Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/440/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413225206 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413225206.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, Bajkalská ul. č. 30, Bratislava, proti žalovaným: X/ G. G., U.. XX. XX. XXXX, R. E. Z.. Č.. X, R., X/ G. G., U.. XX. XX. XXXX, R. E. Z.. Č.. X, R., X/ R. G., U.. XX. XX. XXXX, R. E. Z.. Č.. X, R., o zaplatenie istiny 3.572,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. mája 2015, č. k. 5C/120/2014 - 47, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 2,55 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.572,68 eur s 5,15 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 až do zaplatenia a sumu 214 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 497, § 502 ods. 1 veta prvá, § 503 ods. 2, § 506, § 303, § 306 ods. 1 veta prvá, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 101 ods. 2 O. s. p., a vecne tým, že žalovaní 1/ a 2/, ako dlžníci, si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 05. 2003, ktorú uzavreli so žalobcom, ako veriteľom, keď ani žalovaná 3/ ako ručiteľ záväzok voči žalobcovi nesplnila. Uviedol, že na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 13.277,57 eur, ktorý sa zaviazali žalovaní 1/ a 2/ splácať do pridelenia cieľovej sumy mesačnými splátkami vo výške 88,43 eur a do nasporenia polovice cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelne mesačne vklady vo výške 66,39 eur s tým, že žalovaná 3/ prevzala ručením na seba povinnosť zaplatiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak ju nezaplatia žalovaní 1/ a 2/. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ nesplácali žalobcovi úver podľa dohodnutých zmluvných podmienok, z dôvodu ktorého žalobca od uvedenej zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité splatenie celej dlžnej sumy vo výške 3.572,68, k čomu zo strany žalovaných 1/, 2/ a 3/ nedošlo. Rozhodnutie o príslušenstve k priznanej istine odôvodnil vecne tým, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa dostali s plnením do omeškania, z dôvodu ktorého sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 až do zaplatenia, ktoré predstavujú zákonné úroky z omeškania, keď žalobca žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 7,7 % ročne zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 až do zaplatenia, ktorý bol v rozpore s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vene tým, že žalobcovi úspešnému v konaní, priznal plnú náhradu trov konania vo výške 214 eur, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie mal za to, že mu úrok z omeškania patrí, keďže sa žalovaní 1/ až 3/ dostali s plnením do omeškania, avšak priznal iba úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania, t. j. 2,55 % ročne zo sumy 3.428,75 eur od 01. 02. 2013 do zaplatenia žalobu zamietol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., avšak neprihliadol na intertemporálne ustanovenia tohto nariadenia (§10c), ani na dátum vzniku záväzkového vzťahu. Poukázal na nedôslednú aplikáciu právnych noriem súdu prvej inštancie, najmä jeho opomenutie prechodného ustanovenia uvedeného nariadenia vlády, v dôsledku ktorého bol jeho nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,55 % ročne zo sumy 3.428,75 eur od 01. 02. 2013 do zaplatenia zamietnutý napriek tomu, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou zo dňa 10. 06. 2003 a novou právnou úpravou účinnou od 01. 02. 2013, kedy sa zmenila maximálna sadza úrokov z omeškania, zákonodarca myslel aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou uvedeného nariadenia vlády v ust. § 10c, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Z uvedeného vyplýva, že maximálna výška úrokov z omeškania mala byť posúdená podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 31. 01. 2013, kedy bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá prevyšovala sadzbu úrokov z omeškania, ktorú si uplatnil žalobou zo dňa 09. 12. 2013 vo výške 7,7 % ročne. 3. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobcu, ktoré im bolo doručené, nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. a contrario (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvej inštancie nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 01. decembra 2016 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomení zákonným spôsobom. 5. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol v časti úroku z omeškania vo výške 2,55 % ročne zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca si uplatnil zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,7 % ročne zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 do zaplatenia, ktorý je v rozpore s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 6. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 17. 12. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ zaplatiť mu sumu 3.572,68 eur so 7,7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných titulom porušenia zmluvných povinností žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníka a spoludlžníka v zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26. 05. 2003, keď riadne nesplácali dohodnuté splátky, z dôvodu ktorého odstúpil žalobca ako veriteľ od uvedenej zmluvy listom zo dňa 22. 04. 2013, pričom žalovaná 3/, ako ručiteľ, prehlásila dňa 10. 06. 2003, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Podľa článku VII. bod 8. sa zmluvné strany dohodli, že po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. 7. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 8. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že od 01. 02. 2013 došlo k legislatívnej zmene ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorou sa znížil počet percentuálnych bodov na stanovenie zákonnej výšky úrokov z omeškania z 8 percentuálnych bodov na 5 percentuálnych bodov. 9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku výšky úroku z omeškania, keď síce vychádzal z uvedeného nariadenia vlády účinného od 01. 02. 2013, ale neprihliadol na prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 01. 02. 2013, podľa ktorého, ak záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi predpisom účinným k 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013 (t. j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky). 10. V posudzovanej veci záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01. 02. 2013 (zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 26. 05. 2003) a preto mal súd prvej inštancie posúdiť výšku úroku z omeškania podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013, kedy bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom žalobca si uplatnil zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 7,7 % (4,7 % + 3 %), t. j. nižšiu výšku ako bola určená výška zákonného úroku z omeškania ku dňu 31. 01. 2013. 11. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil v napadnutej časti tak, že uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2,55 % úrok z omeškania ročne (rozdiel medzi žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 7,7 % ročne a prvoinštančným súdom priznaných 5,15 % úroku z omeškania) zo sumy 3.428,75 eur od 01. 12. 2013 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. 12. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).