Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201408 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416201408.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - E. O., bytom Š. X, B., zastúpená advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou so sídlom 29. augusta 5, Bratislava a otec - C. Č., bytom Na J. XX, B., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 43/2016-51 zo dňa 21.03.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave m e n í rozhodnutie uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 43/2016-51 zo dňa 21.3.2016 tak, že nariaďuje toto predbežné opatrenie: Zveruje maloletého Q. O., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky E. O.. Styk otca s maloletým Q. O. upravuje tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý týždeň v kalendárnom roku v utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. Matka j e p o v i n n á maloletého na stretnutie s otcom, v určenom čase v mieste jej bydliska, riadne pripraviť a otcovi odovzdať a otec je povinný maloletého v určenom čase matke, v mieste jej bydliska vrátiť. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 25P 43/2016-51 zo dňa 21.03.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým Q. O. narodeným XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku od pondelka do piatka v čase od 07.30 hod. do 14.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme a aj odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu maloletého sumou 70,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletého, počnúc dňom 21.03.2016. Predbežné opatrenie trvá do času, kým matka ukončí stredoškolské štúdium. Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol a zamietol tiež návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšnej časti. Okresný súd rozhodol na základe návrhu otca maloletého, ktorý bol podaný dňa 19.02.2016, a ktorým otec žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie a dočasne zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v osobnej starostlivosti otca bude maloletý každý týždeň od pondelka do piatka v čase od 8.00 hod. do 14.00 hod. a každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. V osobnej starostlivosti matky bude maloletý každý týždeň v kalendárnom roku od pondelka do piatka v čase od 14.00 hod. do 8.00 hod. nasledujúceho dňa a každý párny víkend v sobotu v čase od 08.00 hod. do 10.00 hod. a od 19.00 hod. do 24.00 hod. a v nedeľu od 00.00 hod. do 10.00 hod. a od 19.00 hod. do 08.00 hod. nasledujúceho dňa a každý nepárny týždeň v čase celého víkendu, a to až do ukončenia štúdia matky maturitnou skúškou. Otec žiadal rozhodnúť, že preberanie maloletého bude v mieste bydliska matky a matka je povinná dieťa riadne pripraviť a otcovi ho v dohodnutom čase odovzdať. Výživné žiadal určiť v sume 50,- eur mesačne na účet matky, vždy do 10.-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil tým, že s matkou sa zoznámil v letnom tábore v roku 2012, kde sa zblížili a dňa 21.03.2015 sa im narodil maloletý Q.. Rodičia maloletého nemali záujem uzavrieť manželstvo a keď matka dovŕšila 18.-ty rok veku dala zapísať otca maloletého do rodného listu. Rodičia s maloletým žili v spoločnej domácnosti na adrese Š.Q. X V. B., matka je študentka Spojenej školy K. XX V. B., a preto počas štúdia sa o dieťa staral otec, a to od rána až do príchodu matky zo školy, kedy otec odišiel do práce a starostlivosť o maloletého prevzala matka. Otec pracuje na dobu určitú ako grafik a pracovník vo výrobe s mesačným príjmom 600,- eur brutto, na skrátený pracovný čas z dôvodu starostlivosti o maloletého. Otec hradil zo svojho príjmu výdavky celej rodiny, a to do 21.1.2016 kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti pre vzájomné nezhody s matkou a neustále zasahovanie starej matky maloletého z matkinej strany do záležitostí ohľadom starostlivosti o maloletého. Keď sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti matka mu odmieta stretávanie s maloletým a určuje si podmienky, určuje dĺžku stretnutia, čas alebo návštevu mu neumožní vôbec a stretnutie s maloletým závisí od rozhodnutia a podmienok matky. Podľa názoru otca, takéto odlúčenie od maloletého povedie k ich citovému odcudzeniu. Otec tvrdil, že súčasný spôsob a čas stretávania s maloletým je pre neho nepostačujúci, pretože si nemôže plnohodnotne budovať vzťah so synom, ktorého miluje a veľmi mu chýba. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2016 matka navrhla, aby súd nariadil predbežné opatrenie a zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a styk otca s maloletým navrhla upraviť každý párny kalendárny týždeň v utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 150,- eur mesačne. Matka návrh odôvodnila tým, že je potrebné dočasne upraviť pomery rodičov maloletých detí s návrhom otca nesúhlasila, považuje ho za účelový a otec uviedol množstvo zavádzajúcich a nepravdivých tvrdení. Návrh na predbežné opatrenie odôvodnila tým, že keď zistila, že je tehotná dohodla sa s otcom maloletého, že sa od decembra 2014 nasťahujú do spoločnej domácnosti a začnú sa pripraviť na narodenie dieťaťa. V treťom mesiaci tehotenstva však otec začal byť agresívny, počas hádky hádzal poháre o stenu a nábytok, o tehotenstve a prípravách na rodičovstvo odmietal komunikovať a dokonca odmietol aj spoločnú domácnosť. V štvrtom mesiaci tehotenstva vzťah ukončil a ďalej sa o ňu nezaujímal. Matka tak bola plne odkázaná na bytovú a finančnú pomoc od svojich rodičov. Začiatkom januára 2015 bola z dôvodu hroziaceho predčasného pôrodu hospitalizovaná niekoľko týždňov v nemocnici, a pretože chcela, aby dieťa vyrastalo v kompletnej rodine, navrhla otcovi, aby ich vzťah obnovili. Po narodení dieťaťa, však otec svoje rozhodnutie ohľadne spolužitia začal meniť podľa nálady a o maloletého sa tak starala matka s pomocou svojich rodičov. Spoločné bývanie zrealizovali až v júni 2015, a to u jej rodičov. Matka nesúhlasila s tvrdením otca, že on uhrádzal výdavky celej rodiny, pretože finančne jej prispievali rodičia, a to v polovici. Matka nesúhlasila, aby sa otec s maloletým stretával podľa jeho návrhu a rozhodnutia súdu, pretože dieťa je ešte veľmi malé a nemôže ho odovzdať o 7.00 hod. ráno, pretože dieťa sa niekedy zobúdza až o 9.00 hod. po prebudení má svoj režim, raňajky, hygiena, obliekanie a tiež dĺžka a časové rozmedzie obedňajšieho spánku maloletého nie je možné predpokladať, pretože ak by sa maloletý neprebudil do 14.00 znamenalo by to násilné prebudenie dieťaťa z jeho poobedňajšieho spánku z dôvodu odovzdania matke. Podľa názoru matky, otec nemá skutočný záujem o maloletého a o jeho zdravý psychický a fyzický vývoj. Matka zdôraznila, že v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke a poberá príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, pričom mesačné výdavky na maloletého sú vo výške okolo 500,- eur, a preto minimálne výživné na maloletého podľa návrhu matky je 150,- eur mesačne. Otec by sa mal zamestnať na plný úväzok, aby mohol zabezpečiť riadnu výživu maloletého. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 10.03.2016 ponechal rozhodnutie na úvahe súdu, i keď podľa jeho názoru skutková podstata nariadenia predbežného opatrenia nie je naplnená. Súd prvého stupňa právne posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že zdôraznil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania vo všeobecnosti a v súvislosti s rozhodnutím v predmetnej veci v odôvodnení uznesenia súd, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a na starostlivosti o maloletého sa nevedia dohodnúť. Súd vychádzal zo zistenia, že matka je riadnou študentkou strednej školy a počas prítomnosti matky v škole, necháva maloletého v starostlivosti svojich príbuzných, zatiaľ čo otcovi starostlivosti bráni, čo je pre neho neprijateľné. Matka určuje kedy sa smie s maloletým stretnúť, takisto určuje aj trvanie styku a miesto kde môže s maloletým otec sa stretnúť. Pre otca je stretávanie s maloletým nepostačujúce, pretože si nemôže plnohodnotne budovať vzťah so synom, ktorého miluje a veľmi mu chýba. Súd zistil, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého býva v kompletne zariadenom byte vo vlastníctve jeho rodičov a má zabezpečené všetky veci potrebné pri starostlivosti o dieťa. Tvrdenie o nevhodnom správaní sa otca, jeho agresivite a vyhrážaní sa matka ničím nepreukázala. Súd pri rozhodnutí prihliadol na nízky vek maloletého dieťaťa, a tiež na to, že rodičovské práva k dieťaťu majú obaja rodičia a tomu by mali obaja podriadiť svoje správanie, preto by mali obaja uprednostniť záujem maloletého pred svojimi osobnými spormi a mali by zabezpečiť, aby rozpad ich partnerského vzťahu nemal vplyv na výkon ich starostlivosti o maloletého. Súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého bude, aby sa jeho styk s otcom realizoval tak, ako tomu bolo do čas, kým rodičia ukončili svoje spolužitie. Otec má záujem zabezpečovať starostlivosti o maloletého a má preto vytvorené všetky podmienky, pozná jeho potreby, a preto súd počas času kedy je matka v škole jednoznačne uprednostnil zabezpečovanie starostlivosti o dieťa jeho biologickým rodičom pred inými príbuznými. Súd zároveň prihliadol na školský rozvrh matky, ako i na vzdialenosť školy od jej bydliska, ktorá je len 10 minút chôdze. Styk počas víkendu súd upravil na každý párny kalendárny týždeň sobotu a v nedeľu od 10.00 do 19.00 tak, aby mal otec možnosť s maloletému pripraviť plnohodnotný celodenný program. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 70,- eur mesačne s prihliadnutím na osobnú starostlivosť otca o maloletého. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, a to nízky vek dieťaťa a skutočnosť, že po ukončení stredoškolského štúdia matky dôjde k zmene pomerov v rodine. Súd určil, že predbežné opatrenie bude trvať len do času ukončenia jej stredoškolského štúdia. Ohraničenie trvania predbežného opatrenia je podľa názoru súdu v záujme dieťaťa, keďže momentálne nie je možné predpokladať, akým smerom sa zmenia pomery rodičov alebo režim dieťaťa a jeho potreby. Vo zvyšnej časti súd návrh otca aj matky zamietol. