Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/259/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206686 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414206686.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: C. Č., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX F. E. F. R., zast. Mgr. Viliamom Parákom, advokátom, ul. Čs. armády 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti povinným: 1) C. T., F.. XX.X.XXXX, D. H. XX, XXX XX T., X) L. T., D., F.. XX.X.XXXX, H. XX, XXX XX T., pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.926,54 eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 948/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/2490/2014-36 zo dňa 26.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/2490/2014-36 zo dňa 26.06.2015, potvrdzuje. Povinnému v 1. a v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinných v 1. a v 2. rade proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 23.04.2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/64/2012 zo dňa 02.09.2013. Povinní v 1. a v 2.rade v námietkach proti exekúcii namietali, že oprávneným predložený exekučný titul je nevykonateľný. Exekučný súd sa nestotožnil s tvrdením povinných, že rozhodnutie je formálne nevykonateľné, nakoľko nie je uvedené, kedy majú uhradiť prvú splátku. Súd uviedol, že je obvyklé, keď je uvedený začiatok plynutia lehoty na plnenie, najmä pri povolení splácať dlh v splátkach. Zvyčajne je vo výroku súdneho rozhodnutia uvedené "počnúc právoplatnosťou súdneho rozhodnutia", prípadne je uvedený dátum, odkedy má zaviazaná strana plniť. Absencia tohto údaju nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko zo znenia O.s.p. vyplýva, že lehota na plnenie sa odvíja od právoplatnosti exekučného titulu. V otázke materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu sa exekučný súd stotožnil s námietkami povinných, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nevykonateľné a nie je zrejmé, akým spôsobom sa majú na úhrade podieľať jednotliví povinní. Podľa výroku "odporca uznáva, že dlží navrhovateľovi 4.676,54 eur s tým, že bude túto sumu splácať v splátkach po 150,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci, ktoré bude odporca platiť na účet navrhovateľa". Exekučný súd mal za to, že výrok exekučného titulu tak obsahuje len hmotnoprávne uznanie dlhu odporcu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, avšak mu ním nebola výslovne uložená povinnosť na zaplatenie sumy uplatnenej v súdnom konaní, resp. nebol na jej zaplatenie zaviazaný. Z týchto dôvodov exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložené rozhodnutie nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, táto skutočnosť bráni vymáhateľnosti nároku oprávneného a zároveň nie je možné z tohto dôvodu exekúciu vykonať. Exekučný súd v závere rozhodnutia uviedol, že oprávneným predložené rozhodnutie neobsahuje ani jednoznačné označenie nositeľa domnelej povinnosti, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/64/2012 ako účastníci konania na strane odporcu vystupoval ako odporca v 1. rade E. T. (povinný v 1. rade) a ako odporca v 2. rade L. T. (povinný v 2. rade), vo výroku súdneho rozhodnutia je však uvedený len pojem "odporca". Exekučný súd mal za to, že z uvedeného vymedzenia nie je zrejmé, či pod pojmom "odporca" je myslený len jeden odporca alebo obidvaja účastníci konania na strane odporcu, či ide o odporcu v 1. rade, alebo o odporcu v 2. rade. Zároveň nie je zrejmé, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj voči odporcovi v 1. rade aj voči odporcovi v 2. rade, v akom pomere sa mali podieľať na zaplatení domnelej povinnosti, či každý z nich mal zaplatiť iba určitú časť, alebo mali zaplatiť domnelú povinnosť oprávnenému obidvaja spoločne a nerozdielne, prípadne iným spôsobom. Súd prvého stupňa považoval námietky povinných za dôvodné i z dôvodu, že v rozhodnutí nie je jednoznačne identifikovaný nositeľ povinnosti, čo spôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, nakoľko ho považoval za nesprávne, za rozporné so zistenými objektívnymi skutočnosťami, ako aj so zákonom. K argumentácii súdu o nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu v časti označenia „odporcu“ odvolateľ uviedol, že takúto námietku o pasívnej legitimácii povinní ani nevzniesli a preto súd o nej nebol oprávnený rozhodovať. K časti argumentácie súdu o nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu, že exekučný titul „nepriznáva oprávnenému právo a povinnému vymedzenú povinnosť“ odvolateľ namietal, že z obsahu schváleného súdneho zmieru je evidentné, že súd priznal navrhovateľovi nárok voči odporcovi na sumu 4.6763,54 Eur a zaviazal odporcu na úhradu tejto sumy navrhovateľovi v splátkach po 150,- Eur mesačne. K uvedenému oprávnený uviedol, že odporca sám vykonateľnosť, určitosť a zrozumiteľnosť exekučného titulu uznal, nakoľko do podania návrhu na exekúciu uhradil 750,- Eur. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný titul zo dňa 02.09.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2013 a vykonateľnosť dňa 21.10.2013. Dátum prvej splátky je daný práve týmito dvoma okolnosťami, čo akceptovali aj povinní, keď sami, dobrovoľne uhradili prvú splátku dňa 15.10.2013 a v týchto splátkach každý mesiac pokračovali. Dňa 29.09.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie povinných k odvolaniu oprávneného, v ktorom uviedli, že výška vymáhanej pohľadávky nekorešponduje s reálne existujúcou výškou pohľadávky a že zo strany oprávneného nebolo možné pristúpiť k vymáhaniu celej výšky pohľadávky, pretože nedošlo k vyhláseniu splatnosti celej pohľadávky v zmysle ust. § 565 OZ. Povinní odvolaciemu súdu navrhli napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní, voči ktorému zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) pripúšťa odvolanie (§ 50 ods. 4 EP), čím je splnená podmienka oprávnenia odvolacieho súdu na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1. zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok OSP), preto v rozsahu podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, ako aj dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu, umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho alebo iného konania na vymoženie priznaného mu práva, alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou exekučného konania je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Pre exekučný titul, ktorým je rozhodnutie súdu, je táto podmienka vyjadrená v § 41 ods. 1 EP. Z obsahu spisu predloženého odvolaciemu súdu sudom súdu prvého stupňa vyplýva, že exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 28.03.2014 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 22C/64/2012-49 zo dňa 02.09.2013, s vyznačenou doložkou právoplatnosti 17.10.2013 a vykonateľnosti 21.10.2013. Predmetným uznesením súd schválil súdny zmier nasledujúceho znenia: „Odporca uznáva, že dlží navrhovateľovi 4.676,54 Eur s tým, že bude túto sumu splácať v splátkach po 150,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci, ktoré bude platiť odporca na účet navrhovateľa. Pokiaľ odporca niektorú splátku nezaplatí, stane sa splatným celý zostatok dlhu.“ Dňa 23.04.2014 súd prvého stupňa udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. Súdny exekútor podaním zo dňa 29.12.2014, doručeným súdu dňa 09.01.2015, postúpil súdu na rozhodnutie námietky povinných v 1. a v 2. rade proti exekúcii. Podľa § 50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, námietky proti exekúcii ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 38 ods. 2 EP oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa § 41 ods. 1 EP exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie. Exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania skúma, či exekučný titul je vykonateľný. Pod vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje doložkou vykonateľnosti, ktorou opatrí rozhodnutie príslušný orgán. Pod materiálnou vykonateľnosťou sa rozumie súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Ide predovšetkým o výrokovú časť súdneho rozhodnutia, ktorá umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorým im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že okruh účastníkov exekučného konania je daný okruhom účastníkov v exekučnom titule. Ten, komu exekučný titul priznáva právo, ktoré je možné v exekučnom konaní vykonať, má postavenie oprávneného a ten, komu exekučný titul ukladá povinnosť, ktorú je možné v exekučnom konaní vykonať, má postavenie povinného. Súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinných v 1. a v 2. rade z