Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/123/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204661 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415204661.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobkyne: L.. G. W., R. XX, N., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/16302-GRJ zo dňa 16.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 01.04.2015, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.05.2015, domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/16302-GRJ zo dňa 16.03.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Lamač č. 2014/469-8-7726/RUSK/rozh./Ká zo dňa 22.12.2014 a odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Mestská časť Bratislava-Lamač uložila žalobkyni pokutu vo výške 80,- eur, pretože žalobkyňa bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, ktorého sa dopustila tým, že v presne nezistené dni v čase od polovice septembra 2014 do polovice novembra 2014 uskutočnila ako stavebníčka na pozemku Y. parc. č. XXX/X, kat. úz. U., drobnú stavbu prístrešku bez ohlásenia stavebnému úradu. 2. V žalobe uviedla, že na jeseň v roku 2014 si dala postaviť pod odborným stavebným dohľadom L.. V. W. na pozemku v jej vlastníctve na dvore rodinného domu na R. XX v U. jednoduchý drevený prístrešok určený na prechodné uskladnenie palivového dreva. Poukázala, že postavený prístrešok žiadnym spôsobom nezasahuje na iné pozemky, stĺpy sú voľne položené na dlaždiciach voľne položených na zemi bez akéhokoľvek upevnenia a sú prekryté ľahkou strieškou, ktorá taktiež nie je upevnená k fasáde hlavnej stavby rodinného domu. Namietala, že stavebný úrad Lamač posúdil prístrešok ako stavbu, hoci tento predmet nemožno pokladať za stavbu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavený zákon), nakoľko nespĺňa náležitosti stavby podľa § 43 Stavebného zákona. Nesúhlasí so znením záznamu zo Štátneho stavebného dozoru z ústneho konania s miestnym zisťovaním zo dňa 11.12.2014, kde je uvedené „pevne upevnená stavba s upravenou plochou (oceľové puzdro a nity)“, pretože prístrešok nie je a ani nebol upevnený s upravenou plochou. Oceľové puzdrá tvaru písmena U sú nasunuté voľne na spodnej časti každého stĺpa ako „papučka“ - bez upevnenia s plochou, na ktorej stĺpy stoja. Ani plocha tvorená dlaždicami nie je upevnená so zemským povrchom. Podľa stavebného úradu sa mala dopustiť priestupku tým, že postavenie prístrešku vopred neohlásila ako stavbu. Keďže prístrešok nespĺňa náležitosti stavby podľa § 43 Stavebného zákona, nepodlieha preto ani ohlasovacej činnosti. 3. Žalobkyňa v doplnení žaloby v podaní zo dňa 16.06.2015 uviedla, že prístrešok spevnenej plochy pripevnený nie je. Medzi drevenými stĺpmi, na ktorých je umiestnená strecha prístrešku a betónovou dlažbou, na ktorej stoja, sú výlučne z dôvodu zamedzenia vplyvu vzlínajúcej vlhkosti do drevených stĺpov umiestnené kovové pätky. V rozpore s tvrdením štátneho stavebného dohľadu, podľa ktorého boli drevené stĺpy pevne upevnené s upravenou plochou (oceľové puzdro - nity) a ktoré žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, drevené stĺpy prístrešku nie sú, v čase vydania napadnutého rozhodnutia ani neboli spojené s kovovými pätkami, nitmi. Počas zhotovovania prístrešku mohlo dôjsť do času vzájomného previazania niektorých nosných stĺpov k dočasnému pripevneniu kovových pätiek k stĺpom spojovacím materiálom. Išlo však o dočasné riešenie, pretože zámerom žalobkyne bolo zhotoviť prístrešok tak, aby zákonné a definičné znaky stavby nespĺňal. Má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo žalovaný posúdil vec tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Poukázala, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s námietkami žalobkyne. II. 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.06.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pretože väčšina žalobných námietok bola uplatnená v správnom konaní, o ktorom rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní. Žalovaný zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. III. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nie dôvodná. 6. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 8. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. IV. 9. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2015/16302-GRJ zo dňa 16.03.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Lamač č. 2014/469-8-7726/RUSK/rozh./Ká zo dňa 22.12.2014. Prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Lamač bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, ktorého sa dopustila tým, že v presne nezistené dni v čase od polovice septembra 2014 do polovice novembra 2014 uskutočnila ako stavebníčka na pozemku Y. parc. č. XXX/X, kat. úz. U., drobnú stavbu prístrešku bez ohlásenia stavebnému úradu, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 80,- eur. 10. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03.11.2014 bol na Mestskú časť Bratislava-Lamač doručený podnet oddelenia dopravy a územného rozvoja miestneho úradu Mestskej časti Bratislava-Lamač, obsahom ktorého je je zistenie, že na pozemku Y. parc. č. XXX/X, kat. úz. U., je zrealizovaná drobná stavba prístrešku bez ohlásenia stavebnému úradu. 11. Pre porušenie § 54, § 57 Stavebného zákona, stavebný úrad začal proti žalobkyni v zmysle § 51 zákona o priestupkoch priestupkové konanie z dôvodu podozrenia so spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona. Oznámenie o začatí priestupkového konania bolo žalobkyni doručené dňa 16.11.2014. Súčasne v oznámení jej bolo oznámené, že za účelom prerokovania priestupku bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 12.12.2014. 