Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/413/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414201734 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414201734.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: D.. Z. Š.Á., B. B., B. X, zast. AK JUDr. Zoltán Sťahula, advokát, Bratislava, Dunajská 6, proti odporcovi: F. Š.D., B. Q., F.. R. X, K..Č.. Q., K. X, zast. AK In Medias Res, s.r.o., Trnava, Sladovnícka 13, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. Š., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/26/2014-198 zo dňa 24.03.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa 11.06.2011. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletého V., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky s určením, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obidvaja rodičia. Odporcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého V. sumu XXX € mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Styk odporcu s maloletým ponechal neobmedzený. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoju spoločenskú funkciu a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Účastníci od januára 2014 nežijú v harmonickom usporiadanom vzťahu. Pretože manželstvo účastníkov si neplní žiadnu z funkcií podľa Zákona o rodine, manželstvo rozviedol. Pokiaľ ide o zverenie maloletého V. sa účastníci dohodli, súd prvého stupňa rozhodoval o výživnom, kde k dohode medzi rodičmi neprišlo. Súd prvého stupňa určil výživné od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva sumou XXX € mesačne, keď zobral do úvahy výdavky na maloletého v rozsahu XXX - XXX € mesačne, zárobok navrhovateľky XXX,XX € - rodičovský príspevok, rodinné prídavky a XXX €, a u odporcu zárobok vo výške X.XXX €. - X.XXX €. Poukázal na potreby maloletého dieťaťa v útlom veku, t.j. do 3 rokov, keď v tomto období sa výživné určuje vyššou sumou pri zohľadnení zvýšených finančných výdavkov dieťaťa na oblečenie, stravu, hygienické potreby a pri zohľadnení osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka sa zamestnala, túto starostlivosť zabezpečuje prostredníctvom svojej matky, ktorá sa o dieťa osobne denne stará za odmenu XXX € mesačne. Súd prvého stupňa vychádzal zo zárobkov účastníkov za rozhodné obdobie. Pri odporcovi súd prvého stupňa zohľadnil, že je schopný zarobiť X.XXX € mesačne, preto aj popri jeho dvoch ďalších vyživovacích povinnostiach je spôsobilý platiť výživné na maloletého v určenej výške. Skutočné výdavky maloletého, ktoré navrhovateľka uviedla mu uhradí navrhovateľka po prehodnotení osobných výdavkov. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca v časti určenia vyživovacej povinnosti. Nesúhlasil s takto určením výživného, ktoré je na 2 ročné dieťa neprimerane vysoké. Spochybnil výdavky na maloleté dieťa v sume XXX €, ktoré uviedla navrhovateľka. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti a taktiež spochybnil zárobok navrhovateľky. Spochybnil aj skutočnosť, že navrhovateľka platí svojej matke za starostlivosť o maloletého. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, naviac vytýkal skutočnosť, že 2 ročné dieťa má vyššie výdavky ako jeho 10 a 18 ročné deti. Žiadal v napadnutej časti zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pre určenie výšky výživného vo výške XXX € mesačne sú splnené zákonné podmienky, Zákon o rodine to umožňuje pokiaľ to dovoľujú schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby stanoviť výšku výživného aj nad vyšší než bežný rámec v súlade so zákonnou požiadavkou práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Poukázala na to, že príjmy odporcu sú nadštandardne vysoké, nakoľko dosahuje príjem X.XXX,XX € mesačne netto. Uvedené výživné zároveň umožní poskytnúť maloletému Vojtechovi uspokojenie aj širších, nielen bežných odôvodnených potrieb. K potrebám maloletého Vojtecha uviedla, že tieto preukázala a tieto v konaní odporca ani nespochybňoval. Namietal len