KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava5. 12. 2016plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/468/2016 z 5. 12. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. decembra 2016, sp. zn. 11CoP/468/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1415200278.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/468/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415200278
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415200278.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: W. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., S. 5, t.č. bytom N., U. údolie XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Martin Bednárik, s.r.o., Námestie Ľ. Štúra 2, proti manželovi: L.. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H.
XX, t.č. bytom U. údolie XX, N. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom: Z. P., narodenej XX.XX.XXXX a U. P., narodenej XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, na odvolanie manžela
proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/9/2015-151 zo dňa 12.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku o určení bežného výživného a tvorby úspor
na maloleté deti m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Z. P., nar. XX.XX.XXXX
sumou XXX eur mesačne a maloletej U. P., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Na čas po
rozvode zveril maloleté deti Z. P., narodenú XX.XX.XXXX a U. P., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky. Každého z rodičov oprávnil zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otcovi
uložil povinnosť platiť výživné na maloletú Z. v sume XXX eur mesačne a sumu XX eur mesačne na
tvorbu úspor maloletej na osobitný účet maloletej zriadený v P. Banka s číslom Z XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, ktorý účet je opatrený vinkulačnou doložkou: „z tohto účtu nesmie byť urobený výber len
s výslovným súhlasom súdu alebo po dovŕšení 18 roku veku maloletej„. Otcovi uložil povinnosť platiť
výživné na maloletú U. v sume XXX eur mesačne a sumu XX eur mesačne na tvorbu úspor maloletej
na osobitný účet maloletej zriadený v P. Banka s číslom Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý účet
je opatrený vinkulačnou doložkou : „z tohto účtu nesmie byť urobený výber len s výslovným súhlasom
súdu alebo po dovŕšení 18 roku veku maloletej„. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými
deťmi v každom kalendárnom týždni vždy v utorok a vo štvrtok od 14.00 hod. do 19.00 hod., v párnom
kalendárnom týždni v čase od 09.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu s výnimkou školských prázdnin
a štátnych sviatkov, počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku v čase od 1.7. od
09.00 hod. do 10.7. do 19.00 hod., a v čase od 1.8. od 9.00 hod. do 21.8. do 19.00 hod., v nepárnom
kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. v sobotu predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin vyhlásených
Ministerstvom školstva SR do 19.00 hod. v nasledujúcu sobotu, v párnom kalendárnom roku v čase od
9.00 hod. Zelený štvrtok do utorka po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod., v nepárnom kalendárnom



roku v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku
v čase od 27.12. od 18.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roku do 18.00 hod. tak, že si v
uvedený deň a hodinu otec maloleté deti prevezme od matky pred jej bytom a v uvedené dni a hodinu
otec maloleté deti matke vráti na tom istom mieste. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiaden účel, keďže manželka
nemá záujem zotrvať vo vzťahu s manželom z dôvodu, že tento vzťah nemá perspektívu. V spolužití
účastníkov konania sa necítia štandardne ani maloleté deti, keď Z. sa teší, že opustí rodinu a bude
študovať v zahraničí a U. prejavila spokojnosť, keď nie je v spoločnosti otca. Súd prvej inštancie
konštatoval, že napriek opakovaných vyjadreniam manžela a jeho snahe absolvovať terapiu, mal súd
prvej inštancie preukázané, že najmenej od podania návrhu, t.j. od januára 2015 nebolo v schopnosti
manžela svoje správanie zmeniť tak, aby s ním manželka chcela ďalej žiť. Súd prvej inštancie
manželstvo rozviedol ustáliac príčinu rozvratu manželstva v skutočnosti, že v rámci niekoľkoročného
spolužitia manželia nezvládli účel manželstva tak, aby manželstvo plnilo svoju funkciu. V časti rozvodu
súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2 Zák. o rodine.

