Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415203941 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415203941.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava proti povinnému: M. N., D.. X.X.XXXX, N. A. C. XX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom P.Pázmáňa 19/3, Šaľa pod sp. zn. EX 635/15 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.751,10 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1013/2015-22 zo dňa 3.6.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1013/2015-22 zo dňa 3.6.2015, p o t v r d z u j e . Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktoré požiadal na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 4.3.2013 a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC-2061/13- EK zo dňa 26.9.2013. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul nespĺňa podmienky vykonateľnosti pre závadu v jeho doručení povinnému. Poukázal na skutočnosť, že pre doručovanie rozhodcovského rozsudku platia rovnaké podmienky, ako pre rozhodnutia podliehajúcich úprave Občianskeho súdneho poriadku. Zo spisu rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámil vyplýva, že rozhodnutie predložené exekučnému súdu ako exekučný titul, bolo povinnému doručované na adresu jeho trvalého bydliska. Zásielka sa vrátila neprevzatá s oznámením pošty „neprevzatá v odbernej lehote“. Na obálke preukazujúcej doručovanie exekučného titulu, vrátenej rozhodcovskému súdu, je uvedená poznámka „priečinok“. Táto skutočnosť znamená, že zásielka nebola povinnému doručovaná do vlastných rúk prostredníctvom poštového doručovateľa, ale do poštového priečinka bolo dňa 4.3.2013 uložené len oznámenie o zásielke. Súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že neboli splnené kumulatívne podmienky podstatné pre fikciu náhradného doručenia vyplývajúce z § 47 ods. 2 OSP a to zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručovania, nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, uvedenie, kedy bol rozhodcovský rozsudok adresátovi neúspešne doručovaný a uvedenie, kedy dôjde k opätovnému doručeniu zásielky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že z povahy poštového priečinka vyplýva, že v tomto mieste doručenia sa povinný v čase doručovania exekučného titulu nemohol zdržiavať. Poštový priečinok nepredstavuje adresu bydliska povinného. Súd prvého stupňa na uvedenom základe dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok z uvedených dôvodov nenadobudol vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený (ďalej „odvolateľ“) s odôvodnením, že sú splnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 1 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b, d) a f) OSP. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom exekučného súdu o nedostatku riadneho doručenia rozhodcovského rozsudku. V odvolacej argumentácii uviedol, že exekučný titul bol povinnému zákonom predpísaným spôsobom riadne doručený fikciou doručenia, v zmysle § 25 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej „ZoRK“) a § 47 OSP. Povinný si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie NS SR vo veci 5 Cdo 190/2009, v zmysle ktorého mal byť postup podľa § 47 ods. 2 OSP zachovaný bez ohľadu na to, že povinný za odovzdávacie miesto jemu doručovaných zásielok určil poštový priečinok (P.O.BOX). Argumenty exekučného súdu, že pošta exekučný titul nedoručovala prostredníctvom poštového doručovateľa, ale len uložila oznámenie o zásielke do priečinka, z povahy ktorého vyplýva, že v tomto mieste sa povinný v čase doručovania nemohol zdržiavať, označil odvolateľ za irelevantné. Oprávnený nemá vedomosť o žiadnom právnom predpise, ktorý by stanovoval povinnosť zisťovať, či sa adresát skutočne zdržiava na adrese, z ktorej sa zásielka vrátila iba preto, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote. V prípade, ak by sa adresát v mieste doručovania nezdržiaval, nemal by tam mať vyhradené doručovanie do priečinka a v tom prípade by sa zásielka vrátila späť s označením dôvodu adresát neznámy. Navyše podľa bodu 8.3. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, sa povinný zaviazal nahlásiť oprávnenému prípadnú zmenu kontaktnej adresy do 10 dní od vzniku tejto skutočnosti, čo neurobil. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa, sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1. OSP), v rozsahu podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa plne akceptuje požiadavku zákona a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu. Rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Na doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že základnou a neopomenuteľnou podmienkou prípustnosti exekúcie vyjadrenou v § 41 ods. 1 EP je vykonateľné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie spĺňajúce podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok formálnej vykonateľnosti je riadne doručenie rozhodnutia adresátovi, ako predpoklad pre nadobudnutie jeho právoplatnosti. Exekučný súd nie je viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, vyznačenou na rozhodnutí a v prípade pochybností o riadnom doručení je oprávnený a dokonca povinný preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa a k nemu pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. RK.PC-2061/13 - EK, s ktorými sa odvolací súd oboznámil vyplýva, že rozhodcovský rozsudok povinnému nebol doručovaný na adresu jeho trvalého bydliska uvedenú na zásielke založenej v rozhodcovskom spise, ale do „priečinka“. V rubrike pre poznámky pošty o doručovaní je pod bodom „3. Deň uloženia zásielky“ uvedené 4.okt.2013. Na zásielke nie je vyznačený dátum neúspešného pokusu o doručenie, ani dátum opakového doručovania. Podľa § 25 ods. 1 ZoRK, v znení účinnom k 2.10.2013 (v čase doručovania rozhodcovského rozsudku), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK v cit. znení, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk9a; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. (pozn. odvol. súdu - pozn. pod čiarou 9a odkazuje na § 45 a nasl. OSP), Podľa § 47 ods. 2 OSP, v znení účinnom k 2.10.2013, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 OSP vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j.v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom ( NS SR 4 Cdo 201/2008). Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia OSP. Ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v § 47 ods. 2 OSP, nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Dodržanie zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z predloženej fotokópie zásielky však súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu doručovateľa o doručenie s výzvou na opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti. Pri doručovaní rozhodcovského rozsudku v prejednávanej veci tieto neopomenuteľné podmienky pre aplikáciu § 25 ods. 4 ZoRK v spojení s 47 ods. 2 OSP, ako vyplýva z obsahu zásielky založenej v rozhodcovskom spise a zaslanej na poštovú prepravu dňa 2.10.2013, splnené neboli. Tieto závery majú oporu aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Cdo 190/2009, na ktoré odkazuje odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie. Označené rozhodnutie nie je podporou argumentácie odvolateľa, ale naopak, v plnom rozsahu potvrdzuje správnosť záverov súdu prvého stupňa uvedených v napadnutom uznesení. Z obsahu rozhodnutia 5 Cdo 190/2009, v ktorom dovolací súd riešil otázku prípustnosti aplikácie § 47 ods. 2 OSP pri doručovaní na priečinok (P.O.BOX) vyplýva, že uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní na priečinok je možné len vtedy, ak je z doručovanej zásielky zrejmé, že doručovateľ pri doručovaní zásielky obsahujúcej rozsudok zachoval podmienky postupu podľa § 47 ods. 2 OSP, ktoré sú v cit. rozhodnutí označené nasledovne: a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114 ods. 4 OSP), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil o tom, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia nevyzdvihol. Dovolací súd vo veci 5 Cdo 190/2009 zaujal právny názor, že postup podľa § 47 ods. 2 OSP mal byť zachovaný bez ohľadu na to, či zástupca žalobcu (pozn. odvol. súdu - v predmetnej veci prejednávanej NS SR sa náhradné doručovanie týkalo zástupcu žalobcu) za odovzdávacie miesto jemu určených zásielok určil poštový priečinok (P.O.Box) a vyhradil si odnášku zásielok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2003, sp.zn. 2 Cdo 53/2003). Odvolací súd dopĺňa, že doručovanie na priečinok v prejednávanej veci nevyplýva ani z ustanovenia č. 8.3. Zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere, na ktorý odkazuje odvolateľ. Z predmetného ustanovenia vyplýva len povinnosť dlžníka oznámiť zmenu údajov, ktoré veriteľovi poskytol v súvislosti so zmluvou. Z obsahu zmluvy v rubrike 3 Dlžník - osobné údaje (vyplňte) je nepochybné, že povinný uviedol oprávnenému ako údaj o svojom bydlisku adresu Pavla Horova 6149/18, Bratislava, t.j. adresu identickú s adresou, na ktorú mu bol rozhodcovský rozsudok doručovaný. Odvolateľ nepreukázal, že by oproti stavu v čase uzavretia zmluvy došlo na strane povinného k zmene údajov o bydlisku (doručovacej adrese), ktorú by bol oprávnenému povinný oznámiť. Navyše nie je možné opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že dohoda o povinnosti oznámenia zmeny údajov vyplývajúca z bodu 8.3. zmluvných dojednaní zaväzovala (vzhľadom na jej súkromnoprávny charakter) len účastníkov obligačného vzťahu - t.j. oprávneného a povinného a nemala nijaký vplyv na procesný postup rozhodcovského súdu pri doručovaní rozhodcovského rozsudku. Argumentácia odvolateľa a ním vznesené odvolacie námietky nemajú oporu v zákonných ustanoveniach ani v judikatúre súdov a odvolací súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a tomuto rozhodnutiu predchádzajúceho procesného postupu súdu prvého stupňa nevzhliadol ani inú vadu podľa § 205 ods. 2 pím. b) OSP, ktorou sa rozumie porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok (vecnú správnosť) napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého pri správnej aplikácii právnych predpisov za použitia právne relevantných argumentov vyvodil správny právny záver. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523224'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 142 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523142'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP s tým, že ich náhradu úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli a ich náhradu ani nežiadal. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.