Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213598 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415213598.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka H.. W. O., bytom V. 2, O., zast. Mgr. Silviou Kaveschánovou, advokátkou so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava, a otec I. Z., bytom Z. XX, O., zast. JUDr. Jánom Ščurym, advokátom so sídlom Laurinská 12, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletého do striedavej starostlivosti rodičov, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.12.2015, č.k. 13P/322/2015-14, jednohlasne pomerom hlasov 3:0 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 14.12.2015, č.k. 13P/322/2015-14 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého Z. J. Z., nar. XX.XX.XXXX predbežne zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v starostlivosti matky bude od nedele v párnom kalendárnom týždni od 17:00 hod. do nasledujúcej nepárnej nedele do 17:00 hod. a v starostlivosti otca bude od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 17:00 hod. do nasledujúcej párnej nedele do 17:00 hod. s tým, že preberanie o odovzdávanie bude prebiehať v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne končí výkon striedavej osobnej starostlivosti. Určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil.
Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po oboznámení sa s návrhom otca, so spisom Okresného súdu Bratislava IV vedeným pod sp.zn. 13P/114/2014, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu otca. Zo záveru znaleckého posudku č. 2/2015, ktorý bol podaný v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/114/2014 o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti, o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a o zníženie výživného zistil, že maloletý je frustrovaný z nedostatočného kontaktu s otcom, vzhľadom na jeho osobnostnú, sociálnu aj emocionálnu nezrelosť nie je schopný zorientovať sa v konfliktnej rodinnej situácii. Úprava vonkajších podmienok zavedením rovnocenne a rovnomerne rozloženého kontaktu s otcom aj s matkou by priniesla okamžitú úľavu a pocit bezpečia, istoty maloletého. Maloletý má pozitívny vzťah k otcovi a k matke, emocionálne neodmieta ani jedného rodiča, na oboch rodičoch je závislý, pozitívne emocionálne väzby má k obom rodičom relatívne vyrovnané. Znalkyňa nepovažovala v záujme vyváženého psychického aj fyzického vývinu dieťaťa za vhodný jeho obmedzený styk s niektorým rodičom. V jednoznačne zabezpečenej periodicite v rovnocenne a rovnomerne rozloženom kontakte s otcom aj s matkou získa maloletý pocit istoty a bezpečia. Znalkyňa odporučila zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v 7-dňovom striedavom intervale kopírujúcom kalendárny týždeň. Pri súdom určenej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov matka stratí manévrovací priestor pre manipuláciu s otcom prostredníctvom dieťaťa s negatívnym dopadom na jeho psychiku. Znalkyňa bola toho názoru,
že obaja rodičia sú schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť, rovnako aj maloletý je adaptovaný na domáce a rodinné prostredie otca takisto aj matky. Z výsledkov vyšetrenia vyplynulo, že striedanie dvoch domovov maloletému nespôsobuje stres. S poukazom na uvedené, najmä vyjadrenie znalkyne o tom, že maloletý je frustrovaný z nedostatočného kontaktu s otcom, vzhľadom na jeho osobnostnú, sociálnu aj emocionálnu nezrelosť, nie je schopný zorientovať sa v konfliktnej situácii rodičov a úprava vonkajších podmienok zavedením rovnocenne a rovnomerne rozloženého kontaktu s otcom a s matkou by priniesla okamžitú úľavu a pocit bezpečia a istoty maloletého, dospel súd k záveru, že je nevyhnutné zasiahnuť do pomerov účastníkov predbežným opatrením. Bol toho názoru, že dočasná úprava pomerov formou striedavej osobnej starostlivosti bude pre maloletého za súčasného stavu najvhodnejšia. Čo sa týka intervalu striedavej osobnej starostlivosti, aj s poukazom na odporučenie znalkyne za najvhodnejší považoval týždňový interval. Záverom apeloval na oboch rodičov, aby sa snažili v záujme maloletého vytvoriť pre neho bezpečné a stabilné prostredie bez toho, aby ho zaťahovali do svojich vzájomných konfliktov, nakoľko maloletý má rád oboch rodičov a rovnako aj obaja rodičia by mali participovať na výchove dieťaťa. Zároveň rozhodol, že výživné neurčil.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. S rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasila, poukázala na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia konštatoval závery znaleckého posudku č. 2/2015, nijakým spôsobom však neodôvodnil dočasnú potrebu úpravy pomerov účastníkov v takom smere, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ani zo záverov znaleckého dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by vzťah otca a syna bol ohrozovaný pri realizácii styku v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.08.2014, č.k. 13P/203/2014-5 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 22.10.2014, č.k. 11CoP/435/2014-31. Styk otca s maloletým sa realizuje v zmysle uvedených rozhodnutí, nie je preto namieste, aby vyhovujúca dočasná úprava pomerov počas súdneho konania bola bez opodstatnenia nahrádzaná inou dočasnou úpravou, ak nedošlo k žiadnym podstatným zmenám okolností, za ktorým bolo citované rozhodnutie súdu vydané. S poukazom na obsah spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/114/2014 je podľa jej názoru možné konštatovať, že súd prvého stupňa pri nariadení predbežného oparenia nezohľadnil ani jednu z nevyhnutných podmienok uložených Občianskym súdnym poriadkom (naliehavosť nariadenia a predbežný charakter)
K odvolaniu matky sa otec ani kolízny opatrovník maloletého dieťaťa písomne nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo inej osoby, alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa ohrozené a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom so záverom, ku ktorému dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. V danej veci je nesporné, že rodičia nie sú schopní dospieť k žiadnej dohodne ohľadne maloletého, takže vzhľadom na dĺžku konania (návrhy oboch rodičov) vyvstáva potreba ďalšej úpravy pomerov už v určení formy osobnej starostlivosti, ktorú súd prvého stupňa správne
posudzoval najmä z pohľadu ochrany záujmov maloletého. Pokiaľ preto v prebiehajúcom konaní o návrhoch rodičov, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie zo záverov znaleckého posudku vyplynuli zistenia citované ako v znaleckom posudku tak aj v napadnutom uznesení, treba sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia (osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov), konkrétne zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ ide o dôvody odvolania matky, tieto odvolací súd vyhodnotil ako právne irelevantné. K tvrdeniu matky, že ani zo záverov znaleckého posudku nevyplynula skutočnosť, že by vzťah otca a syna bol ohrozovaný za situácie, že sa styk realizuje v zmysle doposiaľ nariadeného predbežného opatrenia, odvolací súd dáva matke do pozornosti, že v danom štádiu konania už práve predmetným znaleckým posudkom bolo preukázané, že forma osobnej starostlivosti, v zmysle ktorej sa maloletý nachádza v starostlivosti matky a otec sa s maloletým stretáva nie je vyhovujúca a nie je v záujme maloletého, naopak pre maloletého ako najvhodnejšia forma osobnej starostlivosti bola vyhodnotená striedavá osobná starostlivosť. Tým, že súd v konaní je povinný prioritne chrániť záujem maloletého dieťaťa, súd prvého stupňa v danej veci nepochybil, keď predmetné predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nariadil. Záverom, ako súd prvého stupňa, tak opakovane aj odvolací súd zhodne ako v odôvodnení uznesenia z 22.10.2014, č.k. 11CoP/135/2014-51 dáva rodičom do pozornosti, že majú nielen práva, ktorých sa ako rodičia jednoznačne domáhajú, ale majú aj povinnosti, vyplývajúce im z ust. § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorých by mali konať, tak aby záujem ich maloletého dieťaťa bol prioritný pre ich záujmami.
S poukazom na uvedené, uznesenie súdne prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 cit. ust. poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.