Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/99/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414210001 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414210001.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o mal. J. H., J.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa v pestúnskej starostlivosti pestúnky Ing. Ivety Jiráskovej, bytom M. Sch. Trnaveského 20, 841 01 Bratislava, zastúpenej Mgr. Michalom Šalingom, advokátom, so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. K., G. Š. XXX, XXX XX I. Ú., Y. Č.M. I. XX, XXX XX G., a otec - nebohý N. H., L. XX.XX.XXXX, na návrh F.. L. H., G. L. X, XXX XX G., zastúpenej Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Železničiarska 13, 811 03 Bratislava, o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/141/2014-64 zo dňa 25.11.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky F.. L. H. na zverenie mal. J. H., J.. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že ani po opakovanom posúdení a vyhodnotení vykonaného dokazovania nezistil dôvod na zmenu rozsudku súdu, ktorým bola maloletá zverená do pestúnskej starostlivosti pestúnke F.. F. Z.N.. Za preukázaný považoval záujem maloletej na tom, aby zostala naďalej v rodinnom prostredí pestúnky, v ktorom si zvykla, nadviazala citové väzby a v ktorom má vytvorené všetky vhodné podmienky pre svoj zdravý vývoj. Konštatoval, že maloletá je v prostredí u pestúnky ( ktorá naďalej spĺňa všetky predpoklady pre starostlivosť o maloletú ) stabilizovaná, keď po niekoľkoročných neusporiadaných rodinných vzťahoch v jej biologickej rodine a najmä nezáujmu o ňu zo strany matky a najbližších príbuzných vrátane navrhovateľky, našla svoje zázemie. Uviedol, že pestúnka jej vytvorila a stále vytvára pokojný domov, v ktorom sa maloletá cíti stále spokojne a bezpečne. Maloletá je stotožnená s pestúnkou, ktorú oslovuje mama. Pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy vyjadrený názor maloletej, ktorá uviedla, že svojho brata D. má rada, chce sa s ním stretávať, avšak chce zostať naďalej v starostlivosti pestúnky. Zhodol sa s navrhovateľkou na tom, že by súrodenci mali žiť spolu, avšak konštatoval, že v danom prípade nie je v záujme maloletej J., aby bola vytrhnutá z prostredia, ktoré považuje za svoj domov a zmenila rodinné prostredie. Samotná skutočnosť, že brat D., ktorý je v starostlivosti navrhovateľky, má svoju sestru rád, nie je v súčasnosti dôvodom na zmenu výchovného prostredia maloletej J.. Poukázal na závery znaleckého posudku vyhotoveného v konaní Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 111/2013, ktorý rozhodoval o identickom návrhu navrhovateľky, z ktorého vyplýva potreba pochopenia záujmu maloletej J. zo strany dospelých, vzdaní sa svojich subjektívnych predstáv a prianí, ktoré sú v tomto prípade až druhoradé a v dôsledku čoho bude môcť maloletá spokojne vyrastať. Poukázal na záujem súrodencov byť spolu s tým, že túto možnosť obaja majú, žijú v jednom meste, navštevujú ZŠ a stretávajú sa, pričom samotná skutočnosť, že žijú v dvoch výchovných prostrediach nemusí, pri súčinnosti dospelých mať nepriaznivý vplyv na ich ďalší osobný život. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a jej návrhu vyhovieť. Uviedla, že svojim návrhom chcela docieliť, aby sa čo najviac rozvíjali vzťahy maloletej J. so svojimi pokrvnými príbuznými, najmä matkou a súrodencami. Mala za to, že v danom prípade neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozdelenie súrodencov. Podľa jej názoru, súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nijako z rámca bežných životných skutočností nevybočujú. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by z nejakého dôvodu nezvládala, alebo nemala predpoklady pre výchovu oboch maloletých detí súčasne. Rovnako ani to, že by prostredie, v ktorom by bola maloletá u nej vychovávaná, by pre dieťa nebolo z hľadiska výchovy či iných dôvodov vhodné. Vyjadrila názor, že pokiaľ vyššie uvedené výnimočné dôvody neexistujú, je v takom prípade vždy záujmom maloletého dieťaťa vyrastať v jednej domácnosti so svojim súrodencom a ďalšími pokrvnými príbuznými. Prvostupňový súd neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by prirodzenému právu dieťaťa na rozvíjaní pokrvných zväzkov bránili. Mala za to, že súd síce má v konaní prihliadať na názor dieťaťa, ale nemá sa ním riadiť. Názor dieťaťa nie je v konaní rozhodujúci, pretože nech by bol akokoľvek vyspelý, nemôže byť vzhľadom na rozumové schopnosti a životné skúsenosti určujúci. Poukázala na závery psychológa K.. Z. E., ktorý podľa nej nevylúčil možnosť, že by sa maloletá po niekoľkých mesiacoch pobytu u nej mohla v novom prostredí sociálne stabilizovať. Pochybenie súdu videla aj v tom, že neprihliadal na potreby maloletého D., ktorý je na svoju maloletú sestru naviazaný a aj v jeho záujme je, aby súrodenci vyrastali spolu. Tvrdila, že povinnosťou súdu v danom prípade bolo ustúpiť od prílišného formalizmu a zabezpečiť ochranu práv oboch maloletých zhodnotením ich potrieb vo vzájomnej súvislosti. Poukázala na skutočnosť, že pestúnka nikdy sama od seba nepodporovala rozvoj rodinných vzťahov a väzieb maloletej s pokrvnými príbuznými. Uviedla, že je pozoruhodné, že pestúnka vedie maloletú, aby sa aj napriek občasnej nechuti učila či hrala na klavír, avšak stretnutia maloletej s pokrvnými príbuznými zabezpečiť nevie. Táto okolnosť je podľa jej názoru dôkazom nezvládnutia role pestúnky. Nie je v záujme maloletých detí J. a D., aby sa ich styk za týchto okolností prispôsoboval programu dvoch odlišných domácností. Namietala spôsob vykonávania dôkazov súdom prvého stupňa, keď súd pri výsluchu maloletej neumožnil účasť jej, ani pestúnke a ich právnym zástupcom pri výsluchu maloletej, a preto nie je možné podľa jej názoru vychádzať z tvrdení maloletej uvedených v zápisnici. Pochybnosti o riadnom zaznamenaní priebehu vypočutia maloletej sa javia byť ešte opodstatnejšie s poukazom na skutočnosť, že súd či už úmyselne, alebo v dôsledku pochybenia, svojvoľne interpretuje iné predložené doklady, napr. závery K.. Z. E.. Namietala ignorovanie odborného vyjadrenia K.. Š. S. ňou doložené do spisu, bez toho, aby zdôvodnil z akého dôvodu tento dôkaz nevzal do úvahy. Vyjadrila názor, že maloletá má podstatne lepšie možnosti rozvíjať vzťahy so svojou biologickou rodinou u nej, než u pestúnky, čo je aj v najlepšom jej záujme. Uvedené platí nielen z dôvodu odstránenia zbytočných objektívnych prekážok styku maloletej s bratom, ale aj z dôvodu, že samotná pestúnka nepodporuje systematický a plnohodnotný rozvoj vzťahov maloletej s jej biologickými príbuznými. Pestúnka F.. F. Z. vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu. Odvolanie navrhovateľky považovala za nedôvodné, nakoľko zmena zverenia nie je v záujme maloletej. Zdôraznila, že maloletá ju a jej dospelú dcéru považuje za svoju rodinu a domov, oslovuje ju mama. Maloletú má v pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu od jej 4 rokov, pričom v kontakte s dieťaťom bola už oveľa skôr. Za uvedené obdobie si maloletá na ňu vytvorila pevné a veľmi silné citové väzby, čo bolo v predchádzajúcich konaniach iniciovaných navrhovateľkou preukázané znaleckým posudkom. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka je príbuzná maloletej a stará sa o jej brata D., nemôže podmieniť zmenu zverenia maloletej, pretože maloletá nemá k navrhovateľke vytvorené dostatočné citové a rodinné väzby. Poukázala na traumatické a psychicky náročné obdobie útleho detstva maloletej ( smrť otca, pobyt v ústave ), kedy navrhovateľka o ňu neprejavovala žiaden záujem a neskôr už maloletá vyrastala s ňou. Namietala tvrdenia navrhovateľky o bránení v styku maloletej s jej príbuznými a uviedla, že napriek jej snahe matku o maloletej informovať, ju táto požiadala, aby jej viac nepísala. Biologická matka maloletej dlhodobo záujem o maloletú neprejavuje a nekontaktuje sa s ňou. Uviedla, že s bratom D. má maloletá pekný vzťah, avšak zmena zverenia len z dôvodu, že D. je zverený navrhovateľke a maloletej bude s bratom lepšie, nie je podľa jej názoru v súlade s najlepším záujmom maloletej. Namietala odborné stanovisko psychológa K.. S., na ktoré sa navrhovateľka odvolávala, keďže tento s ňou v kontakte nebol a maloletú vyšetril bez jej vedomia po tom, čo ju navrhovateľka k nemu odviedla. Podľa jej názoru navrhovateľka vzhľadom na jej prezentované postoje neoplýva empatickým cítením, nemá odborné skúsenosti s