Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/122/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010105 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416010105.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obžalovanému M. Q., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/40/2016 zo 07.07.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. decembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/40/2016 zo 07. júla 2016 v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému M. Q., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v H., trvale bytom H., T. 41, vo väzbe v ÚVV Bratislava od 25.10.2015, u k l a d á podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s požitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 3, ods. 5, § 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/181/2015, zo dňa 25.10.2015, právoplatný dňa 25.10.2015, v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Vo zvyšných častiach napadnutý rozsudok zostáva nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/40/2016 zo 07.07.2016 bol obžalovaný M. Q. uznaný za vinného v bodoch 1/, 3/, 4/ a 5/ z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, v bodoch 1/, 4/ a 5/ rozsudku v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 04.02.2015 v čase asi o 00:40 h v Bratislave na schodoch za hotelom H. v smere na D. ulicu pristúpil k poškodenej I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., R. ul.č. XX, jednou rukou jej zakryl ústa a povedal: „nekrič, lebo ťa pichnem nožom medzi rebrá“ a druhou rukou ju chytil za telo, pričom poškodená použila na svoju obranu slzotvorný plyn a zároveň sa zo strachu pomočila, obžalovaný sa jej spýtal čo má vo vrecku a po jej odpovedi, že telefón, jej kázal, aby mu ho dala, čo zo strachu aj urobila, následne sa presunuli dolu schodmi k bytovému domu na W. ulici č.XX, kde poškodenú oprel o stenu, obe ruky jej chytil nad hlavou, roztiahol jej nohy a povedal, že ju prehľadá kvôli drogám, na čo ju cez legíny najskôr chytil za zadok, potom ruku vopchal pod jej nohavičky a chytal ju za vulvu, prstami vošiel do vagíny, prehľadával ju aj pod podprsenkou, kde ju chytal za prsia, následne jej prikázal presunúť sa za roh, kde budú mať väčší kľud, tam opätovne vsunul ruku do nohavičiek a vtedy mu poškodená povedala, že ju to bolí, lebo tam má zapálený vred, načo ruku vybral, znova prehľadával podprsenku a chytal jej prsia, spýtal sa jej koľko má pri sebe peňazí a prehľadal jej kabelku, z ktorej odcudzil 5,-€, mobilný telefón jej vrátil bez SIM karty a z miesta ušiel, 2/ dňa 25.02.2015 v čase o 07:05 h v priestoroch Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - východ na Sasinkovej ulici č. 23 v Bratislave prechovával u seba 1 ks papierovú skladačku o rozmeroch 4 x 3 cm s obsahom konope s hmotnosťou 258 mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu 3,9% hmotnostného, 1 ks papierovú skladačku o rozmeroch 1x3 cm s obsahom konope s hmotnosťou 36 mg, pričom pre nedostatočné množstvo predloženého rastlinného materiálu nebola vykonaná kvantitatívna analýza, 1 ks žiarovku, pričom skúmaním bola v extrakte z vnútorných stien sklenenej časti žiarovky zistená prítomnosť metamfetamínu, 1 ks zatavenú zrezanú plastovú injekčnú striekačku so zrezaným modrým piestom s obsahom 154 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 71,4% hmotnostných, pričom toto množstvo metamfetamínu zodpovedá najmenej 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 3/ dňa 08.03.2015 v čase asi po 02:30 h v Bratislave na presne neustálenom mieste na Pražskej ulici sa najskôr prihovoril poškodenej W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., W. č. XXX, s ktorou išiel smerom na Kramáre, kde na presne neustálenom mieste ju na schodoch chytil za bundu, zatiahol do kúta, rukou jej chytil ústa a povedal, že má pri sebe nôž a má mu dať peniaze, načo mu poškodená zo strachu vydala peňaženku s obsahom 10,-€, občiansky preukaz a kartičku MHD, z kabelky poškodenej vybral mobilný telefón zn. Samsung S4 Mini, V.: XXXXXXXXXXXXXXX a z miesta ušiel, čím spôsobil poškodenej materiálnu škodu vo výške 109,-€, 4/ dňa 18.03.2015 v čase medzi 02:45 h a 03:30 h vošiel cez neuzavreté dvere do vstupnej chodby bytového domu na adrese Tománkova ul.