3. V zmysle § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozhodoval súd prvej
inštancie aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvej inštancie
na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, z dôvodu, že táto
dáva záruku ich riadnej ďalšej výchovy a starostlivosti o ne. Každému z rodičov ponechal právo maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pri určení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z
vyčíslených mesačných výdavkov maloletých detí, s prihliadnutím na vek detí a skutočnosť, že Z. od
septembra 2016 by mala znovu študovať na gymnáziu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že určené
výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca v súlade s ust. § 63 ods. 3 zákona o
rodine a súčasne určil otcovi povinnosť prispievať na maloleté deti formou úspor na každé dieťa osobitne
z dôvodu, že jeho majetkové a zárobkové pomery to umožňujú. Súd prvej inštancie súčasne upravil aj
styk otca s maloletými deťmi s prihliadnutím na právo otca stretávať sa s deťmi riadne, často a pravidelne
majúc za to, že takto určeným rozsahom styku je dostatočne vytvorený priestor na vzájomný kontakt
maloletých detí so svojim otcom, ktorý má dostatočný priestor na realizovanie výchovného pôsobenia na
maloleté deti. Obom rodičom dal do pozornosti, aby rešpektovali denný režim maloletých detí a záujem
na ich riadnom vývoji tak, aby vzájomný kontakt otca s deťmi prípadne upravili podľa želania a názoru
maloletých detí. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p. platného
do 30.06.2016.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
z dôvodu, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal
na to, že pojednávanie nariadené na deň 10.3.2016 bolo odročené z dôvodu na strane navrhovateľky
na termín 12.04.2016, čo obaja účastníci vzali riadne na vedomie. Dňa 15.03.2016 došlo ku zhoršeniu
jeho zdravotného stavu, lekárka MUDr. H. Z. mu odporučila bezodkladné podstúpenie chirurgického
zákroku z dôvodu zistenej diagnózy (jednostranná alebo neurčená slabinová prietrž b). Dňa 17.3.2016
sa dostavil k odbornému lekárovi MUDr. S. Z., ktorý ho pre zlý zdravotný stav objednal na operáciu
na najbližší voľný termín. Vzhľadom na prichádzajúce Veľkonočné sviatky a potrebu absolvovania
predoperačných vyšetrení mu lekár stanovil predpokladaný deň hospitalizácie na 11.04.2016. Po tom
ako bola operácia a termín hospitalizácie potvrdený Sociálnou poisťovňou, manžel oznámil uvedenú
závažnú skutočnosť, pre ktorú sa nemôže pojednávania vytýčeného na termín 12.4.2016 zúčastniť,
preto žiadal o nový termín pojednávania listom z 31.3.2016, podaným na pošte 1.4.2016. K žiadosti o
odročenie pojednávania pripojil objednávací lístok vyhotovený lekárom, ako jediný doklad, ktorý mal k
dispozícii. V období od 11.4.2016 do 14.4.2016 bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici. Po ukončení
hospitalizácie mu bola doporučená práceneschopnosť v trvaní 14 až 21 dní. Nesúhlasil s postupom
súdu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keďže podrobenie sa chirurgickému zákroku je dôležitým dôvodom,
pre ktorý sa odporca nemohol zúčastniť pojednávania Namietol, že súd prvej inštancie mal dostatok
času upovedomiť navrhovateľku a jej právneho zástupcu o odročení pojednávania. Poukázal na
to, že pojednávania sa odročovali väčšinou z dôvodov na strane navrhovateľky. Prejednaním veci v
neprítomnosti odporcu došlo k vážnemu zásahu do jeho základných ľudských práv a slobôd, keď súd
rozhodol v neprítomnosti manžela napriek tomu, že boli splnené podmienky pre odročenie pojednávania.
Týmto mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa k dôkazom a možnosť hájiť svoje práva
a právom chránené záujmy, súd ukončil dokazovanie a rozhodol vo veci samej. Z uvedených dôvodov
žiadal o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.



V prípade, ak by odvolací súd mal za to, že nie sú dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., žiadal o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 205 ods. 1 písm. d/
O.s.p. za účelom doplnenia dokazovania alebo o zmenu rozhodnutia tak, že súd manželstvo účastníkov
nerozvedie. Manžel poukázal na to, že od podania návrhu manželkou vyjadroval nesúhlas s rozvodom
manželstva z dôvodu, že aj z vyjadrenia manželky vyplýva, že o deti sa manželia vždy starali spoločne,
nikdy nemali konflikty ohľadom financií, rodina trávila čas spoločne. Uviedol, že je riadnym manželom a
otcom, vždy sa o rodinu staral a zabezpečoval ju. Dôvody rozvodu manželstva uvádzané manželkou sú
len prechodného charakteru, vyplývajúce z nedostatočnej komunikácie a nezáujme manželky. Vyslovil
názor, že podrobením sa terapie v manželskej poradni, by sa mohol vzťah medzi účastníkmi stabilizovať,
čo by bolo v záujme maloletých detí. Manžel v odvolaní uviedol, že ak odvolací súd by mal za to,
že sú splnené zákonné dôvody na rozvod manželstva, žiada, aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na doplnenie dokazovania alebo po doplnení dokazovania zmenil tak, že maloleté deti Z. a U.
zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal na ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine.
Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal a neskúmal, či striedavá osobná
starostlivosť oboch rodičov by bola v záujme detí. Poukázal na čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 ods. 3 O.s.p. a na povinnosť súdu zisťovať s ohľadom
na vek detí a ich rozumovú vyspelosť názor maloletých detí. Namietal, že deti sa síce vyjadrili v rámci
pohovoru pred kolíznou opatrovníčkou a psychologičkou, avšak deti sú neustále pod vplyvom matky,
preberajú jej názory a postupy. Namietal neobjektivitu psychologického posudku, ktorý bol vypracovaný
na základe požiadaviek matky. Poukázal na to, že v priebehu konania žiadal o vypracovanie znaleckého
posudku, čím sa súd nezaoberal a znalca v konaní neustanovil. Uviedol, že tak ako matka, aj otec
je spôsobilý vychovávať deti a má záujem o ich osobnú starostlivosť. Konštatoval, že vplyv matky na
deti je silný, matka vyvíja psychický nátlak, deti s otcom nekomunikovali, snaží sa o narušenie ich
vzťahu. Manžel je toho názoru, že zachovanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi je v záujme maloletých
detí, ktoré majú radi aj otca. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je v záujme maloletých detí, žiada, aby odvolací súd určil
výživné na maloletú Z. sumou XXX eur mesačne a maloletú U. sumou XXX eur mesačne. Namietal,
že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nevykonal potrebné dôkazy na zistenie majetkových
pomerov oboch rodičov a zistený skutkový stav nesprávne posúdil. Poukázal na výlučné vlastníctvo
dvoch nehnuteľností manželky (štvorizbový byt a rodinný dom v okrese Senec zapísané na LV č. XXXX,
XXXX a XXXX Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky- pripojené k odvolaniu),
ktoré boli zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov, na ktorých financovaní sa manžel podieľal,
keďže v čase ich kúpy bola manželka na materskej a rodičovskej dovolenke. Po podaní návrhu na
rozvod mu manželka zamedzila prístup do domu. Vyslovil obavy, že manželka mu zamedzí aj vstup do
bytu, ktorí spoločne obývajú, čo viackrát prezentovala. Poukázal na to, že vzhľadom na zabezpečenie
svojho bývania bude nútený prenajať si byt alebo čerpať hypotekárny úver na kúpu bytu, pričom náklady
by predstavovali XXX alebo XXX eur mesačne. Namietal nevykonanie dôkazov týkajúcich sa záväzkov
účastníkov s tým, že je spoludlžníkom úveru poskytnutého od veriteľa mN. vo výške XX.XXX eur na
základe Zmluvy o poskytnutí úveru „mHYPOTÉKA“ zo dňa 23.04.2013, pričom sa pravidelne podieľa
na splácaní úverov. Svoje mesačné výdavky vyčíslil sumou X.XXX eur vrátane poplatku za bývanie
a splátky úveru vo výške XXX eur. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal pri určení
výživného na deti z príjmu rodičov, keď priemernú mzdu manžela vypočítal v sume X.XXX eur mesačne
a mzdu manželky vo výške X.XXX eur, pričom manželka má príjem vyšší. Tiež poukázal na vyššie
majetkové pomery manželky. Namietal nedostatočné vykonanie dokazovania týkajúce sa výdavkov
na deti, keď súd vychádzal z príspevkov otca na výživu detí v sume XXX eur mesačne. Poukázal na
potrebu doplnenia dôkazov za účelom preukázania pôvodu a opodstatnenosti výdavkov na deti. Výšku
výživného na obe deti v sume XXX eur považuje za neprimeranú príjmom a majetkovým pomerom
oboch rodičov. Manžel uviedol, že deťom sa snaží prispievať aj vo vyššej miere, pravidelne aj v rámci
stavebného sporenia. Navrhol zmeniť výrok rozsudku súdu prvej inštancie aj v časti úpravy styku s
maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň
vždy vo štvrtok a v piatok od 15.30 hod. do 19.00 hod., v párnom kalendárnom týždni v čase od 9.00
hod. v sobotu do 18.00 hod., v nedeľu s výnimkou školských prázdnin a štátnych sviatkov, počas letných
školských prázdnin v každom kalendárnom roku v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a
v čase od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku v čase od 9.00 hod.
v sobotu predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR do 19.00 hod. v nasledujúcu
sobotu, v párnom kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. Zelený štvrtok do utorka po Veľkonočnom
pondelku do 19.00 hod., v párnom kalendárnom roku v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 27.12. do 18.00
hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 27.12. od 18.00 hod. do 6.1. nasledujúceho



roku do 18.00 hod.. K odvolaniu pripojil prepúšťaciu správu UNB Bratislava, z ktorej vyplýva že V. P.
bol prijatý na hospitalizáciu dňa 11.4.2016 a prepustený z hospitalizácie dňa 14.4.2016. Z pripojených
listín k odvolaniu je zrejmé, že manželka bola vyzvaná manželom na sprístupnenie nehnuteľnosti, čo
odmietla dôvodiac správaním manžela, ktorý odnáša z bytu hnuteľné veci nepatriace do jeho výlučného
vlastníctva. Zo Zmluvy mN. o poskytnutí úveru „mHypotéka“ uzavretej dňa 23.4.2013 je zrejmé, že
zmluva bola uzatvorená manželkou ako prvým dlžníkom a manželom ako druhým dlžníkom, úver
čerpaný vo výške XX.XXX eur. Z potvrdenia o príjme manžela vyplýva, že priemerný mesačný netto
príjem za rok 2015 dosahoval vo výške X.XXX eur netto.

5. Podaním označeným ako doplnenie odvolania manžel namietal objektívnosť správy klinického
psychológa PhDr. H. C. zo dňa 20.1.2016 z dôvodu, že pri vyhotovení správy vychádzal výlučne z
nepravdivých tvrdení manželky s konštatovaním, že správa z psychoterapie vydaná na žiadosť p. N.
nemá hodnotu objektívneho a nezávislého súdnoznaleckého posudku o konfliktoch a kríze manželstva,
ani o osobnostiach partnerov (pripojená správa z 27.6.2016). Súčasne popieral objektívnosť správy
PhDr. M. O., ktorá neskúmala pôvod vyjadrení maloletej U. a nemohla objektívne posúdiť vzťah maloletej
s otcom a rozsah manipulácie a vplyv matky na deti. Snahu manžela o osobné stretnutie s PhDr. O.,
psychologička odmietla. Namietal, že manželka po vyhlásení rozsudku zriadila maloletým deťom účet
na tvorbu úspor, kde uviedla nepravdivý údaj o bydlisku detí. Poukázal na to, že po doručení rozsudku
manželka odcestovala s deťmi do X. bez vedomia a súhlasu otca. Bol nútený žiadať o pomoc políciu.
Po návrate domov, matka zmenila deťom telefónne čísla a znemožňuje stretnutie otca s deťmi.

