Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/180/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202086 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415202086.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Mgr. Lenka Zichová, LL.M. advokátka, Stropková 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: J. P., B.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX X., pre vymoženie 3.375,54 Eur istiny s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom exekútorského úradu Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/552/2015-18 zo dňa 30.4.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/552/2015-18 zo dňa 30.4.2015 p o t v r d z u j e . Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Ex. poriadku v spojení s § 25 ods. 4 ZoRK zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia s tým odôvodnením, že z priložených listinných dôkazov zistil, že rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom v Bratislave sp.zn. 259/11/13 zo dňa 28.01.2014 bol doručovaný povinnému na H. B. XXXX/XX, XXX XX X. s tým, že zásielka sa vrátila z uvedenej adresy neprevzatá adresátom s označením „ adresát neznámy“. Z uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že povinný sa na adrese doručovania zásielky obsahujúcej rozhodcovský rozsudok v čase jeho doručovania nezdržiaval, exekučný titul riadne doručený nebol, na základe čoho rozhodcovský súd nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu ako takého. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovský súd riadne nedoručil rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk a nebolo možné ani skonštatovať splnenie podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP - zdržovanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia, a preto tento rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa v zamietavom stanovisku žiadosti o vydanie poverenia ďalej poukázal na ust. § 25 ods. 4 ZoRK s tým, že povinnému nebol účinne do vlastných rúk doručený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok na poslednú známu adresu trvalého pobytu, a preto takto predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekučné konanie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a navrhol vydané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z toho dôvodu, že zásielka sa z uvedenej adresy nahláseného trvalého pobytu povinného vrátila s označením „adresát neznámy“, pričom menovaný súd vyvinul úsilie na zistenie aktuálneho pobytu povinného, avšak inú adresu povinného sa mu nepodarilo zistiť. Povinný sa v zmluvných dojednaniach v bode 8.3. Zmluvy o úvere zaviazal nahlásiť do 10 dní zmenu adresy, čo neurobil. Oprávnený mal za to, že ani rozhodcovský ani všeobecný súd nemá v rámci svojej kompetencie donucovacie prostriedky na zabezpečenie reálneho prevzatia avizovanej zásielky povinným. Prevzatie a prečítanie si doručených zásielok je výlučne v kompetencii a dispozícii účastníka, pričom zanedbanie takéhoto záujmu nesie so sebou nutnosť niesť následky pasivity v konaní. Možnosť prevzatia zásielky je v konečnom dôsledku právom a nie povinnosťou účastníka konania. Oprávnený mal za to, že rozhodcovský rozsudok je riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu ako takú. Vydané rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Právny zástupca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,02 Eur. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal odvolanie v rozsahu § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Z predloženého spisu mal odvolací súd zistené, že rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 259/11/13 zo dňa 28.1.2014 z dôvodu neplnenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere povinný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 3.375,54 Eur, zmluvnej pokuty ako aj úroku z omeškania v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Predmetný vydaný rozhodcovský rozsudok bol doručovaný povinnej na označenú adresu v zmluve o revolvingovom úvere B. XXXX /., XXX XX X.. Zásielka sa z označenej adresy vrátila s označením „adresát neznámy“ s tým, že nie je zrejmé, či a akým spôsobom doručovateľ opakovane upovedomil doručovanie zásielky znovu vo vyznačený deň a hodinu s následným možným (ne)doručením. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení zákona účinnom do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Podľa § 25 ods. 2, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. Podľa § 25 ods. 3 zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu za doručenú aj doručením do elektronickej schránky. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. Podľa § 25 ods. 5 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk (§ 45a a nasl. OSP ), dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Z centrálneho registra evidencie obyvateľstva je zrejmé, že povinná od 11.5.2005 je evidovaná na adrese trvalého pobytu B. XXXX/XX, X.. Odvolací súd mal z predloženého spisu, ako aj z predloženého rozhodcovského spisu nesporne preukázané, že povinná pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere uvádzala adresu B. XXXX/ XX, X., ako aj v bode 8.3 článok 8 Práva a povinnosti dlžníka, spoludlžníka, sa zaviazala oznámiť akúkoľvek zmenu údajov vrátane zmeny trvalého pobytu v lehote 10 dní odo dňa vykonania tejto zmeny oprávnenému. Povinná takúto zmenu v priebehu rozhodcovského konania neoznámila. Oprávnený v žalobe ako aj v návrhu na vykonanie exekúcie opakovane uvádzal adresu trvalého pobytu povinnej B. XXXX/XX, X.. Zo zisťovania lustráciou ohľadne zmeny trvalého bydliska resp. prechodného zdržovania sa na inej adrese rozhodcovským súdom zo dňa 08.06.2015 je zrejmé, že povinná od 11.5.2005 bola evidovaná na adrese trvalého pobytu B. XXXX/XX, X.. Podľa § 51 ods. 3 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (OSP). Je možné vzhľadom na zistené skutočnosti súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 47 ods. 2 OSP o možnosti doručiť zásielku do vlastných rúk tzv. fikciou doručenia, že v tomto prípade nebola splnená jedna z podmienok a to zdržiavanie sa adresáta písomnosti na v mieste doručenia. Zásielka sa vrátila neprevzatá s označením „adresát neznámy“. Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. V zmysle platnej právnej úpravy v čase doručovania písomnosti v rozhodcovskom konaní tak platí, že rozhodcovský rozsudok musí byť doručený adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu do vlastných rúk. Na to aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP musia byť splnené tri kumulatívne podmienky, a to nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručovania a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti, čo v tomto prípade nie je možné konštatovať. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd zhodne ako súd exekučný zistil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol rozhodcovským súdom doručovaný povinnému zásielkou na adresu B., ktorá bola poštou vrátená s poznámkou: „adresát neznámy“ z čoho je zrejmé, a to muselo byť zrejmé i rozhodcovskému súdu, že povinná sa na adrese doručovania zásielky nezdržiavala. K platnému doručeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, v zmysle § 47 ods. 2 OSP totiž nedôjde, ak sa adresát v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval (4/2001 ZSP). Treba totiž vychádzať z toho, že v prípade náhradného doručovania podľa § 47 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252347'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným na naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. A tak je to i v tomto prípade kedy rozhodcovský rozsudok slúžiaci v tomto konaní ako exekučný titul bol povinnej doručovaný na adresu kde sa táto preukázateľne nezdržiavala. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §-u 224 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, z dôvodu, že takéto trovy úspešnému účastníkovi nevznikli. Predmetné rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.