č. 5 v Bratislave, kde pri výťahu zozadu chytil poškodenú M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., U. ul. č. 5 za ústa a vtiahol ju do rohu chodby bytového domu, kde jej neustále zakrýval ústa a škrtil ju tým spôsobom, že ruku ohnutú v lakti jej tlačil pod bradu a na krk a súčasne jej hrozil slovami „ak sa otočíš alebo budeš kričať, prepichnem ťa“ a následne jej uviedol „daj mi drogy“ a začal jej prehľadávať vrecká, pričom jej z vreciek nohavíc zobral mobilný telefón značky Samsung Galaxy Trend Plus, bielej farby, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, spolu so SIM kartou O2 na číslo XXXXXXXXXX a zväzok kľúčov, následne jej uviedol „kde máš peniaze“, na čo mu pod nátlakom poškodená odovzdala kabelku, z ktorej si vzal peňaženku s obsahom hotovosti 20,-Eur, platobnú kartu poštovej banky k č. účtu XXXXXXXX/XXXX a platobnú kartu SLSP k č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a tri karty zdravotného poistenia a následne jej za neustáleho škrtenia povedal „ak viac nemáš, tak budeš musieť dať niečo iné“ a proti jej vôli jej stiahol nohavice a nohavičky a svojim stoporeným penisom po neúspešnom vniknutí do vagíny, v ktorej mala poškodená zavedený hygienický tampón, vnikol minimálne 20 krát do jej análneho otvoru, pričom ju počas análneho styku neustále škrtil a držal ju za ústa, aby nekričala a pred svojim vyvrcholením ju násilím schytil otvorenou dlaňou pod krk, otočil ju k sebe a ejakuloval do jej úst, následne jej druhou rukou zakryl ústa a držal dovtedy, kým poškodená ejakulát neprehltla, potom ju znova otočil tvárou k stene a povedal jej, že ak sa otočí alebo ho pôjde udať, tak si to odnesú jej deti a z miesta ušiel, čím poškodenej spôsobil materiálnu škodu vo výške 70,-€, 5/ dňa 09.06.2015 v čase asi o 15:10 h v Bratislave, v obytnom dome na Krížnej ul.č. 34 vošiel do výťahu spolu s poškodenou K. G., nar. XXX.XX.XXXX, trvale bytom K., S. XX/Vrilissia, Atény, prechodne bytom Bratislava, Krížna ul.č. 34, stlačil tlačidlo 7. poschodia, pričom počas pohybu výťahu jej naznačil aby bola ticho, že keď nebude kričať, neublíži jej, žiadal od nej peniaze, na čo mu poškodená vybrala z kabelky peňaženku a povedala, že má len 10,-€, avšak obžalovaný žiadal ďalšie peniaze, na čo mu odovzdala ešte 2,-€ mincu, avšak obžalovaný stlačil na výťahu tlačidlo „STOP“, čím sa výťah zastavil a gestami a čiastočne anglickými slovami naznačil poškodenej, aby si stiahla nohavice, že ju nejde zraniť ani sa jej nebude dotýkať, ak bude s ním spolupracovať, čo poškodená odmietla a žiadala ho, aby ju nechal odísť, avšak obžalovaný trval na tom, že ju nepustí, pokiaľ mu neukáže zadok, povedal jej, aby sa otočila chrbtom k nemu, pričom poškodená si zo strachu otvorila zips na ľavom boku nohavíc, následne jej obžalovaný stiahol nohavice do polovice stehien, rukami odtiahol nohavičky a nazeral na jej nahý zadok, stiahol jej aj nohavičky a prstami vošiel do vagíny poškodenej, kde nimi pohyboval zo strany na stranu, potom si ruku vytiahol, priložil k tvári a prsty začal ovoniavať, po anglicky poškodenej povedal, že to bolo dobré a navrhol jej, že jej ukáže svoj pohlavný úd, čo poškodená odmietla, rozplakala sa a prosila ho, aby prestal, na čo obžalovaný povedal „OK“, stlačil tlačidlo na prízemie a počas jazdy vo výťahu jej ešte rukou vošiel pod oblečenie a chytil ju za prsník, ktorý jej silno stlačil a keď výťah zastavil na prízemí, otvoril dvere, šiel pozrieť na chodbu či tam nikto nie je, čo poškodená využila na to, že začala kričať a volať o pomoc, na čo obžalovaný z miesta ušiel, čím spôsobil poškodenej materiálnu škodu vo výške 12,-€, Za to bol odsúdený podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s požitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 7, § 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na úhrnný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/181/2015, zo dňa 25.10.2015, právoplatný dňa 25.10.2015, v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenej W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., W. 590, adresa na doručovanie Bratislava, M. XX, vo výške 99,-EUR. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú W. D. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku, dňa 08.07.2016, teda v zákonnej lehote, podala odvolanie prokurátorka a to v neprospech obžalovaného, v časti výroku o treste. V následne písomne odôvodnenom odvolaní, doručenom okresnému súdu 05.09.2016, s poukazom na prvostupňový odsudzujúci rozsudok, uviedla, že sa domnieva, že výška uloženého trestu nedostatočne zohľadňuje závažnosť trestnej činnosti spáchanej obžalovaným, jeho následky na štyroch obetiach a taktiež ani osobu páchateľa. Uložený trest považuje za nedostatočný, pričom zároveň namietala pri výpočte výmery trestnej sadzby pochybenie súdu. Stotožňuje sa s názorom prvostupňového súdu, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., s použitím ustanovenia o ukladaní úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (tzv. asperačná zásada), keďže sa trest ukladá za celkovo tri skutky, z ktorých jeden je zločinom. Taktiež sa stotožňuje s tým, že u obžalovaného je daná jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda, že spáchanie skutkov obžalovaný priznal a oľutoval. Na druhej strane však, podľa jej názoru, nie je u obžalovaného daná žiadna priťažujúca okolnosť, nakoľko priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. (spáchal viac trestných činov) nie je možné aplikovať, pretože táto okolnosť