6. Manželka k odvolaniu manžela vo svojom vyjadrení poukázala na to, že
manžel zobral na vedomie termín pojednávania nariadený na deň 12.04.2016. Ako dôvod žiadosti o
odročenie pojednávania uviedol hospitalizáciu s predpokladanou dĺžkou práceneschopnosti na dva až
štyri týždne, pričom doložil len objednávací lístok na hospitalizáciu zo dňa 17.3.2016. O jeho žiadosti o
odročenie pojednávania sa dozvedela až na pojednávaní. Poukázala na ust. § 119 O.s.p. a § 101 ods. 2
O.s.p. a na skutočnosť, že posúdenie dôležitého dôvodu odročenia pojednávania je vecou súdu. Taktiež
namietala, že manžel napriek tomu že dňa 17.3.2016 vzal termín pojednávania na vedomie sa objednal
na plánovaný zákrok, ktorý mal byť bezodkladného charakteru na deň 11.4.2016. Argumentáciu manžela
o tom, že konaním súdu mu bola odňatá možnosť konať považuje za nesprávnu. Uviedla, že v prípade,
že by bol chirurgický zákrok bezodkladný, bol by uskutočnený okamžite bez akéhokoľvek plánovania
a bez povinnosti vopred absolvovať predoperačné vyšetrenia. Za akútny stav sa v medicíne považuje
stav, pri ktorom je priamo ohrozený život resp. základné životné funkcie. Spochybnila manželom tvrdené
zhoršenie zdravotného stavu a nevyhnutnosť operačného zákroku, ktorý bol vykonaný so značným
časovým odstupom. Namietala, že vyjadrenie lekára neobsahovalo náležitosti ust. § 119 ods. 3 O.s.p..
Manžel sa nedostavil na pojednávanie, spoliehal sa, že jeho žiadosť bude vybavená kladne, sám svojim
konaním zavinil, že bola vec prejednaná dňa 12.4.2016 v jeho neprítomnosti. Nesúhlasila s tvrdením
manžela, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým dôkazom predloženým manželkou, keďže pojednávanie
bolo piate v poradí, na pojednávaní nebol predložený žiaden nový dôkaz a nebola uvedená žiadna nová
skutočnosť. Návrh manželky nebol menený, a jej stanovisko bolo manželovi známe a vyjadroval sa k
nemu. Cieľom konania manžela je predlžovanie súdneho konania a odďaľovanie nevyhnutného zániku
manželstva rozvodom. Namietala, že by predchádzajúce pojednávanie bolo odročené z dôvodu na jej
strane, pretože jednotlivé pojednávania boli odročené z dôvodu vyžiadania si správ od psychológa PhDr.
M. C. o priebehu terapeutického sedenia, ktoré navštevoval manžel.

7. Pokiaľ ide o námietky manžela k neexistencii podmienok rozvodu manželstva manželka poukázala
na jej zotrvaní na návrhu, na diametrálne odlišné vyjadrenia účastníkov konania a samotné vyjadrenie
manžela na pojednávaní dňa 10.03.2016, kedy uviedol, že niet pochýb, že sú splnené podmienky podľa
§ 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. O nemožnosti ich ďalšieho spolužitia svedčí aj správa
z psychoterapeutických sedení. Uviedla, že manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, nezhody medzi
manželmi existovali od počiatku. Poukázala na neprekonateľné názorové nezhody medzi manželmi, čo
malo za následok absolútne citové odcudzenie, z ktorého dôvodu nebola naplnená sociálna, ekonomická
ani výchovná funkcia manželstva ako trvalého zväzku muža a ženy. Podľa názoru manželky nezhody
nie sú len prechodného charakteru, manželia dlhodobo nezdieľajú žiadne záujmy, starosti, nehospodária
spoločne. Dlhodobo bola vystavená neprimeranému správaniu manžela, ponižovaniu, vulgárnym
nadávkam, fyzickému napadnutiu. Poukázala na zamlčanie súčasnej známosti manžela s inou ženou.