celkovú výšku potrieb, pričom jednotlivé potreby nenamietal. Uviedla zároveň, že nežiadala výživné na manželku, ale výživné na dieťa, preto nevidí dôvod, aby preukazovala svoje nároky v konaní. Poukázala na to, že o maloletého sa stará výlučne sama, pretože odporca sa o neho nezaujíma, nechce sa s ním stretávať a mimo súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť nebude synovi poskytovať občasné dary, stravu alebo ošatenie, pričom svojim dvom deťom na ktoré sa odvoláva takéto plnenia poukazuje. K odôvodneniu rozhodnutia uviedla, že toto bolo zdôvodnené dostatočne a to, že sa odporca nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o jej príjem v tomto smere považuje vykonanie dokazovania za nadbytočné, pretože ani zistenie jej príjmu by nezbavovalo odporcu plnenia vyživovacej povinnosti. Poukázala na svoje posledné daňové priznanie, ktorým riadne preukázala svoje príjmy. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Kolízny opatrovník sa na odvolania odporcu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť, rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, budú účastníci konania označovaní ako matka, otec, maloleté dieťa a kolízny opatrovníkom ( § 90 O.s.p. ). Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj zdôvodnil, pričom z odvolania nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V posudzovanej veci je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že výživné na maloleté dieťa sa neurčuje porovnávaním výživného na iné deti povinného rodiča, ale podľa pravidiel stanovených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Pri dieťati v nižšom veku tak, ako konštatuje súd prvého stupňa sa určuje výživné vyššou sumou, pretože matka poskytuje dieťaťu osobnú starostlivosť, ktorá je finančným ekvivalentom poskytovania výživného vo finančnej forme zo strany povinného rodiča. V neprospech otca svedčí aj skutočnosť, že sa o maloletého nezaujíma a nie je predpoklad, že mu bude poskytovať plnenia aj mimo rámca vyživovacej povinnosti. Príjmy otca maloletého tak, ako boli zistené na súde prvého stupňa odôvodňujú poskytovanie uvedeného výživného, s prihliadnutím aj na ďalšie vyživovacie povinnosti. Príjem otca maloletého je nespochybniteľný, odvolací súd poukazuje aj na výpoveď otca na pojednávaní dňa 29.09.2014, kde sám uviedol, že žili v nadštandardných pomeroch. Posudzovanie životnej úrovne rodiny je tiež jedným z kritérií pre posudzovanie vyživovacej povinnosti, pretože rozchod rodičov nie je dôvodom na zníženie životnej úrovne maloletého dieťaťa. K potrebám, ktoré vyčíslila matka maloletého odvolací súd uvádza, že otec maloletého poskytuje príspevok na výživu maloletého, s prihliadnutím na kritériá určené Zákonom o rodine a odôvodnené potreby maloletého a aj keď sú uvádzané pomery dieťaťa vyššie alebo nadštandardné, tieto vo zvyšku bude znášať matka maloletého a záleží na jej zvážení, ako bude uvedené výdavky korigovať. Poskytovanie výživného neznamená len príspevok na poskytovanie stravy, ale na zabezpečenie všetkých potrieb maloletého dieťaťa, ako je bývanie, stravovanie, zdravotná starostlivosť, zabezpečenie predškolskej starostlivosti a ďalších aktivít súvisiacich s vývojom maloletého dieťaťa. Tiež nemožno spochybňovať sumu, ktorú poskytuje matka maloletého za starostlivosť maloletého, pretože pokiaľ sa chce zapojiť do pracovného procesu je potrebné, aby nejakým spôsobom starostlivosť o maloletého zabezpečila. Starostlivosť o maloletého zároveň matku limituje v realizácii v pracovnom procese. Súd konštatuje, že príjmy otca maloletého jeho možnosti a schopnosti umožňujú poskytovanie výživného tak, ako ho určil súd prvého stupňa pri zohľadnení všetkých námietok, ktoré otec maloletého v odvolaní uviedol. Neobstojí ani námietka otca maloletého o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, keď súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, ktoré aj riadne zdôvodnil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.