Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/562/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216051 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414216051.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o plnoleté dieťa: V. Č., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - R.. F. Č., Z. Z., G. X, a otec - R.. V. Č., Z. Z., G. X, o určenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/280/2014-94 zo dňa 07.07.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zaviazal otca plnením vyživovacej povinnosti na vtedy maloletého V., I.. XX.XX.XXXX sumou XX € mesačne od 01.11.2011 do 017.11.2014. Zročné výživné za uvedené obdobie v sume X.XXX € otcovi uložil zaplatiť v troch pravidelných mesačných splátkach po X.XXX €, spolu s bežným od 07.07.2015, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh na určenie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal preukázané, že za uvedené obdobie otec hradil výdavok maloletého v spojení s jeho bývaním a z toho dôvodu určil nižšiu sumu na akej sa dohodli rodičia na čas po rozvode ich manželstva, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že približne XX € mesačne poskytol otec na bývanie maloletého, že hradil polovicu výdavkov rodiny za bývanie. Súd prvého stupňa mal preukázané, že otec na výživu maloletého najmenej od novembra 2011 riadne a pravidelne neplatil. Súd prvého stupňa konštatoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a rodinnej situácii a skutočnosti, že otec riadne a pravidelne na skutočné mesačné výdavky na vtedy maloletého V. neprispieval. Výšku výživného určil s prihliadnutím na výdavky maloletého, zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, učil zročné výživné a jeho podmienky splatnosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec V.. Poukázal na platby ako úhrady zálohových predpisov za úhradu platieb za užívanie bytu za rok 2011 až 2014. Na základe vyššie uvedených ním realizovaných platieb namietal výšku zročného výživného. Ďalej uviedol, že realizoval platbu X.XXX,XX € v roku 2015 za 11 a 12 mesiac, ktorá tiež mala byť započítaná do zročného výživného. Správna výška zročného výživného je podľa jeho výpočtov X.XXX,XX €. Matka V. v odvolaní uviedla, že otec minimálne od začiatku roku 2011 uhrádzal časť nájomného bytu na účet spoločenstva vlastníkov bytov. V nájomnom neboli nijako zohľadnené jeho reálne náklady na existenciu, nepodieľal sa na údržbe bytu, nekupoval hygienické potreby ani stravu. Používal doma všetko čo potreboval a nezaujímal sa o to, za čo to zadovážila. Na akúkoľvek jej finančnú požiadavku odpovedal, že nemá peniaze, preto nie je dôvod považovať jeho platbu nájomného za vyplatenie výživného. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd v predmetnej veci predovšetkým zdôrazňuje, že súd prvého stupňa má preukázané podmienky pre priznanie výživného podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, keď vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uvedenú skutočnosť mal riadne súd preukázanú. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. K uvedenému je potrebné doplniť, že vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a je to zákonné právo dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť nemožno kompenzovať s inými platbami. V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že otec na výživu V. neprispel od roku 2011 a námietky, ktoré v odvolaní uviedol a odvolával sa na poukazovanie platieb nájomného nemohol odvolací súd zohľadniť. Uvedené platby zohľadnil súd prvého stupňa v stanovení vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo nesporne preukázané, že otec na výživu vtedy maloletého V. žiadnou sumou neprispieval, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, pričom je možné sa stotožniť aj so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o spätné priznanie vyživovacej povinnosti. Je potrebné konštatovať, že vyživovaciu povinnosť na vtedy maloletého V. výlučne zabezpečovala matka a otec sa na nej podieľal len čiastočne úhradami nájomného, čo aj súd prvého stupňa zohľadnil pri určení výšky výživného, pričom však nemožno nechať bez povšimnutia, že sám otec v uvedenom byte aj býval. Súd prvého stupňa správne stanovil výšku vyživovacej povinnosti, keď aj otec bol povinný zabezpečovať odôvodnené potreby maloletého. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť a dohody, ktoré by boli v rozpore s týmito ustanoveniami by boli ako odporujúce zákonu absolútne neplatné. Nedá sa ani dohodnúť, že sa rodič zbaví vyživovacej povinnosti voči dieťaťu jednorazovým plnením. Výživné je osobný nárok dieťaťa, ktorý nemožno kompenzovať s inými platbami. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.