je už vyjadrená v použitom ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže sa ukladá súhrnný trest s použitím ustanovení o úhrnnom treste. Takýto postup, teda dvojité pričítanie tej istej okolnosti, by bol porušením zásady „ne bis in idem“, ktorá je vyjadrená § 38 ods. 1 Tr. zák. (primerane Tpj 104/2009). Taktiež podľa odvolateľky nemala byť súdom priznaná ani priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený), pretože trest mal byť ukladaný aj s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. (opätovné spáchanie zločinu). Prvostupňový súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol, že v poukazom na § 38 ods. 7 Tr. zák. zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, vzhľadom na použitie tzv. asperačnej zásady, aplikovať nebude, pretože by to bolo pre páchateľa neprimerane prísne, avšak tento záver bližšie nezdôvodnil. Naopak zastáva názor, že u obžalovaného Róberta Q. mala byť trestná sadzba upravená aj podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. a následne tiež podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby mala byť zvýšená z pôvodných 5 rokov na 7 rokov a 6 mesiacov (§38 ods. 5 Tr. zák., polovica z 5 rokov je 2,5 roka) a horná hranica trestnej sadzby mala byť zvýšená z pôvodných 10 rokov na 13 rokov a 4 mesiace (§ 41 ods. 2 Tr. zák., jedna tretina z 10 rokov sú 3 roky a 4 mesiace). Prvostupňový súd však nielen nepoužil § 38 ods. 5 Tr. zák. , ale aj pri aplikácii § 41 ods. 2 Tr. zák. nesprávne vypočítal zvýšenie hornej hranice na 11 rokov a 8 mesiacov (primerane Tpj 37/2009). Použitie § 38 ods. 5 Tr. zák. u obžalovaného nepovažuje za neprimerane prísne, pričom práve použitie aj tohto ustanovenia reálne zohľadňuje závažnosť spáchaných žalovaných trestných činov a osobu obžalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/65/2007 zo dňa 13.05.2008, v spojení s rozsudkom zo dňa 31.10.2013, právoplatným dňa 16.11.2013, bol obžalovaný Róbert Q. odsúdený za spáchanie pokračovacieho zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (spáchanie troma útokmi) na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 11 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa 24.09.2013, kedy bol prepustený na slobodu. Počas jeho pobytu na slobode až do jeho opätovného vzatia do väzby v tejto trestnej veci dňa 25.10.2015 bol obžalovaný trikrát len krátkodobo zamestnaný, pričom z posledného zamestnania bol prepustený z dôvodu jeho neospravedlnených absencií. V rozpätí mesiacov február až jún 2015 spáchal celkovo 5 útokov trestných činov, za ktoré bol uznaný vinným v tejto trestnej veci, pričom 4 útoky násilného sexuálneho ataku majú rovnaký modus operandi, ako v jeho predchádzajúcej trestnej veci z roku 2008. Okrem toho dňa 22.10.2015 spáchal ďalší trestný čin - majetkový, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/181/15 zo dňa 25.10.2015. V období roka 2015 spáchal štyri priestupky, za ktoré bol postihnutý blokovou pokutou. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú, že predchádzajúci niekoľkoročný výkon trestu odňatia slobody nemal na obžalovaného výchovný vplyv a naďalej v páchaní majetkovej, drogovej, ale predovšetkým mimoriadnej násilnej trestnej činnosti so sexuálnym motívom, naďalej pokračoval. Pokiaľ v roku 2008 napadol sexuálnym atakom tri obete, po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, napadol v roku 2015 už štyri obete, mladé dievčatá, pričom minimálne pri jednej z nich bol útok mimoriadne brutálny a zanechal na psychike poškodenej nezvratné následky. Obžalovaný teda nie je páchateľom, ktorému by bolo dostačujúce ukladať trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby. Naopak ide o špeciálneho recidivistu, ktorý sa opätovne dopustil závažných násilných atakov na mladých dievčatách, a preto mu treba za účelom jednoznačnej ochrany spoločnosti ukladať trest odňatia slobody v strede sadzby, a to minimálne vo výške 10 rokov. Je nevyhnutné spoločnosť pred takýmto páchateľom jednoznačne chrániť a trestom odňatia slobody, v takejto výške ho aj dostatočne morálne odsúdiť. Z týchto dôvodov preto nepovažuje, v prípade obžalovaného Róberta Q., za neprimerane prísne súčasné použitie § 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Tr. zák., pričom ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. skôr reagovalo na pôvodné znenie tzv. asperačnej zásady, platné do 21.12.2012, kedy nadobudol účinnosť nález ÚS SR a text za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ stratil účinnosť. Vzhľadom k tomu zastáva názor, že obžalovanému Róbertovi Q. mal byť trest ukladaný podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 5, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. a to minimálne v strede sadzby, pri výmere upravenej na 7 rokov a 6 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace. Len takto uložený trest zohľadní všetky zásady pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák., absolútnym spôsobom morálne odsúdi obžalovaného a na dostatočne dlhú dobu ochráni spoločnosť od obžalovaného. Navrhol preto, aby Krajský súd v Bratislave, stotožniac sa s uvedenými argumentami, rozhodol o uložení podstatne vyššieho trestu odňatia slobody M. Q. za spáchanú trestnú činnosť a pre jeho výkon ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. bolo odvolanie prokurátorky zaslané obžalovanému a jeho obhajcovi, na prípadné vyjadrenie, čo však ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nevyužili. Na verejnom zasadnutí senátu odvolacieho súdu, ktoré sa konalo v neprítomnosti poškodených, prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedla, že sa plne pridržiava písomných dôvodov odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV a s poukazom na dôvody uvedené v písomných dôvodoch odvolania navrhla, aby krajský súd sám uložil po zrušení výroku o treste rozsudku prvostupňového súdu, obžalovanému trest minimálne v strede sadzby zákonom upravenej, ale s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. s priznaním jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a samozrejme za použitia ustanovenia o ustanovení o súhrnnom treste, tak ako správne postupoval už okresný súd. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu voči tomuto nemáme námietky. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátorky zamietnuť, nakoľko aj keby súd použil ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., trest uložený prvostupňovým súdom, je uložený aj v rámci uvedeného postupu úpravy zákonnej trestnej sadzby odňatia slobody s poukazom, že obžalovaný sa doznal a oľutoval svoju trestnú činnosť a urobil na súde prvého stupňa aj vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný právom posledného slova uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol jeho obhajca, sám nerozumie, prečo to urobil, veľmi ho to mrzí, veľmi to ľutuje a rád by sa ospravedlnil poškodeným. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je čiastočne dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Ako však bude podrobne uvedené nižšie, odvolací súd zistil v danom prejednávanom prípade zásadné pochybenie v konaní súdu I. stupňa, ktoré možno v ďalšom subsumovať pod dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a preto rešpektujúc ustanovenie § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por. musel prihliadať aj na nižšie uvedené chyby spočívajúce v tom, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, aj keď tieto všetky neboli odvolateľkou vytýkané, ktoré mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu prokurátorky a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, nakoľko konanie, ktoré týmto výrokom prvostupňového rozsudku predchádzalo bolo v súlade so zákonom. Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaný M. Q., po zákonnom poučení urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 07.07.2016 vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov ani v jednom bode obžaloby podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pričom následne mu bolo vysvetlené, že nepopretie viny má tie isté právne účinky, ako vyhlásenie o vine. Senát krajského súdu preskúmal i zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie jeho viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd, podobne ako okresný súd, nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovaným M. Q., považoval za logický dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorkou v obžalobe. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne trestu a náhrady škody. Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať, meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku. Napokon odvolanie prokurátorky smerovalo len proti výroku o výške trestu odňatia slobody. Vzhľadom k tomu odvolací súd nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe súdu prvého stupňa v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. por. a následného uznania viny podľa obžaloby, nezaoberal sa z hľadiska správnosti, resp. nesprávnosti skutkových a právnych záverov v napadnutom rozsudku a zaoberal sa len výrokom o treste. Odvolací súd však pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku zistil zákonný dôvod na jeho zrušenie, resp. zmenu a to z pohľadu odvolania prokurátorky, i keď neakceptoval všetky jej tvrdenia uvedené v písomne odôvodnenom odvolaní. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. tresty uvedené v § 32 <javascript:%20fZzSRInternal('30279',%20'6412746', %20'6412746',%20'4777092',%20'4777105',%20'0')> možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z. %252338'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252341'&ucin-k- dni='30.12.9999'> alebo podľa § 42 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252342'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Podľa § 41ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa §41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523117'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523117'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa §42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa §42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252334'&ucin- k-dni='30.12.9999'>. Podľa § 48 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému M. Q. ukladal trest úhrnný za všetky zbiehajúce sa trestné činy podľa najprísnejšej trestnej sadzby zo všetkých trestných činov a zároveň aj trest súhrnný vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/181/2015, nakoľko žalované skutky spáchal obžalovaný skôr, ako mu bol doručený tento odsudzujúci trestný rozkaz, pričom najprísnejšie trestný zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného je zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, so sadzbou pri treste odňatia slobody od 5 do 10 rokov. Ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona súd priznal doznanie sa obžalovaného k žalovaným skutkom a jeho prejavenú ľútosť nad svojim konaním, na strane druhej dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, teda, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestné činy v minulosti odsúdený, teda mu priznal prevahu priťažujúcich okolností v pomere 2:1, ale ustanovenia podľa § 38 ods. 4 a § 38 ods. 5 Trestného zákona nepoužil, nakoľko aplikoval ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona, podľa ktorého ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie takýchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. S poukazom na zákonné ustanovenia § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a aj Nález Ústavného súdu SR PL ÚS 106/2011, vzhľadom na nemožnosť dvojnásobného zvyšovania trestných sadzieb a možnosti len jedného zvýšenia trestnej sadzby, mohol ukladať obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 5 rokov do 11 rokov a 8 mesiacov a po zrelej úvahe s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, na potreby ochrany spoločnosti pred jeho ďalšou kriminálnou činnosťou, uložil obžalovanému trest nad polovicou tejto trestnej sadzby v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov, ktorý podľa neho by mal dostatočne zabezpečiť svoju prevýchovnú, ale predovšetkým ochrannú funkciu trestu. Súd zároveň zrušil výrok o treste právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/181/2015, zo dňa 25.10.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Primárne je potrebné uviesť, že okresný súd správne postupoval, keď ukladal obžalovanému Róbertovi Q. súhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., ale pri jeho ukladaní sa dopustil viacerých nesprávností a to v neprospech obžalovaného, ktoré boli v rozpore so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že všetky vyššie uvedené trestné činy, ktoré spáchal obžalovaný Róbert Q. pred dňom 25.10.2015, kedy mu bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok, v danom prípade trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/181/2015, zo dňa 25.10.2015, právoplatný dňa 25.10.2015, doručený mu 25.10.2015, ktorý dátum sa považuje v zmysle § 353 ods. 6 Tr. por. za dátum vyhlásenia rozsudku, boli spáchané vo viacčinnom súbehu a bolo nutné obžalovanému za ne uložiť jeden jednotný súhrnný trest a to podľa tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.), pretože teraz ho súd uznal vinným zo spáchania dvoch zločinov, jedného pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a bol už aj právoplatne odsúdený uvedeným trestným rozkazom za spáchanie prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 pís. a/ Tr. zák. a všetky tieto trestné činy teda boli spáchané vo viacčinnom súbehu. Z tohto hľadiska preto bolo potrebné obžalovanému ukladať jeden súhrnný trest za všetky zbiehajúce sa skutky, podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu, keď podľa § 41 ods.2 Tr. zák. veta prvá, podľa ktorého ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. V tejto súvislosti je však potrebné pritom uviesť, že Nálezom ÚS SR publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 zo dňa 28.11.2012 bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Z vyššie citovaného výroku nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že citovaná časť ustanovenia § 41 ods. 2 veta za bodkočiarkou Tr. zák. je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale taktiež dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť. Vzhľadom k tomu vyššie citované zákonné ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ už nie je platné ustanovenie, ktoré aj správne prvostupňový súd neaplikoval. Dodržaná bola aj podmienka stanovená v § 42 ods. 3 Tr. zák., že ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hladí, ako by nebol