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný
dobrovoľne splní celú pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí v zmysle
§ 46 ods. 8 EP a exekúcia sa skončí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak však
povinný nenahradil trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo o upustení od vykonania exekúcie. Súdny
exekútor by mohol upustiť od vykonania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len čiastočne, s tým, že
oprávnený s upustením od vykonania exekúcie súhlasí.

Z uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, ak konštatoval,
že v danom prípade nie je dôvod na zastavenie exekúcie, a to ani čiastočne. K zániku vymáhanej



pohľadávky nedošlo v plnom rozsahu povinnými, súdny exekútor postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 4
EP a vyzval oprávneného, aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným, alebo aby si ju vykonal
sám, a to na trovy povinného.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak uložil súdnemu
exekútorovi povinnosť vydať v ďalšom priebehu exekučného konania nové upovedomenie o ďalších
trovách exekúcie z dôvodu, že aj po odstránení nedostatkov daného upovedomenia bude opätovne
možnosť preskúmať ho súdom po prípadnom opätovnom podaní námietok proti ďalším trovám exekúcie,
ak by nastali pochybnosti o ich výške.

Odvolací súd poukazuje na konštatáciu súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to, že napriek
tomu, že neboli uspokojené všetky nároky oprávneného a súdneho exekútora v podobe trov, je aj v
tejto časti predpoklad úspešného vymoženia od povinných. Povinní zložili peňažnú čiastku uvedenú v
upovedomení o ďalších trovách exekúcie na depozitný účet súdneho exekútora a z tejto sumy budú
po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia uspokojené oprávnené nároky oprávneného a súdneho
exekútora, čím exekúcia skončí vymožením.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p., nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je v celom rozsahu vecne správne.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že takéto trovy
úspešnému účastníkovi nevznikli, a preto o nich bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 16Er/7481/2013

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje