Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/359/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205021 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416205021.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: T. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. S. Č.. XX, Q. proti žalovanej: L. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. S. Č.. XX, Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 22. júla 2016, č. k. 10C/110/2016-20, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacieho práva žalobcu týkajúceho sa nehnuteľnosti zapísanej na C. Č.. X pre kat. Ú.. C. J. U.. D. „.-B. Č.. XXXX/ X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria so stavbou súp. č. XXXX F. F. XXX L.X, ako i uloženia povinnosti žalovanej obnoviť žalobcovi trvalý pobyt na adrese U. S.Č. Č.. XX, Q.. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa nariadenia predmetného neodkladného opatrenia domáhal z dôvodu, že nemá prístup do rodinného domu, kde sa nachádza jeho osobný majetok. Žalobca poukazoval na to, že z lásky k matke v dedičskom konaní po nebohom otcovi daroval svoj dedičský podiel matke, aby dožila život v dome, ktorý nadobudla s poručiteľom počas spoločného života. Dňa 14.05.2016 pri oprave šachty došlo k slovnej potýčke medzi ním a žalovanou, ktorá ho obvinila, že požil alkoholické nápoje a chcela na neho zavolať políciu. Preto odišiel z domu a celú noc blúdil po okolí. Na ďalší deň sa vrátil do domu žalovanej, kde došlo k ďalšej konfrontácii medzi ním a jeho tromi sestrami, ktoré mu oznámili, že v dome nemá čo robiť, aby z neho odišiel, pretože tam býva zadarmo a žalovanej nepomáha. Sestry mu vzali kľúče od domu a poslali ho von z domu. Uvedeným správaním poškodili jeho česť a ľudskú dôstojnosť a týmto činom urobili z neho bezdomovca. V dome žalovanej sám vykonával väčšie a aj menšie udržiavacie práce, nakoľko jeho otec zomrel už pred XX-A. D., a preto prevzal zodpovednosť za stav domu a dvora. Má za to, že jeho sestry majú v úmysle predať dom, žalovanú chcú dať do penziónu pre seniorov a peniaze z predaja si rozdeliť. Jedinou prekážkou pri predaji nehnuteľnosti by bol jeho trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň sa domnieva, že bolo porušené jeho právo darcu v zmysle § 630 Obč. zák., alebo obdarovaného v zmysle § 629 Obč. zák. Požiadal, aby mu súd vrátil dedičský podiel, ktorý pri dedičskom konaní po otcovi daroval žalovanej. Žalovaná spoločne s jednou z jeho sestier zrušili jeho trvalý pobyt v dome žalovanej, čím poškodili aj jeho česť v zamestnaní, pretože ako dôvod uviedli, že je preliečený alkoholik, čo už desať rokov nie je pravda. Navrhovaná predbežná ochrana sa týka jeho užívacieho práva z titulu existujúceho nájomného vzťahu so žalovanou a nie stratou trvalého bydliska. V prípade, ak sa neposkytne ochrana jeho užívaciemu právu, bezprostredne mu hrozí, že sa dostane na ulicu, keďže nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti a jeho zdravotný stav je neuspokojivý z dôvodu situácie, v ktorej sa práve nachádza. 3. Súd prvej inštancie z výpisu C. Č.. X zistil, že žalovanej svedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla dedením. Nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná má záujem predmetnú nehnuteľnosť predať alebo vykonať akýkoľvek iný úkon smerujúci k prevodu jej vlastníckeho práva na tretiu osobu. Toto tvrdenie žalobca nedoložil žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi (napr. zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť, rezervačná zmluva uzavretá žalovanou a záujemcom o kúpu a pod.). Ak by aj žalovaná mala v úmysle akokoľvek nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, toto jej konanie by nebolo v rozpore so záujmami žalobcu. Žalobca rovnako nepreukázal ani svoje tvrdenie ohľadne existencie nájomného vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. K otázke obnovenia trvalého pobytu žalobcu, súd prvej inštancie poukázal na to, že ak žalobca nemal uzavretú nájomnú zmluvu so žalovanou ako vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, táto mu mohla trvalý pobyt zrušiť. Výnimkou je iba prípad, keď zrušiť trvalý pobyt nie je možné manželovi a nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu pri nájme na neurčitú dobu, ktorí môžu mať trvalý pobyt v budove alebo jej časti bez súhlasu vlastníka alebo spoluvlastníkov. Uvedené však nie je prípad žalobcu. Žalobca napokon nepreukázal ani existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcom v návrhu tvrdená, ale ničím nepreukázaná obava, že žalovaná chce nehnuteľnosti predať ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalovaná má v úmysle nehnuteľnosť predať, alebo inak zmariť uspokojenie prípadných nárokov žalobcu po právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci samej, vedenej pod sp. zn. 10C/110/2014. Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Uviedol, že mu bol bezdôvodne zrušený trvalý pobyt na adrese U. S. Č.. XX, Q., pričom nariadením neodkladného opatrenia by sa vyriešili sčasti jeho terajšie problémy, keďže je v súčasnej dobe bezdomovcom. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia na určitú dobu by si vyriešil na adrese U. S. Č.. XX, Q., kde má trvalé bydlisko jeho matka, svoje existenčné problémy s tým, že by sa dohodol na ďalšom trvaní jeho trvalého bydliska resp. by podal žalobu. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Odvolací súd dodáva, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad C.s.p. formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 O.s.p. 7. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu naliehavej, resp. bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Samotná tá skutočnosť, že žalovaná - matka žalobcu ako vlastníčka predmetných nehnuteľností ho donútila odísť z jej domu, kde mal nahlásený trvalý pobyt, aj podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčuje naliehavú (bezodkladnú) potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobcovi chýba (nebol preukázaný) zákonný titul na užívanie predmetných nehnuteľností, keď v konaní nebola preukázaná existencia nájomného vzťahu medzi vlastníkom týchto nehnuteľností žalovanou a žalobcom, ani iný titul pre ich užívanie. Žalobca tak nepochybne predmetné nehnuteľnosti (do času ich núteného opustenia) užíval len z titulu rodinného vzťahu so žalovanou, ktorá je jeho matkou. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v zmysle ktorej odvodené právo užívania nehnuteľnosti (aj bez uzavretej nájomnej zmluvy) prináleží iba manželovi (prípadne aj rozvedenému) a maloletým deťom vlastníka nehnuteľností, ktorí s nim žijú v spoločnej domácnosti. O uvedený prípad nejde, keďže žalobca je plnoletým synom žalovanej, a je predovšetkým na ňom, aby si sám zabezpečil vlastné bývanie. Stav, kedy plnoleté dieťa býva spolu so svojimi rodičmi trvá iba do času, pokiaľ tento stav rodičia akceptujú. Inými slovami, doba bývania plnoletého dieťaťa s rodičmi v ich nehnuteľnosti, je podmienená výlučne ich vôľou takýto stav akceptovať. Na uvedené však nie je daný zákonný nárok. Pokiaľ ide o zamýšľaný predaj predmetných nehnuteľností žalovanou, odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že táto skutočnosť je výlučnou záležitosťou vlastníka nehnuteľností (žalovanej), do ktorej nemôže žalobca zasahovať, resp. obmedzovať v tomto smere žalovanú formou neodkladného opatrenia, pretože žalobcovi k predmetným nehnuteľnostiam nesvedčí žiadny užívací (vlastnícky, nájomný a pod.) titul. Navyše, ako už skonštatoval súd prvej inštancie, táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu nijako osvedčená a žalobca ju neosvedčil ani v odvolacom konaní. Rovnako i otázka prihlasovania/ odhlasovania z trvalého pobytu je vecou vlastníka nehnuteľnosti (navyše ide o administratívny a nie občianskoprávny úkon), ktorému zákon zakazuje zrušiť trvalý pobyt iba pokiaľ ide o osobu manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka nehnuteľností. Žalobca je však plnoletým synom žalovanej, na ktorého sa zákaz zrušenia trvalého pobytu nevzťahuje. K tvrdeniu žalobcu o darovaní jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zdedenom po otcovi v prospech žalovanej odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, pričom z tvrdenia žalobcu sa odvolaciemu súdu skôr javí, že nešlo o darovanie, ale o uzavretie dedičskej dohody medzi dedičmi po poručiteľovi (otcovi žalobcu, manželovi žalovanej), v ktorej bolo zrejme dohodnuté, že zdedené spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach pripadnú žalovanej, ako dedičke. Toto však nemožno stotožňovať s uzavretím darovacej zmluvy. K odvolacej argumentácii žalobcu, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia na určitú dobu by si vyriešil na adrese U. S. Č.. XX, Q. svoje existenčné problémy s tým, že by sa dohodol na ďalšom trvaní jeho trvalého bydliska resp. by podal žalobu, odvolací súd uvádza, že uvedené nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vyriešenie prípadného ďalšieho trvania trvalého pobytu žalobcu na uvedenej adrese (jeho opätovného nahlásenia) závisí výlučne na jeho dohode so žalovanou bez potreby zasahovať do vlastníckych práv žalovanej formou neodkladného opatrenia. Žalovanej totiž nemožno neodkladným opatrením nanútiť prihlásiť žalobcu k trvalému pobytu v jej nehnuteľnosti. Rovnako podanie žaloby (v prípade, ak by sa so žalovanou nedohodol na opätovnom nahlásení trvalého pobytu) je výlučne vecou žalobcu a nepodmieňuje ho nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 9. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 CSP ).