Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/455/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414213493 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414213493.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr, Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanému: J.. D. R., nar. XX.XX.XXXX, od X.X.XXXX hlásený pobyt bezdomovca: A. - R., o zaplatenie 2 228,05 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. mája 2015 č.k. 22C 236/2014-59 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Po právnej stránke posúdil vec podľa § 79 ods. 2, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30.6.2016, § 1 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 53 ods. 4 písm. l) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 3. Konštatoval, že dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní (§ 120 ods. 1 O.s.p.) t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Vyslovil, že v občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia, podľa ktorej sú účastníci konania povinní tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia); sú tiež povinní plniť dôkaznú povinnosť a teda označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre účastníka, ktorý tieto povinnosti nesplnil; pričom súd nie je sám povinný po významných skutočnostiach pátrať. Uviedol, že žalobca k návrhu nepripojil listinné dôkazy, z ktorých by vyplývala dôvodnosť, výška a špecifikácia uplatnenej sumy, a to napriek tomu, že ho na splnenie tejto povinnosti vyzval. Keďže v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, uviedol, že súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a či boli dodržané v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a žalobca nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodnosť v návrhu uplatnenej sumy. K návrhu totiž nebola pripojená úverová zmluva na ktorú sa žalobca vo svojom návrhu odvolával, pričom z návrhu vyplýva, že so žalovaným dňa 9.4.2008 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver vo výške 3 180,88 Eur a žalobcovi mal vrátiť len čiastku vo výške 1 978,41 eura. Žalobca však k návrhu pripojil kópiu úverovej zmluvy zo dňa 10.4.2008, kde výška celkového úveru bola 829,84 Eur (25 000,- Sk), preto z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podaný návrh žalobcu zamietol. 4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že svoj nárok uplatňovaný voči žalovanému vo výške 2 228,05 Eur, vyčíslený úrok z omeškania 431,26 Eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 228,05 Eur odo dňa 7.8.2014 do zaplatenia, si odvodil od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovaného, ktorý si bol vedomý, že ak čerpá finančné prostriedky, mal by ich vrátiť v dohodnutom termíne tak, ako vyplýva zo zmluvy. Mal za to, že si svoju dôkaznú povinnosť splnil. Pokiaľ ho súd vyzval spolu s predvolaním na pojednávanie vyzval o doručenie originálu úverovej zmluvy, túto nebolo možné v archíve spoločnosti Home Credit Slovakia dohľadať, iná zmluva ako zmluva č. XXXXXXXXXX o úvere pri revolvingovom úvere DUO zmlúv neexistuje. Predmetná zmluva týkajúca sa ustanovení o revolvingovom úvere je uvedená v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 15.4.2008. Uviedol, že držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou „žalovaný sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať. bez akýchkoľvek papierovačiek. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje len to, aby úverová zmluva obsahovala údaj RPNM vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom nekonkretizuje, akým konkrétnym spôsobom má byť vyjadrený i vo forme určitého rozpätia ohraničeného minimálnou hodnotou RPMN a jeho maximálnou hodnotou. Uvedený postup, za situácie, kedy nie je možné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy z objektívnych dôvodov, klientovi poskytnúť presnú výšku RPMN, považoval za v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch aj v súlade s ust. § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Mal za to, že súd prvej inštancie mal brať do úvahy, že revolvingový úver má určité špecifické vlastnosti, na ktoré by mal súd prihliadať, nakoľko niektoré zákonné podmienky s ohľadom na tento špecifický úver splácania nie je možné presne určiť, keďže závisia od samého spotrebiteľa. 6. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1, § 380 ods. 1 C.s.p. prejednal vec bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 12. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto napadnutého rozhodnutia dodáva: 13. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 228,05 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 431,26 Eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 228,05 Eur odo dňa 7.8.2014 do zaplatenia, ktorý svoj nárok vyvodzoval z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej so žalovaným dňa 9.4.2008, ktorej súčasťou mala byť dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá mala nadobudnúť platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovaného. Žalobca založil svoju žalobu na skutkovom tvrdení, že žalovaný porušil dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého úveru a dostal sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania, prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 3 180,88 Eur a mal mu vrátiť len 1 978,41 Eur. Listom zo dňa 28.5.2012 vyzval žalovaného k splateniu celého dlhu vo výške 2 278,59 Eur. K žalobe pripojil úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXs celkovou výškou úveru 25 000 Sk, mesačnými splátkami 1 179 Sk. počtom splátok 36 a ročnou úrokovou sadzbou 37,50. 14. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu výzvou zo dňa 31.3.2015 na doloženie listinných dôkazov týkajúcich sa úhrady úveru na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú mal žalovaný podpísať podľa tvrdenia žalobcu dňa 9.4.2008 s výškou úveru 200 Eur, ktorú povinnosť si žalobca nesplnil, na pojednávanie sa nedostavil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 14.5.2015 v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalovaný mal na tomto pojednávaní predložiť uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5.2.2015 vo veci sp.zn. 23C 129/2014 o schválení súdneho zmieru. 15. Svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcu súd prvej inštancie založil na nesplnení si dôkaznej povinnosti žalobcu podľa ust. § 120 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodnosť v návrhu uplatnenej sumy. K návrhu totiž nebola pripojená úverová zmluva, na ktorú sa žalobca vo svojom návrhu odvolával, pričom z návrhu vyplýva, že so žalovaným dňa 9.4.2008 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver vo výške 3 180,88 Eur a žalobcovi mal vrátiť len čiastku vo výške 1 978,41 Eur. Žalobca však k návrhu pripojil kópiu úverovej zmluvy zo dňa 10.4.2008, kde výška celkového úveru bola 829,84 Eur (25 000,- Sk). 16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedodržaní dôkaznej povinnosti žalovaným ako je vyššie uvedené a jeho námietku v odvolaní, že pokiaľ ho súd spolu s predvolaním na pojednávanie vyzval o doručenie originálu úverovej zmluvy, túto nebolo možné v archíve spoločnosti Home Credit Slovakia dohľadať, iná zmluva ako zmluva č. XXXXXXXXXX o úvere pri revolvingovom úvere DUO zmlúv neexistuje, predmetná zmluva týkajúca sa ustanovení o revolvingovom úvere je uvedená v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 15.4.2008, nebola dôvodná. Žalobcovi možno dať za pravdu v tom, že v danom prípade sa jednalo o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť RPMN, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných údajov (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu a jednotlivé splátky), nie je to však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Na druhej strane však zákon č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere stanovuje, že ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov (§ 3 ods. 6 zákona), musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená v postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Túto zmluvu č. XXXXXXXXXX o revolvingovom úvere žalobca ani napriek výzve súdu prvej inštancie na preskúmanie, pričom aj v tomto smere má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície, a tiež ako dôkaz na preukázanie svojho nároku, žalobca nedoložil. Nie je potom dospieť k tomu, či a aká dlžná čiastka by zodpovedala nároku žalobcu za poskytnutie ním úveru žalovanému. 18. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§391 ods. 1 C.s.p.), keďže odôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (podľa ktorého mal nárok na náhradu trov konania účastník, ktorý mal úplný úspech vo veci), je v rozpore s výrokom jeho rozhodnutia, ktorým navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania (pritom tento nemal v konaní úspech) a v odôvodnení uviedol, že náhradu trov konania nepriznal ani navrhovateľovi (žalobcovi) ani odporcovi (žalovanému) s tým, že tento si ich neuplatnil. Celé toto rozhodnutie o trovách konania je zmätočné a nezodpovedajúce uvedenému ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).