dôvodu, že rozhodnutie súdu je nevykonateľné a nie je zrejmé, akým spôsobom sa majú na úhrade jednotliví povinní podieľať. Exekučný súd uviedol, že oprávneným predložené rozhodnutie neobsahuje ani jednoznačné označenie nositeľa domnelej povinnosti, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/64/2012 ako účastníci konania na strane odporcu vystupoval ako odporca v 1. rade E. T. (povinný v 1. rade) a ako odporca v 2. rade L. T. (povinný v 2. rade), vo výroku súdneho rozhodnutia je však uvedený len pojem "odporca". Z uvedeného vymedzenia nie je zrejmé, či pod pojmom "odporca" je myslený len jeden odporca alebo obidvaja účastníci konania na strane odporcu, či ide o odporcu v 1. rade alebo o odporcu v 2. rade. Zároveň nie je zrejmé, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj voči odporcovi v 1. rade aj voči odporcovi v 2. rade, v akom pomere sa mali podieľať na zaplatení domnelej povinnosti, či každý z nich mal zaplatiť iba určitú časť, alebo mali zaplatiť domnelú povinnosť oprávnenému obidvaja spoločne a nerozdielne, prípadne iným spôsobom. Procesne právne legitimovaným účastníkom exekučného konania je ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie - oprávnený a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu - povinný. To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t.j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinností z exekučného titulu. Exekučný súd skúma hmotno-právnu legitimáciu už v štádiu vydania poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 57 EP). Okruh účastníkov konania určuje exekučný titul uvedený v § 41 ods. 2 EP. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade predložený exekučný titul je nevykonateľný, nakoľko okruh účastníkov súdneho zmieru na strane odporcu a účastníkov exekučného konania na strane povinných nie je identický s výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 22C/64/2012 zo dňa 02.09.2013 (exekučný titul). Odvolací súd v tomto poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 7/2010 zo dňa 29.03.2011, v ktorom ako súd dovolací vyslovil názor, že „v prejednávanej veci Krajský súd v Banskej Bystrici otázku nesplnenia zákonom stanovených podmienok o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdil správne, keď potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 5. mája 2009, č.k. 13 Er 140/2009-23, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 681/2009 z dôvodov, že neboli splnené podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože v tomto smere nebol návrh na vykonanie exekúcie podložený výrokom vykonateľného rozhodnutia, ktorý by takúto povinnosť voči povinným 1/ a 2/ ukladal. Vo vykonávanom rozhodnutí, ktorý bol v predmetnom prípade exekučným titulom, v záhlaví rozhodnutia sú uvedení dvaja odporcovia, vo výrokovej časti rozsudku je stanovená povinnosť iba voči jednému z nich (nie je zrejmé voči ktorému) a to bez akéhokoľvek vymedzenia rozsahu a obsahu plnenia. Uvedené rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, nie je preto rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.“ Odvolací súd z obsahu uznesenia o schválení súdneho zmieru č.k. 22C/64/2012-49 zo dňa z 2.9.2013 zistil, že v záhlaví sú uvedení dvaja odporcovia 1/ E. T. I. X/ L. T., R.o výroku je uvedený len výraz „odporca“. Ak išlo v danom prípade len o chybu v písaní, oprávnený sa môže domáhať na súde prvého stupňa postupom podľa § 164 OSP vydania opravného uznesenia v časti výroku uznesenia, čím sa toto uznesenie môže stať riadnym exekučným titulom pre nové exekučné konanie. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 OSP z tohto dôvodu potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Odvolací súd zároveň dodáva, že sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že výrok exekučného titulu obsahuje len hmotnoprávne uznanie dlhu odporcu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a nebola ním povinnému výslovne uložená povinnosť na zaplatenie sumy uplatnenej v súdnom konaní, resp. nebol na jej zaplatenie zaviazaný. Odvolací súd mal za to, že zo znenia súdneho zmieru ako dohody účastníkov vyplýva, že nie je v rozpore s hmotným právom a vyplýva z neho jednak uznanie záväzku odporcu, ako aj vyjadrenie povinnosti plniť navrhovateľovi. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.