8. K odvolacím námietkam týkajúcim sa rozsudku o zverení detí do starostlivosti matky poukázala na
výsledky vykonaného dokazovania, správu kolízneho opatrovníka z 05.10.2015, zohľadnené názory
maloletých detí, ktoré boli vypočuté kolíznym opatrovníkom, pričom deti majú vek 17 a 16 rokov, kedy
sú schopné slobodne a bez akéhokoľvek ovplyvnenia prezentovať svoj názor, sú rozumovo vyspelé,
preto námietky manžela neobstoja. Namietla, že by na deti vyvíjala nátlak a ovplyvňovala ich. Uviedla,
že posúdenie návrhu manžela na vykonanie dôkazu nariadením znaleckého dokazovania je vecou
súdu. Tvrdenia manžela o cestovaní s dcérou U. k jej rodičom považuje za nepravdivé. Vzhľadom
na vlastníctvo dvoch nehnuteľnosti, z ktorých jednu obýval aj manžel, bola nútená voliť alternatívu
namietanú manželom. Nesúhlasila so spochybňovaním záverov z psychologického vyšetrenia maloletej
U., ktoré bolo uskutočnené na základe podnetu PhDr. C., ktorému manžel oznámil, že U. s ním odmieta
komunikovať. Aj táto správa poukazuje na zhoršovanie situácie v rodine. Nesúhlasila s tvrdením,
že dieťa ovplyvňuje. O cestovaní detí bol manžel informovaný, nie je preto pravdou, že bol nútený
požiadať políciu o pomoc pri hľadaní Z.. Namietala tvrdenia o znemožňovaní kontaktu manžela s
deťmi. Otec má vedomosť, kde sa deti zdržiavajú, naďalej využívajú tie isté telefónne čísla, ktoré
im zabezpečil otec. Uviedla, že rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do starostlivosti matky
zohľadňuje záujem maloletých detí. Nesúhlasila s výškou výživného na deti po XXX eur mesačne.
Dala do pozornosti vyjadrenie manžela na pojednávaní dňa 10.3.2016, na ktorom navrhol prispievať
na výživu maloletých detí na každé dieťa po XXX eur mesačne s tým, že dcéram prispieva na
sporenie po dobu troch rokov vo výške na každé dieťa po XXX eur mesačne. Manželka potvrdila,
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pričom na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie
o určenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (konanie vedené pod sp. zn.
7C/42/2016, pripojila návrh). Poukázala na to, že manžel je výlučným vlastníkom bytu, garáže (LV k bytu
doložil do spisu). Spochybnila vyčíslené náklady manžela na bývanie vo výške XXX eur mesačne. S
tvrdením manžela, že jeho majetkové pomery sú nižšie nesúhlasila. Namietla splátky úveru manželom.
Poukázala na pripojenú zmluvu o úvere, z ktorej je zrejmé, že manžel je spoludlžníkom, pričom manželka
si povinnosť zo zmluvy plní riadne a včas. Spochybnila i splátky ďalšieho úveru manželom, na ktorom
sa podieľal len v minimálnej miere pri poskytnutí jednej polovice mesačnej splátky úveru. Aktuálne sa na
týchto splátkach nepodieľa, výdavok vo výške XXX eur mesačne manžel nemá. Ďalší úver poskytnutý
S., a.s. bol manželkou dňa 23.02.2010 splatený. Úhradu splátok úveru ŠFRB realizuje manželka.
Potvrdila, že manžel hradil maloletým deťom stavebné sporenie, na iných mesačných výdavkoch detí sa
nepodieľal. Spochybnila nereálne a nadhodnotené mesačné výdavky manžela. K výhradám manžela
ku zmene adries detí v zmluvách o zriadení účtu maloletým uviedla, že pochybenie bolo spôsobené
bankou, nesprávnosť bola daná následne do súladu. Potvrdila, že manželovi znemožnila prístup do
nehnuteľnosti, avšak až v apríli 2016 v dôsledku jeho správania. Namietala manželom predložený
návrh na zmenu úpravy styku s deťmi v rámci podaného odvolania, ktorý manžel žiadnym spôsobom
neodôvodnil. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla potvrdiť. K vyjadreniu pripojila potvrdenie P. banky
z 02.08.2016 o zmene adresy maloletej Z. P. a U. P..

9. Podaním označeným ako doplnenie odvolania zo dňa 30.8.2016 manžel poukázal na to, že
manželka mu nesprístupnila nehnuteľnosti, byt na adrese U. údolie XX v N. a rodinný dom na C.
X v Y. B., na ktorých financovaní sa podieľal i manžel. Manželka ho prinútila odísť bývať k jeho
matke, pričom zadržiava veľkú časť jeho vecí. Týmto spôsobom získala obrovský majetkový prospech
(zrekonštruované nehnuteľnosti). Žiadal v rámci odvolacieho konania zohľadniť aj skutočnosť, že v
auguste 2016 zomrel jeho otec, bude preto musieť podporovať svoju matka, ktorá má príjem len z
dôchodku. V podaní zo dňa 29.09.2016 a 24.11.2016 manžel znovu poukázal na porušenie jeho práv pri
rozhodovaní súdu prvej inštancie, na nezohľadnenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu. Namietal nesprávnosť výpočtu výšky príjmov oboch účastníkov konania pri určení výživného
na maloleté deti. Poukázal na jeho výrazné finančné príspevku na nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou je
manželka, ich zrekonštruovanie, vybavenie zariadením a domácimi spotrebičmi, na trhovú cenu bytu,
ktorá činí XXX.XXX eur a trhovú cenu domu bez zariadenia, ktorá predstavuje XXX.XXX eur. Poukázal
na momentálne nesplatenú výšku úveru XX.XXX eur, ktorého je spoludlžníkom. Vzhľadom na existenciu
vlastníctva jeho bytu na H. ul. v N. uviedol, že predmetný byt nadobudol darovacou zmluvou od svojich
rodičov, ktorí majú v byte užívacie právo (na LV je vyznačená ťarcha) a vlastníctvo garáže, ktorú získal
kúpou po predaji garáže nachádzajúcej sa v F.. Upozornil na pripojené doklady preukazujúce jeho
príspevky titulom platieb za rodinný dom, byt, príspevkov na deti a výpisy z účtu preukazujúceho úhrady
nákladov za služby spojené s užívaním bytu a domu. Vyčíslil jeho aktuálne náklady na bývanie od
augusta 2016, odkedy býva u svojej matky. Platby za bývanie predstavujú XXX,XX eur. Maloletým deťom
prispieva na výživu po XXX eur mesačne, maloletej U. hradil poplatok za tanečný krúžok. Nesúhlasil