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a žiadala, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Matka namietala odvolací dôvod, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., a tiež namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Matka namietala, že súd prvého stupňa vydal rozhodnutie len na záveroch a tvrdeniach otca maloletého a neprihliadol na vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka, ktorý sa k návrhu otca vyjadril tak, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu. Matka zdôraznila, že sa nedomáhala súdom vytváraného priestoru na to, aby sa mohla zúčastňovať vyučovacieho procesu, ako nesprávne vyhodnotil danú situáciu súd prvého stupňa, pretože pred odchodom do školy by musela maloleté dieťa zobudiť, nakŕmiť a urobiť mu rannú hygienu, obliecť ho a 25 minút pred zúčastnením sa vyučovacieho procesu odovzdať otcovi. Za danej situácie ako súd zohľadnil záujmy maloletého, z uznesenia nevyplýva, pretože matka musí maloletého zobudiť o 2 a pol hodiny skôr, ako je jeho prirodzený spánkový režim a je nutné tiež pripomenúť, že v deň rozhodovania maloletý dovŕšil len 1 rok. Rovnako tiež súd nesprávne určil koniec styku otca s maloletým každý pracovný deň o 14.00 hod., keď za danej situácie táto doba opäť nezohľadňuje potreby maloletého dieťaťa, pretože dĺžka a časové a rozmedzie obedňajšieho spánku maloletého nie je možné predpokladať, a ak sa maloletý nezobudí do 14.00 hod. otec musí maloletého násilne zobudiť, z dôvodu jeho odovzdania matke. Preto matka tvrdila, že predbežné opatrenie je nariadené bez ohľadu na režim, potreby a najmä záujmy maloletého dieťaťa, ktorého celodenný režim má byť prispôsobený predstavám otca maloletého o jeho styku so synom ešte aj modifikovanými súdom. Súd sa s týmito skutočnosťami vôbec v uznesení nevysporiadal a konštatovanie súdu, že by styk otca s maloletým mal prebiehať tak, ako to bolo v čase, keď rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, je podľa názoru matky nielen nelogické, ale aj objektívne nemožné. Nesúhlasila tiež s názorom súdu, že matka určuje otcovi, kedy sa môže s maloletým stretnúť, v akom čase má byť maloletý s otcom, pretože práve matka mala záujem obnoviť spolužitie s otcom a tiež sa dohodnúť o stretávaní otca s maloletým. Keď otec opustil spoločnú domácnosť, nie je možné v súčasnej dobe zachovať rovnaký rozsah výkonu jeho starostlivosti o maloletého, ako bol v predchádzajúcom období. Matka preto považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za neobjektívne, čo je výsledkom toho, že prvostupňový súd vychádzal nekriticky len z tvrdení otca, ktoré neboli preukázané, neprihliadol na záujem maloletého a neodôvodnil zákonné požiadavky pre nariadenie predbežného opatrenia a matka je toho názoru, že takýmto postupom, prvostupňový súd jej odňal možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, matka nesúhlasí so záverom súdu, že suma 70,- eur mesačne je dostatočná na výživu maloletého dieťaťa zo strany otca, keď nesprávne súd prihliadol na to, že otec poskytuje maloletému osobnú starostlivosť. Otec sa vyjadril, že bude prispievať vyššou sumou v prípade, ak sa zamestná a tiež, že pokiaľ matka potrebuje pre maloleté dieťa nakúpiť konkrétne veci, má mu to oznámiť a on ich kúpi a prinesie. Podľa názoru matky, otec má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol platiť aj vyššie výživné a žiadala, aby bolo otcovi uložené, aby platil vyššie výživné, pretože otec sa vyjadril, že keď sa zamestná na plný pracovný úväzok bude prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200,- eur mesačne. Matka z uvedených dôvodov žiadala návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia. Odvolací súd k námietke matky maloletého v podanom odvolaní, (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), v ktorom vytýkala okresnému súdu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Tiež podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o predbežnom oparení musí súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní po doručení návrhu, v prípadoch uvedených v § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. tak musí urobiť do siedmich dní, v prípadoch uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. tak musí urobiť najneskôr do 48 hodín a v prípadoch uvedených v ustanovení § 75a tak musí urobiť do 24 hodín od doručenia návrhu. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o predbežnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 75 ods. 6 O.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, vyjadriť. Zo zákonného ustanovenia (§ 75 ods. 6 O.s.p.) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení predbežného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady ustanovenej v § 18 a § 115 O.s.p. Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu predbežného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. V danom prípade preto námietka matky maloletého v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení, nebola opodstatnená. V súvislosti s námietkou matky, ktorá sa týka nedostatočne vykonaného dokazovania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd poukazuje na to, že už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Matka maloletého a tiež aj otec v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdili, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletého do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému. Obaja rodičia vo svojich návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia žiadali, aby súd zveril maloletého do ich osobnej starostlivosti, teda do osobnej starostlivosti matky, alebo do osobnej starostlivosti otca, ktorý navrhoval striedavú starostlivosť. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. V danom prípade je maloletý v osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd, vzhľadom k tomu, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na podstatných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého, rodičia sa nedokážu dohodnúť ako budú ďalej vykonávať svoje právo starostlivosti o maloletého, odvolací súd považuje za nutné skúmať, či je naďalej v súlade so záujmom maloletého upravený styk otca s maloletým tak, ako rozhodol súd prvého stupňa, s prihliadnutím na námietky matky maloletého v podanom odvolaní a vyjadrenie a návrh otca. V tej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. V danom prípade sa preto nemožno stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, ktorý nariadil predbežné opatrenie a upravil styk otca s maloletým, pretože matka proti tomuto predbežnému opatreniu podala odvolanie, s rozhodnutím súdu nesúhlasí a žiada ho zmeniť a návrh otca na úpravu styku s maloletým zamietnuť. Nariadené predbežné opatrenie súdom má byť realizované takým spôsobom, že otec si prevezme dieťa určenom čase, ktorý je podľa názoru matky vzhľadom na vek dieťaťa nevyhovujúci a tiež otec má určené matke odovzdať dieťa v určenom čase, ktorý nepriaznivo pôsobí na zdravý vývoj maloletého, vzhľadom na jeho spánkový režim, možno tak konštatovať, že styk otca s maloletým nie je v záujme maloletého. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin maloletého pokračoval i naďalej. Vzhľadom na postoj obidvoch rodičov, ako bolo opísané vyššie, sa považuje za vhodnejšie, pre ďalší zdravý vývoj maloletého a jeho riadnu výchovu, výchovné prostredie matky, pretože v súčasnej dobe, vzhľadom na vek maloletého a nezhody medzi rodičmi nie je vhodná otcom navrhovaná striedavá starostlivosť. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností, dospel k záveru, že matka má lepšie predpoklady pre riadny výkon osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú zabezpečovala už od jeho narodenia, a ktorá nebola spochybnená ani šetrením pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nesprával sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. Odvolací súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na dôvody podaného odvolania, dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav aký doteraz trvá medzi rodičmi maloletého je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, teda rodičov maloletého v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a tiež v súlade so záujmom maloletého. Matka je pritom povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností a zo strany otca je potrebné, aby rešpektoval nariadené predbežné opatrenie a vykonával svoje rodičovské práva tak, aby neboli ohrozené záujmy maloletého. Nedorozumenia a hádky medzi rodičmi, majú nepriaznivý vplyv na vývoj maloletého. Odvolací súd v tej súvislosti dáva do pozornosti ustanovenie článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého základným zmyslom starostlivosti rodičov, musí byť záujem dieťaťa. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodiča a rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, ale ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa súd styk maloletého dieťaťa s rodičom môže obmedziť, alebo ho aj zakázať a môže obmedziť styk a určiť kratší čas pre styk dieťaťa s rodičom, než ako bolo určené skorším rozhodnutím súdu. V danom prípade je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá dokáže zabezpečiť, aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o maloletého, teda aj zo strany otca počas styku s maloletým v určenom čase. Pokiaľ matka nebude rešpektovať právo otca na starostlivosť o maloletého a tiež právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany otca, jej konanie nie je v záujme maloletého, čo môže byť dôvodom na zmenu výchovného prostredia maloletého. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveruje maloletého Q. O., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky E. O.. Styk otca s maloletým Q. O. upravuje tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý týždeň v kalendárnom roku v utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom, v určenom čase v mieste jej bydliska, riadne pripraviť a otcovi odovzdať a otec je povinný maloletého v určenom čase matke, v mieste jej bydliska vrátiť. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal z článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv súd vždy prihliada najmä na záujem maloletého dieťaťa. V prípadoch týkajúcich sa maloletých detí, je úprava rodičovských práv predbežným opatrením opodstatnená vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá z rôznych dôvodov zabezpečená nie je, a to najmä uložením povinnosti do rozhodnutia vo veci samej platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a odovzdaním dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Občiansky súdny poriadok umožňuje v prípadoch, týkajúcich sa maloletých detí, nariadiť predbežné opatrenie aj z iných dôvodov, napríklad v prípade, ak je tu hrozba ohrozenia fyzického alebo psychického zdravia maloletých detí, a to napríklad aj zákazom styku, ktorý bol upravený súdnym rozhodnutím. Pre takéto rozhodnutie je však potrebné, aby bolo preukázané, že maloletým deťom hrozí taká bezprostredná ujma, pre ktorú by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia, teda, že toto rozhodnutie neznesie odklad a je tak potrebné upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania ešte pred rozhodnutím vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právo styku rodiča s dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. V prípade maloletých detí a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav detí, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa, ktoré má právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi. Z dôvodu, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, bolo zároveň potrebné, aby bol upravený styk otca s maloletým, a to najmä z dôvodu, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na podstatných otázkach, týkajúcich sa starostlivosti o maloletého, medzi ktoré patrí aj stretávanie sa s rodičom, ktorému nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti. V danom prípade preto bolo osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy, by bolo ohrozené právo maloletého dieťaťa na zabezpečenie styku s otcom. Stretávanie otca s maloletým odvolací súd upravil v súlade s návrhom matky, ktorá žiadala styk otca s maloletým upraviť rozhodnutím súdu. Zároveň odvolací súd rozhodol, že stretávanie sa bude uskutočňovať v mieste bydliska matky a maloletého dieťaťa. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Predbežné opatrenie podľa citovaného zákonného ustanovenia je možné nariadiť iba v prípade, ak je nutné zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného, a nakoľko inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, sa rozsah výživného v predbežnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného, keďže výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že matkou maloletého navrhovaná povinnosť prispievať predbežne na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne, zákonné atribúty zabezpečenia výživného potrebného na prežitie dieťaťa v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. spĺňa. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. V zmysle uvedeného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané predbežným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že maloletý je v súčasnej dobe, v osobnej starostlivosti matky. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení výživného sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča a obsahom predbežného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v predbežnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané predbežným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. V danej veci matka maloletého je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok na dieťa, iný príjem nemá, pretože neukončil a štúdium a sama nedokáže zabezpečiť výživu pre maloleté dieťa. Okrem toho matka sa osobne o dieťa stará a otec má voči maloletému zákonnú vyživovaciu povinnosť do času, kým nie je dieťa schopné samé sa živiť podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Matka preukázala skutočnosti vyžadované zákonom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V súvislosti s výškou výživného určenou súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i keď v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, výživné určené súdom prvého stupňa je primerané a je určené v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča, s prihliadnutím na charakter a účel predbežného opatrenia. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predbežným opatrením o plnení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej a v akej sume. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému a o výške vyživovacej povinnosti rozhodne súd na základe vykonaného dokazovania vo veci samej, a preto sa odvolací súd ďalšími skutočnosťami a tvrdeniami rodičov maloletých detí, ktoré budú predmetom konania vo veci samej, nezaoberal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.