Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/351/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208244 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414208244.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletého O. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka O. O., bytom N., M. XX, otec O. U., bytom N., T.. A. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/119/2014-46 zo dňa 27.05.2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zveril maloletého O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 150,- eur mesačne od 01.05.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2014 do 06.05.2015 vo výške 1210,- eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Do zročného výživného započítal súd otcovi sumu 590,- eur. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec neprispieva na výživu maloletého dostatočne. Súd prvého stupňa považoval návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému za dôvodný. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, ktorá aj v súčasnosti zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. Určil, že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok matka, s čím súhlasil aj otec maloletého aj kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, túto súd prvého stupňa ustálil vo výške 150,- eur mesačne, pričom vychádzal z veku maloletého, ktorý ešte nemá dva roky a výdavky na neho sú porovnateľné s výdavkami iných detí v podobnom veku. Súd prvého stupňa vychádzal z príjmov oboch rodičov, ako aj ich možností a schopností a mal za to, že v možnostiach otca je takto určeným výživným prispievať s prihliadnutím na skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá, ako aj s prihliadnutím na jeho majetkové pomery. Súd prvého stupňa konštatoval, že určená výška výživného je primeraná, preto vo zvyšku návrh matky zamietol. Súd zamietol aj časť návrhu matky, ktorým žiadala presne upraviť styk otca s maloletým z dôvodu, že aktuálne sa styk otca s maloletým realizuje podľa vzájomnej dohody rodičov. Uvedenú skutočnosť vyhodnotil súd prvého stupňa tak, že je v záujme maloletého dieťaťa, keď
rodičia sú schopní o stretávaní sa dohodnúť. Matka nebráni maloletému v kontakte s otcom a naopak, na konkrétnych stretnutiach sa vedia dohodnúť. Súd prvého stupňa zohľadnil aj argumentáciu otca, že nechce mať presne stanovené hodiny styku s maloletým, pretože ani sám nevie, kedy bude môcť pre maloletého prísť a v prípade, že matka bude mať iný program, bude to rešpektovať. Súd prvého stupňa rozhodol aj o zročnom výživnom a povolil splátky otcovi vo výške 50,- eur mesačne.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého v časti vyživovacej povinnosti, keď žiadal zmeniť rozsudok v napadnutej časti a určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne a zročné výživné stanoviť od novembra 2014 do súčasnosti. Zaviazal sa dlh na výživnom vo výške 600,- eur uhradiť jednorázove.
Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správny. Uviedla, že je pravda, že otec prepravuje na vlastné náklady maloletého na svojom mercedese a predpokladá, že tieto náklady zohľadnil aj súd pri určovaní výživného, pretože nevyhovel jej návrhu v plnom rozsahu. Nevidí žiadnu dobrú vôľu zo strany otca a chce synovi dať 600,- eur v hotovosti namiesto 1200,- eur v splátkach, maloletému postačí, ak sa otec bude primerane podieľať na zabezpečení jeho životných potrieb, tieto bude poskytovať pravidelne v adekvátnej miere podľa pôvodného návrhu súdu.
Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správny.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Súd prvého stupňa správne posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a na základe vykonaného dokazovania aj správne určil výšku vyživovacej povinnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že ide o dieťa útleho veku, kde matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, ktorá je finančným ekvivalentom plnenia zo strany otca. Povinnosťou každého rodiča je nielen poskytovať výživné, ale svoje dieťa aj riadne uživiť. Ide o prvoradú povinnosť, ktorú je potrebné plniť si i na úkor svojich osobných potrieb. V súčasnej dobe je pre maloletého potrebné zabezpečiť bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotné potreby, ktoré súd prvého stupňa správne posúdil a premietol do výšky vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa správne určil aj začiatok plnenia vyživovacej povinnosti, keď určil výživné od podania návrhu (§ 77 Zákona o rodine). Súd prvého stupňa správne konštatoval, že otec si do uvedeného obdobia plnil vyživovaciu povinnosť v nedostatočnej miere.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.