s tvrdením manželky o tom, že si ponechal finančné prostriedky z predaja bytu na ulici A. S. XX,
kde rodina bývala. Znovu spochybnil správy psychológov predložené manželkou. Namietal výsledky
vykonaného pohovoru s maloletými deťmi kolíznym opatrovníkom a správy psychologičky PhDr. O.,
ktorá sa nepokúsila skontaktovať s ním, v žiadnej zo správ nie je pátrané po dôvodu negatívneho
stanoviska detí k otcovi a ani nebolo zisťované aký bol dlhodobý vzťah otca a detí pred rozhodnutím
sa manželky o rozvode. Poukázal ma to, že manželka dlhodobo bráni styku otca s deťmi, ktoré nie je
možné kontaktovať ani telefonicky. Deti od augusta 2015 prestali navštevovať starých rodičov zo strany
otca, manželka nedovolila deťom zúčastniť sa na pohrebe starého otca s ospravedlnením, že sa necíti
dobre. Deti od otca izoluje, jej konanie je premyslené. Manžel vyjadril presvedčenie, že záchrana rodiny
a spoločná výchova detí je pre neho najvyšším záujmom. Potvrdil, že na výživu detí prispieva v zmysle
požiadavky manželky prednesenej na pojednávaní dňa 6.10.2015 a v roku 2016 deťom prispieval i
platbou stavebného sporenia každej po XXX eur. Namietal zníženie príjmu v jeho domácnosti. Poukázal
na konanie manželky, ktoré je proti dobrým mravom, keď zastrašuje deti, izoluje ich od otca, ktorého
deložovala z ich spoločne užívaných a financovaných nehnuteľností. K podaniu pripojil výpisy z účtu
mN., článok s názvom „Pozor na pruh! Keď sa zacvikne, treba do dvoch hodín operovať“, doklady o
nákladoch na bývanie za rok 2016, emailovú korešpondenciu.

10. Manželka podaním zo dňa 03.10.2016 zotrvala na svojich predchádzajúcich podaniach, vysvetľovala
dôvody presťahovania detí. Vyslovila ochotu manželovi odovzdať veci, ktoré omylom neodovzdala,
nemá vedomosť o žiadnych iných veciach uvádzaných manželom. Poukázala na to, že majetkové
pomery manželov nie sú rozdielne, všetky náklady na byt a rodinný dom hradila ona. Namietala to, že
by matka otca nemala iný príjem okrem dôchodku, keďže po smrti manžela poberá i vdovský dôchodok.

11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril.

12. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
manžela proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva, úpravu styku otca s deťmi nie je dôvodné,
čiastočne je dôvodné odvolanie voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom.

13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní proti výroku rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletých
detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, úprave styku otca s maloletými deťmi
neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

16. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.04.2016,
č.k. 13P/9/2015-151 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
určeným obom rodičom. Odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú Z. vo výške XXX eur
mesačne a na maloletú U. v sume XXX € mesačne titulom bežného výživného a sumou po XX eur
mesačne na každé dieťa titulom tvorby úspor na účet zriadený na meno maloletých detí. Súd prvej
inštancie zároveň upravil styk odporcu s maloletými deťmi podľa príslušných ustanovení Zákona o
rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016.

17. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku manžela vzťahujúcu sa k porušeniu jeho práv účastníka konania
na spravodlivý proces, keď namietal, že súd prvej inštancie neakceptoval jeho žiadosť o odročenie
pojednávania, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci, odvolací súd konštatuje, že k porušeniu práva
účastníka konania nedošlo, keďže manžel bol v priebehu konania vypočutý, bol oboznámený s dôkazmi
založenými v spise, bol mu poskytnutý dostatočný priestor a možnosť vyjadriť sa k predmetu sporu, či už



výpoveďou pred súdom alebo písomným podaním. Je potrebné konštatovať, že vo veci prebehlo viacero
pojednávaní, pričom vzhľadom na nesúhlas manžela s rozvodom manželstva bol poskytnutý priestor
na psychologickú intervenciu manželom. Súd prvej inštancie správne postupoval v súlade s ust. § 101
ods. 2 O.s.p., keď pojednával dňa 12.04.2016 v neprítomnosti manžela, ktorý síce požiadal o odročenie
pojednávania, avšak v žiadosti nepripojil doklad preukazujúci nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie
spĺňajúci zákonné predpoklady podľa
ustanovenia § 119 O.s.p.. Objednávací lístok zo dňa 17.03.2016 vystavený UNB Bratislava obsahuje
len informáciu o hospitalizácii dňa 11.04.2016, pričom o termíne nariadeného pojednávania manžel
vedel, nakoľko termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní dňa 10.03.2016. Jeho povinnosťou
bolo preto zabezpečiť si záležitosti tak, aby sa pojednávania zúčastnil, prípadne zvoliť si právneho
zástupcu na zastupovanie v konaní. Z obsahu objednávacieho lístka nie je zrejmá nevyhnutnosť nástupu
na hospitalizáciu deň pred nariadeným pojednávaním, resp. manželom prezentovaná naliehavosť
potreby podstúpiť chirurgický zákrok v danom termíne je spochybnená vzhľadom na rozsah časového
obdobia od vystavenia objednávacieho lístka a dátumu termínu hospitalizácie. K žiadosti o odročenie
pojednávania manžel nedoložil žiaden iný doklad preukazujúci také zhoršenie jeho zdravotného stavu,
ktoré by mu neumožňovalo dostaviť sa na pojednávanie. Aj s prihliadnutím na dĺžku konania, keďže
návrh bol podaný na súd prvej inštancie dňa 16.01.2015 a nejednoznačné preukázanie dôvodu
odročenia pojednávania manželom, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade
so zákonom, keď pojednával dňa 12.04.2016 v neprítomnosti manžela.

