Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/380/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205778 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416205778.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: D. L., nar. X.X.XXXX, štátna občianka SR, bytom Y. XX, V., zastúpenej: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Lovinského 22, Bratislava proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.7.2016, č. k. 11C/113/2016-18, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.9.2014, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014, ďalej uložil zamestnávateľovi žalobkyne - navrhovateľky neodkladného opatrenia, Ministerstvu spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.9.2014, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014 uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným a žalobkyni uložil povinnosť podať proti žalovanému - POHOTOVOSŤ, s.r.o., žalobu vo veci samej s predmetom konania: Určenie platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.9.2014, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014 a platnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014 v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň vyslovil, že neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Vo svojom rozhodnutí žalobkyni nepriznal náhradu trov neodkladného opatrenia a žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za neodkladné opatrenie vo výške 33 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 332 ods. 1, § 336, § 255 ods. 1, § 262 a čl. 4 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“) a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že žalobkyňa osvedčila, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.9.2014, ktorým sa žalobkyňa ako dlžník zaviazala pravidelne v mesačných splátkach splácať záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy, zároveň osvedčila, že bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť žalobkyňa napáda, a ktorá dohoda sa už na základe žiadosti žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy realizuje zamestnávateľom žalobkyne (vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške doposiaľ 343,- eur, čím bola splatená istina zo záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa predložila dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ako aj dôkazy svedčiace o naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného riešenia vzťahov medzi stranami, čím sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vzhľadom k tomu, že je odôvodnené očakávať, že zamestnávateľ na základe žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy by nesporne vo vykonávaní zrážok zo mzdy pokračoval, zvyšuje sa tým hrozba škody na majetku aj právach žalobkyne. S použitím čl. 4 C.s.p. uložil zamestnávateľovi žalobkyne ( Ministerstvu spravodlivosti SR), teda osobe odlišnej od strán sporu, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy s tým, že aj v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebná rýchla a účinná ochrana práv žalobkyne, ktorá preváži nad prísnym formalistickým poňatím zákona. Vyslovenie vykonateľnosti neodkladného opatrenia jeho doručením odôvodnil § 332 ods. 1 C.s.p. a uloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej odôvodnil predpokladom, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 C.s.p., vychádzajúc z toho, že žalobkyňa mala vo veci úspech, trovy konania jej však nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal. Keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva a jej návrhu bolo vyhovené, podľa výsledku konania zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za neodkladné opatrenie neúspešného žalovaného. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. 4. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že nariadené neodkladné opatrenie nepodlieha ani jednému z druhov neodkladných opatrení uvedených v zákone, nakoľko zákon zakotvuje iba neodkladné opatrenie a) vo veciach ochrany maloletého, b) vo veciach výživného, c) vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, d) o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých a e) opatrenie na zabezpečenie dôkazu, preto v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, mal za to, že táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu stanovené vo všeobecných ustanoveniach o právnych úkonoch, vrátane súhlasu dlžníka s vykonávaním zrážok a ich poukazovaním na účet veriteľa v dohodnutej výške, ktorá neodporuje § 551 Občianskeho zákonníka. Zároveň je obsiahnutá na samostatnom dokumente, teda predstavuje osobitnú listinu, s ktorou sa mohla žalobkyňa oboznámiť a následne po jej preštudovaní potvrdiť jej prijatie podpisom. Poukázal na to, že predmetná dohoda je jedným zo zabezpečovacích inštitútov pohľadávky veriteľa a táto možnosť nie je vylúčená spotrebiteľským alebo iným charakterom pohľadávky; zároveň uvedené nie je v rozpore ani so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý pripúšťa možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prípade, že táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. V odvolaní ďalej namietal, že žalobkyňa nepreukázala existenciu hroziacej ujmy a neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná, závažná alebo neodstrániteľná ujma. Naopak, podľa jeho názoru nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy. Na základe uvedeného žiadal, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, príp. napadnuté uznesenie zrušil. 5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.9.2016, v ktorom uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a odvolanie žalovaného za nezrozumiteľné a nedôvodné. