Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/441/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217457 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414217457.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. L., W.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - K.. V. V., F. W. XX, F., zast. advokátkou JUDr. Michaelou Volekovou, Trnavská 27, Bratislava, a otec - C. L., F. F. - C., M..Č.. F. L. X/XX, XXXX L. E. L., C., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/313/2014-74 zo dňa 04.05.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zveril maloletú U., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil vyživovaciu povinnosť vo výške XXX € mesačne od 02.12.2014, ktorú sumu je povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 02.12.2014 do 04.05.2015 vo výške XXX € uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62, § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej považoval za dôvodný. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto ju súd zveril do jej osobnej starostlivosti matky a určil, že bude zastupovať a spravovať majetok maloletej, s čím súhlasil otec maloletej, ako aj kolízny opatrovník. Výšku vyživovacej povinnosti ustálil súd prvého stupňa vo výške XXX € mesačne, tak ako navrhla matka, pričom vychádzal z veku maloletej. Posúdil jej výdavky, ktoré vyhodnotil ako bežné a porovnateľné s výdavkami iných detí v podobnom veku. Vychádzal z príjmov obidvoch rodičov, ako aj z možností otca, konštatoval, že určená výška je vzhľadom na uvedené skutočnosti primeraná. Súd prvého stupňa však nevyhovel návrhu matky na určenie spätného výživného 3 roky pred podaním návrhu, nakoľko na priznanie spätného výživného je potrebné preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré matka v konaní nepreukázala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej nežijú spolu 7 rokov a matke nič nebránilo takýto návrh podať. Argument, že nepoznala adresu otca neobstojí, pretože aj v minulosti a aj v súčasnosti bola s otcom v pravidelnom kontakte. Súd prvého stupňa určil aj zročné výživné a určil podmienky jeho splatnosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Poukázal, že jeho príjmy sú nestabilné, poukázal na to, že má zvereného najmladšieho syna Alexandra do osobnej starostlivosti, a s matkou maloletého E., W.. XX.XX.XXXX neudržiava žiadny kontakt, matka maloletého nenavštevuje, ani na jeho výživu neprispieva. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči Y. L., W.. XX.XX.XXXX. Pokiaľ si nájde prácu so stabilným príjmom v Slovenskej republike, bude prispievať na maloletú Viktóriu aj viac. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude určené výživné vo výške XX € mesačne, ktoré je schopný splácať a zročné výživné zaplatí do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ako správny. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, jej návrh na určenie výživného je odôvodnený, otec sám konštatoval, že prácu si nájsť vie, má dve zdravé ruky, ovláda tri cudzie jazyky, čím preukázal objektívnu schopnosť prispievať na výživu maloletej. Otec prestavuje dom, ktorý hodlá nechať pre svojho syna E. a teda jednostranne a nadmerne uprednostňuje majetkové zabezpečenie svojho syna pred platením výživného na maloletú. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolaniu otca maloletej nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V uvedenej veci je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča, ktorú si musí túto plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Argumenty, ktoré otec v odvolaní uvádza súd prvého stupňa náležite vyhodnotil a týmito sa aj zaoberal. Suma, ktorú ako výživné navrhuje otec maloletej v žiadnom prípade nezabezpečí odôvodnené potreby maloletej, keď pri takto určenej vyživovacej povinnosti by na deň vychádzala suma X.X €, z ktorej sumy matka nezabezpečí žiadne potreby maloletej. Za okolností, že má rodič vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu je potrebné, aby si svoje finančné záležitosti usporiadal tak, aby bol schopný nie len poskytovať výživné, ale svoje dieťa aj uživiť. Ako bolo vyššie konštatované výživné je prvoradá povinnosť každého rodiča a právo každého dieťaťa. Výživné tak, ako bolo stanovené je určené skôr v dolnej hranici, z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť odvolaniu otca a určiť výživné na maloletú, ktorá je vo veku 10 rokov vo výške XX € mesačne. Pod pojmom vyživovacej povinnosti je potrebné vidieť všetky potreby dieťaťa, ktoré vyplývajú z stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti, ďalšie bežné ako aj mimoriadne výdavky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p., pričom podľa ods. 2 O.s.p. poukazuje odvolací súd na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje a nemá k nim čo doplniť. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.