18. K manželom napadnutej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva odvolací
súd vyhodnotil odvolanie manžela ako neodôvodnené, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní.
Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale
rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko manželky,
ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Odvolací súd
poukazuje na správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 28.09.2015 a 19.11.2015 o poskytnutom poradenstve
manželom a vyšetrenie ich vzťahovej situácie, z ktorej správy jednoznačne vyplýva, že medzi manželmi
je partnerská kríza zvlášť náročná v prežívaní manželky, ktorá vyslovila výhrady k správaniu manžela,
jeho nezodpovednému postoju, nespokojnosť vo vzťahu a nespokojnosť s povahovými črtami manžela.
V správe je konštatované, že manželka poukazovala na veľmi silné komunikačné bariéry, manžel
prejavil maximálny záujem eliminovať svoje povahové črty psychoterapiou. Manželom bolo odporúčané
absolvovanie psychoterapie a sociálno-psychologického tréningu. S manželom sa začalo systematicky
pracovať od 06.10.2016, k zmene správania však potrebuje aspoň niekoľko mesiacov. Odvolací súd
dáva do pozornosti správu z psychologickej terapie zo dňa 07.03.2016, v ktorej je záverom konštatované,
že psychologická intervencia pána P. prebiehala, však negatívny postoj manželky, ktorý akceleruje
posledné mesiace, ho psychicky likviduje a psychológ veľkú časť terapie venuje tomu, aby pán P.
psychicky vydržal toto obdobie a tak isto obdobie po rozvode, ktorému už nie je možné zabrániť,
aby bol schopný funkčne materiálne a sociálne existovať. O nezhodách medzi manželmi svedčia i
podané trestné oznámenia. S prihliadnutím na zotrvanie stanoviska manželky na rozvode manželstva,
na skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine
odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva ako správne. Za
daných okolností je nadbytočné vykonávať znaleckého dokazovanie za účelom zisťovania príčin nezhôd
manželov.

19. V odvolacom konaní ide tiež o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletým deťom, Z., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX.

20. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca vo výroku o zverení maloletých detí na čas po rozvode
manželstva a úprave styku otca s maloletými deťmi ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia v
odvolaní.

21. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje
rozhodnutie aj zdôvodnil. Odvolací súd dopĺňa dôvody k časti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Pri zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky súd prvej inštancie správne prihliadol na záruky matky na zabezpečenie
riadnej výchovy maloletých detí. Odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie, na zisťovaný názor
maloletých detí, ktoré sú vo veku 16 a 17 rokov, teda sú schopné posúdiť vzájomné vzťahy v rodine



a vyjadriť svoju vôľu. Z vykonaného pohovoru s deťmi jednoznačne vyplýva, že Z. nemá dobrý vzťah s
otcom, vyslovila prianie byť s mamou, návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť
odmieta. Maloletá U. tiež preferovala starostlivosť u matky a odmietla striedavú starostlivosť. Vzhľadom
na vek detí, sledujúc ich prvoradý záujem vyrastať v pokojnom prostredí, kde sa cítia dobre, odvolací
súd sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do starostlivosti matky
považujúc stanovisko detí za dostačujúce vyjadrenie k veci. Neobstojí tvrdenie otca maloletých detí, že
deti sú ovplyvňované matkou, keď uvedená skutočnosť zo spisu ani nevyplýva. Nariadenie znaleckého
dokazovania za takýchto okolností by bolo v konaní nadbytočné a predlžujúce konanie. Z obsahu spisu
neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odborné posúdenie vo veci. Pri zverení
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je nutné prihliadnuť na stanovisko maloletých detí.
V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí a nie predstavy a pocity
rodičov. Ak uvedený spôsob starostlivosti maloletým deťom vyhovuje, je potrebné ho rešpektovať.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že takto bude zabezpečená stabilita
prostredia maloletých detí.

22. Pokiaľ ide o odvolanie otca proti výroku rozsudku o úprave styku s maloletými deťmi odvolací súd
sa stotožňuje rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými. Rozsah styku otca s
maloletými deťmi tak, ako je upravený považuje za adekvátny, ktorý je v širokom rozsahu, deti budú mať
zabezpečený dostatočný kontakt s rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti, čím je ich
právo naplnené. Z odvolania otca nie sú zrejmé dôvody nesúhlasu s takto upraveným rozsahom styku.
Vzhľadom na podania otca doručené v priebehu odvolacieho konania odvolací súd považuje za potrebné
apelovať na oboch rodičov, aby rešpektovali záujem ich detí, rešpektovali a dodržiavali rozsudok súdu,
ktorý po nadobudnutí právoplatnosti bude záväzný pre oboch. Vzhľadom na vek oboch detí bude vhodné
prihliadnuť i na ich program a snažiť sa zachovať nariadený rozsah styku tak, aby aj otec mal priestor sa
deťom venovať prípadne zabezpečiť si s nimi prázdninový pobyt. Rozvod rodičov nemôže byť dôvodom
na prerušenie kontaktu detí s otcom, následkom ktorého by mohlo dôjsť k ich vzájomnému odcudzeniu.
Práva detí sú povinní rešpektovať obaja rodičia.

23. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj v časti výroku rozsudku o oprávnení rodičov maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Vzhľadom k tomu, že manžel odvolaním napádal celý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie, avšak v odvolaní nevzniesol žiadne odvolacie námietky voči tejto časti
výroku rozsudku, odvolací súd výrok o určení a oprávnení rodičov na zastupovanie maloletých detí a
spravovanie ich majetok potvrdil.

24. Čiastočne dôvodným je odvolanie otca voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil výživné
na maloletú Z., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX vo výške na každé dieťa po XXX eur mesačne
a súčasne zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor obom maloletým deťom sumou po XX eur mesačne
na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1
Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletých na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov
na ich zistené zárobkové a majetkové pomery.

25. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a
reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými



potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné,
napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda
súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

26. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej Z. a U., vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
maloleté absolvujú stredoškolské štúdium, obe navštevovali v roku 2015 kurz nemeckého jazyka, platba
činila XXX eur a XXX eur. Nemožno spochybňovať, že vzhľadom na vek detí 16 a 17 rokov sú náklady
na zabezpečenie ich bežných potrieb porovnateľné s výdavkami dospelej osoby (strava, ošatenia,
zabezpečenie hygienických potrieb, prípadnej zdravotnej starostlivosti a náklady súvisiace so školskými
a mimoškolskými aktivitami). V konaní bolo preukázané, že maloletá Z. absolvovala od augusta 2015
do júna 2016 študijný pobyt v Z. šH.. S. nákladov na deti matka riadne vyčíslila, rozpis výdavkov
neobsahuje žiadne nadštandardné položky. Je nespochybniteľné, že deťom je potrebné hradiť platbu
ZRPŠ v škole, zabezpečiť nákup školských pomôcok. Odvolací súd dáva do pozornosti, že nákladmi
detí sa rozumie aj pomerný podiel platieb na zabezpečenie bývania. Pokiaľ ide o príjem otca, jeho
zárobkové a majetkové pomery a jeho možnosti a schopnosti odvolací súd konštatuje, že otec dosahoval
v roku 2014 priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur a v roku 2015 jeho priemerný mesačný
príjem činil X.XXX eur. Odvolací súd neprihliadal na odvolacie námietky otca, ktorými poukazuje na
podstatne vyššie majetkové pomery matky, spochybňuje príjem matky, argumentuje nutnosťou jeho
presťahovania sa, splátkami úveru a príjmom jeho matky. Je nesporné, že právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva dôjde k vyporiadaniu manželov v súvislosti s majetkom nadobudnutím za trvania
manželstva, t.j. hnuteľného, či nehnuteľného majetku, vyporiadanie pasív (splátky úverov a pôžičiek a
finančných prostriedkov). Je potrebné konštatovať, že obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností, nie je
rozhodujúce, či otec nadobudol nehnuteľnosť darom alebo kúpou. Spoločné investície manželov do ich
majetku sú predmetom iného konania a nie je možné ich zohľadňovať pri určovaní výživného na maloleté
deti. Odvolací súd tiež neprihliadol na námietku otca k jeho nákladom na bývanie a výdavkom na
zabezpečenie potrieb jeho matky. V prípade, že manžel býva v domácnosti so svojou matkou, sú obaja
rodičia povinní spoločne hradiť náklady na bývanie, pričom matka manžela nepochybne má príjem, či už
starobný dôchodok alebo vdovský dôchodok. Prvoradou povinnosťou otca je prispievať na výživu svojich
maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Nezhody medzi manželmi ohľadne hnuteľných vecí,
zadržiavanie vecí manželkou a nevyhnutnosť zmeniť bývanie nie sú podkladom pre určenie nižšieho
výživného na deti. Odvolací súd tiež nezohľadnil námietky otca s poukazom na splácanie úverov,
keďže výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými splátkami. Z obsahu pripojenej zmluvy o úvere
mC. je zrejmé, že dlžníčkou je v prvom rade matka, ktorá spochybnila tvrdenie otca o splácaní úveru.
Pokiaľ otec spochybňuje príjem matky, z obsahu spisu - potvrdenia o príjme, je zrejmé, že jej priemerný
mesačný príjem v roku 2015 činil X.XXX eur. Uvedená skutočnosť nie je dôvodom na určenie výživného
na deti v zmysle návrhu otca. Odvolací súd je toho názoru, že výživné na každé z detí vo výške XXX
eur zodpovedá veku a potrebám Z. a U. a schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom rodičov,
teda aj otca. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať
maloletým deťom titulom úspor sumou po XX eur mesačne na každé dieťa, odvolací súd poukazuje na
ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnenú potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Z vykonaného dokazovania je nesporné,
že v danom prípade neboli splnené podmienky na uloženie povinnosti rodičovi prispievať na úspory
maloletých detí.

27. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s
poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca,
výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu
ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Vo zvyšku rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p..

29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1415200278)

  1. 12. 4. 2016Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/9/2015 z 12. 4. 2016zmenené
  2. 5. 12. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/468/2016 z 5. 12. 2016 (toto rozhodnutie)