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému v zákone uvedených druhov uviedla, že žalovaný sa nesprávne odvoláva na právny predpis (Civilný mimosporový poriadok), ktorý sa na danú vec nevzťahuje. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami podľa jej názoru vyplýva predovšetkým zo žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe ktorej sa požaduje vykonávanie zrážok v celkovej výške 808,91 eur, teda v sume podstatne prevyšujúcej nielen istinu, ale aj celkovú čiastku podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení Dohody o plnení, pričom zamestnávateľ tieto zrážky aj skutočne vykonáva. Poukázala na to, že v dôsledku nekalých obchodných praktík žalovaného sa dostala do situácie, že žalovaný má bez súdneho prieskumu možnosť si uspokojovať aj údajné pohľadávky z neplatných zmlúv a z neprijateľných zmluvných podmienok s tým, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie sumy presahujúcej poskytnutý úver a naopak, je povinný vydať jej bezdôvodné obohatenie. V ďalšom uviedla niektoré dôvody neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Dohody o plnení v splátkach, na základe ktorých považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a tiež dôvody neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 8. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 9. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) odôvodnila tým, že dňa 22.9.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej žalovaný poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 300 eur, pričom úver mala splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach po 49 eur a celková čiastka, ktorú mala za predmetný úver zaplatiť žalovanému predstavovala sumu 588 eur (300 eur istina + celkové náklady 288 eur tvorené súčtom úroku 64% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 192 eur a administratívny poplatok 96 eur). Spolu s predmetnou zmluvou bola uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a na jej základe od novembra 2015 do mája 2016 jej bola zo mzdy stiahnutá suma celkovo vo výške 343 eur, čím má istinu vo výške 300 eur už splatenú, pričom zo Žiadosti o zrážky zo mzdy má vrátane úrokov z omeškania celkovo uhradiť sumu 808,91 eur a táto suma neustále narastá. S poukazom na Zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne na úrokovú sadzbu, predstavujúcu fixné percento vo výške 64 % p.a. (čo možno považovať za úžeru), na neprijateľné zmluvné podmienky, spočívajúce aj v tom, že moc nad jej majetkom je v dôsledku zrážok zo mzdy koncentrovaná v rukách žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie, má za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyvodila naliehavosť dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania, keď by bez nariadenia neodkladného opatrenia mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy naďalej poukazovali z jej mzdy finančné prostriedky bezdôvodne, pričom v súdnom konaní sa mieni domáhať neplatnosti Zmluvy o úvere ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy. 10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď v danom prípade žalobkyňa dostatočne neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Odvolací súd pri prejednaní odvolania žalovaného zistil, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, nie je obsahom súdneho spisu. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné kópie listinných dôkazov: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.9.2014, 2 x Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.9.2014, Rozhodcovská zmluva zo dňa 22.9.2014, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, Splátkový kalendár zo dňa 22.9.2014, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, List žalovaného zo dňa 16.3.2016, Potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 16.6.2016 o vykonaných zrážkach zo mzdy. Medzi vyššie vymenovanými listinnými dôkazmi sa teda predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nenachádza, zároveň táto nie je súčasťou uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy síce nepriamo vyplýva z niektorých predložených dôkazov (Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a Potvrdenie zamestnávateľa o vykonaných zrážkach zo mzdy) a uzavretie predmetnej Dohody nepopiera ani žalovaný, uvedené však nemožno považovať za postačujúce pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedený záver odvolací súd vyvodil s ohľadom na skutočnosť, že ak samotný obsah Dohody o zrážkach súdu nie je známy, nemožno posúdiť ani naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu, keďže tento právny vzťah je založený okrem Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj Dohodou o zrážkach zo mzdy. Z tohto pohľadu potom nemožno vyvodiť osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. 11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa pri podaní návrhu nepreukázala splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Za daného stavu argumentácii žalobkyne o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nebolo možné vo vzťahu k osvedčeniu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia priznať úspech. 12. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) zamietol. V záhlaví a výroku svojho rozhodnutia, akceptujúc prechodné ust. § 471 ods.1 C.s.p. už použil (rovnako ako súd prvej inštancie) právny termín „neodkladné opatrenie“. 13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na neodkladné opatrenie s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).