odsúdený, nakoľko uvedeným trestným rozkazom bol obžalovanému uložený za prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest odňatia slobody 4 mesiace s odkladom na skúšobnú dobu 2 roky ( do 25.10.2017). V tomto smere je potrebné ešte zdôrazniť, že prvostupňový súd nesprávne ukladal pri súhrnnom treste aj trest úhrnný, nakoľko súhrnný trest ukladaný podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. nahrádza úhrnný trest a preto nie je možné jedným trestom ukladať úhrnný aj súhrnný trest. V danom prípade najprísnejšie trestným je zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom zákonodarca upravil trestnú sadzbu odňatia slobody od 5 do 10 rokov tak, ako správne konštatoval aj prvostupňový súd. S poukazom na zákonné ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd opätovne dôsledne zvažoval všetky vyššie uvedené hľadiská pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery s poukazom aj na odvolacie námietky prokurátorky. Obligatórne pritom opätovne zvažoval u obžalovaného aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák. Zistil tak, na rozdiel od prvostupňového súdu a aj názoru prokurátorky, že obžalovanému je potrebné priznať až dve poľahčujúce okolnosti a to nielen podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa obžalovaný priznal k spáchanému trestnému činu a tento aj úprimne oľutoval, ale aj podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, nakoľko poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní (v rámci prípravného konania) a súdu. To však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného stíhania. Najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 257 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny obžalovaným sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák. Krajský súd preto priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. (rozhodnutie NS SR 4 Tdo 63/2016). Na druhej strane odvolací súd zistil, že okresný súd pochybil, keď v neprospech obžalovaného priznal dve priťažujúce okolnosti tak, ako správne namietala prokurátorka v podanom odvolaní. Okresný súd nesprávne, ako priťažujúcu okolnosť, priznal obž. M. Q., že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr.zák., nakoľko táto okolnosť už bola zohľadnená pri ukladaní súhrnného trestu a išlo by tak o dva krát prihliadnuté na tú istú okolnosť. Spáchanie druhého (aj ďalšieho) trestného činu, ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 od. 2 Tr. zák. Spáchanie druhého trestného činu, popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa naposledy citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák. Rovnako tak obžalovanému nemala byť súdom priznaná ani priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že bol už za trestný čin odsúdený, ktorú súd pravdepodobne aplikoval vzhľadom k tomu, že nepoužil sprísňovacie ustanovenia podľa § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák. s poukazom na § 34 ods. 7 Tr. zák. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prokurátorky, že v prípade obžalovaného M. Q. bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., práve vzhľadom na špeciálnu recidívu tak, ako na to poukázala vo svojom odvolaní, s ktorým názorom sa odvolací súd plne stotožnil. Obžalovaný bol totiž rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/65/07 z 13.05.2008, v spojení s rozsudkom z 31.10.2013, právoplatným dňa 16.11.2013, právoplatne odsúdený za spáchanie troch skutkov, právne posúdených ako pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., po povolení obnovy konania ( vzhľadom na nález Ústavného súdu SR ohľadne tzv. asperačnej zásady) na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 11 mesiacov, ktorý trest v celosti vykonal dňa 24.09.2013, kedy bol prepustený na slobodu. Vzhľadom k tomu a pre opätovné spáchanie rovnakých zločinov v predmetnej, teraz prejednávanej trestnej činnosti, bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Základná trestná sadzba odňatia slobody za najprísnejší zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. je 5 až 10 rokov, pričom nižšie uvedeným postupom bolo nakoniec potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od 7 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov. Pri úprave trestnej sadzby podľa osobitnej časti Trestného zákona podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 3 a § 41 ods. 2 Tr. zák. konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určuje tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa § 38 Tr. zák. a až následne podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Keďže obžalovaný M. Q. mal prevahu poľahčujúcich okolností postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., znižovala sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda na 8 rokov a 4 mesiace. Následne došlo k úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., keď dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby, bola zvýšená o jednu tretinu, teda na 7 rokov a 6 mesiacov a horná hranica trestnej sadzby sa následne zvyšovala z predtým zníženej hornej hranice ( § 38 ods. 3 Tr. zák.) zase o jednu tretinu, čím horná hranica trestnej sadzby sa upravila opätovne na 10 rokov. Preto bol v tomto smere požadovaný výpočet trestnej sadzby prokurátorkou nesprávny, nakoľko nezohľadnila postup podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a nezohľadnila pri ňom ani všetky poľahčujúce okolnosti tak, ako je to vyššie podrobne rozvedené. Senát krajského súdu uvedeným zákonným postupom ukladal preto obžalovanému M. Q. trest podľa najprísnejšieho zákonného ustanovenia a to jeden súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov, rešpektujúc tak aj vetu druhú ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák., že súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom (skorším právoplatným trestným rozkazom) a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody 9 rokov, teda nad polovicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda prísnejší o 6 mesiacov, ako prvostupňový súd a s použitím iných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, nevyhnutných pri ukladaní trestu, ako vyplýva z už vyššie uvedeného. Prvostupňový súd síce v odôvodnení rozsudku použil ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., že na zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri použití tzv. asperačnej zásady, aplikovať nebude, pretože by to bolo pre páchateľa neprimerane prísne, v tomto smere sa odvolací súd však plne stotožnil s názorom odvolateľky, že v danom prípade, bolo potrebné práve u obžalovaného aplikovať uvedené zákonné ustanovenie § 38 ods. 5 Tr, zák., nakoľko podmienka stanovená v ustanovení § 38 ods. 7, posledná časť vety za čiarkou u obžalovaného nebola splnená, z dôvodov, ako na to správne poukazovala prokurátorka v odvolaní a tak sprísniť uložený trest tesne nad polovicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Odvolací súd pritom dodáva, že vyššie podrobne rozvedený postup pri ukladaní trestu bol stanovený zákonom a aj následnou judikatúrou NS SR a aj vzhľadom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, ktorý bolo potrebné dodržať. Zohľadnil tak nielen osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, čo však bolo už zohľadnené jednak pri použití § 34 ods. 5 Tr. zák. (odsúdenie Okresným súdom Bratislava IV, sp.zn. 3T/65/2007), ale aj ukladaným súhrnným trestom (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/181/2015), počet spáchaných 6. skutkov, právne posúdených ako dva zločiny a dva prečiny v použití § 41 ods. 2 s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. ( tzv. asperačná zásada) a v neposlednom rade aj okolnosti, na ktoré správne poukázala prokurátorka, týkajúcich sa osoby obžalovaného, ktorý sa dokonca v priebehu roku 2015 dopustil 4. priestupkov. Napokon vzhľadom na všetky uvedené okolnosti a aj prevahu poľahčujúcich okolností a aj postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti trest, ktorého sa dožadovala prokurátorka, teda minimálne v strede trestnej sadzby, odvolací súd plne aplikoval a uložil tak obžalovanému súhrnný trest v trvaní 9 rokov, ktorý je v súlade so zákonom, pretože je uložený v rozpätí zákonnej trestnej sadzby, upravenej ustanovením § 38 ods. 3, 38 ods. 5, § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. a takto uložený trest odňatia slobody vymeraný nad polovicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, vychádza zo zásad ukladania trestov zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Odvolací súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Obžalovaný je recidivistom na páchanie rôznorodej trestnej činnosti a v poslednom období majetkovej, prevažne podvodov a uložený trest preto dôsledne vychádza zo zásad pre ukladanie trestov zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže zrušením výroku o treste bolo potrebné zrušiť aj výrok o spôsobe jeho výkonu, v súlade so zákonom bol obžalovaný tak, ako rozhodol správne okresný súd, že na výkon trestu odňatia slobody zaradil obž. M. Q. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zodpovedajúco ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, Rovnako tak bolo potrebné podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušiť aj výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/181/2015, zo dňa 25.10.2015, právoplatný dňa 25.10.2015, v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, odvolací súd tento nepreskúmaval, vzhľadom na obmedzený revízny princíp, pretože odvolanie prokurátorky bolo podané len proti výroku o treste a poškodená strana odvolanie nepodala. Vo zvyšnej, nezrušenej časti napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zostal nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.