výchovou malých detí zverených do náhradnej osobnej starostlivosti, navyše s diagnózou M., pričom sa iba snaží za každých okolností dosiahnuť svoje osobné predstavy a ambície, bez rešpektovania pocitov a prianí maloletej. Uviedla že súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri svojom rozhodnutí prihliadol na názor maloletej, stanovisko kolízneho opatrovníka, zo strany ktorého je výkon pestúnskej starostlivosti pravidelne dohliadaný. Maloletá J. je momentálne šťastné a spokojné dieťa, úspešná školáčka, má stabilné rodinné zázemie, bohaté mimoškolské záujmy a vytvorené všetky podmienky pre svoj zdravý vývoj, so svojou biologickou rodinou, ako aj s bratom D., s ktorým sa stretáva. Matka maloletej sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky stotožnila s jej návrhom, odvolaním ako aj písomnými vyjadreniami. Vyjadrila názor, že maloletá už dávno mala byť zverená navrhovateľke o to viac, že navrhovateľka sa stará aj o jej ďalšie dieťa maloletého D.. Takto by obe deti žili spolu a nemala by problém sa s nimi spolu stretávať. Uviedla, že komunikácia s pestúnkou nie je dostatočná, pričom o maloletej ju informuje iba navrhovateľka, keď o maloletej získa nejaké správy. Poukázala na dočasnosť pestúnskej starostlivosti, ktorá nenahradzuje starostlivosť rodičov , preto aj rodinné väzby medzi maloletou a rodinou pestúnky sú iba dočasné. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu pestúnky opätovne zhrnula svoje prednesy a tvrdenia a poukázala na dočasný charakter pestúnskej starostlivosti, ktorá nemá za cieľ nahrádzať či budovať alternatívne rodinné vzťahy a väzby. Vyjadrenia pestúnky o jej podpore vzťahov maloletej s biologickou rodinou považovala za nepreukázané. Zdôraznila, že výchovné prostredie ani schopnosť postarať sa o maloletú nemôžu byť v danom prípade rozhodujúce, keďže sú vyhovujúce tak na strane pestúnky ako aj na jej strane. Poukázala na odborné vyjadrenia psychológa z ktorého vyplýva, že maloletá by zmenou zverenia, okrem krátkodobého diskomfortu žiadnu skutočnú traumu neutrpela. K vyjadreniu navrhovateľky podala písomné stanovisko pestúnka, v ktorom poukázala na fakt, že matka nemá záujem prevziať maloletú do svojej osobnej starostlivosti, iba svoje práva a povinnosti presunúť na inú osobu a vzhľadom na úmrtie otca maloletej sa v danom prípade jedná presne o prípad ktorý definuje § 44 Zákona o rodine. Uviedla, že navrhovateľka nepreukázala záujem maloletej na zmene zverenia, práve naopak, aktuálne maloletá odmieta chodiť na návštevy k navrhovateľke a citlivo vníma nie ideálnu atmosféru v rodine navrhovateľky a jej časté hádky s maloletým D.. Zdôraznila, že s maloletou má vytvorený blízky citový vzťah, maloletá ju považuje za matku, vyžaduje si jej prítomnosť a svoje pocity jej dáva prirodzene najavo. Namietala tvrdenia o jej nedostatočnej podpore vzťahov maloletej s biologickými príbuznými, avšak tak matka ako aj navrhovateľka si dôveru maloletej nezískali, maloletá na základe vlastných skúseností nechce s nimi, okrem krátkodobých občasných stretnutí tráviť viac času, k navrhovateľke už odmieta chodiť aj na návštevy. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p. ), z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatneného návrhu navrhovateľky na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci ide už v poradí o tretí návrh navrhovateľky, tety maloletej, F.. L. H. na zverenie maloletej J. H. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, keď jej predchádzajúce identické návrhy boli zamietnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.10.2009, č.k. 22P/165/2009-86 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.04.2010, č.k. 11CoP/1/2010-143 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.11.2012, č.k. 13P/111/2011-337 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.03.2013, č.k. 20CoP/33/2013-395. Odvolací súd považuje za potrebné opäť zdôrazniť, že akékoľvek zmena v otázke zverenia maloletého dieťaťa musí byť výlučne v jeho záujme (a nie v záujme osoby, ktorá sa o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti usiluje, či už je to rodič, pestún, alebo príbuzní dieťaťa). Odvolací súd pri vyhodnotení prejednávaného prípadu dospel opakovane rovnako