Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/792/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1500899982 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1500899982.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: 1/ R.. V. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. XXX/XX, Z., 2/ W.. Z. N., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XXXXX/XX, Z., 3/ R.. S. F., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX G. H., Y. T., W. XXXXX, U..M..F.., zastúpená: W.. Z. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XXXXX/XX, Z. proti odporcom: 1/ R.. V. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., G. XX, 2/ R.. F. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. I., E., W. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, Nové Zámky, Turecká č. 49, v konaní o zaplatenie 1.460,53 eur s prísl. v konaní č. k. 14C/16/2000 a o zaplatenie sumy 1.460,53 eur v konaní č. k. 14C/202/2001, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 26. augusta 2014, č.k. 14C/16/2000-328 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 26. augusta 2014, č.k. 14C 16/2000-328 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, keď po doplnení dokazovania majetkových pomerov navrhovateľa mal za preukázané, že starobný dôchodok navrhovateľa predstavuje 604,- eur, pričom navrhovateľ zaplatil pri nástupe do M. V. zálohu vo výške 9.925,- eur a denná sadzba v predmetnom penzióne je 26,40 eur a celkom mesačná platba predstavuje 812,- eur. Časť sumy za poskytované služby v M. navrhovateľ uhrádza zo starobného dôchodku a zvyšnú čiastku doplácajú rodinní príslušníci. Tiež súd prvého stupňa mal za preukázané, že súd prvého stupňa OS Nové Zámky zrušil podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti rozsudkom pod sp. zn. 5C/153/2007, v ktorom zaviazal odporcov vyplatiť navrhovateľovi sumu 63.292,24 eur, z ktorej sumy odporcovia vyplatili navrhovateľovi sumu 40.000,- eur v dvoch splátkach, prvú 13.11.2012 v sume 30.000,- a druhú vo výške 10.000,- eur dňa 14.11.2012. Tiež mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom ornej pôdy v katastrálnom území Š. U. na Y. Č.. XXXX N.. Ú.. Š., ďalej vlastníkom zastavanej parcely a chaty v kat. úz. B. O. na Y. Č.. XXXX, ako i vlastníkom parc. Č..XXX T. O. XXX W.X zast. plocha, stavby na parc. č. XXX ako dom v podiele X/ XX k celku na LV č. XXXX. Zároveň súd prvého stupňa konštatoval, že súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 22.10.2008, ktoré mu bolo ďalším rozhodnutím odňaté, nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2014. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, keď vec právne posúdil podľa ust. § 150 O.s.p., pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval okolnosť, že odporcovia poznali rozhodnutia súdov, názory odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR a mohli predpokladať rozhodnutie vo veci samej, nezaplatili ani časť zo žalovanej istiny navrhovateľovi, ktorý je v zlom zdravotnom stave a spôsobovali zbytočné prieťahy v konaní sústavným ospravedlňovaním a znemožňovali súdu vec prejednať a rozhodnúť. I keď navrhovateľ nie je nemajetný a vlastní nehnuteľnosti, v konaní nebolo preukázané, že by z nich mal nejaký úžitok alebo príjem, pričom jeho dôchodok nepokrýva náklady spojené s jeho pobytom v sociálnom zariadení, z týchto dôvodov mu na pokrytie nákladov prispievajú jeho deti. K výplate peňazí zo zrušeného podielového spoluvlastníctva účastníkov došlo až dňa 13.11.2012 a dňa 14.11.2012 a preto súd prvého stupňa bol toho názoru, že v čase, keď rozhodoval vo veci samej, t.j. dňa 26. júna 2011 boli výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie, a preto odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia 1/, 2/ a žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a aby úspešným odporcom priznal náhradu trov konania. Uviedli, že súd prvého stupňa pochybil, keď v konaní úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, pričom v konaní mali takmer plný úspech, resp. len nepatrný neúspech. Na strane navrhovateľa nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebol schopný zaplatiť trovy konania odporcov práve s dôrazom na tú skutočnosť, že dlhodobo a tvrdošijne uplatňoval neoprávnené nároky, keď už v množstve obdobných súdnych sporov bol neúspešný, v ktorých súdy úspešným odporcom trovy konania a právneho zastúpenia priznali. Navrhovateľ neúspešným uplatňovaním neoprávnených pohľadávok spôsobil odporcom vysoké náklady a preto je v súlade s dobrými mravmi a so zákonom, aby ich navrhovateľ hradil. K odvolaniu sa navrhovateľ nevyjadril, pričom odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. V dedičskej veci po poručiteľovi V.. Y. F. súd zistil, že ako dedičia v I. zákonnej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy 1/ R.. V. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., W. XXX/XX, 2/ R.. S. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX G. H., Y. T., W. XXXXX, U..M..F.., 3/ W.. Z. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., N. XXXXX/XXA. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. Odvolací súd po tom ako zistil dedičov v I. zákonnej dedičskej skupine, ktorí prichádzajú do úvahy, týchto písomne vyzval, aby sa k predmetnému odvolaniu odporcov v 1/ a 2/ rade písomne vyjadrili. Zároveň im bolo zaslané napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26.08.2014, pod č.k. 14C/16/2000-328. R.. V. F. prevzal výzvu odvolacieho súdu dňa 10.07.2015, W.. Z. N. dňa 08.07.2015. Odvolací súd na základe zaslanej plnej moci, ktorú udelila dedička R.. S. F. W.. Z. N. dňa 07.10.2014, ktoré plnomocenstvo sa vzťahuje na zastupovanie najmä pred notárom, súdom a inými orgánmi a aj v rokovaní s tretími osobami, opätovne zaslal výzvu, aby sa splnomocnená zástupkyňa W.. Z. N. písomne vyjadrila k predmetnému odvolaniu. Podanie bolo doručené dňa 03.11.2015. Ani jeden z dedičov v I. zákonnej dedičskej skupine sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili. Súd prvého stupňa - Okresný súd Bratislava IV písomným podaním zo dňa 01.05.2015 zaslal odvolaciemu súdu právoplatné rozhodnutie o dedičstve pod č. 65D 748/2014-77, Dnot 86/2014. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto pokračoval v konaní s právnymi nástupcami poručiteľa V.. Y. F.. O takomto procesnom nástupníctve súd nevydáva žiadne rozhodnutie o okruhu účastníkov, ale po právoplatnosti rozhodnutia dedičského súdu automaticky pokračuje v konaní so sukcesormi, ktorými v danom prípade sú dedičia, ktorí sa stali nositeľmi práv a povinností po poručiteľovi V.. Y. F.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov: Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21.06.2011, č.k. 14C/16/2000-226 zaviazal odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie časti istiny spolu s príslušným úrokom z omeškania, pričom vo zvyšku ich návrh zamietol; zároveň odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, keď o trovách rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom i keď neúspech odporcov bol len v nepatrnej časti (pomer neúspechu 8,49 k pomeru úspechu 91,5%), pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval okolnosť, že odporcovia poznali rozhodnutia súdov a mohli predpokladať rozhodnutie vo veci samej, pričom nezaplatili ani časť zo žalovanej istiny navrhovateľovi, ktorý je v zlom zdravotnom stave. Odporcovia spôsobovali prieťahy v konaní sústavným ospravedlňovaním a znemožňovali súdu vec prejednať a rozhodnúť. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.04.2013, č.k. 4Co/373/2011-265 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, v časti náhrady trov prvostupňového konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom poukázal na ust. § 150 O.s.p. s tým, že súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a skúmať dôvody s poukazom na ust. § 150 O.s.p. na obidvoch stranách účastníkov konania (teda aj navrhovateľa). Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p.), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (§ 147). Podľa neho súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Tak, ako už odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí v časti prvostupňového konania uviedol, použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na účastníka, ale aj na štát, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, t.j. v danom prípade odporcov 1/, 2/, keď neúspech odporcov bol len v pomerne nepatrnej časti a to len vo výške 8,49 % k pomeru ich úspechu t.j. 91,5 %. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, t.j. v danom prípade navrhovateľa, ale aj toho účastníka, resp. účastníkov, ktorých majetková sféra bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá, t.j. v danom prípade odporcov 1/ a 2/. Je potrebné prihliadať a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Súd prvého stupňa v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie ohľadom majetkových pomerov i samotného navrhovateľa, na ktoré odporcovia 1/ a 2/ poukazovali v priebehu prvostupňového konania. Na výzvu súdu navrhovateľ oznámil, že všetky zdedené nehnuteľnosti, vrátane tých, ktoré vôbec neužíva, ani z jednej z nich nemá žiaden úžitok ani príjem. Na pobyt v sociálnom zariadení mu prispievajú na náklady jeho deti, pretože výška jeho dôchodku nepokrýva náklady spojené s jeho pobytom v tomto sociálnom zariadení. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ poberal starobný dôchodok vo výške 508,10 eur, vdovský dôchodok vo výške 107,40 eur, pričom súd prvého stupňa z doposiaľ vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ pri nástupe do sociálneho zariadenia M. V. zaplatil jednorazovú sumu 9.925,- eur a následne platba za mesiac predstavovala 812,- eur. V súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti na základe rozsudku súdu prvého stupňa pod sp. zn. 5C/153/2007, kde odporcovia boli zaviazaní vyplatiť navrhovateľovi sumu 63.292,24 eur, z tejto sumy navrhovateľovi vyplatili len 40.000,- eur vo dvoch splátkach (sumu 30.000,- eur 13.11.2012 a sumu 10.000,- eur dňa 14.11.2012), t.j. v čase rozhodovania súdu vo veci samej rozsudkom zo dňa 21.06.2011, č.k. 14C/16/2000-229 súd prvého stupňa mal za to, že boli výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, keď po tomto zistení súd prvého stupňa priznané oslobodenie od súdnych poplatkoch navrhovateľovi uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 27.06.2014, odňal. Odvolacie dôvody odporcov neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.