Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200846 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416200846.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletého: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Q. K., bytom A., X. XXX/X, t.č. bytom A., B., zastúpená JUDr. Oľgou Rosulegovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 5, otec - F. K., bytom A., X. XXX/X, zastúpený JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, Bratislava, Ružová dolina 10, o návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/24/2016-20 zo dňa 03.02.2016, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh matky, ktorým žiadala do rozhodnutia vo veci samej odovzdať maloletého B., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne od podania návrhu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 74, § 75, § 76 ods. 1 písm. a/, b/, § 102 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že matka neosvedčila splnenie zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého by malo dôjsť k okamžitému odovzdaniu maloletého do jej osobnej starostlivosti. Matka neosvedčila danosť nároku ani naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov. Matka potrebu nariadenia predbežného opatrenia zdôvodnila závermi znaleckého posudku č. 14/2015 vypracovaného znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis o tom, že rodičia nie sú schopní realizovať striedavú starostlivosť. Súd prvého stupňa zdôraznil, že predbežné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Z návrhu bolo preukázané, že otec sa striedavo podieľa na výkone starostlivosti o maloleté dieťa a teda aj na úhrade všetkých nákladov, ktoré má s maloletým počas doby, keď je s ním. Matka neosvedčila, že výživa maloletého je ohrozená. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa jej návrh zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa a žiadala návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Opätovne zopakovala závery znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis, z ktorého vyvodzovala naliehavosť úpravy pomerov maloletého. Trvala na tom, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, najmä s prihliadnutím na závery nariadeného znaleckého posudku, z ktorého bolo preukázané, že realizácia striedavej osobnej starostlivosti tak ako na nej trvá otec nie je v prospech maloletého. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. V posudzovanej veci je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že v danom prípade matka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletého. Z obsahu spisu nevyplýva potreba odovzdania maloletého výlučne do jej osobnej starostlivosti a súd prvého stupňa správne zdôvodnil aj zamietnutie návrhu v časti uloženia vyživovacej povinnosti otcovi maloletého, keďže matka neosvedčila, že výživa maloletého je ohrozená. Odvolací súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/83/2015, ide o konanie úpravy práv a povinností rodičov k maloletému. Odvolací súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom, na ktorý sa matka odvoláva, podaný znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci je nariadené pojednávanie 07.04.2016. Obsah znaleckého posudku a vykonané dokazovanie, ktoré vykonal súd prvého stupňa bude podkladom pre vykonanie pojednávania vo veci ako aj rozhodnutia vo veci samej. Závery, ktoré znalec v posudku uviedol vyhodnotí súd prvého stupňa, ktorý vo veci meritórne rozhodne. Za uvedenej situácie odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, keď závery znaleckého posudku, na ktoré sa matka odvoláva budú podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia je potrebné upozorniť, že sa dokazovanie spravidla nevykonáva. S poukazom na skutočnosť, že vo veci samej bolo vykonané dokazovanie, ktoré podľa úvahy súdu prvého stupňa môže slúžiť k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď predbežné opatrenie nemôže prejudikovať výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Z obsahu návrhy matky nevyplýva úprava styku otca s maloletým, pričom zo znaleckého posudku neboli zistené zlé vzťahy maloletého s otcom. Podľa názoru odvolacieho súdu má maloletý dobrý vzťah k obidvom rodičom a je na škodu rodičov, že nevedia svoje správanie podriadiť dobrému vzťahu maloletého k nim. Na adresu matky odvolací súd uvádza, že čím má väčší ochranársky prístup k maloletému, tým dôraznejšie sa otec domáha svojho práva výchovne pôsobiť na maloletého. Rodičia maloletého dieťaťa, aj keď spolu nežijú, sú povinní spolu komunikovať, pričom aj odvolací súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania, kde uvedenú skutočnosť znalec rodičom doporučuje. V prípade, že rodičia spolu nekomunikujú, dieťa stráca emocionálne istoty, ktoré môžu aj spomaliť jeho vývoj, hoci dieťa má predpoklady úspešne napredovať. Skutočnosť, že maloleté dieťa je zneistené vyplýva tiež zo záverov znaleckého posudku a podľa vykonaného dokazovania musí súd prvého stupňa posúdiť najvhodnejšie výchovné prostredie pre maloletého a formu úpravy styku. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že žiadne súdne rozhodnutie neupraví pomery maloletého tak, ako dohoda rodičov, ich slušný a korektný prístup k sebe a prípadná úprava styku dohodou. Maloleté dieťa tak bude cítiť pohodu a bude sa pri realizovaní stretávania s rodičom cítiť komfortnejšie. Maloleté dieťa nemožno postaviť do úlohy rukojemníka, ktoré je zodpovedné za výsledok vyriešenia konfliktu medzi rodičmi. Slušná korektná komunikácia rodičov je v záujme maloletého dieťaťa, čo by si rodičia v prvom rade mali uvedomiť pri realizácii svojich práv a povinností voči maloletému. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.