k zhode so záverom prvostupňového súdu v tom, že v záujme maloletej J. je zachovanie stabilného citového zázemia a rodinného prostredia, ktoré maloletej vytvorila v čase nezáujmu rodičov a blízkych príbuzných pestúnka a ktoré jej so všetkou starostlivosťou a láskou poskytuje naďalej. Maloletá J., ako vyplýva z vykonaného dokazovania, má k pestúnke vytvorený intenzívny blízky citový vzťah, ktorý jej dáva pocit istoty a bezpečia, zabezpečuje jej zdravý psychický a sociálny vývoj. Maloletá prostredie u pestúnky považuje za svoj domov a pestúnku za svoju matku, ktorú aj takto oslovuje. Odvolací súd v súvislosti s námietkami odvolateľky považuje za potrebné zdôrazniť, že pre zmenu zverenia maloletej v zmysle jej návrhu, nie sú podstatné rovnaké materiálne či osobnostné predpoklady na jej strane, alebo na strane pestúnky, ale vybudovaná primárna citová väzba maloletej na osobu pestúnky, ktorá sa o ňu stará už po dobu 7 rokov a ktorú maloletá vo svojom živote považuje za osobu najbližšiu. Zmena výchovného prostredia by v danom prípade maloletej mohla spôsobiť nenapraviteľnú traumu, emotívne zranenie a opätovný pocit straty, ktorý už maloletá opustením rodičov a následným nariadením ústavnej starostlivosti zažila. Právne podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky bol predovšetkým záujem maloletej Niny, pričom súd správne pri svojom rozhodnutí venoval osobitnú pozornosť zistenému názoru maloletej, prezentovanému pred súdom. Výsluch maloletej pred súdom prvého stupňa bol vykonaný v súlade so zákonom a štandardným spôsobom, preto odvolací súd námietky navrhovateľky v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd neprihliadol na argumenty navrhovateľky, ktorými sa odvoláva na závery K.. S., z dôvodu, že jeho stanovisko nie je možné považovať za objektívne, keďže svoju správu vyhotovil pre potreby súdneho konania na základe zadania navrhovateľky, bez toho, aby vykonal vzájomnú interakciu medzi maloletou a pestúnkou, navyše bez jej súhlasu, alebo súhlasu matky maloletej. Rovnako sa nestotožnil ani s dôvodom navrhovateľky na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, ktorým má byť potreba rozvíjania vzťahov maloletej so svojimi pokrvnými príbuznými, s poukazom na nevhodnosť rozdelenia súrodencov. Primárnym záujmom maloletej J. je zachovanie jej stabilného rodinného zázemia a citových väzieb, ktoré u pestúnky tak ako doposiaľ, preukázateľne zaručujú jej zdravý psychosomatický vývoj a to aj s ohľadom na rodinnú anamnézu maloletej, ale aj s ohľadom na jej diagnózu M., vyžadujúcu si osobitný výchovný prístup. Kontakt maloletej s jej biologickými príbuznými je nesporne dôležitý s potrebou ho zachovať, avšak neprevyšuje záujem maloletej na vyrastaní v harmonickom prostredí a udržiavaní si väzby s osobou pestúnky, ku ktorej si maloletá vytvorila pre ňu ničím nenahraditeľné a veľmi potrebné blízke citové puto. Je paradoxné, že matka maloletej síce poukazuje vo svojom vyjadrení na dočasnosť pestúnskej starostlivosti a dočasnosť rodinných väzieb medzi maloletou a rodinou pestúnky, avšak maloletej za celé obdobie inú alternatívu neponúkla, ani sa o ňu nepokúsila, o maloletú primeraný záujem neprejavuje, nedokáže u maloletej navodiť ani pocit z príjemného stretnutia, v dôsledku čoho maloletá záujem o stretnutia s matkou stratila. Odvolací súd vyjadruje názor, že naďalej trvajú podmienky ust. § 48 Zákona o rodine, za ktorých bola maloletá zverená do pestúnskej starostlivosti F.. F. Z., keďže rodičia osobnú starostlivosť o maloletú nezabezpečujú a nemôžu zabezpečiť, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že zmena výchovného prostredia v zmysle návrhu navrhovateľky by odporovala záujmu ako aj v konaní zistenému názoru maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť bola schopná sa k okolnostiam, ktoré sa jej týkajú vyjadriť. Zverenie maloletej do pestúnskej starostlivosti jej nebráni stretávať sa s príslušníkmi jej rodiny, pričom z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nevyplývajú navrhovateľkou tvrdené skutočnosti o zamedzovaní maloletej stretávať sa s bratom D., či jej biologickou rodinou zo strany pestúnky. Za daných preukázaných skutočností sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.