Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414201704 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414201704.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976, ul. 29. augusta č. 1/A, Bratislava, proti odporkyni: H.. J. F., Q.. XX. XX. XXXX, U. K. I.. Č.. XX, U. zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Trokan, Májkova ul. č. 3, P. O. Box 76, Bratislava, o zaplatenie istiny 43,19 eur, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. decembra 2015, č. k. 23C/417/2015 - 41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet navrhovateľa náhradu trov konania 6,70 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie v časti výroku, ktorým konanie zastavil odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 3 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania pred začatím konania, nakoľko odporkyňa zaplatila žalovanú istinu po podaní návrhu. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že navrhovateľovi vrátil súdny poplatok krátený o 6,70 eur (16,50 eur mínus 6,70 eur), t. j. 9,80 eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. a vecne tým, že zastavenie konania zavinila odporkyňa, nakoľko žalovanú istinu zaplatila po podaní návrhu na začatie konania, aj napriek tomu, že istina bola v časti premlčaná, z dôvodu ktorého je povinná navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z krátenej časti súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že zastavenie konania nezavinila, nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť, keďže vzniesla námietku premlčania už v odpore proti platobnému rozkazu prvostupňového súdu zo dňa 24. 06. 2014, č. k. 25Ro/91/2014 - 14, v ktorom zároveň spochybnila právny dôvod a výšku pohľadávky a navrhla uznesenie v napadnutej časti zmeniť, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať a zároveň žiadala priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Uviedla, že navrhovateľ procesne zastavenie konania zavinil sám, po prehodnotení svojho postupu vo veci za účelom predídenia povinnosti zaplatiť jej trovy konania v prípade zamietnutia návrhu. Uviedla, že navrhovateľovi neuhradila ním uplatňovanú istinu v sume 43,19 eur, ktorú mala podľa jeho tvrdenia uhradiť údajne dňa 02. 08. 2014. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že navrhuje prvostupňové rozhodnutie v časti výroku, ktorým rozhodol o trovách konania potvrdiť z dôvodu, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení dôkazov dôsledne riadil ust. § 132 O. s. p. Uviedol, že návrh nevzal späť na základe vznesenej námietky premlčania zo strany odporkyne, ale z dôvodu, že odporkyňa po podaní návrhu dobrovoľne uhradila dlžnú sumu, čím uznala jeho nárok čo do výšky aj právneho dôvodu a tým odpadol dôvod, pre ktorý návrh podal. Poukázal na to, že súd prvého stupňa je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého uznesenia koherentný, t. j. rozhodnutie je konzistentné, jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti jeho návrhu, rozhodnutie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým súd prvého stupňa dospel na základe týchto premís, sú pre právnickú (ako aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, spravodlivé a právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a vyplývajú z interpretácií súdneho rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne a odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k navrhovateľovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má odporca vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.). Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. prichádza do úvahy ako dôsledok správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom späťvzatia návrhu. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Z návrhu navrhovateľa zo dňa 24. 01. 2014 vyplýva, že sa domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny 43,19 eur a náhrady trov konania, titulom neuhradenia faktúr č. 9000005149 zo dňa 31. 12. 2009 v sume 33,19 eur a č. 1000002481 zo dňa 31. 12. 2010 v sume 10 eur, ktorými jej vyfakturoval poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD - 55“ v súlade s cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúr. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz dňa 24. 06. 2014, č. k. 25Ro/91/2014 - 14, voči ktorému podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor, v ktorom vzniesla námietku premlčania podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ podaním zo dňa 05. 08. 2015 zobral návrh späť z dôvodu, že odporkyňa po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradila dlžnú sumu 43,19 eur dňa 02. 08. 2014, skutočnosť, ktorá vyplýva z ním predloženej informácie o depozitných poplatkoch za vedenie účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov, žiadal vrátiť krátenú časť súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb., a nakoľko si uplatnil svoj nárok dôvodne, navrhol priznať mu náhradu trov konania (zaplateného súdneho poplatku). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vzal návrh späť potom, čo odporkyňa zaplatila dňa 02. 08. 2014 žalovanú sumu, t. j. k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu došlo v dôsledku správania odporkyne, keď žalovanú sumu zaplatila po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy, ktoré mu v konaní vznikli. K tvrdeniu odporkyne v podanom odvolaní, že dôvodom späťvzatia návrhu bola ňou vznesená námietka premlčania, považuje odvolací súd za potrebné opätovne uviesť, že otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania (v prípade späťvzatia návrhu) môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej, pričom v prejednávanej veci je nesporné, že dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľom, bola úhrada žalovanej istiny odporkyňou po podaní návrhu na začatie konania. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ako vecne správne potvrdil. Výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené, ako i výrok o vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 9,80 eur, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.