Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/499/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208124 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416208124.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 6, XXX XX U. a otec - T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 6, XXX XX X., zastúpený Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, advokátom so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, v konaní o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.09.2016 č.k. 25P/194/2016-36, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 22.09.2016 č.k. 25P/194/2016-36, dočasne zveril maloletú W. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a vo zvyšku návrh matky zamietol. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.11.2015 č.k. 25P/300/2015-41, právoplatné dňa 28.12.2015 a deklaroval, že uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.10.2015 č.k. 25P/261/2015-31, právoplatné dňa 27.11.2015, zostáva v platnosti. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu, ako aj s obsahom spisov sp.zn. 25P/262/2015, sp.zn. 13P/178/2015, sp.zn. 25P/300/2015 a sp.zn. 25P/261/2015 dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti matkou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v dočasnom zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. Uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania mal za preukázanú existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by maloletému dieťaťu hrozila v prípade, ak by súd dané neodkladné opatrenie nenariadil. Vychádzal z potreby ochrany záujmov maloletého dieťaťa a jeho ochrany pred rizikom nenapraviteľnej ujmy, ktorá by mohla dieťaťu vzniknúť. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, poukazujúc na existenciu platného a právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.10.2015 č.k. 25P/261/2015-31, ktorým bol otec predbežne zaviazaný platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie aj bez návrhu zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.11.2015 č.k. 25P/300/2015-41, právoplatné dňa 28.12.2015, ktorým bol predbežne upravený styk otca s maloletou, poukazujúc na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania a závery znaleckého posudku zo dňa 25.08.2016, vypracovaného PhDr. Elenou Fortis, znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Poradenská psychológia. Na základe uvedeného dospel k záveru o zmene pomerov, keďže najmä aktuálnym znaleckým posudkom za preukázané považoval, že styk maloletej s otcom má na psychický vývin maloletej traumatizujúci vplyv, pričom maloletá nie je schopná tento stresujúci a traumatizujúci vplyv spracovať ani kompenzovať, otca vníma negatívne, odmietavo a v čase, keď je v jeho starostlivosti trpí pomočovaním. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1, § 366, § 363 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec maloletej. Uznesenie súdu prvej inštancie žiadal zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že svojim postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že vzhľadom k závažnosti a povahe konania súd rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia procesných strán, keď súd prvej inštancie vychádzal výlučne z tvrdení matky. Poukázal na konanie matky, z ktorého je zrejmé, že mu dobrovoľne a bez rozhodnutia súdu neumožní nielen stretávanie sa s maloletou, ale aj jej kontaktovanie. Namietal, že súd prvej inštancie ho napádaným uznesením v podstate úplne pozbavil jeho rodičovských práv. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie videl aj v tom smere, že neskúmal, či je možné jeho styk s maloletou zabezpečiť prostredníctvom kolízneho opatrovníka, alebo inej osoby. Tvrdil, že doposiaľ neboli preukázané tvrdenia matky o jeho negatívnom vplyve na maloletú, pričom závery uvedené v znaleckom posudku považuje za nepravdivé s cieľom poškodiť jeho osobu. 4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 6. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti súdu o maloletých treba uviesť, že ich zmyslom, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CMP), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). Ďalej treba uviesť, že inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladným opatrením sa poskytuje rýchla a účinná ochrana, z tohto dôvodu sa dokazovanie nevykonáva, súd vychádza len z údajov navrhovateľa, ktorými osvedčuje svoje právo, jeho ohrozenie, ako aj z pripojených listinných dôkazov, ktoré podporujú pravdivosť podaného návrhu. Ide o krátkodobé provizórium slúžiace na ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Uvedené všeobecné zásady charakterizujúce inštitút predbežného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie starostlivosti o maloleté deti, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu právam maloletých detí. 7. V zmysle uvedených zásad v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď vychádzajúc z obsahu návrhu matky, pripojených listinných dôkazov a doposiaľ vykonaného dokazovania, mal pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené splnenie podmienok na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, a to zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Správne rozhodol súd prvej inštancie, ak v záujme maloletej a na jej ochranu, zrušil (§ 363 CMP), a to aj bez návrhu, už skôr nariadené neodkladné opatrenie zo dňa 24.11.2015 č.k. 25P/300/2015-41. Odvolací súd po zvážení všetkých zistených skutočností daného prípadu a po oboznámení sa so spisovým materiálom a znaleckým posudkom, zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že potreba zrušenia dočasnej úpravy styku preukázaná bola, čím v záujme maloletej bol splnený účel stabilizácie jej výchovného prostredia a poskytnutia preventívnej ochrany jej práv a záujmov, ešte pred ich porušením či ohrozením. V danom prípade z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že výchovné prostredie otca má negatívny vplyv na psychický a fyzický vývin maloletej a je pre maloletú nevhodné. U otca maloletej podľa výsledkov znaleckého dokazovania boli zistené negatívne osobnostné dispozície, v dôsledku čoho otec nedisponuje dostatočnými osobnostnými predpokladmi na osobnú starostlivosť o maloletú, a súčasne, psychiatrickým vyšetrením, znalkyňa u otca diagnostikovala zmiešanú poruchu osobnosti. Odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa v závere svojho posudku vzhľadom na diagnostikované negatíva otca, diagnostikovanú zmiešanú poruchu osobnosti a z toho vyplývajúci negatívny vplyv na vývin maloletej, odporúča styk otca s maloletou zakázať. Uvedené riešenie bude predmetom ďalšieho dokazovania a jeho vyhodnotenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodne vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdy sú povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam, a to aj na úkor dočasného obmedzenia výkonu práv rodičovských, ak vznikne dôvodná obava, že záujem maloletého dieťaťa môže byť ohrozený. 8. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Sporné skutočnosti v ňom uvádzané sú nad rámec dokazovania pre potreby neodkladného opatrenia (čo nie je ani jeho účelom) a budú podkladom pre vyhodnotenie rodičovských kompetencií rodičov pre riadnu starostlivosť o maloletú v konaní vo veci samej. 9. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).