12. Dňa 11.12.2014 vykonal orgán štátneho stavebného dohľadu štátny stavebný dohľad na pozemku Y. parc. č. XXX/X, kat. úz. U., kde zistil, že stavebníčka zrealizovala drobnú stavbu prístrešku bez ohlásenia stavebnému úradu. Drobná stavba bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu dokončená, išlo o drevenú konštrukciu so šikmou strechou a strešnou krytinou so zrealizovanými klampiarskymi výrobkami. Z vykonaného štátneho stavebného dohľadu bola vyhotovená fotodokumentácia. 13. Na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2014 žalobkyňa uviedla, že prístrešok bol zrealizovaný od polovice septembra do polovice novembra 2014 a nie je si vedomá spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, pretože konštrukcia prístrešku je pripevnená skrutkami o dlaždice voľne položené na zemi bez základu. Tiež uviedla, že prístrešok nie je žiadnym spôsobom pripevnený ani o hlavnú stavbu rodinného domu. Uviedla, že vzhľadom na prejednávanie postavenia prístrešku ako priestupku v zmysle Stavebného zákona bude najlepšou cestou ako predísť ďalšiemu nátlaku zo strany susedov a zo strany Mestskej časti Bratislava-Lamač, danú stavbu ohlásiť, hoci sa nestotožňuje s tým, že prístrešok je stavbou. Ohlásenie bolo doručené Mestskej časti Bratislava-Lamač dňa 26.11.2014, čím prejavila dobrú vôľu usporiadať veci pokojnou cestou. 14. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, Mestská časť Bratislava-Lamač rozhodnutím č. 2014/469-8-7726/RUSK/rozh./Ká zo dňa 22.12.2014 uložila žalobkyni pokutu vo výške 80,- eur z dôvodu, že bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, ktorou sa dopustila tým, že v presne nezistené dni v čase od polovice septembra 2014 do polovice novembra 2014 uskutočnila ako stavebníčka na pozemku Y. parc. č. XXX/X, kat. úz. U., drobnú stavbu prístrešku bez ohlásenia stavebnému úradu. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V. 15. Podľa § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 16. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. 17. Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 18. Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. 19. Podľa § 43 Stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. 20. Podľa § 139b ods. 6 písm. a) Stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení. 21. Podľa § 105 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000,- Sk sa potresce ten, kto uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním. 22. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 23. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa ako stavebníčka zrealizovala drobnú stavbu prístrešku bez ohlásenia stavebnému úradu, čo je zrejmé aj z jej výpovede na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2014. Že zhotovený prístrešok má charakter drobnej stavby v súlade s ust. § 139b ods. 6 písm. a) Stavebného zákona mal súd preukázané z vyhotovenej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. V predmetnej vedci sa jednoznačne jedná o stavbu, ktorá ma charakter drobnej stavby zhotovenej z dreva, ktorá je pripevnená o spevnené plochy, oplechovanie sa dotýka stavby rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. Má charakter drobnej stavby. 24. Žalobkyni ako stavebníčke v zmysle ust. § 57 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva povinnosť uskutočnenie drobnej stavby vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu a až na základe písomného oznámenia stavebnému úradu môže uskutočniť stavbu len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky. Drobnú stavbu nie je možné dodatočne ohlásiť. Keďže žalobkyňa zrealizovala stavbu bez oznámenia stavebnému úradu, postupovala v rozpore s ust. § 57 ods. 2 Stavebného zákona, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa ust. § 105 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona tým, že ako stavebníčka zrealizovala drobnú stavbu prístrešku bez ohlásenia stavebnému úradu. Ohlásenie drobnej stavby doručila žalobkyňa stavebnému úradu až dňa 26.11.2014, t. j. v čase keď drobná stavba prístrešku bola ukončená. 25. Žalobkyňa ani v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by prístrešok nebol drobnou stavbou, a že by vopred pred realizáciou drobnej stavby stavebnému úradu písomne ohlásila uskutočnenie drobnej stavby. 26. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 27. Stavebný úrad pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bola za ten istý skutok žalobkyňa už postihnutá. 28. Pri určovaní výšky pokuty stavebný úrad zohľadnil vyjadrenie žalobkyne počas ústneho pojednávania, ktorý uviedla, že prístrešok zrealizovala od polovice septembra 2014 do polovice novembra 2014. Keďže žalobkyňa si nebola vedomá, že spáchala priestupok, stavebný úrad mal za to, že žalobkyňa priestupok spáchala z nevedomej nedbanlivosti. Stanovená výška pokuty bola podľa názoru súdu primeraná a predstavuje 24 % z maximálnej hranice zákonnej sadzby, čo je v dolnej hranici a zodpovedá tak výške pokút uložených v skutkovo podobných prípadoch. 29. K ďalším námietkam žalobkyne, týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov súd uvádza, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Na základe obsahu administratívneho spisu súd konštatoval, že v danej veci tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán dostatočným spôsobil zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne právne závery. Nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní neúspešnej žalobkyni nepriznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.